{"guid": "ad002731-bfbb-4404-801c-696be9417f0f:9662c26f-9e37-4207-af5a-65532fef824f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200341.1", "spisova_znacka": "9Sžso/216/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/216/2015 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 9Sžso/216/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200341.1", "identifikacne_cislo": "8014200341", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250", "nazov": "§ 250 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-251", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9662c26f-9e37-4207-af5a-65532fef824f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200341.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200341.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200341.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/216/2015\n8014200341\n27. 09. 2017\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200341.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov 1./ Z.\nS. Y. - GreenAdvice, Karpatská 754/7, Svidník, IČO: 46 216 693, 2./ I. C. S., bytom S., zastúpených\nJUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanej Sociálnej\npoisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nzo 16. decembra 2013 číslo: 50235-2/2013-BA, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove z 23. apríla 2015 č. k. 6S/22/2014-29, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. apríla 2015 č. k.\n6S/22/2014-29, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nŽalobcom 1. a 2. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom z 23. apríla 2015 č. k. 6S/22/2014-29 Krajský súd v Prešove zamietol žalobu\nžalobcu v 1. rade o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej zo 16. decembra 2013 číslo:\n50235-2/2013-BA a vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade konanie zastavil. Konanie o návrhu na prerušenie\nkonania súd zastavil a náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal.\nRozhodnutím zo 16. decembra 2013 číslo: 50235-2/2013-BA žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v 1.\nrade ako zamestnávateľa a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 09. septembra\n2013 č. 90710-1/2013-KEM. Prvostupňovým rozhodnutím rozhodol správny orgán, že žalobkyni v 2.\nrade zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 31. júla 2013.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca v 1. rade v žalobe okrem nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv. Podľa názoru krajského súdu nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutí\nnemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu\nby žalobca v 1. rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z obsahu žaloby bolo podľa názoru\nkrajského súdu evidentné, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv ako\núčastníka konania, ale porušenie práv zamestnancov. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku\nžalobcu v 1. rade, že žalovaná ako aj organizačné zložky sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať\nv predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania. Podľa ustanovenia § 172 ods.\n5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o\n\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,\npríspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok\ndlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení\nzamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Tretia časť zákona o sociálnom poistení súčasne v § 195\nods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje\ntak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady. Z § 196 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení vyplýva jednoznačne široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje,\naby sociálna poisťovňa v rámci dokazovania vykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci\na na základe takto zisteného stavu vo veci rozhodla. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku\nžalobcu v 1. rade, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených\nadministratívnych spisov je podľa jeho názoru nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na\nzáklade iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom je\nznámou skutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovanej\nje len podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené. Rozhodnutia správnych orgánov považoval krajský\nsúd za vydané v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, lebo v odôvodneniach rozhodnutí\nsprávne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené\npri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. K ostatným\nnámietkam žalobcu o prejudikovaní rozhodnutí v oznámení žalovanej príslušnému orgánu Poľskej\nrepubliky a retroaktivite krajský súd konštatoval, že žalobca v 1. rade v žalobách nenamietal porušenie\nkonkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom takýto postup zakazoval, ani subjektívne\npráva žalobcu, ktoré mali byť porušené. Žalobu žalobcu v 1. rade preto krajský súd ako nedôvodnú\nzamietol.