{"guid": "59abccd3-13b2-447f-8087-a7322257244a:f9954144-9239-4500-bf94-6851a0ced406", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200430.1", "spisova_znacka": "9Sžso/113/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/113/2015 z 26. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2017, sp. zn. 9Sžso/113/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200430.1", "identifikacne_cislo": "8014200430", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/987", "nazov": "predpis č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/987-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9954144-9239-4500-bf94-6851a0ced406", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200430.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200430.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200430.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/113/2015\n8014200430\n26. 07. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200430.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: Łukasz T.\nL.ł, bytom U. republika, XX-XXX B., S. 2, právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so\nsídlom Prešov, Masarykova 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29.\naugusta č. 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 7942-3/2014-BA zo dňa 29. januára 2014, za\núčasti: Q. Jakub Q., bytom U. republika, XXX XX D., S. XX (predtým podnikajúci s miestom podnikania\n040 01 Košice, Južná trieda 53, IČO: 44990651), o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove, č. k. 15Scud/14/2014-29 zo dňa 25. marca 2015, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove\nz 25. marca 2015, č. k. 15Scud/14/2014-29, vo veci samej m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č.\n7942-3/2014-BA zo dňa 29. januára 2014 z r u š u j e a vec jej\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nII. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. marca 2015, č. k.\n15Scud/14/2014-29, m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho\nzastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 106,04 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr.\nDušana Remetu do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z\nnáhrady trov právneho zastúpenia vo výške 36,36 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana\nRemetu do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 15Scud/14/2014-29 z 25. marca 2015, rozhodnutie žalovanej č.\n7942-3/2014-BA zo dňa 29. januára 2014 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice\nčíslo 705-3440169811-GC09/11-664 (58692-1/2011-KEM) zo dňa 19. augusta 2011 podľa § 250j ods. 2\npísm. c) a d) O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pričom zaviazal žalovanú nahradiť\nžalobcovi trovy konania vo výške 432,30 eur.\nŽalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla odvolanie pribratého účastníka - zamestnávateľa (Q.\nT. Q., s miestom podniku zahraničnej osoby v Košiciach, Južná trieda 53, IČO: 44 990 651) ako\naj zamestnanca - žalobcu (. T. L.?, bytom U. republika, XX-XXX B., S. 2) a potvrdila rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočky Košice číslo 705-3440169811-GC09/11-664 (58692-1/2011-KEM) zo dňa\n19. augusta 2011, ktorým pobočka rozhodla, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „povinné poistenie\") od 01.\nmarca 2010 do 31. augusta 2010 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo.\n\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že povinnosťou organizačnej zložky žalovanej je vzhľadom\nna § 209 ods. 1, 2, 3, a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení\") predovšetkým úplne a presne zistiť skutočný stav veci a na ten účel si zaobstarať všetky\npotrebné podklady. Z doteraz vykonaného dokazovania však objektívny záver, že žalobca na území\nSlovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával, nemožno vysloviť. Ak žalovaná dospela\nk záveru, že nebolo možné preukázať reálny výkon činnosti žalobcu ako zamestnanca, pretože ide o\nfiktívnu spoločnosť a vychádzala pritom z úradného záznamu Národného inšpektorátu práce Košice,\nkrajský súd takýto záver považoval za predčasný a zistenie skutkového stavu za nedostatočné pre\nposúdenie veci. Skutkový a právny záver uvedený v rozhodnutiach správnych orgánov považoval\nkrajský súd za nepreskúmateľný z dôvodu, že nespĺňa všetky potrebné náležitosti uvedené v § 209\nods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý ukladá správnemu orgánu v odôvodnení rozhodnutia uviesť,\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Rozhodnutiu\nžalovanej vytkol, že z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, aké prechodné a záverečné ustanovenia\nnariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.