{"guid": "93c9e05d-d358-4ed2-9c62-890496e7b706:160c4b20-a5cb-4161-af16-38d3d52d8fd0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200433.1", "spisova_znacka": "9Sžso/88/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/88/2015 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. 9Sžso/88/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200433.1", "identifikacne_cislo": "8014200433", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/160c4b20-a5cb-4161-af16-38d3d52d8fd0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200433.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200433.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200433.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/88/2015\n8014200433\n26. 04. 2017\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200433.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: 1. B.\nE., bytom V. Y. XX, XXXXX N., B. republika (predtým B. E. - F., s miestom podnikania H. XXX/X,\nXXX XX M., R.: XX XXX XXX) a 2. V. G. Z., bytom B. N. XX, XXXXX L., B. republika, obaja právne\nzastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia\nžalovanej č. 16605-3/2014-BA zo dňa 25. februára 2014, o odvolaní žalobcu v 1. rade a žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/29/2014-32 zo dňa 18. februára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. februára 2015, č. k.\n5S/29/2014-32, v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby žalobcu 1/ p o t v r d z u j e .\nV časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 18. februára 2015, č. k. 5S/29/2014-32, m e n í tak, že konanie z a s t a v u j e .\nŽalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5S/29/2014-32 zo dňa 18. februára 2015 žalobu žalobcu v 1.\nrade, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 16605-3/2014-BA zo dňa 25.\nfebruára 2014, zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade\nrozhodnutie žalovanej č. 16605-3/2014-BA zo dňa 25. februára 2014 v spojení s rozhodnutím Sociálnej\npoisťovne, pobočka Prešov č. 26072-13/2013-PO zo dňa 10. októbra 2013 podľa § 250j ods. 2 písm.\nc) a d) O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade zaviazal\nžalovanú nahradiť žalobkyni v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 284,08 eur.\nŽalovaná napadnutým rozhodnutím zamietla odvolanie žalobcu v 1. rade ako zamestnávateľa (B. E. - F.,\ns miestom podnikania H. XXX/X, XXX XX M., R.: XX XXX XXX) ako aj žalobkyne v 2. rade (V. G. Z., bytom\nB. N. XX, XXXXX L., B. republika) ako zamestnankyne žalobcu v 1. rade a potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočky Prešov č. 26072-13/2013-PO z 10. októbra 2013, ktorým pobočka rozhodla, že\nžalobkyni v 2. rade zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti (ďalej len „povinné poistenie\") ako zamestnancovi dňa 31. marca 2013.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutím žalovanej a prvostupňového správneho\norgánu nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade, keď poukázal na ustanovenie\n§ 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého je žalovaná povinná\nvrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Zdôraznil povinnosť žalobcu uviesť v žalobe tvrdenia\n\no porušení jeho subjektívnych práv ako účastníka konania, nie porušenie práv iných subjektov (jeho\nzamestnancov). Poukázal na ustanovenie § 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.\") v zmysle ktorého ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný\nhmotnoprávne, to znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie jeho subjektívnych práv. Nedostatok\nhmotnej legitimácie znamená, ak takáto osoba nebola ukrátená na svojich subjektívnych právach,\nsúd žalobu zamietne. Krajský súd zdôraznil, že žalobca okrem nedodržania 60 dňovej lehoty na\nvydanie rozhodnutí netvrdil žiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Konštatoval, že nedodržanie\nprocesných lehôt vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí nemá, nakoľko podľa § 250i ods. 3\nO.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania\npred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietané\nnezákonnosti postupu a rozhodnutí žalovanej bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv\nžalobcu považoval pre rozhodnutie vo veci za irelevantné. Mal za to, že do majetkovej sféry žalobcu\nv 1. rade napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov zasiahnuté nemohlo byť, pretože zaplatené\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti je\nžalovaná v zmysle § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná vrátiť ako zaplatené bez právneho\ndôvodu. Z obsahu žaloby je evidentné, že žalobca nenamieta porušenie svojich subjektívnych práv\nako účastníka konania, ale porušenie práv zamestnancov. Aj keby napadnutými rozhodnutiami alebo\npostupom boli porušené právne predpisy SR, resp. nariadenia Rady EHS, z citovaných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku bez akýchkoľvek pochybností vyplýva žalobcovi v 1. rade povinnosť\ntvrdenia o porušení jeho subjektívnych práv. Pokiaľ žalobca v 1. rade spochybňoval oprávnenie žalovanej\na prvostupňového správneho orgánu vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu\nzamestnania zamestnancami žalobcu v 1. rade, krajský súd ju vyhodnotil ako neopodstatnenú, keď\npoukázal na ustanovenia § 172 ods. 2 a 5, § 178 ods. 1 písm. a), § 195 ods. 1 a § 196 ods. 1,\n2, 3 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, z ktorých nesporne vyplýva kompetencia\nSociálnej poisťovne rozhodovať v nedávkovom