{"guid": "d7e4b3d3-4377-46f1-9b73-f6e4f8ddb4a6:2b61ff0f-a211-41a9-a96e-9a60e46be542", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200333.1", "spisova_znacka": "10Sžso/25/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/25/2016 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 10Sžso/25/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200333.1", "identifikacne_cislo": "8014200333", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-1", "nazov": "§ 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1", "nazov": "§ 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-210"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-196", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b61ff0f-a211-41a9-a96e-9a60e46be542", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200333.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200333.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200333.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/25/2016\n8014200333\n25. 01. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200333.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nPiotra Seweryna Zieliňskeho - GreenAdvice, so sídlom Karpatská 754/7, 089 01 Svidník, IČO: 46\n216 693, právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080\n01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63\nBratislava, za účasti: 1/ J. J. S., bytom Y., Poľská republika, 2/ D. X., bytom S. Poľská republika,\nzastúpený opatrovníčkou G. M., Okresný súd Prešov, Grešova 3, 080 42 Prešov 3/ S. J. E., bytom\nE., Poľská republika, 4/ H. R., bytom M., Poľská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nžalovanej č. 50427-2/2013-BA zo dňa 2. januára 2014, č. 54630-2/2013-BA zo dňa 18. decembra 2013,\nč. 15678-2/2014-BA zo dňa 4. februára 2014 a č. 14970-2/2014-BA zo dňa 4. februára 2014, konajúc o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/20/2014-31 zo dňa 18. júna 2015 v\nspojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/20/2014-58 zo dňa 8. marca 2016,\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/20/2014-31 zo dňa 18.\njúna 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 6S/20/2014-58 zo dňa 8. marca 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutí žalovanej č. 50427-2/2013-BA zo dňa 02.01.2014, ktorým žalovaná zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 90633-1/2013KEM zo dňa 06.09.2013, č. 54630-2/2013-BA zo dňa 18.12.2013, ktorým žalovaná zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 90625-1/2013KEM zo dňa 06.09.2013, č. 15678-2/2014-BA zo dňa 04.02.2014, ktorým žalovaná zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 90688-1/2013KEM zo dňa 06.09.2013, č. 14970-2/2014-BA zo dňa 04.02.2014, ktorým žalovaná zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 90660-1/2013KEM zo dňa 09.09.2013.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd v súvislosti so žalobami poukázal na ustanovenia § 249 ods. 1,\nods. 2, § 250 ods. 2 a § 250j O.s.p., ktoré definujú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola ukrátená\nna subjektívnych právach, čo znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne\naktívne legitimovaný hmotnoprávne, to znamená, musí ísť o skutočné ukrátenie a teda musí ísť o\naktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu. Nedostatok hmotnej legitimácie znamená, že takáto osoba\n\nnebola ukrátená na právach, a súd žalobu zamietne. Podľa názoru krajského súdu je treba rozlišovať\naj procesnú legitimáciu a ide o prípad, kedy žalobca ani netvrdí ukrátenie na právach, resp. netvrdí, že\nrozhodnutie bolo nezákonné, čo musí tvrdiť, inak by súd, ktorý je viazaný žalobcovým tvrdením, nemal\nčo preskúmavať a viedlo by to k zastaveniu konania.\nŽalobca tvrdí, že správne orgány v preskúmavaných veciach nedodržali zákonný postup, rozhodnutia\nsú nezákonné, arbitrárne, avšak v žalobe okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie\nnapadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie svojich subjektívnych práv. Je síce pravdou, že pri\nvydávaní rozhodnutí neboli dodržané procesné lehoty, avšak podľa názoru krajského súdu toto procesné\npochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred\nsprávnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobami\nnapadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nOkrem toho v prípade nečinnosti správnych orgánov bol na mieste postup podľa § 250t O.s.p., ktorý\nžalobca nerealizoval.\nNamietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia konkrétnych porušení\nsubjektívnych práv žalobcu, je podľa názoru krajského súdu pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Je\nnesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na tú\nskutočnosť, že zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 145 ods. 1 upravuje, že\nSociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe\nalebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a) zistenia\ntejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej\nosoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právo\nna vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom\nbola platba uvedená v odseku 1 a 2 zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Podľa\nods. 4 tohto ustanovenia - poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet\npohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné\nalebo voči jej právnemu nástupcovi. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodnutiami\nSociálnej poisťovne tak nemohlo byť podľa názoru krajského súdu zasiahnuté do majetkovej sféry\nžalobcu.\nZa nedôvodnú považuje krajský súd aj námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa nebola oprávnená\nvykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu\na v tejto súvislosti poukázal na ust. § 172 až 225 zákona č. 461/2003 Z.z.