\nseptembra 2009 a vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.\nseptembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004, vylučujú ich aplikáciu v danom prípade,\nresp. z akých dôvodov je potrebné aplikovať výlučne nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71.\nZa nedostatočne odôvodnené považoval tiež konštatovanie žalovanej, že došlo k dohode medzi\nSociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia (ZUS) v súlade s čl. 16\n(4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorou malo byť\nžalobcovi určené poľské zákonodarstvo s konečnou platnosťou. Okrem toho, že uvedená dohoda\nsa v administratívnom spise nenachádza, v rozhodnutí absentuje, z akého podkladu pre rozhodnutie\nžalovaná vychádzala a na základe akých právnych predpisov vo veci rozhodovala. Krajský súd preto\nrozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala\nnesprávne právne posúdenie veci. Trvala na tom, že jej rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne\nzisteného skutkového stavu veci a po zhodnotení všetkých relevantných dôkazov. Zdôraznila, že z\núradného záznamu Národného inšpektorátu práce o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie\npráce vyplýva, že na adrese uvedenej vo výpise zo živnostenského registra, má fyzická osoba Q. T. Q.\nprenajatý byt, v ktorom sa nachádza len výnimočne. Aj za predpokladu, že by zamestnanci vykonávali\nčinnosť, je nevyhnutné, aby sa v registrovanom sídle zamestnávateľa uskutočňovali také rozhodovacie\nprávomoci, na základe ktorých by dochádzalo k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov. V sídle\nzamestnávateľa by sa mali uskutočňovať stretnutia zamestnávateľa so zamestnancami, uzatvárať\nzmluvy s klientmi, ukladať účtovné doklady, viesť mzdová evidencia a prideľovať práce zamestnancom.\nNa účely preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepovažovala za dostatočné formálne\ndeklarovanie podnikania pracovnými zmluvami a obchodnými zmluvami. Vyjadrila podozrenie z\nobchádzania právnych predpisov Poľskej republiky, keď poukázala na pomer dohodnutej odmeny a\npočet mesačne odpracovaných hodín ako aj na cestovné výdavky, ktoré majú títo zamestnanci, nakoľko\nindividuálne dochádzajú z Poľskej republiky do Slovenskej republiky. Podľa jej názoru je predpoklad,\nže výdavky významným spôsobom presahujú príjmy zamestnancov, zaručené v pracovných zmluvách,\na preto sa jej javí táto činnosť, na ktorú bola upozornená podnetmi poľskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Varšava - ďalej len „ZUS Varšava\"), ako neefektívna\na nerentabilná. Argumentovala, že dôkazné bremeno je aj na žalobcovi a túto povinnosť, vyplývajúcu\nmu z vykonávacieho nariadenia, si riadne nesplnil. Poukázala na svoj list z 10. decembra 2013, ktorým\nakceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody\nv súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorej bolo aj žalobcovi určené poľské\nzákonodarstvo s konečnou platnosťou. Mala za to, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia hodnotila\nvšetky dôkazy samostatne a následne aj vo vzájomnej súvislosti a postupovala v súlade s nariadeniami\nEurópskej únie. Skutkový a právny stav považuje za dostatočne zistený a preukázaný. Krajský súd podľa\njej názoru vec nesprávne právne posúdil a preto navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť\na žalobu zamietnuť.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej označil odvolanie žalobkyne za nedôvodné. Zároveň\nsi uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 148,22 eur.\n\nDňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.\ns. p.\").\nPodľa § 492 ods. 2 S. s. p., odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nKeďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho\nporiadku, odvolací súd ďalej konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\").\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.\nbez pojednávania, a dospel k záveru, že je potrebné ho zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPredmetom preskúmania v danej právnej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolania\nžalobcu a pribratého účastníka a potvrdila rozhodnutie pobočky v Košiciach, ktorým táto rozhodla,\nže žalobcovi povinné poistenie ako zamestnancovi od 01. marca 2010 do 31. augusta 2010 podľa\nslovenskej legislatívy nevzniklo.