konaní o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia\nv sporných prípadoch, pričom definícia dôkazu je upravená široko a preto zákon nevylučuje, aby v\nrámci dokazovania Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu a šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu\nveci a na základe takto zisteného stavu veci v konaní rozhodla. Krajský súd sa nestotožnil s názorom\nžalobcu v 1. rade, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti,\nkeďže je nesporné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov než tých, ktoré\nboli zistené v konaní pred prvostupňovým orgánom. Zdôraznil, že prvostupňové a odvolacie konanie\npred správnym orgánom tvoria jeden celok a žalovaná postupovala v súlade s § 218 ods. 1 zákona\nč. 416/2003 Z.z. o sociálnom poistení a rozhodnutie iba podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnila.\nKonštatoval, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade s § 209 zákona o sociálnom\npoistení, z odôvodnenia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami\nboli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodovali. Preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho\norgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 250j ods. 1 O. s. p. dospel krajský súd k\nzáveru, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade subjektívne práva porušené neboli.\nKrajský súd dospel k záveru, že dokazovanie ohľadom reálneho výkonu činnosti žalobcu v 2. rade ako\nzamestnanca, nebolo vykonané v potrebnom rozsahu, považoval ho\nza nedostatočné\nna posúdenie veci a záver, že žalobkyňa v 2. rade na území Slovenskej republiky reálne činnosť\nzamestnankyne nevykonávala, za predčasný. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov tak\nnemožno považovať za odôvodnené v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 Zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré ukladá uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.\nObe rozhodnutia preto podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie\nkonanie s tým, že bude nevyhnutné vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikali žiadne\npochybnosti o mieste podnikania žalobcu v 1. rade a rovnako vykonať dokazovanie na objektívne\npreukázanie, že žalobkyňa v 2. rade reálne činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky\nnevykonávala.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie,\nčo\ndo výroku o zamietnutí žaloby a nepriznaní náhrady trov konania. Namietal, že rozsudok súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd na základe vykonaných\n\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, týkajúcim sa zákonnosti napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov ako aj postupu im predchádzajúceho. Navrhol rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť,\nrozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a priznať mu vyčíslenú náhradu trov konania.\nTvrdil, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých jeho subjektívnych\npráv, konkrétne práva na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na zákonné administratívne konanie,\nprávo na fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy (good administration), právo na\ndodržiavanie základných zásad správneho konania a porušenie subjektívneho práva vlastniť majetok,\npráva na podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce subjekty a právo na dosahovanie zisku\nvlastnou činnosťou. Namietal, že v dôsledku vydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním\ndoterajších zamestnancov a náborom nových, pretože ich príslušné organizácie odmietajú zaregistrovať\npre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. V dôsledku toho sa\ndostáva do bezvýchodiskovej situácie, v ktorej pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný\ndodržať zmluvné podmienky s obchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek\na hrozia mu aj sankcie za neplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory. Rozhodnutie žalovanej označil\nza nepreskúmateľné a arbitrárne. Nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu o tom, že zo žaloby\nžalobcu v 1. rade nevyplýva žiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Už aj len porušenie základných\nzásad správneho konania, ako v tomto prípade, je porušením subjektívnych práv žalobcu v 1. rade ako\núčastníka správneho konania. Namietal tiež, že nemal možnosť vyjadriť sa k argumentom súvisiacim s\nnepreukázaním registrovaného miesta podnikania zamestnávateľa, nakoľko po prvýkrát boli spomenuté\naž v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej. Opakovane poukázal na list žalovanej - oznámenie, týkajúce\nsa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo\ndňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS,\nDepartment Ubezpieczen i Sladek) o tom, že zamestnanci žalobcu v 1. rade a ďalších vybraných\nzamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym predpisom a o tom, že v prípade podania odvolania\nzo strany žalobcu v 1. rade a ďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich\norganizačných zložiek, čím podľa jeho názoru došlo k neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v\nodvolacom konaní. Trval na tom, že do kompetencie žalovanej nepatrí kompetencia na uskutočnenie\nkontroly a namietal aj spôsob jej vykonania.