{"guid": "67679689-7f50-4cf2-b3c6-549509d12c2a:3ca30eb8-dc38-4ddd-a48b-d89909b39a46", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200538.1", "spisova_znacka": "1Sžso/58/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/58/2015 z 26. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2017, sp. zn. 1Sžso/58/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200538.1", "identifikacne_cislo": "8014200538", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2017-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178", "nazov": "§ 178 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212", "nazov": "§ 212 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "nazov": "§ 247 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250", "nazov": "§ 250 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92", "nazov": "§ 92 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ca30eb8-dc38-4ddd-a48b-d89909b39a46", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200538.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200538.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200538.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/58/2015\n8014200538\n26. 09. 2017\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200538.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcov: 1/ L. H. - SUN STUDIO, so sídlom Bardejovská 220, 089 01 Svidník, IČO: 46 497 196,\n2/ B. E. L., bytom E. W. X, XX-XXX L., Poľská republika, 3/ F. U. E., bytom W. J. XX, XX-XXX J.,\nPoľská republika, všetci zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01\nPrešov proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8 a 10, 813 63\nBratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu, na odvolanie žalobcov a žalovanej\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. mája 2015 č. k. 3S/36/2014-53, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. mája 2015 č. k.\n3S/36/2014-53 v časti zamietnutia žalôb žalobcu v 1. rade p o t v r d z u j e .\nOdvolanie žalobcov v 2. a 3. rade o d m i e t a .\nŽalobcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nV časti zrušenia rozhodnutí žalovanej a vrátenia vecí na ďalšie konanie vo vzťahu k žalobcom v 2. rade\na 3. rade rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. mája 2015 č. k. 3S/36/2014-53 m e n í tak,\nže konanie z a s t a v u j e .\nŽalobcom v 2. rade a v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 423-3/2014-BA z 19.02.2014 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie\nč. 1“- č.l. 9) žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) v\nzmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník\nč. 5612-1/2013-SK z 21.10.2013 vo veci zániku sociálneho poistenia (ďalej na účely rozsudku len\n„prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) a administratívne odvolanie žalobcu v 1. rade\na žalobcu v 2. rade zamietla.\n2. Rozhodnutím č. 422-3/2014-BA z 19.02.2014 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie č.\n2“- č.l. 9, napadnuté rozhodnutie č. 1 a napadnuté rozhodnutie č. 2 ďalej na účely rozsudku aj „napadnuté\nrozhodnutia“) žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v\n\nzmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č.\n5612-2/2013-SK z 21.10.2013 vo veci zániku sociálneho poistenia a administratívne odvolanie žalobcu\nv 1. rade a žalobcu v 3. rade zamietla.\n3. Žalovaná s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), §14 ods.\n1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) ako aj § 19 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v napadnutých rozhodnutiach\nkonštatovala, že žalobca v 2. rade bol vedený v registri poistencov žalovanej ako zamestnanec žalobcu v\n1. rade od 01.06.2012 a žalobca v 3. rade od 01.06.2012. Žalobca je zapísaný v registri zamestnávateľov\nvedeného prvostupňovým orgánom od 01.01.2012.\n4. Ďalej žalovaná vyzdvihla právny vplyv Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o\nuplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby\na členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, ako aj Nariadenia z 21. marca 1972,\nktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoločenstva, po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskej únie na napadnuté rozhodnutie.\nNásledne poukázala na nové koordinačné nariadenia, t.j. Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a\nRady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej na účely\nrozsudku len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva základné nariadenie (ďalej na účely rozsudku len\n„vykonávacie nariadenie“), ktoré sa uplatňujú od 01.05.2010.\n5. V súvislosti s prejednávanou vecou žalovaná najmä poukázala na čl. 13 základného nariadenia,\nktorý ako kolízna norma vymedzuje právny poriadok, ktorému podlieha osoba vykonávajúca činnosti s\ncharakterom práce v dvoch alebo viacerých členských štátoch.\nVo vzťahu k pracovným činnostiam zanedbateľného rozsahu, tieto žalovaná vymedzila ako činnosti,\nktoré sa vykonávajú trvalo, avšak z hľadiska času a hospodárnej návratnosti sú nepodstatné.\n6. Čo sa týka skutkového stavu, žalovanej bola doručená informácia z poľskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej na účely rozsudku len „poľská inštitúcia ZUS“),\nže v posledných rokoch vznikli firmy v iných členských štátoch, ktoré, hoci sprostredkujú pre poľských\nsamostatne zárobkovo činných osôb zamestnanie, tak sa zrejme chcú vyhýbať plateniu odvodov na\nsociálne zabezpečenie ZUS z podnikania v Poľskej republike.