\nPo preštudovaní predloženého spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej,\nodvolací súd konštatuje, že právny záver žalovanej o potrebe vydania rozhodnutia o neexistencii\npovinného poistenia žalobcu podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona\nč. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v období od 01. marca 2010 do 31. augusta 2010, nie je správny.\nŽalovaná vo svojom rozhodnutí konštatovala, že žalobca bol v Registri poistencov Sociálnej poisťovne\nako zamestnanec pribratého účastníka vedený od 01. marca 2010 do 31. augusta 2010. Z registračného\nlistu fyzickej osoby - prihlášky, zažurnalizovaného v administratívnom spise však vyplýva, že žalobcovi\nako zamestnancovi vniklo povinné poistenie 01. apríla 2010. Za tejto situácie je jej rozhodnutie\nzmätočné, keďže žalovaná rozhodovala o období, ktoré časovo nekorešponduje prihláške do poistenia\na má za následok nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Žalovaná tak dôsledne nezohľadnila skutkovú situáciu,\nktorá zo spisového materiálu vyplýva. Navyše, vo svojom rozhodnutí sa zaoberala predovšetkým\nposudzovaním tých právnych otázok, ktorých zodpovedanie je rozhodné nie pri neexistencii povinného\npoistenia podľa slovenskej legislatívy, ale vyhodnocovaním kritérií rozhodných pre určenie uplatniteľnej\nlegislatívy v zmysle koordinačného nariadenia, ktorá právomoc jej s poukazom na čl. 16 ods. 2\nvykonávacieho nariadenia nepatrí.\nNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania\nnariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - „vykonávacie nariadenie\"\nv čl. 16 upravuje procesný postup pri určení príslušnej legislatívy v zmysle rozhodujúcich ustanovení\nzákladného nariadenia. Práve tento článok prenecháva kompetenciu určiť príslušnú legislatívu\norganizácii v mieste bydliska osoby vykonávajúcej činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských\nštátoch.\nZ ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí\ninštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of\nthe place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13\nzákladného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike,\na teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná poľská inštitúcia ZUS. Skutočnosť, či\nk takémuto určeniu v danom konkrétnom prípade došlo, nie je z administratívneho spisu zrejmé.\n\nPokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia ZUS zo dňa 10. októbra 2013 na uzatvorenie spoločnej dohody v súlade s článkom 16 (4)\nvykonávacieho nariadenia s tým, že žalobcovi bolo určené poľské zákonodarstvo s konečnou platnosťou,\nodvolací súd na tento argument prihliadnuť nemohol. Písomnosť, na ktorú žalovaná poukazuje, totižto\natribúty určenia uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi na to príslušnou inštitúciou nespĺňa a to\njednak pre svoju úplne všeobecnú formuláciu, nejednoznačnosť a neurčitosť tak vo vzťahu k subjektom,\nna ktoré by sa mala potenciálne vzťahovať ako aj vo vzťahu k neohraničenému časovému obdobiu,\npočas ktorého by sa mala poľská legislatíva pre tieto subjekty považovať za definitívne určenú. Z\npredloženého administratívneho spisu preto nemožno bez ďalších pochybností vyvodiť, či príslušná\npoľská inštitúcia uplatniteľnú legislatívu práve vo vzťahu k žalobcovi určila a ak áno, tak ktorú a na\naké konkrétne obdobie. Z tohto dôvodu odvolací súd argument žalovanej, že dohoda o uplatniteľnej\nlegislatívne nemusí mať písomnú formu, za relevantný považovať nemohol. Dospel preto k záveru, že\notázka uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k pánovi E. T. C.i nebola vyriešená s konečnou platnosťou,\nhoci ide o otázku predbežnú a pre ďalší procesný postup správneho orgánu rozhodnú.\nKeďže práva a povinnosti zakladajú, menia a rušia len vykonateľné a - v zásade právoplatné rozhodnutia,\npre konanie žalovanej bolo potrebné vyžiadať od poľskej inštitúcie odpis rozhodnutia o určení\nuplatniteľnej legislatívy s vyznačenou právoplatnosťou\na vykonateľnosťou. Pokiaľ totiž\nžalovaná nenamietla rozhodnutie o predbežnom určení poľskej legislatívy a toto rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť, existencia takého rozhodnutia mala mať zásadné dôsledky aj na postup žalovanej. Po\ntakomto určení aplikovateľnej legislatívy, ak sa stalo definitívnym, totiž Sociálna poisťovňa nemá vôbec\nprávomoc konať\na rozhodovať, čo je skutočnosť vyplývajúca jednak z účelu nariadení ako\naj zo slovenského právneho poriadku.\nNeušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaná v záhlaví napadnutého rozhodnutia z 29.