\nVo vzťahu k žalobkyni v 2. rade súd skúmal včasnosť podania žaloby. Uviedol, že rozhodnutie žalovanej\nbolo žalobkyni v 2. rade doručené 07. januára 2014 a zákonná lehota na podanie žaloby uplynula 07.\nmarca 2014. Uznesenie Krajského súdu, ktorým bol pripustený vstup žalobkyne v 2. rade nadobudlo\nprávoplatnosť 13. marca 2015. Postavenie žalobkyne v 2. rade teda nadobudla až v tento deň, teda\npo uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V tejto\nsúvislosti krajský súd uviedol, že lehota žalobcu v 2. rade nemôže byť zachovaná ani pri argumentácií, že\nzamestnávateľ (žalobca v 1. rade) a zamestnanec (žalobca v 2. rade) sú nerozluční spoločníci, pretože\nz hmotnoprávnych ustanovení zákona o sociálnom poistení nevyplývajú pre žalobcu v 1. rade a žalobcu\nv 2. rade rovnaké práva a povinnosti. Aplikácia ustanovenia § 91 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.\npre toto konanie nespĺňa podmienku primeranosti.\nRozsudok krajského súdu napadli žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne podaným včasným odvolaním.\nNavrhli rozsudok zmeniť, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a priznať žalobcom\nvyčíslenú náhradu trov konania. Mali za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam dotýkajúcim sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej a\njej pobočky ako aj postupu im predchádzajúceho a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Žalobca v 1.rade tvrdil, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky došlo k\nporušeniu viacerých jeho subjektívnych práv, konkrétne práva na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa\naj právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na princípe tzv.\ndobrej správy (good administration), právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania a\nporušenie subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na podnikanie za rovnakých podmienok ako\ndomáce subjekty a právo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou. Namietal, že v dôsledku vydaných\nrozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových, pretože\nich príslušné organizácie odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia\nna území Slovenskej republiky. V dôsledku toho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, v ktorej\npri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky s obchodnými\npartnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie za neplnenie\ndojednaných zmlúv a súdne spory. Rozhodnutie žalovanej označil za nepreskúmateľné a arbitrárne.\nNesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu o tom, že zo žaloby nevyplýva žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv. Už aj len porušenie základných zásad správneho konania, ako v tomto prípade,\nje porušením subjektívnych práv žalobcu ako účastníka správneho konania. Namietal tiež, že nemal\nmožnosť vyjadriť sa k argumentom súvisiacim s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania\nzamestnávateľa, nakoľko po prvýkrát boli spomenuté až v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej.\nOpakovane poukázal na list žalovanej - oznámenie, týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenskej\nrepubliky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo dňa 25. júla 2013, v ktorom žalovaná\n\ninformuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS, Department Ubezpieczen i Sladek) o\ntom, že zamestnanci žalobcu a ďalších vybraných zamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym\npredpisom a o tom, že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu a ďalších zamestnávateľov\ntieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím podľa jeho názoru došlo k\nneprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v odvolacom konaní. Trval na tom, že do kompetencie\nžalovanej nepatrí kompetencia na uskutočnenie kontroly a namietal aj spôsob jej vykonania. Žalobca\nnamietal, že nie je jeho