\nPodľa názoru krajského súdu z ustanovenia § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z jednoznačne\nvyplýva široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje, aby Sociálna poisťovňa v rámci dokazovania\nnevykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a na základe takto zisteného stavu veci\nvo veci rozhodla. Okrem toho krajský súd poukazuje aj na oprávnenie (povinnosť) Sociálnej poisťovne\nvykonávať potrebné šetrenia v zmysle základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, keďže v\nzmysle čl. 76 (4) základného nariadenia, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie,\nmajú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto\nnariadenia. Ak príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej\nlegislatívy nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti\nriešiť len spôsobom určeným v čl. 6, 15, 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazuje obrátiť sa na\ninštitúciu iného členského štátu.\nZa nedôvodnú považuje krajský súd aj námietku žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti\nkonania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná\nvo veciach nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním\nprvostupňových rozhodnutí, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie\nkonanie tvoria jeden celok. Rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené.\nTakýto postup žalovanej umožňuje § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého odvolací orgán\npreskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,\nprípadne zistené nedostatky odstráni.\n\nVo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu o prejudikovaní rozhodnutí v Oznámení žalovanej príslušnému\norgánu Poľskej republiky a retroaktivite krajský súd uviedol, že žalobca v žalobách nenamietal v súvislosti\ns uvedenými námietkami porušenie konkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom takýto\npostup zakazoval, ani neuviedol, aké jeho subjektívne práva boli porušené.\nKeďže subjektívne práva žalobcu porušené neboli, pretože v žalobách sú namietané porušenie\nsubjektívnych práv zamestnancov žalobcu, ktorí žalobu nepodali, pričom postavenie ďalších účastníkov\nkonania v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. nie je totožné s procesným postavením žalobcu a keďže postup\nžalovanej vo vzťahu k námietkam žalobcu bol v súlade so zákonom, krajský súd žaloby podľa § 250j\nods. 1 O.s.p. ako nedôvodné zamietol.\nKrajský súd dodal, že v danom prípade sa nejedná ani o nerozlučné spoločenstvo žalobcu a ďalšieho\núčastníka konania (zamestnanca), pretože z hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 461/2003 Z.\nz. nevyplývajú pre žalobcu a zamestnanca žalobcu (ďalšieho účastníka konania) rovnaké práva a\npovinností. Navyše z ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pre riešenie otázok, ktoré nie sú\npriamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti zákona. Pre\nposúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodná povaha predmetu konania\nvyplývajúce z hmotného práva. O. s. p. v § 91 ods. 2 nerozlučné spoločenstvo definuje tak, že ide o\ntaké spoločné práva a lebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí\nvystupujú na jednej strane, úkony jedného z nich platia i pre ostatných... . Správne súdnictvo podľa piatej\nčasti O.s.p. je o ochrane subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby. Subjektívne práva resp.\npovinnosti žalobcu ako zamestnávateľa nie sú identické so subjektívnymi právami a povinnosti fyzických\nosôb zamestnancov. Aplikácia § 91 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. pre toto konanie tak nespĺňa\npodmienku primeranosti.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že z dôvodu, že žalobca\nnebol v konaní úspešný a žalovaná nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, účastníkom náhradu\ntrov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol odvolaciemu súdu, aby\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobám v celom rozsahu vyhovie a zruší napadnuté\nrozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu a prisúdi žalobcovi\nnáhradu trov prvostupňového a aj odvolacieho konania.\nŽalobca má za to, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu\njeho subjektívnych práv. Prioritne v tomto smere namieta porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré\nzahŕňa aj právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na princípe\ntzv. dobrej správy („good administration“), právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania,\npričom žalobca (vo vzťahu k svojej osobe) namieta aj porušenie svojho subjektívneho práva vlastniť\nmajetok, práva na podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce subjekty, právo na dosahovanie\nzisku vlastnou činnosťou.\nŽalobca ďalej nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého postupom žalovanej\nnedošlo k porušeniu princípu dvojinštantnosti správneho konania. Podľa názoru žalobcu došlo vydaním\nrozhodnutí žalovanej nepochybne k porušeniu uvedeného princípu správneho konania, nakoľko\nrozhodnutia žalovanej sú nepreskúmateľné a v celom rozsahu arbitrárne.\nKrajský súd uzavrel, že žalovaná svojim postupom neporušila žiadne ustanovenie právneho predpisu,\npreto je jej postup lege artis a v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento záver však podľa názoru\nžalobcu neobstojí. Nie je povinnosťou žalobcu preukazovať aký právny predpis žalovaná porušila, ale\nžalovaná ako správny orgán je povinná uviesť relevantné právne ustanovenia, podľa ktorých v konkrétnej\nveci rozhodovala. Samotný postup žalovanej je podľa názoru žalobcu v priamom rozpore s viacerými\nustanoveniami Ústavy SR a ďalšími právnymi predpismi, najmä pokiaľ ide o citovaný čl. 2 ods. 2 Ústavy,\nďalej je tiež v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 1 a § 46\nods. 1 Správneho poriadku a ďalšími právnymi normami, ktoré upravujú aj základné zásady správneho\nkonania.