\nV uvedenej súvislosti prvostupňový orgán vykonal v priebehu roku 2013 viaceré kontroly u\nzamestnávateľa (ďalej na účely rozsudku len „kontroly“, resp. všeobecne „kontrola“) so zameraním na\nsplnenie podmienok pre určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania (viď rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Planzer Luxembourg Sarl sp.zn. C-73/06) ako aj na overenie reálneho\nvýkonu činností zamestnancov zamestnávateľa.\n7. Z výsledkov hore uvedenej kontroly aj pre žalovanú vyplýva, že sídlo zamestnávateľa, uvedené vo\nvýpise z obchodného registra, nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla spoločnosti, a tiež sa\nnepodarilo preukázať reálny výkon činnosti žalobcov v 2. a 3. rade ako zamestnancov.\n8. V napadnutom rozhodnutí č. 1 a 2 žalovaná konštatovala, že vystavila pre žalobcu v 2. rade\nresp. žalobcu v 3. rade formulár PD A 1 s platnosťou od 01.06.2012 do 31.05.2013. Formulár bol\nvystavený v čase, kedy neexistovali pochybnosti o správnosti určenia uplatniteľnej legislatívy a splnenie\npodmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy nebolo overené kontrolou reálneho výkonu činnosti\nna území Slovenskej republiky. Pri vystavení napadnutého rozhodnutia vzal prvostupňový orgán túto\nskutočnosť do úvahy, rovnako aj výsledky kontroly, na základe čoho rozhodol, že posledný deň\nplatnosti formulára, t.j. 31.05.2013 je dňom zániku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu v 2. rade resp. žalobcu v 3.\nrade, a preto žalovaná dospela v napadnutých rozhodnutiach k záveru, že tam uvedené povinné formy\npoistenia podľa slovenskej legislatívy žalobcovi v 2. rade a žalobcovi v 3. rade zanikli 31.05.2013.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n\n9. Proti rozhodnutiam žalovanej podal žalobca v 1. rade na Krajský súd v Prešove žaloby z 07.04.2014.\nNajmä brojil proti nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a porušeniu zásady\ndvojinštančnosti konania. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie nebolo vydané v\nzákonnej lehote a bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania. Rovnako mal za to, že kontrola\nvykonaná zo strany správneho orgánu ohľadne skúmania výkonu činnosti zamestnancov žalobcu bola\nvykonaná nezákonne, nakoľko do kompetencie žalovanej resp. jej pobočky nepatrí kontrola výkonu\npráce a pracovnoprávnych vzťahov.\n10. Žalobca v 1. rade v žalobách odkázal na Praktickú príručku - právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na\nzamestnancov v Európskej únii, európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku (ďalej na účely\nrozsudku len „príručka“), podľa ktorej je podľa názoru žalobcu uplatniteľnou legislatívou vo vzťahu k\nprávnemu posúdeniu zamestnancov žalobcu legislatíva Slovenskej republiky, nakoľko sa na jej území\nnachádza registrované sídlo podnikania.\n11. Žalovaná vo svojich vyjadreniach k žalobám žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo\nsvojich argumentoch vychádzala z citácie relevantných ustanovení základného nariadenia ako aj\nvykonávacieho nariadenia.\nB)\n12. Uznesením Krajského súdu v Prešove z 04.02.2015 č.k. 3S/36/2014-35 krajský súd podľa § 250 ods.\n1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) pribral\ndo konania zamestnanca žalobcu - B. E. L.. Uznesením Krajského súdu v Prešove z 04.02.2015 č.k.\n3S/37/2014-35 krajský súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania zamestnanca žalobcu - F. U. E..\n13. Na základe návrhu na vstup účastníka do konania vydal Krajský súd v Prešove uznesenie z\n04.03.2015 č.k. 3S/36/2014-40, ktorým podľa § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil vstup B. E. L. do konania na\nstrane žalobcu (žalobca v 2. rade).\nNa základe návrhu na vstup účastníka do konania vydal Krajský súd v Prešove uznesenie z 04.03.2015\nč.k. 3S/37/2014-40, ktorým podľa § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil vstup F. U. E. do konania na strane žalobcu\n(žalobca v 3. rade).\n14. Uznesením Krajského súdu v Prešove z 20.04.2015 č. k. 3S/36/2014-44 boli podľa § 112 ods. 1\nO.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp.\nzn. 3S/36/2014 a 3S/37/2014 spojené s tým, že sa budú spoločne prejednávať pod sp. zn. 3S/36/2014.\n15. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia a po vykonanom\npojednávaní žaloby žalobcu v 1. rade pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, vo vzťahu k žalobcom\nv 2. a 3. napadnuté rozhodnutie č. 1 spolu s prvostupňovým rozhodnutím a napadnuté rozhodnutie č. 2\nspolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250j ods. písm. c) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie, žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a žalobcom v 2. a 3. rade ich\nnáhradu priznal.\n16. Krajský súd v prvom rade zdôraznil ustanovenia O.s.p, ktoré za žalobcu definujú fyzickú alebo\nprávnickú osobu, ktorá bola ukrátená na subjektívnych právach. Z ust. § 250 ods. 2 O.s.p. nesporne\nvyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich\nprávach. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne,\nto znamená, musí ísť o skutočné ukrátenie, a teda musí ísť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu\nosobu. Žalobca v 1. rade okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutého\nrozhodnutia, porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania, ktoré nebolo preukázané, netvrdí\nžiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Je síce pravdou, že pri vydávaní rozhodnutia neboli dodržané\nprocesné lehoty, avšak aj podľa názoru krajského súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože podľa § 250i ods. 3 O.s.p. - pri preskúmavaní zákonnosti\na postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobami napadnutých rozhodnutí len z\ntohto dôvodu by žalobca v 1. rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n17. Namietané nezákonnosti postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia konkrétnych porušení\nsubjektívnych práv žalobcu v 1. rade, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Je nesporné, že žalobca\n\nv 1. rade ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že zák.\nč. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 145 ods. 1 upravuje, že Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné,\nktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať\npoistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a/ zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou\nalebo b/doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo\njej právneho nástupcu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právo na vrátenie poistného sa premlčí do\ndesiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1 a\n2 a zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, poistné,\nktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči\nfyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.\nNapadnutými rozhodnutiami vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry\nžalobcu v 1. rade.\n18. Z obsahu žalôb je podľa názoru krajského súdu evidentné, že žalobca v 1. rade namieta iné porušenie\nsvojich subjektívnych práv ako účastníka konania alebo porušenie práv porušenie práv zamestnancov.\n19. Za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu v 1. rade, že sociálna poisťovňa pobočka a žalovaná\nako organizačné zložky sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo\nvzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobu.\n20. Ani námietka žalobcu v 1. rade, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania nie je\npodľa názoru krajského súdu dôvodná, pretože z obsahu predloženého administratívneho spisu je\nnepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené\npred prvostupňovým správnym orgánom. Konanie pred prvostupňovým orgánom a odvolacie konanie\ntvoria jeden celok, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria\njeden celok. Podľa § 218 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie\nv celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.\nŽalovaná pri vydávaní napadnutých rozhodnutí postupovala v súlade s cit. ustanovením a rozhodnutia\niba podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnila.\n21. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloby žalobcu v 1. rade nie sú dôvodné, a\npri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žaloby zamietol.\n22. Vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade krajský súd v prvom rade skúmal, či boli žaloby podané včas\nalebo po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. Z obsahu predloženého administratívneho\nspisu podľa krajského súdu vyplýva, že žalobcom v 2. a 3. rade neboli rozhodnutia doručené do\nvlastných rúk (boli doručené otcovi a manželovi) a podľa krajského súdu neboli teda žalobcom účinne\nv súlade s § 212 zák. č. 461/2003 Z.z. doručené. Zároveň z podaní právneho zástupcu žalobcov v\n2. a 3. rade vyplýva, že sa žalobcovia v 2. a 3. rade domáhali preskúmania zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí, a preto krajský súd považoval za neúčelné a nehospodárne, aby ukladal žalovanej povinnosť\nrozhodnutia doručovať žalobcom v 2. a 3.rade ktorí sa síce nie zákonom stanoveným spôsobom o\nobsahu rozhodnutia dozvedeli a vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žaloby žalobcov v 2. a\n3. rade za podané včas.\n23. Krajský súd mal za to, že záver prvostupňového správneho orgánu, že nebolo preukázané, že\nžalobcovia v 2. a 3. rade reálne vykonávali činnosť ako zamestnanci na území Slovenskej republiky,\npreto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia,\ns ktorým sa stotožnila aj žalovaná, za dostatočne preukázaný. Krajský súd mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože z obsahu spisu ani z\nodôvodnení rozhodnutí nevyplýva, akým spôsobom bolo preukázané, že žalobcovia v 2. a 3. rade\nreálne činnosť zamestnancov na území Slovenskej republiky nevykonávali. Správne orgány sa dôsledne\nnevysporiadali ani s otázkou miesta podnikania žalobcu v 1. rade, pretože právne neodôvodnili,\nktoré ustanovenia, akého právneho predpisu zamestnávateľovi zakazujú ukladať pracovné povinnosti\ntelefonicky, riadiť svoju činnosť externe.\n24. Podľa krajského súdu z čl. 11 ods. 3 a 13 ods. 1 a 3 základného nariadenia teda jednoznačne vyplýva,\nže ak ide o súbeh poistení, v ktorých ide o tzv. cezhraničný prvok, je nevyhnutné určiť uplatniteľnú\n\nlegislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na konkrétnu fyzickú osobu zamestnanca v súlade so základným\nnariadením a vykonávacím nariadením, ktoré koordinujú sociálne zabezpečenie. Záver o tom, že vo\nvzťahu k žalobcovi v 1. rade ako zamestnávateľovi nebolo preukázané registrované sídlo alebo miesto\npodnikania, je predčasný. Rovnako nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za účelom\nreálneho výkonu činností žalobcov v 2 a 3. rade ako zamestnancov.