{"guid": "8d19ba7e-1aeb-4b80-8f34-f3502ae1074a:7102df19-8115-46bb-b1f9-256940a589f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200337.1", "spisova_znacka": "9Sžso/177/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/177/2015 z 25. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 9Sžso/177/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200337.1", "identifikacne_cislo": "8014200337", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7102df19-8115-46bb-b1f9-256940a589f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200337.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200337.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200337.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/177/2015\n8014200337\n25. 10. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200337.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu Piotra\nSeweryna Zieliňskeho - GreenAdvice, so sídlom Karpatská 754/7, Svidník, právne zastúpeného JUDr.\nDušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni,\nústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti A. S. J., bytom R. XX/XX, J., N.\nrepublika, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 54633-2/2013-BA zo dňa 18.\ndecembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2015, č.k.\n5S/21/2014-30, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2015,\n5S/21/2014-30, p o t v r d z u j e.\n\nč.k.\n\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom z 21. januára 2015 č.k. 5S/21/2014-30 Krajský súd v Prešove zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 18. decembra 2013 číslo: 54633-2/2013-BA. Náhradu\ntrov konania súd účastníkom nepriznal.\nRozhodnutím z 18. decembra 2013 č. 54633-2/2013-BA žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a\npotvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 09. septembra 2013 č. 90709-1/2013KEM, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že pánovi A. S. J., nar. XX. O.XXX nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi žalobcu od 01. júla 2011 podľa slovenskej legislatívy.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca v žalobe okrem nedodržania zákonnej 60dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho subjektívnych práv.\nPodľa názoru krajského súdu nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutí nemá vplyv na\nzákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia a zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu\nby žalobca nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z obsahu žaloby bolo podľa názoru krajského\nsúdu evidentné, že žalobca nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv ako účastníka konania,\nale porušenie práv zamestnancov. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku, že žalovaná ako aj\norganizačné zložky sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu\nk reálnemu výkonu zamestnania. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho\npoistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové\n\nsporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku\nna starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej\ntriedy. Tretia časť zákona o sociálnom poistení súčasne v § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná\nzložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný\nstav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady. Z § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nvyplýva jednoznačne široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje, aby sociálna poisťovňa v rámci\ndokazovania vykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a na základe takto zisteného\nstavu vo veci rozhodla. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že bola porušená\nzásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je podľa jeho\nnázoru nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli\nzistené pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom je známou skutočnosťou, že prvostupňové\na odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovanej je len podrobnejšie skutkovo a právne\nodôvodnené. Rozhodnutia správnych orgánov považoval krajský súd za vydané v súlade s § 209 ods. 4\nzákona o sociálnom poistení, lebo v odôvodneniach rozhodnutí správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základe rozhodovali. K ostatným námietkam žalobcu o prejudikovaní rozhodnutí\nv oznámení žalovanej príslušnému orgánu Poľskej republiky a retroaktivite krajský súd konštatoval, že\nžalobca v žalobách nenamietal porušenie konkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom\ntakýto postup zakazoval,\nani subjektívne práva žalobcu, ktoré mali byť porušené. Žalobu\npreto krajský súd ako nedôvodnú zamietol.\nRozsudok krajského súdu napadol žalobca včasným odvolaním. Navrhol rozsudok zmeniť, rozhodnutia\nsprávnych orgánov oboch stupňov zrušiť a žalobcovi priznať vyčíslenú náhradu trov konania. Mal za\nto, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\ndotýkajúcim sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej a jej pobočky ako aj postupu im\npredchádzajúceho a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca\ntvrdil, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých jeho subjektívnych\npráv, konkrétne práva\nna spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na zákonné\nadministratívne konanie, právo\nna fungovanie verejnej správy na princípe tzv.