\nVýrok rozsudku krajského súdu týkajúci sa zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov\na vrátenia veci napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Trvala na tom, že jej rozhodnutie bolo\nvydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a po zhodnotení všetkých relevantných\ndôkazov. Zdôraznila, že kontrolou na adrese uvedenej v živnostenskom registri ako miesto podnikania sa\nkancelária ani prevádzka žalobcu v 1. rade nenachádzala. Žalobca v 1. rade počas kontroly nepreukázal,\nže jeho zamestnanci reálne prácu vykonávajú, a v prípade, že ju vykonávajú, tak kedy a na akom\nmieste. Na účely preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepovažovala za dostatočné\nformálne deklarovanie podnikania pracovnými zmluvami a obchodnými zmluvami. Vyjadrila podozrenie\nz obchádzania právnych predpisov Poľskej republiky, keď poukázala na pomer dohodnutej odmeny a\npočet mesačne odpracovaných hodín ako aj na cestovné výdavky, ktoré majú títo zamestnanci, nakoľko\nindividuálne dochádzajú z Poľskej republiky do Slovenskej republiky. Podľa jej názoru je predpoklad, že\nvýdavky významným spôsobom presahujú príjmy zamestnancov zaručených v pracovných zmluvách,\na preto sa jej javí táto činnosť, na ktorú bola upozornená podnetmi poľskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Varšava - ďalej len „ZUS Varšava\"), ako neefektívna\na nerentabilná. Argumentovala, že za situácie, keď žalobca v 1. rade riadi spoločnosť z adresy svojho\ntrvalého bydliska v Poľskej republike, personálnu, mzdovú a účtovnú agendu mu spracúva externá firma,\nktorá sídli v hoteli Rubín na adrese H. XXX/X, M. a ktorej zamestnanci nie sú v pracovnom pomere\nso žalobcom v 1. rade, pracovné povinnosti zamestnávateľ ukladá len telefonicky, o čom nevyhotovuje\nžiadny záznam, nemá vlastných administratívnych zamestnancov pracujúcich v jeho evidovanom mieste\npodnikania, nespĺňa podľa názoru žalovanej podmienky registrovaného sídla alebo miesta podnikania,\nnemôže sa na zamestnancov žalobcu v 1. rade uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom mal tento podľa\nvýpisu zo živnostenského registra registrované sídlo alebo miesto podnikania, t.j. legislatíva Slovenskej\nrepubliky. Zdôraznila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti dotknutých zamestnancov a všetky\nsúvisiace okolnosti nasvedčujú tomu, že uzatváranie pracovných zmlúv s osobami s bydliskom v\nPoľskej republike, ktoré vykonávajú činnosť samostatne zárobkovo činných osôb v mieste svojho\nbydliska považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa plateniu príslušných odvodov v štáte bydliska, resp.\nzoptimalizovať svoje náklady na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike. Navrhla preto rozsudok\nkrajského súdu zmeniť a žalobu žalobcu v 2. rade zamietnuť, prípadne konanie o žalobe zastaviť.\n\nŽalobcovia v 1. a 2. rade v spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli argumenty zhodné\nso žalobnými námietkami žalobcu v 1. rade. Namietali tiež, že pri kontrole boli žalovanej predložené\nreporty (správy) - dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce za jednotlivé dni, kedy zamestnanec\nvykonával prácu, čo v rozhodnutiach správnych orgánov zohľadnené nebolo.\nŽalovaná sa k odvolaniu žalobcu v 1. rade vyjadrila v zhode s argumentmi uvedenými vo vyjadrení k\nžalobe.\nDňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.\ns. p.\").\nPodľa § 492 ods. 2 S. s. p., odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nKeďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho\nporiadku, odvolací súd ďalej konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\").\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.\nbez pojednávania, a dospel jednomyseľne k záveru, že v celosti ho nemožno potvrdiť a je potrebné ho\nzmeniť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 250 ods. 1 O. s. p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 250 ods. 2 O. s. p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník\nsprávneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.\nPodať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s\núčastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.\nPredmetom preskúmania v danej právnej veci je rozhodnutie žalobkyne, ktorým zamietla odvolania\nžalobcov v 1. a v 2. rade a potvrdila rozhodnutie pobočky v Prešove, ktorým táto rozhodla, že žalobkyni\nv 2. rade zaniklo povinné poistenie ako zamestnankyni dňa 31. marca 2013.\nZ obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie vlastných\nsubjektívnych práv, ale porušenie práv svojich zamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60\ndňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí, žiadne porušenie svojich subjektívnych práv netvrdil.\nSamotné nedodržanie procesných lehôt pri vydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich\nnezákonnosť, keďže prípadným zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by\nžalobca v 1. rade priaznivejšie rozhodnutie vo veci nedosiahol. Záver krajského súdu, že žalobca v\n1. rade nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie žaloby pre absenciu atribútu\nukrátenia\nna právach, sú preto správne. V tomto kontexte odvolací súd odkazuje\naj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého:\n„ Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a\npostupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním\nv správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho\nkonania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu\nna svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis),\nktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie\npráv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z\n\nuvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti,\nresp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.