\n25. Krajský súd mal za to, že doteraz vykonané dokazovanie je s poukazom na ustanovenia § 195 a 196\nzák. č. 461/2003 Z.z. však nedostatočné na prijatie objektívneho záveru, že žalobcovia v 2. a 3. rade\nna území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonávali. Takýto záver je predčasný a\nzistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Naviac ak na základe takto neúplne a\nnepresne zisteného skutkového stavu dospeli správne orgány k rozhodnutiam prezentovaným vyššie,\nsú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, keďže s poukazom na § 209 ods. 4 zák.\nč. 461/2003 Z.z. bolo ich povinnosťou uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení právnych predpisov na\nzáklade ktorých rozhodovala.\n26. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. vo vzťahu k žalobcom v 2.\na 3. rade zrušil napadnuté rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho\norgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.\nIII.\nOdvolania žalobcov a žalovanej/stanoviská\nA)\n27. Vo včas podanom odvolaní z 02.07.2015 (č.l. 62) proti rozsudku krajského súdu žalobca v 1. rade\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu napadol výrok o zamietnutí žalôb žalobcu v 1. rade a voči\nnepriznaniu trov konania v zmysle § 205 O.s.p. uviedol ako odvolacie dôvody:\n- prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205\nods. 2 písm. d) O.s.p.] a\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm.\nf) O.s.p.].\n28. Žalobcovia v 2. a 3. sa odvolali voči výške im priznaných trov konania.\n29. Následne odvolací súd sumarizuje odvolacie dôvody žalobcu v 1. rade:\n- postupom žalovanej boli porušené aj subjektívne práva žalobcu v 1. rade, najmä porušenie práva na\nspravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie\nverejnej správy na princípe tzv. dobrej správy, právo na dodržanie základných zásad správneho konania,\npričom žalobca namieta aj porušenie svojho subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na podnikanie\nza rovnakých podmienok ako domáce subjekty a právo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou,\n- žalobca nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia, že nedošlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti\nkonania, žalovaná vo svojom odvolacom rozhodnutí pojednáva o skutočnostiach, ktoré neboli\npredmetom dokazovania v prvostupňovom konaní a neboli súčasťou zisteného skutkového stavu,\npredovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania.\nTýmto postupom bolo žalobcovi odňaté jeho subjektívne právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy,\n- opätovne poukazuje na nezákonnosť vykonanej kontroly, najmä z dôvodu nedostatku kompetencie\nžalovanej na jej uskutočnenie, ako aj spôsob výkonu kontroly,\n- žalobca má za to, že závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu\nneobstoja z právneho ani skutkového hľadiska, nakoľko zamestnanci žalobcu pracujú mimo sídla,\nz preberania a distribúcie letákov má zamestnávateľ vyhotovené fotografické záznamy a vedú sa\ndochádzkové listy, čo jednoznačne preukazuje reálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky,\nžalobca predložil tzv. reporty - dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce,\n- ďalej žalobca uviedol, že je registrovaným platcom DPH a pravidelne daňovému úradu podáva súhrnné\nvýkazy a podáva aj daňové priznanie na daň z príjmu, z ktorých vyplýva, že žalobca reálne vykonáva\nčinnosť,\n\n- žalobca namietal, že sa krajský súd nevysporiadal s ďalšími jeho argumentmi ako porušenie princípu\nrovnakého zaobchádzania, či neprípustnou retroaktivitou,\n- závery prijaté konajúcim súdom vo vzťahu k dôvodnosti žalôb žalobcov v 2.a 3. rade ako zamestnancov\no nedostatočne zistenom skutkovom stave a nedostatku dôvodov sa bez pochyby týkajú aj žalobcu v\n1. rade ako zamestnávateľa.\n30. Na základe týchto skutočností žalobca v 1. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového\nsúdu v zamietajúcej časti zmenil tak, že žalobám žalobcu v 1. rade a prisúdi každému zo žalobcov\nnáhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.\n31. Vo včas podanom odvolaní z 26.06.2015 (č.l. 65) napadla rozsudok krajského súdu žalovaná, a to\nvo vzťahu k žalobám žalobcu v 2. a 3. rade z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205\nods. 2 písm. f) O.s.p.].\n32. Následne odvolací súd sumarizuje odvolacie dôvody žalovanej:\n- napadnuté rozhodnutia boli podľa žalovanej vydané na základe dostatočne zisteného skutkového\nstavu veci a po zhodnotení všetkých relevantných dôkazov, výrok je dostatočne určitý a preukázaný,\npred vydaním napadnutých aj prvostupňových rozhodnutí bola vykonaná kontrola na preverenie\nreálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu v 1. rade na území Slovenskej republiky, pričom bolo\nzistené, že kancelária ani prevádzka zamestnávateľa sa na adrese uvedenej v živnostenskom registri\nnenachádzala,\n- žalovaná zastáva názor, že aj za predpokladu, že by zamestnanci vykonávali činnosť mimo\nregistrovaného sídla žalobcu v 1. rade je nevyhnutné, aby boli splnené určité podmienky, v rámci\nskúmania relevantných skutočností je potrebné preukázať miesto, kde má podnik registrované sídlo a\nsprávu, dĺžku obdobia od zriadenia podniku v členskom štáte, sídlo, ktoré určuje politiku spoločnosti a\npod.,\n- žalovaná zdôraznila, že pri posudzovaní splnenia základných kritérií registrovaného sídla žalovaná\nnepostupuje podľa slovenskej legislatívy, ale je povinná postupovať v súlade so záväznými nariadeniami\nEÚ a z praktickej príručky, rovnako vychádzala z termínov, na základe ktorých je možné určiť\nregistrované sídlo alebo miesto podnikania zamestnávateľa, ktoré vypracoval Súdny dvor na základe\nprípadu Planzer Luxembourg Sarl sp.zn. C-73/06,\n- hoci boli žalobcovia v 2. a 3. rade vyradení zo systému sociálneho poistenia v Slovenskej republike,\nstále podliehajú poľskej legislatíve, a preto nie je možné hovoriť o ich diskriminácii,\n- pri vydávaní napadnutých rozhodnutí žalovaná hodnotila všetky dôkazy samostatne a následne vo\nvzájomnej súvislosti a postupovala v súlade s nariadeniami EÚ,\n- žalovaná sa nestotožnila s výkladom ustanovenia § 92 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.