\njanuára 2014 charakterizovala zamestnávateľa žalobcu ako podnikateľský subjekt obchodným menom,\nidentifikačným číslom a adresou miesta činnosti podniku zahraničnej osoby napriek tomu, že v čase\nvydania jej rozhodnutia pán Q. T. Q. svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania\nukončil, a to ešte ku dňu 23. júna 2012, pričom uvedená skutočnosť vyplýva aj z priloženého\nadministratívneho spisu žalovanej.\nVzhľadom na vyššie uvedené a s ohľadom na zachovanie rýchlosti a efektívnosti konania, najvyšší súd\nrozsudok krajského súdu zmenil tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\nO náhrade trov celého konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1\nv spojení s §\n224 ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za úkony,\nktoré účelne vynaložil na uplatnenie práva.\nV ďalšom konaní príslušný správny orgán po tom, čo ustáli, ktoré konkrétne skutočnosti sú v danej\nprávnej veci vôbec sporné, svoj ďalší procesný postup zvolí tak, aby zodpovedal náležite zistenému\nskutkovému stavu, ktorý bude zároveň korešpondovať obsahu administratívneho spisu. V uvedenom\nkontexte vyhodnotí prioritne otázku svojej právomoci konať a rozhodovať vo veci. Svoj administratívny\nspis bude viesť riadnym spôsobom; odvolací súd zdôrazňuje, že pod označením spis žalovaného\nsprávneho orgánu podľa § 250d ods. 1 O. s. p. sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový\nmateriál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998)\na musí, aspoň v overenej fotokópii obsahovať všetky podklady, rozhodujúce na posúdenie veci.\nPodľa § 250k ods. 1 veta prvá a tretia O. s. p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania\na môže tiež rozhodnúť,\nže sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nOdvolací súd ako účelné vyhodnotil v prvostupňovom konaní nasledovné úkony právnej služby\nposkytnuté úspešnému žalobcovi v 2. rade:\n- prevzatie a príprava zastúpenia (r. 2014)...............134 eur (§ 11 ods. 4 v spojení\ns § 13a\nods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách\na\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška\")\n- režijný paušál..........................................................8,04 eur\n- podanie žaloby (v r. 2014)..................................134 eur (§ 11 ods. 4 v spojení\ns§\n13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)\n\n- režijný paušál............................................................ 8,04 eur\n- účasť na pojednávaní dňa 25.03.2015...................... 139,83 eur (§ 11 ods. 4 v spojení\n§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky)\n- režijný paušál............................................................. 8,39 eur, spolu 432,30 eur.\nV odvolacom konaní boli dôvodne realizované nasledovné úkony právnej služby:\n- vyjadrenie k odvolaniu (v r. 2015).............................. 139,83 eur (§ 11 ods. 4\ns § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)\n- režijný paušál............................................................. 8,39 eur, spolu 148,22 eur.\n\ns\n\nv spojení\n\nOdvolací súd považoval za vhodné využitie možnosti, ktorú mu poskytla tretia veta\n§\n250k ods. 1 O.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä skutočnosť, že v\nprejednávanej veci ide o jedno z opakujúcich sa konaní (ďalšie napr. 9Sžso/93/2015, 9Sžso/92/2015,\n9Sžso/113/2015, 9Sžso/170/2015, 9Sžso/144/2015, 9Sžso/88/2015, 9Sžso/185/2015, 9Sžso/96/2015),\nktoré sú skutkovo veľmi obdobné\ns totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa\nuplatnenia práv žalobcov v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania\núspešných žalobcov,\nčo do rozsahu aj ich obsahu vrátane ich vyjadrení. Na druhej\nstrane pri svojom rozhodovaní\no výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol aj na\npovinnosť právneho zástupcu riadne plniť procesné povinnosti žalobcu, a to najmä pri dodržiavaní lehôt\na pokynov konajúcich súdov.\nPo zvážení oboch uvedených hľadísk znížil Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi požadovanú\nnáhradu trov konania v časti odmeny advokáta na jednu pätinu. Z celkovej sumy odmeny v\nprvostupňovom konaní ( 407,83 eur ), tak priznal odmenu advokáta v sume 81,57 eur a z celkovej sumy\nodmeny v odvolacom konaní (139,83 eur) priznal odmenu advokáta v sume 27,97 eur. Režijný paušál\nv zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. však v prvostupňovom (24,47 eur ) a aj v odvolacom\nkonaní (8,39 eur) priznal v plnej výške. Úspešnému žalobcovi v 2. rade tak priznal náhradu trov v konaní\npred prvostupňovým súdom vo výške 106,04 eur a v odvolacom konaní vo výške 36,36 eur.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Scud/14/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}