povinnosťou preukazovať, aký právny predpis žalovaná porušila, ale žalovaná\nako správny orgán je povinná uviesť relevantné právne ustanovenia, podľa ktorých v konkrétnej veci\nrozhodla. Z preberania a distribúcie letákov má žalobca vyhotovené fotografické záznamy, roznášanie\nletákov kontrolujú iní zamestnanci a zamestnancom sa vedú dochádzkové listy, čo podľa jeho názoru\njednoznačne preukazuje reálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky. Má za to, že rozhodujúcim\nby bolo vyžiadanie si stanoviska daňového úradu, nakoľko žalobca je subjektom registrovaným na DPH\na pravidelne daňovému úradu odovzdáva štvrťročné súhrnné výkazy a každý rok podáva aj daňové\npriznanie na daň z príjmu, z ktorých vyplýva rozsah a obsah činnosti žalobcu. V súvislosti s preukázaním\nuvedených skutočností poukázal žalobca tiež na skutočnosť, že predložil tzv. reporty (správy) dochádzky\njednotlivých zamestnancov do práce. Ďalej namieta, že došlo k neprípustnej retroaktivite v rozhodnutiach\nžalovanej. V predchádzajúcich rokoch vykonala organizačná zložka žalovanej ako aj inšpektorát\npráce u žalobcu kontrolu a neboli zistené žiadne nedostatky - ani čo sa týka reálneho výkonu\npráce zamestnancov, ani čo sa týka skutočného miesta podnikania v Slovenskej republike. Kontrola\nvykonaná v marci 2013 už zistila závažné nedostatky odôvodňujúce retroaktívne rozhodnutie o zániku\nsociálneho poistenia zamestnancov. Aj podľa „praktickej príručky“ prípadné zistenia zakladajúce zmenu\nuplatniteľnej legislatívy sa aplikujú až od momentu zistenia, nie spätne. Žalobca v 2. rade tvrdil, že\nsúd prvého stupňa pri procesnom rozhodovaní o zastavení konania vo vzťahu k nemu nesprávne\nposúdil otázku zachovania zákonnej lehoty na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca v 2. rade má za to, že lehotu\nnemožno počítať odo dňa rozhodnutia súdu o pribratí účastníka konania, ale postačuje, ak aspoň jeden\nz účastníkov správneho konania podal včas žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov. S poukazom na skutočnosť, že správny súd môže o pribratí ďalšieho účastníka\nsprávneho konania do súdneho konania rozhodnúť aj ex offo, právna úprava bola takto formulovaná\npráve za účelom zvýšenia možnosti súdnej ochrany pre všetkých účastníkov správneho konania. Ak by\nzákonodarca mienil toto pribratie viazať na dodržanie zákonnej dvojmesačnej lehoty, stratil by inštitút\nzakotvený v § 250 ods. 1 O.s.p. prakticky zmysel. Uviedol, že žaloba bola z hľadiska účelnosti a rýchlosti\nkonania podaná len žalobcom v 1. rade (zamestnávateľom), no v celom rozsahu aj v záujme a na\nprospech jeho dotknutých zamestnancov. Len z dôvodu praktickosti a hospodárnosti, s prihliadnutím na\nmnožstvo podávaných žalôb, krátku plynúcu zákonnú lehotu na podanie žaloby a obtiažne získavanie\nplnomocenstva na ich zastupovanie neboli v žalobách ako žalobcovia uvedení aj samotní zamestnanci.\nV prípade žalobcov možno s prihliadnutím na obsah napadnutých rozhodnutí správnych orgánov\nuvažovať aj o tzv. nerozlučnom spoločenstve práv, v dôsledku čoho argumentácia prvostupňového súdu\no plynutí lehoty nemôže obstáť. v prípade, že niektorí nerozluční spoločníci sú činní a iní nie, platí zásada,\nže úkony činných spoločníkov sú účinné i pre ostatných účastníkov vystupujúcich na jednej strane.\nŽalobca v 2. rade má ďalej za to, že existenciu spoločenstva práv žalobcu v 1. rade a jeho zamestnancov\npotvrdzuje aj konajúci súd, keď do konania pribral zamestnancov žalobcu ako dotknutých účastníkov\nsprávneho konania. Predmetom napadnutého rozhodnutia žalovanej a jej pobočiek je sociálne poistenie\nvyplývajúce z existencie pracovného pomeru medzi žalobcom a jeho zamestnancami, teda predmet\nsúdneho konania sa bezprostredne dotýka všetkých žalobcov, keďže poistné na sociálne poistenie platí\ntak zamestnanec ako aj zamestnávateľ.\nŽalovaná sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov pridržiavala svojich predchádzajúcich vyjadrení\na uviedla, že vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky,\nktorí majú bydlisko v Poľskej republike, a ktorých zamestnávateľ má sídlo na území SR, na základe\npodnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu registrovaných „poľských\nzamestnávateľov“ vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia.\nIde o zamestnávateľov, ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom\nvzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí od 25,00 do 50,00 eur mesačne a pracovná činnosť\nv rozsahu 4 až 10 hodín mesačne. Len v tých prípadoch, kde sa nepreukáže reálny výkon činnosti\ndotknutého zamestnanca na základe špecifických kritérií, rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že\nzamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. V prípade, ak už bol vystavený\n\nformulár E 101 SK/PD A1, títo zamestnanci podliehajú slovenskej legislatíve až do dňa platnosti\nformulárov a po ukončení ich platnosti Sociálna poisťovňa rozhoduje o zániku sociálneho poistenia\ndňom, ktorým platnosť formulára skončila. Uviedla, že ako inštitúcia príslušná na určenie uplatniteľnej\nlegislatívy zodpovedá za správnosť údajov uvedených vo formulári E 101/PD A1, a je povinná\nkedykoľvek zvážiť, na základe relevantných skutočností, oprávnenosť vydania týchto formulárov, resp. či\nich vydané bolo v súlade s právom. K ďalším námietkam žalobcu v 1. rade uviedla, že Sociálna poisťovňa\nsvojím rozhodnutím nezasahuje do jeho majetkových práv, pretože nerozhoduje o jeho odvodovej\npovinnosti, ale o nevzniku, resp. zániku sociálneho poistenia jeho zamestnancov podľa slovenskej\nlegislatívy, čo má za následok, že za týchto zamestnancov nebol povinný platiť poistné na sociálne\npoistenie. Preto žalobca nie je rozhodnutím Sociálnej poisťovne dotknutý na svojich majetkových\nprávach. Na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom\ndeklarovať podnikanie, napr. pracovnými zmluvami, obchodnými zmluvami, mesačnými dochádzkami\nzamestnancov. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní reálneho výkonu činnosti vychádza napr. aj z\ndohodnutých mzdových podmienok. V tejto súvislosti poukázala na to, že počet hodín, ktoré majú\nzamestnanci za mesiac odrobiť a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu, vzbudzujú odôvodnené\npochybnosti o rentabilnosti. Ako inštitúcia zodpovedná za riadne uplatňovanie koordinačných nariadení\nje žalovaná toho názoru, že pri posudzovaní žiadostí je povinná skúmať aj charakter činnosti danej\nspoločnosti, pretože ak ide o čisto prevádzkovú činnosť spoločnosti, nie sú splnené podmienky uvedené\nv hlave II základného nariadenia. Keďže daňové úrady neurčujú uplatniteľnú legislatívu, stanovisko\ndaňového úradu v tomto smere by bolo právne irelevantné. K námietke žalobcu v 1. rade, ktorou\npoukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28. júna 2012, uviedla,\nže ide o jediné rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci, ktorým bolo zrušené rozhodnutie\nprvostupňového orgánu. Žalovaná svoj právny názor prehodnotila a následne vo všetkých ostatných\nobdobných prípadoch postupovala tak, že rozhodnutia prvostupňových orgánov, na základe ktorých\núčastníkom konania nevzniklo, resp. zaniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy potvrdila.\nMá za to, že dôkazné bremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na žalobcoch a túto povinnosť si\nriadne nesplnili. K otázke vstúpenia žalobcu v 2. rade do konania žalovaná uvádza, že toto by malo slúžiť\nna odstránenie nedostatku vecnej legitimácie, ktorý existuje od počiatku konania. Žalobkyňa v 2. rade\nbola účastníčkou správneho konania a mala právo podať žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého\nsprávneho rozhodnutia. Pokiaľ tak v zákonnej dvojmesačnej lehote neurobila, mala žalovaná za to, že\nžalobkyňa v 2. rade nepociťuje ukrátenie na svojich subjektívnych právach. Podľa ustanovenia § 250b\nO.s.p. zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Záverom žalovaná zdôrazňuje, že v danom prípade nemôže\nísť o nerozlučné spoločenstvo práv žalobcov podľa § 91 ods. 2 O.s.p., keďže toto procesné spoločenstvo\nsa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Zánik poistenia žalobkyne v 2. rade nie je sporovým konaním.\nVzhľadom na uvedené argumenty žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v\nPrešove č. k. 6S/22/2014-29 z 23. apríla 2015 ako vecne správny potvrdil.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nZ obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie vlastných\nsubjektívnych práv, ale porušenie práv svojich zamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60\ndňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí, žiadne porušenie svojich subjektívnych práv netvrdil.