\nvykonaným krajským súdom a má za to, že toto ustanovenie nie je možné použiť v správnom súdnom\nkonaní, vstúpenie žalobcov v 2. a 3. rade do konania na strane žalobcov má slúžiť len ako prostriedok\nna odstránenie nedostatku vecnej legitimácie, ak sa žalobcovia v 2. a 3. rade cítili byť dotknutí na svojich\nprávach vydaním napadnutých rozhodnutí žalovanej, boli oprávnení podať žalobu, čo neurobili.\n33. Žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v napadnutej\nčasti zmenil tak, že žaloby žalobcov v 2. a 3. rade zamieta.\nB)\n34. Vo vyjadrení žalobcov z 23.07.2015 (č.l. 71) označili žalobcovia odvolanie žalovanej za nedôvodné,\nžalobcovia sa stotožnili s právnym názorom prvostupňového súdu a opätovne odkázali na samotnú\nžalobu, v zmysle ktorej vykonanie predmetných kontrol u žalobcu v 1. rade vzhľadom na povahu\nčinnosti jeho zamestnancom v žiadnom prípade pre zistenie skutkového stavu náležitým a objektívnym\nspôsobom nepostačuje.\n35. Ďalej žalobcovia vo vyjadrení uviedli nasledovné:\n- záver žalovanej o tom, že zamestnanci žalobcu v 1. rade nevykonávajú činnosť na území Slovenskej\nrepubliky neobstojí pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu\nmusí bezpodmienečne vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu,\n- žalobcovia nesúhlasia s tým, že rozhodnutie týkajúce sa zániku sociálneho poistenia sa nedoručuje\ndo vlastných rúk.\n- žalobcovia sa nestotožnili s argumentáciou žalovanej o tom, že § 92 ods. 1 O.s.p. nemožno použiť v\nprebiehajúcom konaní vo veci správneho súdnictva.\n\n36. Záverom žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti, ktorá je napadnutá\nodvolaním žalovanej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n37. Z vyjadrenia žalovanej z 22.07.2015 (č.l. 73) vyplýva, že žalobcovia v odvolaní neuviedli také\nnámietky ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých\nrozhodnutí. Žalovaná sa naďalej pridržiava svojho písomného vyjadrenia, v ktorom zaujala stanovisko\nku každej námietke žalobcu v 1. rade obsiahnutej v žalobe.\n38. Ďalej žalovaná vo vyjadrení uviedla nasledovné:\n- žalovaná nerozhoduje o odvodovej povinnosti žalobcu v 1. rade, ale o zániku sociálneho poistenia\njeho zamestnancov podľa slovenskej legislatívy, čo má za následok, že za týchto zamestnancov nebol\npovinný platiť poistné, žalobca v 1. rade tým však nie je dotknutý na majetkových právach, žalovaná\nžalobcovi v 1. rade nebráni využívať právo na podnikanie a dosahovanie zisku,\n- žalovaná má za to, že na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej\nrepubliky nepostačuje len formálnym spôsobom deklarovať podnikanie,\n- ako inštitúcia zodpovedná za uplatňovanie koordinačných nariadení je toho názoru, že pri posudzovaní\nžiadosti je povinná preskúmať aj charakter činnosti danej spoločnosti,\n- žalovaná neargumentuje tým, že je oprávnená vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov, ale poukazuje\nna skutočnosť, že je oprávnená kontrolovať splnenie podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy v\nsúlade s koordinačnými nariadeniami, ktoré upravujú oblasť sociálneho zabezpečenia,\n- žalovaná má za to, že dôkazné bremeno leží nielen na žalovanej, ale aj na žalobcoch a túto povinnosť,\nktorá im vyplýva z čl. 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia si riadne nesplnili,\n- pri vydaní napadnutých rozhodnutí žalovaná hodnotila všetky dôkazy samostatne a následne všetky\ndôkazy vo vzájomnej súvislosti a postupovala v súlade s nariadením EÚ.\n39. Záverom žalovaná požiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa žalobcu\nv 1. rade potvrdil rozsudok a v časti týkajúcej sa žalobcu v 2. a 3. rade zmenil tak, že žalobu zamietne.\nIV.\nPrejudiciálne konanie\n40. Z dôvodu podania prejudiciálnej otázky týkajúcej sa výkladu dotknutých ustanovení práva Európskej\núnie Súdnemu dvoru bolo konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky uznesením z\n28.06.2016 sp. zn. 1Sžso/58/2015 prerušené.\n41. Súdny dvor prejudiciálnu otázku akceptoval a svoju odpoveď prostredníctvom rozsudku sp.zn.\nC-89/16 z 13.07.2017 zaslal konajúcemu senátu Najvyššieho súdu v nasledujúcom znení:\n„Článok 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného a doplneného nariadením (EÚ) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 465/2012 z 22. mája 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že s cieľom určiť\nvnútroštátnu právnu úpravu uplatňujúcu sa v zmysle tohto ustanovenia na osobu, akou je žalobca vo\nveci samej, ktorý je zvyčajne zamestnancom v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činnou\nosobou v druhom členskom štáte, je potrebné zohľadniť požiadavky uvedené v článku 14 ods. 5b a\nčlánku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým\nsa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, zmeneného a doplneného nariadením\nč. 465/2012.