{"guid": "602786a7-143d-4a11-b599-9fef3bd9c86e:5f984bed-a1e7-4f9e-8e46-4db64b667a57", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200502.1", "spisova_znacka": "9Sžso/191/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/191/2015 z 25. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 9Sžso/191/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200502.1", "identifikacne_cislo": "8014200502", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f984bed-a1e7-4f9e-8e46-4db64b667a57", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200502.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200502.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200502.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/191/2015\n8014200502\n25. 10. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200502.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: v 1. rade:\nMiroslaw Stanislaw Žurowski - ART MEDIA, IČO: 45 902 402, miestom podnikania Bardejovská 220/2,\nSvidník, v 2. rade: D. J. B.ński, bytom P. XXX, XX-XXX R., U., obaja právne zastúpení: JUDr. Dušan\nRemeta, advokát, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 15674-3/2014-BA zo\ndňa 10. februára 2014, o odvolaniach žalobcov v 1. a v 2. rade a o odvolaní žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 6S/33/2014-35 zo dňa 20. mája 2015 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/33/2014-35 zo dňa 20.\nmája 2015 v časti zamietnutia žaloby žalobcu v 1. rade p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nOdvolanie žalobcu v 2. rade o d m i e t a .\nV časti zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/33/2014-35 zo dňa 20. mája 2015 m e n í tak, že konanie\nzastavuje.\nŽalobcovi v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 6S/33/2014-35 zo dňa 20.05.2015 Krajský súd v Prešove zamietol žalobu\nžalobcu v 1. rade o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 15674-3/2014-BA zo\ndňa 10.02.2014, vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade rozhodnutie žalovanej č. 15674-3/2014-BA zo dňa\n10.02.2014 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník č. 5427-1/2013-SK zo dňa\n03.10.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.\nO trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal\na zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi v 2. rade trovy konania v sume 296,44 eur. Žalobou\nnapadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolania žalobcu v 1. rade - zamestnávateľa a žalobcu v\n2. rade - zamestnanca a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník, ktorým pobočka\nžalovanej rozhodla, že žalobcovi v 2. rade zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 11.09.2013.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca v 1. rade v žalobe okrem nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv. Podľa názoru krajského súdu nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutí\n\nnemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho\norgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia a zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu\nby žalobca v 1. rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Namietaná nezákonnosť postupu\na rozhodnutí žalovanej bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu v 1. rade\nhmotnoprávnej povahy je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Považoval za nesporné, že žalobca ako\nzamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti. V tejto súvislosti poukázal krajský súd na tú skutočnosť, že v zmysle § 145 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez\nprávneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné. Vzhľadom na\ncitované ustanovenia podľa názoru krajského súdu rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nemohlo byť\nzasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade. Z obsahu žaloby podľa názoru krajského súdu\nvyplýva, že žalobca v 1. rade namieta iné porušenie ako svojich subjektívnych práv a to porušenie\npráv zamestnanca (žalobcu v 2. rade). Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku, že žalovaná\nnebola oprávnená vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania\nzamestnancami žalobcu v 1. rade. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení\npredmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v\nsporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné\ndôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Tretia\nčasť zákona o sociálnom poistení súčasne v § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka\nSociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný\nstav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady. Z § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nvyplýva jednoznačne široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje, aby sociálna poisťovňa v rámci\ndokazovania vykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a na základe takto zisteného\nstavu vo veci rozhodla. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu v 1. rade, že bola\nporušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je\npodľa jeho názoru nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých,\nktoré boli zistené pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom je notoricky známou skutočnosťou,\nže prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovanej je len podrobnejšie\nskutkovo a právne odôvodnené. K ostatným námietkam žalobcu o prejudikovaní rozhodnutí v oznámení\nžalovanej príslušnému orgánu Poľskej republiky a retroaktivite krajský súd konštatoval, že žalobca v\n1. rade v žalobách nenamietal porušenie konkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom\ntakýto postup zakazoval, ani subjektívne práva žalobcu, ktoré mali byť porušené. Žalobu žalobcu v 1.\nrade preto krajský súd ako nedôvodnú zamietol.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že rozhodnutie žalovanej zasielané žalobcovi\nv 2. rade do vlastných rúk bolo prevzaté inou osobou ako žalobcom v 2. rade a zároveň z návrhu\nna vstup žalobcu v 2. rade do konania mu vyplynulo, že žalobca v 2. rade sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej z dôvodu porušení jeho subjektívnych práv. Krajský súd považoval\nza neúčelné a nehospodárne ukladanie povinnosti toto rozhodnutie opätovne doručovať žalobcovi v 2.\nrade a žalobu tohto žalobcu považoval za včas podanú. Záver žalovanej, že žalobca v 2. rade na území\nSlovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával považoval krajský súd za vychádzajúci\nz nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože z obsahu spisu ani z odôvodnení rozhodnutí\nnevyplýva, akým spôsobom bolo preukázané, že žalobca v 2. rade reálne činnosť zamestnanca na\núzemí Slovenskej republiky nevykonával. Preto rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej\npoisťovne, pobočky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. zrušil a\nvrátil vec na ďalšie konanie.\nRozsudok krajského súdu napadli spoločne podaným včasným odvolaním žalobca v 1. rade vo veci\nsamej a žalobca v 2. rade v časti priznanej mu náhrady trov konania. Žalobca v 1. rade uviedol, že\npostupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu jeho subjektívnych práv.\nV dôsledku rozhodnutia žalovanej má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom\nnových zamestnancov, keďže príslušné verejnoprávne organizácie SR ich odmietajú zaregistrovať\npre platenie sociálneho poistenia na území SR. Žalovaná nad rámec dôvodov podaných odvolaní a\nzisteného skutkového stavu zamietla odvolania žalobcu v 1. rade z dôvodov a skutočností, ktoré boli\npo prvýkrát žalobcovi v 1. rade oznámené až žalovanou v jej rozhodnutí. V tomto smere mu bolo\nodňaté subjektívne právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci. Týmito novými dôvodmi\n\na skutočnosťami boli predovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného\nmiesta podnikania zamestnávateľa. Poukázal na list žalovanej - oznámenie týkajúce sa spoločností,\nktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo dňa 25.07.2013,\nv ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS, Department\nUbezpieczen i Sladek) o tom, že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu v 1. rade a ďalších\nzamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím došlo k\nneprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v odvolacom konaní. Namietal tiež, že do kompetencie\nžalovanej nepatrí uskutočnenie kontroly na preukázanie reálneho výkonu činnosti. Zároveň poukázal na\nrozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom žalovaná jednoznačne konštatovala,\nže Sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovno-právnych vzťahov a výkon činnosti\nzamestnancov žalobcu v 1. rade je oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého kontrolné\nzistenia sú pre ňu záväzné. Závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu\nv 1. rade neobstoja z právneho ani z praktického (skutkového) hľadiska, nakoľko jeho zamestnanci\npracujú mimo jeho sídla. Žalobca v 1. rade žalovanej predložil všetky potrebné doklady preukazujúce\nreálny výkon činnosti zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Pri kontrolách, ktoré u žalobcu v\n1. rade vykonala organizačná zložka žalovanej predložil žalobca v 1. rade tzv. reporty (správy) dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Uviedol tiež, že došlo k porušeniu princípu rovnakého\nzaobchádzania, keď pri existencii rovnakých podmienok organizačná zložka žalovanej vo vzťahu k\nporovnateľným zamestnancom žalobcu v 1. rade uplatnila diametrálne odlišný postup. Namietal tiež,\nže došlo k neprípustnej retroaktivite v rozhodnutiach žalovanej. Kým kontroly v predchádzajúcich\nrokoch nezistili žiadne nedostatky, kontrola vykonaná v marci 2013 už zrazu zistila závažné nedostatky\nodôvodňujúce retroaktívne rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnancov; aj podľa Praktickej\npríručky, na ktorú sa žalovaná odvoláva je jednoznačne zakotvené, že prípadné zistenia zakladajúce\nzmenu uplatniteľnej legislatívy sa aplikujú až od momentu zistenia, nie spätne.\nŽalobca v 2. rade odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým mu krajský súd priznal náhradu trov\nkonania vo výške 296,44 eur. Uviedol, že samostatnú žalobu nepodal iba z dôvodu hospodárnosti\nkonania, ale pridržal sa skutočností, ktoré uviedol v žalobe jeho zamestnávateľ, a preto mu mala byť\npriznaná náhrada trov konania aj za spísanie žaloby.