\nSamotné nedodržanie procesných lehôt pri vydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich\nnezákonnosť, keďže prípadným zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by\n\nžalobca v 1. rade priaznivejšie rozhodnutie vo veci nedosiahol. Záver krajského súdu, že žalobca v\n1. rade nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie žaloby pre absenciu atribútu\nukrátenia na právach, sú preto správne. V tomto kontexte odvolací súd odkazuje aj na uznesenie\nÚstavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02. júna 2011, podľa ktorého: „Na aktívnu\nlegitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom\nkonaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania\nrozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na\nsvojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis),\nktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie\npráv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z\nuvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti,\nresp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu v 1. rade, že postupom\nžalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu, keď vo\nvzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie, práva na fungovanie verejnej správy na\nprincípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie základných zásad správneho konania nešpecifikoval,\nkonkrétne v čom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo.\nVšeobecné tvrdenia žalobcu v 1. rade, že došlo aj k porušeniu jeho práva vlastniť majetok,\npráva podnikať za rovnakých podmienok ako domáce subjekty a práva na dosahovanie zisku\nvlastnou činnosťou, keď v dôsledku vydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších\nzamestnancov a náborom nových zamestnancov, v dôsledku čoho sa dostáva do bezvýchodiskovej\nsituácie, lebo pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky\ndohodnuté s obchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu\naj sankcie za neplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory, odvolací súd za relevantné nepovažoval,\nnakoľko žalobca argumentoval len okolnosťami vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú\nvýlučne poľskej štátnej príslušnosti a ktorí odmietajú na území SR pracovať z dôvodu, že ich príslušné\nverejnoprávne organizácie odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na\núzemí SR. Na uvedené argumenty žalobcu v 1. rade nebolo možné prihliadnuť aj z dôvodu, že tieto\nnenamietal riadne a včas v žalobe ale až v odvolacom konaní (§ 250j O.s.p.).\nZávery krajského súdu o tom, že žalobca v 1. rade nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou\nsú správne. Pokiaľ žalobu zamietol, rozhodol správne, pretože žalobca v 1. rade nenamietal porušenie\nsvojich subjektívnych práv, ale práv žalobkyne v 2. rade - jeho zamestnankyne. Odvolací súd preto v\nzmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu\nv časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu zamietol.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nZo spisu krajského súdu vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/22/2014 uznesením z 05. marca\n2015 pripustil vstup U.., bytom S. do konania na strane žalobcu.\n\nAj napriek tomu, že krajský súd pani I. C. S. označoval ako žalobkyňu v 2. rade, ide stále o pribratého\núčastníka. Na toto procesné postavenie nemá vplyv ani okolnosť, že krajský súd napriek existencii\nosobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O.s.p.), nesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O.s.p., ktorého\npoužitie v správnom súdnictve nie je možné.\nPribratý účastník nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania. I. C. S., krajským súdom nesprávne\noznačovaná ako žalobca v 2. rade ( ktoré označenie však odvolací súd predovšetkým s ohľadom na\nzachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil), bola do konania len pribratá uznesením\nkrajského súdu a je potrebné na ňu aj tak nahliadať. Pokiaľ krajský súd preskúmaval rozhodnutie\nodporkyne aj vo vzťahu k pani I. C. S., ktorá žalobu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne ani nepodala,\ntáto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom\nštádiu konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie o zastavení konania o žalobe žalobkyne\nv 2. rade potvrdil, a to bez ohľadu na dátum právoplatnosti uznesenia krajského súdu, ktorým pripustil\nvstup žalobkyne v 2. rade do konania. I. C. S. žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nepodala,\npreto s ňou nebolo možné konať ako so žalobkyňou.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu žalobcom v 1. rade a v 2. rade\nnepriznal, nakoľko v konaní úspešní neboli.\nToto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/22/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}