“\n\nV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n42. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\nv intenciách rozsudku sp.zn. C-89/16 Súdneho dvora a v medziach čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a čl. 267 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nvyhodnotil listinné dôkazy obsiahnuté v súdnom ako aj v priloženom administratívnom spise, preskúmal\nrozsudok krajského postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok s prihliadnutím\n\nna ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní, a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch) dospel k nižšie odôvodnenému záveru, že odvolanie žalobcu v 1. rade nie je dôvodné, a\npreto výrok rozsudku krajského súdu o zamietnutí žalôb žalobcu v 1. rade postupom podľa§ 219 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil. Zároveň dospel k záveru, že odvolanie žalovanej vo vzťahu\nk žalobcom v 2. a 3. rade je dôvodné, a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že konanie v tejto časti zastavil.\n43. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\npreskúmavanej veci žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae)\nv medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správneho\norgánu.\n44. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca v 1. rade domáha preskúmania napadnutého\nrozhodnutia, je skutková otázka, či na základe podkladov získaných žalovanou počas vykonaných\nkontrol zamestnávania zahraničných pracovníkov na území Slovenskej republiky boli dostatočne\npreukázané skutočnosti opodstatnene nasvedčujúce záveru, že zamestnancom žalobcu v 1. rade\npríslušné poistenia v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. zanikli, resp. nevznikli.\n45. V prejednávanom prípade je však potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou, či vydaním\nnapadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu v 1. rade a či je žalobca v 1.\nrade aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej\ntýkajúce sa zániku resp. nevzniku príslušných poistení jeho zamestnancov podľa slovenskej legislatívy.\nTýmito otázkami sa správne zaoberal aj krajský súd.\n46. Po preverení podmienok konania v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje,\nže po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov týkajúcich sa porušenia subjektívnych práv\nžalobcu v 1. rade spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku o zamietnutí žaloby žalobcu v 1. rade.\n47. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť, že žalobca v 1. rade svoje odvolanie oprel o odvolacie\ndôvody týkajúce sa neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, avšak\nvo vzťahu k porušeným subjektívnym právam svojho zamestnanca. Námietky o nezákonnosti kontroly\nvykonanej žalovanou, porušení princípu rovnakého zaobchádzania, nepreukázaní registrovaného\nmiesta podnikania, či absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancami nie sú preto vo vzťahu k\nporušeniu subjektívnych práv žalobcu relevantné, a to z nasledovných dôvodov.\n48. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. aktívne legitimovanou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach\nukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.\nŽiaden subjekt, okrem zákonných výnimiek, ktoré v tomto súdnom prieskume nie sú naplnené, nie\nje aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech ochrany subjektívnych práv inej osoby.\nSo zreteľom na ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p. je nutné považovať za podstatnú náležitosť žaloby\naj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu, pričom musí ísť o jeho subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak\nmôže byť posúdená otázka aktívnej legitimácie žalobcu.\n49. Ako už Najvyšší súd zdôraznil v predchádzajúcich rozhodnutiach (sp.zn. 9Sžso/117/2015,\n9Sžso/166/2015) žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p. môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím\nukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o\n\nžalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým\nprávam.\n50. Žalobca v 1. rade v odvolaní tvrdil, že boli porušené jeho subjektívneho práva, a to právo na\nspravodlivý proces, zahŕňajúce právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej\nsprávy na princípe tzv. dobrej správy, právo na dodržanie základných zásad správneho konania,\nako aj právo vlastniť majetok, právo na podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce subjekty a\nprávo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou nie sú dostatočným dôvodom na vyslovenie záveru\no nesprávnosti rozhodnutia krajského súdu či nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ak nie\nsú podložené konkrétnymi zásahmi. Nestačí porušenie tvrdiť, je nutné ho aj preukázať. Žalobca v\n1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsob napadnuté rozhodnutia o zániku povinného\npoistenia zamestnancov zasahujú do práva vlastniť majetok či práva na dosahovanie zisku žalobcu ako\nzamestnávateľa. Odvolací súd súhlasí so záverom krajského súdu, že takéto dôsledky pre žalobcu v\n1. rade napadnuté a prvostupňové rozhodnutia nemôžu mať. Žalobcovi v 1. rade nebola napadnutými\nrozhodnutiami zakázaná podnikateľská činnosť, ani právo zamestnávať zamestnancov, a to či už\nobčanov Poľskej republiky alebo Slovenskej republiky. Ani tieto odvolacie námietky preto nemožno\npovažovať za dôvodné.