\ndobrej správy (good administration), právo\nna dodržiavanie základných zásad\nsprávneho konania a porušenie subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na podnikanie za rovnakých\npodmienok ako domáce subjekty a právo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou. Namietal, že v\ndôsledku vydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom\nnových, pretože ich príslušné organizácie odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného\npoistenia na území Slovenskej republiky. V dôsledku toho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie,\nv ktorej pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky s\nobchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie\nza neplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory. Rozhodnutie žalovanej označil za nepreskúmateľné\na arbitrárne. Nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu o tom, že zo žaloby nevyplýva\nžiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Už aj len porušenie základných zásad správneho konania,\nako v tomto prípade, je porušením subjektívnych práv žalobcu ako účastníka správneho konania.\nNamietal tiež, že nemal možnosť vyjadriť sa\nk argumentom súvisiacim s\nnepreukázaním registrovaného miesta podnikania zamestnávateľa, nakoľko po prvýkrát boli spomenuté\naž v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej. Opakovane poukázal na list žalovanej - oznámenie, týkajúce\nsa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo\ndňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS,\nDepartment Ubezpieczen i Sladek) o tom, že zamestnanci žalobcu a ďalších vybraných zamestnávateľov\nnepodliehajú slovenským právnym predpisom a o tom, že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu\na ďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím\npodľa jeho názoru došlo k neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v odvolacom konaní. Trval na\ntom, že do kompetencie žalovanej nepatrí kompetencia na uskutočnenie kontroly a namietal aj spôsob\njej vykonania. Žalobca namietal, že nie je jeho povinnosťou preukazovať, aký právny predpis žalovaná\nporušila, ale žalovaná ako správny orgán je povinná uviesť relevantné právne ustanovenia, podľa ktorých\nv konkrétnej veci rozhodla. Z preberania a distribúcie letákov má žalobca vyhotovené fotografické\nzáznamy, roznášanie letákov kontrolujú iní zamestnanci a zamestnancom sa vedú dochádzkové listy,\nčo podľa jeho názoru jednoznačne preukazuje reálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky.\nMá za to, že rozhodujúcim by bolo vyžiadanie si stanoviska daňového úradu, nakoľko žalobca je\nsubjektom registrovaným na DPH a pravidelne daňovému úradu odovzdáva štvrťročné súhrnné výkazy\n\na každý rok podáva aj daňové priznanie na daň z príjmu, z ktorých vyplýva rozsah a obsah činnosti\nžalobcu. V súvislosti s preukázaním uvedených skutočností poukázal žalobca tiež na skutočnosť, že\npredložil tzv. reporty (správy) dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Ďalej namieta, že došlo k\nneprípustnej retroaktivite v rozhodnutiach žalovanej. V predchádzajúcich rokoch vykonala organizačná\nzložka žalovanej ako aj inšpektorát práce u žalobcu kontrolu a neboli zistené žiadne nedostatky ani čo sa týka reálneho výkonu práce zamestnancov, ani čo sa týka skutočného miesta podnikania\nv Slovenskej republike. Kontrola vykonaná v marci 2013 už zistila závažné nedostatky odôvodňujúce\nretroaktívne rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnancov. Aj podľa „praktickej príručky\"\nprípadné zistenia zakladajúce zmenu uplatniteľnej legislatívy sa aplikujú až od momentu zistenia, nie\nspätne.\nŽalovaná sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu pridržiavala svojich predchádzajúcich vyjadrení a\nuviedla, že vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky,\nktorí majú bydlisko v Poľskej republike, a ktorých zamestnávateľ má sídlo na území SR, na základe\npodnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu registrovaných „poľských\nzamestnávateľov\" vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia.\nIde o zamestnávateľov, ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom\nvzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí od 25,00 do 50,00 eur mesačne a pracovná činnosť\nv rozsahu 4 až 10 hodín mesačne. Len v tých prípadoch, kde sa nepreukáže reálny výkon činnosti\ndotknutého zamestnanca na základe špecifických kritérií, rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že\nzamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. V prípade, ak už bol vystavený\nformulár E 101 SK/PD A1, títo zamestnanci podliehajú slovenskej legislatíve až do dňa platnosti\nformulárov a po ukončení ich platnosti Sociálna poisťovňa rozhoduje o zániku sociálneho poistenia\ndňom, ktorým platnosť formulára skončila. Uviedla, že ako inštitúcia príslušná na určenie uplatniteľnej\nlegislatívy zodpovedá za správnosť údajov uvedených vo formulári E 101/PD A1, a je povinná\nkedykoľvek zvážiť, na základe relevantných skutočností, oprávnenosť vydania týchto formulárov, resp.