\"\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu v 1. rade, že postupom\nžalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu, keď\nvo vzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie, práva na fungovanie verejnej\nsprávy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie základných zásad správneho konania\nani nešpecifikoval, konkrétne v čom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo. Všeobecné tvrdenia\nžalobcu v 1. rade, že došlo aj k porušeniu jeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za rovnakých\npodmienok ako domáce subjekty a práva na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou, keď v dôsledku\nvydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových\nzamestnancov, v dôsledku čoho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, lebo pri zmenšujúcom sa\npočte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi,\nčím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie za neplnenie dojednaných\nzmlúv a súdne spory, odvolací súd za relevantné nepovažoval, nakoľko žalobca v 1. rade argumentoval\nlen okolnosťami vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú výlučne poľskej štátnej príslušnosti a\nktorí odmietajú na území SR pracovať z dôvodu, že ich príslušné verejnoprávne organizácie odmietajú\nzaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR. Na uvedené argumenty\nžalobcu v 1. rade nebolo možné prihliadnuť aj z dôvodu, že tieto žalobca v 1. rade nenamietal riadne a\nvčas v žalobe ale až v odvolacom konaní (§ 250j O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>.\nOpravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nZo spisu krajského súdu vyplýva, že právny zástupca žalobcu v 1. rade podaním zo 04. novembra 2014\nv mene žalobcu v 1. rade podal návrh na pristúpenie pani V. G. Z. do konania na strane žalobcu v 1.\nrade a súčasne predložil aj plnú moc na jej zastupovanie; krajský súd uznesením č.k. 5S/29/2014-26\npripustil vstup pani V. G. Z. do konania na strane žalobcu.\nKrajský súd pri skúmaní podmienok konania konštatoval, že žalobu žalobkyne v 2. rade považuje za\npodanú včas vzhľadom na to, že z administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie žalovanej bolo síce\ndoručené dňa 05. marca 2014, avšak z doručenky pripojenej v spise vyplýva, že ho neprevzala osobne\nžalobkyňa v 2. rade, ale iná osoba.\nS právnym názorom krajského súdu o včasnosti podania žaloby žalobkyňou v 2. rade sa odvolací súd\nnestotožnil. Dáva do pozornosti, že ešte dňa 26. júna 2014 žalobkyňa v 2. rade poverila JUDr. Dušana\nRemetu ako advokáta zastupovaním v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, kedy najneskôr sa\nžalobkyňa v 2. rade mohla o rozhodnutí žalovanej\ndozvedieť. Žalobkyňa v 2. rade vo svojich podaniach prevzatie rozhodnutí správnych orgánov\nnespochybňovala, resp. ani netvrdila, že by jej rozhodnutia správnych orgánov vôbec doručené neboli\n(a nežiadala ani, aby súd nariadil ich doručenie). Rovnako nespochybňovala, že by o nich dovtedy\nvedomosť nemala. Pokiaľ teda krajský súd konštatoval, že uloženie povinnosti žalovanej doručiť\nrozhodnutie správneho orgánu žalobkyni v 2. rade považoval za neúčelné a nehospodárne a mal za\nto, že žaloba bola podaná včas, pochybil, nakoľko z predloženého súdneho spisu nevyplýva, že by sa\nžalobkyňa v 2. rade o preskúmavanom rozhodnutí dozvedela až pripustením jej vstupu do konania, a,\nnajmä z celého predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by žalobkyňa v 2. rade takýto úkon\n(podanie žaloby) voči súdu sama alebo prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu či už na\npojednávaní pred krajským súdom alebo mimo pojednávania vôbec realizovala.\n\nAj napriek tomu, že krajský súd pani V. G. Z. označoval ako žalobkyňu v 2. rade s poukazom na to, že\nna návrh pripustil jej vstup do konania na strane žalobcu podľa § 92 ods. 1 O.s.p., ide stále o pribratého\núčastníka. Na toto procesné postavenie nemá vplyv ani okolnosť, že krajský súd napriek existencii\nosobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O.s.p.), nesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O.s.p., ktorého\npoužitie v správnom súdnictve nie je možné ako to správne namietala aj žalovaná.\nPribratý účastník nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania. B. V. G. Z., krajským súdom\nnesprávne označovaná ako žalobkyňa v 2. rade ( ktoré označenie však odvolací súd predovšetkým s\nohľadom na zachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil), bola do konania len pribratá\nuznesením krajského súdu a je potrebné na ňu aj tak nahliadať. Pokiaľ krajský súd preskúmaval\nrozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu k pani V. G. Z., ktorá žalobu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne\nani nepodala, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je potrebné\nprihliadať v každom štádiu konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd musel rozsudok krajského súdu\nv časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie zmeniť a konanie\nzastaviť, lebo pani Jolanta G. Z. žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nepodala.\n\nO trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu žalobcom v 1. rade a v 2 rade nepriznal,\nnakoľko v konaní úspešní neboli.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/29/2014", "guid": "6f0aad00-170a-4a0f-98b8-fb45da72461c:9e40f352-6ecf-41dc-9d58-e50aba8c5e57", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}