\nRozsudok krajského súdu v časti zrušenia rozhodnutí žalovanej oboch stupňov vo vzťahu k žalobe\nžalobcu v 2. rade napadla žalovaná odvolaním, v ktorom uviedla, že kontroly zamerané na reálny\nvýkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v poľskej republike\nzačala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia\nZaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Varšava, ktorá žiadala Sociálnu poisťovňu o informáciu, či dotknuté\nosoby vykonávajú činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Svoju žiadosť odôvodnila tým,\nže v posledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľské\nsamostatne zárobkovo činné osoby úväzok iných členských štátoch a v mnohých prípadoch cieľom tejto\nčinnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne\nzabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti. Z výsledkov kontrol zistených u žalobcu v\n1. rade žalovanej vyplynulo, že na adrese uvedenej v osvedčení o živnostenskom oprávnení ako miesto\nčinnosti žalobcu v 1. rade sa nenachádza kancelária ani prevádzka žalobcu v 1. rade. Žalobca v 1.\nrade riadi svoju spoločnosť z miesta svojho trvalého bydliska v Poľskej republike. Počet hodín, ktoré\nmajú zamestnanci za mesiac odpracovať a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú právu vzbudzujú\nodôvodnené pochybnosti o rentabilnosti. Dochádzať z Poľskej republiky do rôznych miest Slovenskej\nrepubliky a odpracovať napr. 1 alebo 3 hodiny denne sa žalovanej javí ako neefektívne, t j. je predpoklad,\nže výdavky významným spôsobom presahujú príjmy, ktoré majú zamestnanci zaručené v pracovnej\nzmluve. Dôkazné bremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na žalobcoch v 1. a v 2. rade a\ntúto povinnosť si riadne nesplnili. Na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti\nzamestnancov žalobcu v 1. rade na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie\nregistrovaného sídla alebo miesta podnikania. Poukázala tiež na neprípustnosť uznesenia krajského\nsúdu, ktorým pripustil vstup žalobcu v 2. rade do konania na strane žalobcu podľa § 92 ods.1 O. s.\np., aplikácia ktorého nie je v správnom konaní (nesporovom) prípustná. Ak sa žalobca v 2. rade cítil\ndotknutý na svojich právach, bol oprávnený podať žalobu v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia\nrozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Žalovaná tiež namietala priznanú výšku náhrady za\ntrovy konania, ktorá sa jej zdala príliš vysoká a neadekvátna k danému konaniu. Žiadala preto rozsudok\nkrajského súdu v časti, v ktorej zrušil rozhodnutia žalovanej oboch stupňov zmeniť tak, že odvolací súd\nžalobu žalobcu v 2. rade zamietne.\n\nVo svojich vyjadreniach k odvolaniam sa účastníci konania pridržiavali svojich doterajších vyjadrení.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.\np.\"). V zmysle § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nRozhodnutím č. 5427-1/2013-SK zo dňa 03.10.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodla,\nže žalobcovi v 2. rade zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňom 11.09.2013. Pobočka Sociálnej\npoisťovne svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že ňou vykonanou kontrolou nebol preukázaný reálny\nvýkon činnosti žalobcu v 2. rade ako zamestnanca, a preto nemôže podliehať slovenským právnym\npredpisom podľa čl. 13 (3) základného nariadenia. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie toto\nrozhodnutie žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdila a odvolania voči nemu podané zamietla.\nPodľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aktívne legitimovanou na podanie žaloby na\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že\nbola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť\ntohto rozhodnutia. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej\nosoby. So zreteľom na ustanovenie § 247 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku\naktívnej legitimácie žalobcu.\nAko vyplýva aj z judikatúry, žalobu podľa § 247 a nasl. O. s. p. môže podať len ten, kto bol správnym\nrozhodnutím ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri\nrozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym\nžalobcovým právam.\nOdvolací súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby je jednoznačné, že žalobca v\n1. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv zamestnancov, keď okrem\nnedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv netvrdil. Odvolací súd považoval za správne tvrdenie krajského súdu, že nedodržanie\nprocesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Odvolací súd sa preto stotožnil\nso záverom krajského súdu o tom, že žalobca v1. rade nebol procesne aktívne legitimovanou osobou\nv zmysle § 247 O. s. p.\nRovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne\nhmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1. rade zamietol, rozhodol správne,\npretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie\npráv žalobcu v 2. rade - zamestnanca), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do\nmajetkovej sféry žalobcu v 1. rade. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by bolo poistné\nzamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd žiadny zásah\ndo majetkovej sféry žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkovej sféry žalobcu\nv 2. rade - zamestnanca. Odvolací súd preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods.\n1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu žalobcu v 1.\nrade zamietol.\n\nŽalobcovi v 1. rade odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v tomto\nkonaní nebol úspešný.\nPokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 2. rade proti trovám konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd odvolací, dospel k záveru, že jeho odvolanie je potrebné odmietnuť.\nPodľa § 250 ods. 1 O. s. p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto\nna odvolanie nie je oprávnený.\nV zmysle § 250 ods. 1 O. s. p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Žaloba bola podaná len\nžalobcom v 1. rade.\nŽalobca v 2. rade, aj keď ho krajský súd označil ako žalobcu, žalobu nepodal - do konania bol len\npribratý uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na neho ako na účastníka pribratého do konania\nnahliadať. Keďže piata časť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších\núčastníkov do konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O. s. p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné. Vplyv\nna postavenie takého účastníka v konaní nemá ani nesprávny postup krajského súdu, ktorý v uznesení\no pribratí účastníka nesprávne odkázal na § 92 ods. 1 O. s. p.\nUstanovenie § 250 ods. 1 O. s. p. je vo vzťahu k pribraným účastníkom konania potrebné vykladať\ntak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práv takýchto účastníkov byť informovaný o prípadnej zmene\nv ich právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutých\nrozhodnutí správnych orgánov. Žalobca v 2. rade bol do konania pribratý z dôvodu, že by ako\nzamestnanec a ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutých\nrozhodnutí žalovanej. Keďže odvolateľ - žalobca v 2. rade mohol mať v konaní podľa druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku iba postavenie pribratého účastníka konania, nie je osobou\noprávnenou na podanie odvolania. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) v\nspojení s § 246c ods. 1 O. s. p. odvolanie podané proti rozsudku krajského súdu v časti trov konania\núčastníkom označeným ako žalobca v 2. rade - pribratým účastníkom konania odmietol. Z tohto dôvodu\nžalobcovi v 2. rade - pribratému účastníkovi (krajským súdom označenému ako žalobca) nevzniklo ani\nprávo na náhradu trov konania.\nPodľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že rozhodnutie žalovanej nebolo doručené\npriamo adresátovi - žalobcovi v 2. rade, ale prevzala ho iná osoba. Krajský súd považoval za neúčelné\na nehospodárne opätovne ukladať žalovanej doručovať toto rozhodnutie žalobcovi v 2. rade, ktorý\nsíce nie zákonom stanoveným spôsobom, ale o obsahu rozhodnutia sa dozvedel. Žalobu žalobcu v\n2. rade považoval za podanú v zákonom stanovenej lehote a na jej základe rozhodnutie žalovanej v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nOdvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nestotožnil.\nŽalobca v 2. rade poveril advokáta JUDr. Dušana Remetu zastupovaním v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej. Na pojednávaní konanom na krajskom súde v tejto právnej veci,\nktorého sa právny zástupca žalobcu v 2. rade zúčastnil, netvrdil, že by mu rozhodnutie žalovanej vôbec\nnebolo doručené (nežiadal ani, aby súd nariadil jeho doručenie), resp. nespochybňoval, že by o ňom\ndovtedy nemal vedomosť.\n\nZ celého predloženého spisového materiálu tiež nevyplýva, že by žalobca v 2. rade podal žalobu, či už\nsám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj napriek tomu, že krajský súd D. J. B. označoval\nako žalobcu v 2. rade, s poukazom na to, že na návrh pripustil jeho vstup do konania na strane žalobcu\npodľa § 92 ods. 1 O. s. p., ide stále o pribratého účastníka. Na toto procesné postavenie nemá vplyv ani\nokolnosť, že krajský súd napriek existencii osobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O. s. p.)\nnesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O. s. p., ktorého použitie v správnom súdnictve nie je možné.\nD. J. B., krajským súdom nesprávne označovaný ako žalobca v 2. rade (ktoré označenie odvolací\nsúd predovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil), bol do\nkonania pribratý uznesením krajského súdu, a je preto potrebné na neho tak aj nahliadať. Pokiaľ krajský\nsúd preskúmaval rozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu k pánovi D. J. Q. ktorý žalobu na preskúmanie\nrozhodnutia žalovanej ani nepodal, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na\nktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Pretože D. J. B. žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej nepodal, musel odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa\nzrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie zmeniť a konanie zastaviť.\nV súvislosti so zmenou rozsudku krajského súdu vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zmenil odvolací súd\naj výrok o trovách konania tak, že žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal,\npretože nebol v prvostupňovom konaní úspešný. Rovnako odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov\nodvolacieho konania, nakoľko ani v tomto konaní žalobca v 2. rade úspešný nebol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/33/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}