\n51. Odvolaciemu súdu je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie svojich\nsubjektívnych práv, ale porušenie práv zamestnancov. S ohľadom na vyššie uvedené musí odvolací súd\nkonštatovať správnosť záveru o tom, že žalobca v 1. rade nebol procesne aktívne legitimovanou osobou\nv zmysle § 247 O.s.p.\n52. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v 1. rade si odvolací súd dovolí odkázať na rozsudok\nNajvyššieho súdu v obdobnej právnej veci z 26.07.2017 sp. zn. 9Sžso/166/2015, od ktorého záverov\nnevidí odvolací súd dôvod sa odchýliť:\n„Rovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne\nhmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1. rade zamietol, rozhodol správne,\npretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie\npráv žalobcov v 2. až v 4. rade - zamestnancov), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo\nzasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by\nbolo poistné zamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd\nžiadny zásah do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkovej\nsféry žalobcov v 2. až v 4. rade - zamestnancov.“\nOdvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu v 1. rade za dôvodné, a preto v zmysle § 250ja ods. 3\nveta druhá v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti o zamietnutí žalôb\nžalobcu v 1. rade.\n53. Pokiaľ ide o odvolania žalobcov v 2. a 3. rade proti trovám konania, Najvyšší súd ako súd odvolací,\ndospel k záveru, že ich odvolania je potrebné odmietnuť.\n54. Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žaloby boli podané len žalobcom a\nnie zamestnancami. Aj keď žalobca argumentoval, že žaloby boli podané len žalobcom z hľadiska\nhospodárnosti a rýchlosti, nič to nemení na procesnom postavení zamestnancov ako pribratých\núčastníkov v konaní. Pribratím účastníkov do konania však nie je možné odstrániť nedostatok aktívnej\nlegitimácie žalobcu. Žalobcovia v 2. a 3. rade, aj keď ich krajský súd za žalobcov označil, žaloby\nnikdy nepodali. Do konania boli pribratí uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na nich ako\nna pribratých účastníkov nahliadať. Len z dôvodu zachovania kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia sa\nodvolací súd rozhodol nemeniť ich označenie na pribratých účastníkov, čo však nemení ich procesné\npostavenie v konaní.\nKeďže piata časť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších účastníkov\ndo konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné. Vplyv na\npostavenie takého účastníka v konaní nemá ani nesprávny postup krajského súdu, ktorý najprv do\nkonania pribral zamestnancov žalobcu v 1. rade podľa § 250 ods. 1 O.s.p. a následne pribral tých istých\nzamestnancov do konania ako žalobcov podľa § 92 ods. 1 O.s.p.\n\nPodľa § 250 ods. 1 O.s.p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. v cit. znení odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré\nb) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;\n55. Pribratie účastníka podľa § 250 ods. 1 O.s.p. znamená, že iba v prípade zrušenia napadnutého\nrozhodnutia a následnom preukázaní spojitosti medzi zrušením napadnutého rozhodnutia a ujme v\njeho subjektívnych právach, resp. povinnostiach sa takáto osoba pribratá do konania stáva aktívne\nlegitimovaným nositeľom procesných práv vrátane práva spochybniť zákonnosť rozsudku krajského\nsúdu.\nNakoľko majú žalobcovia v 2. a 3. rade len postavenie pribratých účastníkov konania a nie žalobcov,\nnie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania, a preto musel odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1\npísm. b) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie zamestnancov ako neprípustné odmietnuť a bližšie\nsa ním nezaoberať.\nPodľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\n56. Krajský súd mal ako vyplýva z rozhodnutia za preukázané, že napadnuté rozhodnutia neboli\ndoručené priamo adresátom - žalobcom v 2.a 3. rade, ale prevzali ich iné osoby. Krajský súd opätovne\nneukladal žalovanej doručovať tieto rozhodnutia žalobcom v 2. a 3 rade, ale považoval ich za podané\nv zákonom stanovenej lehote a na ich základe rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovými\nrozhodnutiami správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n57. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto právnym posúdením veci vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade.\nŽalobcovia v 2. a 3. rade netvrdili, že by im rozhodnutia žalovanej vôbec neboli doručené (nežiadali ani,\naby súd nariadil ich doručenie), resp. nespochybňovali, že by o ňom dovtedy nemali vedomosť.\n58. Ako už bolo uvedené vyššie, z celého predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by žalobcovia\nv 2. a 3. rade podali žalobu, či už sami alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj napriek\ntomu, že krajský súd ich označoval ako žalobcov v 2. a 3. rade, ide stále o pribratých účastníkov a kladné\nrozhodnutie krajského súdu o ich návrhu na vstup do konania na strane žalobcov podľa § 92 ods. 1\nO.s.p., bezpochyby nenahrádza absenciu ich aktivity na podanie žaloby.\n59. Pokiaľ krajský súd preskúmaval napadnuté rozhodnutia aj vo vzťahu k B. E. L. a F. U. E., ktorí žaloby\nna preskúmanie rozhodnutí žalovanej ani nepodali, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku\nkonania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania.\nVzhľadom na to, že žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí neboli týmito zamestnancami podané,\nnemal odvolací súd inú možnosť, ako rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutí\nžalovanej a vrátenia vecí na ďalšie konanie zmeniť a konanie zastaviť.\n60. K námietke žalobcu v 1. rade týkajúcej sa arbitrárnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to,\nže krajský súd sa v odôvodnení zaoberal pre prejednávanú vec relevantnými právnymi otázkami, a to\nnajmä aktívnou procesnou legitimáciou žalobcu, a preto nemožno rozhodnutie, v ktorom krajský súd\nnedal odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\nV tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a\nnezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09,\nI. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).\n\n61. Záverom považuje odvolací súd za potrebné sa zmieniť o namietanej povinnosti doručovať\nnapadnuté rozhodnutia žalobcom do vlastných rúk. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej,\nže v prípade rozhodnutí o zániku, resp. nevzniku sociálneho poistenia zamestnancov žalobcu v 1. rade\nnie je doručovanie do vlastných rúk povinné.\nPodľa § 212 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec rozhodnutie sa\núčastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená\nzásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia\na) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,\nb) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,\nc) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2003/461/20130501.html> o uložení pokuty a penále,\nd) o prerušení konania,\ne) o zastavení konania.\nPodľa § 178 ods. 1 O.s.p. v cit. znení do pôsobnosti pobočky patrí\na) rozhodovať v prvom stupni\n1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ...\n8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,\n9. o uložení pokuty a penále,...\n62. Z citovaných ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že zákon rozlišuje v rámci vecnej pôsobnosti\npobočky pojmy rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,\nčo bolo aj predmetom prvostupňových a aj napadnutých rozhodnutí a ďalej rozhodovanie o poistnom a\no príspevku na starobné dôchodkové poistenie a rozhodovanie o uložení pokuty a penále.\nUstanovenie o doručovaní do vlastných rúk však pojednáva len o doručovaní rozhodnutia o poistnom\n(napr. určenie jeho výšky) do vlastných rúk a nie o rozhodnutí o vzniku, prerušení a zániku sociálneho\npoistenia. Porovnaním týchto ustanovení je nutné uzavrieť, že ak by bolo povinnosťou prvostupňového\norgánu a žalovanej doručovať aj rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia do\nvlastných rúk, musela by byť táto povinnosť v zákone priamo zakotvená. Vo svetle uvedeného považuje\nodvolací súd preukázateľné doručenie rozhodnutia doporučene za účinné.\nVI.\n63. Pre úplnosť považuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, že odvolanie žalobcu v 1. rade neobsahuje\nžiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd v rámci\nsvojho konania nezaoberal. Argumenty a námietky uvedené v žalobách o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu preukazujúce dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia a tie\nuplatnené v odvolaní, sú obsahovo totožné. Odvolacie námietky žalobcu v 1. rade preto nie sú spôsobilé\nprivodiť zmenu rozhodnutia krajského súdu, nakoľko sa krajský súd dostatočným spôsobom vysporiadal\ns argumentmi žalobcu v 1. rade a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho\nprávneho posúdenia dospel k záveru o potrebe zamietnutia žalôb. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi\nzistenými v súdnom konaní o tom, že žalobcove subjektívne práva neboli správnym rozhodnutím priamo\ndotknuté a jeho námietky dôvodné.\n64. Zároveň odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovanej považuje vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade\n(nesprávne označených za žalobcov) za dôvodné, a to v časti týkajúcej sa nesprávneho procesného\npostavenia v konaní a skutočnosti, že nepodali žaloby. Nakoľko dospel odvolací súd k záveru o potrebe\nzmeny rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade, nebol dôvod sa zaoberať ďalšími\nv odvolaní uvedenými argumentmi a námietkami.\n65. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovanej ako aj s prihliadnutím na závery vyššie uvedené a citovanú judikatúru (sp.\nzn. 9Sžso/117/2015, 9Sžso/166/2015) od ktorej záverov nie je v prejednávanej veci dôvod sa odchýliť,\ns osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 a 220 O.s.p. s oznámením\ntermínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku rozsudku.\n\n66. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\n67. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto\nkonania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo, a preto odvolací súd žalobcovi v 1. rade právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n68. V súvislosti so zmenou rozsudku krajského súdu vo vzťahu k žalobcom v 2. a v 3. rade zmenil\nodvolací súd aj výrok o trovách konania tak, že týmto žalobcom právo na náhradu trov prvostupňového\nkonania nepriznal, pretože neboli v prvostupňovom konaní úspešní. Rovnako odvolací súd nepriznal\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani v tomto konaní žalobcovia v 2. a v 3. rade\núspešní neboli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}