\nči ich vydané bolo v súlade s právom. K ďalším námietkam žalobcu uviedla, že Sociálna poisťovňa\nsvojím rozhodnutím nezasahuje do jeho majetkových práv, pretože nerozhoduje o jeho odvodovej\npovinnosti, ale o nevzniku, resp. zániku sociálneho poistenia jeho zamestnancov podľa slovenskej\nlegislatívy, čo má za následok, že za týchto zamestnancov nebol povinný platiť poistné na sociálne\npoistenie. Preto žalobca nie je rozhodnutím Sociálnej poisťovne dotknutý na svojich majetkových\nprávach. Na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom\ndeklarovať podnikanie, napr. pracovnými zmluvami, obchodnými zmluvami, mesačnými dochádzkami\nzamestnancov. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní reálneho výkonu činnosti vychádza napr. aj z\ndohodnutých mzdových podmienok. V tejto súvislosti poukázala na to, že počet hodín, ktoré majú\nzamestnanci za mesiac odrobiť a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu, vzbudzujú odôvodnené\npochybnosti o rentabilnosti. Ako inštitúcia zodpovedná za riadne uplatňovanie koordinačných nariadení\nje žalovaná toho názoru, že pri posudzovaní žiadostí je povinná skúmať aj charakter činnosti danej\nspoločnosti, pretože ak ide o čisto prevádzkovú činnosť spoločnosti, nie sú splnené podmienky uvedené\nv hlave II základného nariadenia. Keďže daňové úrady neurčujú uplatniteľnú legislatívu, stanovisko\ndaňového úradu v tomto smere by bolo právne irelevantné. K námietke žalobcu, ktorou poukázal\nna rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28. júna 2012, uviedla,\nže ide o jediné rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci, ktorým bolo zrušené rozhodnutie\nprvostupňového orgánu. Žalovaná svoj právny názor prehodnotila a následne vo všetkých ostatných\nobdobných prípadoch postupovala tak, že rozhodnutia prvostupňových orgánov, na základe ktorých\núčastníkom konania nevzniklo, resp. zaniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy, potvrdila.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.\np.\"). V zmysle § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\n\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nZ obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca nenamietal porušenie vlastných subjektívnych\npráv, ale porušenie práv svojich zamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60 dňovej lehoty\nna vydanie napadnutých rozhodnutí, žiadne porušenie svojich subjektívnych práv netvrdil. Samotné\nnedodržanie procesných lehôt pri vydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich nezákonnosť,\nkeďže prípadným zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci nedosiahol. Záver krajského súdu, že nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou\nosobou na podanie žaloby pre absenciu atribútu ukrátenia na právach, sú preto správne. V tomto\nkontexte odvolací súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo\ndňa 02.06.2011, podľa ktorého: „ Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o\nžalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom\nsprávneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň\nmusel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha,\nako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené\nna verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň\npotenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte\nk naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.\"\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu, že postupom žalovanej a jej\norganizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých jeho subjektívnych práv, keď vo vzťahu k porušeniu\npráva na zákonné administratívne konanie, práva na fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej\nsprávy, práva na dodržiavanie základných zásad správneho konania ani nešpecifikoval, konkrétne v\nčom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo. Všeobecné tvrdenia žalobcu, že došlo aj k porušeniu\njeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za rovnakých podmienok ako domáce subjekty a práva\nna dosahovanie zisku vlastnou činnosťou, keď v dôsledku vydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s\nudržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov, v dôsledku čoho sa dostáva\ndo bezvýchodiskovej situácie, lebo pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný dodržať\nzmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo\nzákaziek a hrozia mu aj sankcie za neplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory, odvolací súd za\nrelevantné nepovažoval, nakoľko žalobca argumentoval len okolnosťami vo vzťahu k uchádzačom o\nzamestnanie, ktorí sú výlučne poľskej štátnej príslušnosti a ktorí odmietajú na území SR pracovať z\ndôvodu, že ich príslušné verejnoprávne organizácie odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a\nzdravotného poistenia na území SR. Na uvedené argumenty nebolo možné prihliadnuť aj z dôvodu, že\ntieto nenamietal riadne a včas v žalobe ale až v odvolacom konaní (§ 250j O.s.p.).\nZávery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou sú správne.\nPokiaľ žalobu zamietol, rozhodol správne, pretože žalobca nenamietal porušenie svojich subjektívnych\npráv, ale práv pribratého účastníka - žalobcovho zamestnanca. Odvolací súd preto v zmysle § 250ja\nods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal, nakoľko\nv konaní úspešní nebol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/21/2014", "guid": "2ad1ba6a-ff4b-4eb8-8484-7b49ddcc09ce:5541edca-1840-44b7-b693-f6d133d9d553", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}