\n\nČo sa týka vykonanej kontroly žalovanej u žalobcu týkajúcej sa reálneho výkonu činnosti zamestnancov\nžalobcu sa žalobca nestotožnil s názorom krajského súdu o zákonnosti takejto kontroly. Predovšetkým\nnamieta, že do kompetencie žalovanej uskutočnenie takejto kontroly nepatrí.\nŽalobca v odvolaní poukázal aj na to, že krajský súd sa nevysporiadal s ďalšími argumentmi\nnezákonnosti uvedenými v žalobe, najmä porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania.\nĎalej žalobca namietal, že v rozhodnutí žalovanej došlo k neprípustnej retroaktivite, pričom poukázal na\npredchádzajúce kontroly u žalobcu, v ktorých neboli zistené nedostatky.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nŽalovaná uviedla, že žalobca v odvolaní neuviedol také námietky, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo\nzrušenie rozhodnutí žalovanej. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaná pridržala svojich vyjadrení k\nžalobám, nakoľko v nich zaujala stanovisko ku každej námietke obsiahnutej v žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 18.06.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n25.01.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 833/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) osoby, na ktoré sa toto\nnariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy\nsa určia v súlade s touto hlavou.\nPodľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca\nčinnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym\npredpisom tohto členského štátu.\nPodľa čl. 13 ods. 1 písm. a) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako\nzamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu\nbydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo\nak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých\nregistrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch.\nPodľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n\nZ obsahu predloženého súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice,\nako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 90633-1/2013-KEM zo dňa 06.09.2013 rozhodla\npodľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že J. J. S. nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi žalobcu od 01.05.2012 podľa slovenskej legislatívy. Na odvolanie žalobcu žalovaná\nrozhodnutím č. 50427-2/2013-BA zo dňa 02.01.2014 odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdila. Konanie bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn. 6S/20/2014.\nSociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 90625-1/2013-KEM zo dňa 06.09.2013 rozhodla\npodľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že D. X. nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi žalobcu od 01.07.2011 do 31.12.2011 podľa slovenskej legislatívy. Na odvolanie\nžalobcu žalovaná rozhodnutím č. 54630-2/2013-BA zo dňa 18.12.2013 odvolanie zamietla a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdila. Konanie bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn.\n6S/21/2014.\nĎalším rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Košice č. 90688-1/2013-KEM zo dňa 06.09.2013\nrozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že S.\nJ. E. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti ako zamestnancovi žalobcu od 01.06.2012 do 31.03.2013 podľa slovenskej legislatívy.\nNa odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. 15678-2/2014-BA zo dňa 04.02.2014 odvolanie zamietla\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Konanie bolo vedené na krajskom súde pod\nsp. zn. 6S/23/2014.\nSociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 90660-1/2013-KEM zo dňa 09.09.2013 rozhodla\npodľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že H. R. nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi žalobcu od 01.09.2011 do 30.11.2011 podľa slovenskej legislatívy. Na odvolanie\nžalobcu žalovaná rozhodnutím č. 14970-2/2014-BA zo dňa 04.02.2014 odvolanie zamietla a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdila. Konanie bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn.\n6S/24/2014.\nKrajský súd uznesením č. k. 6S/20/2014-30 zo dňa 18.06.2015 spojil veci pod sp. zn. 6S/20/2014,\n6S/21/2014, 6S/23/2014 a 6S/24/2014 na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 6S/20/2014.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žaloby, ako aj\nkonania, ktoré im predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia\nžalovanej, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nuplatnenými v žalobách a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutých\nrozhodnutí. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho\norgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených\nžalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe\nktorých krajský súd rozhodol.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutí žalovanej najvyšší súd dospel k rovnakému\nzáveru ako krajský súd, a to, že v konaní nebol preukázaný reálny výkon zamestnancov žalobcu na\núzemí Slovenskej republiky a ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania.\n\nČo sa týka nepreukázania splnenia podmienok na určenie miesta podnikania najvyšší súd uvádza,\nže odôvodnenie napadnutého súdneho rozhodnutia v tejto časti je plne vyčerpávajúce a logicky\nodôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní\nrozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd\nopakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odvolací súd\ndodáva, že sídlo žalobcu uvedené vo výpise zo živnostenského registra nespĺňa základné kritéria sídla\nspoločnosti.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že jednou z rozhodujúcich\nskutočností na určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym\npredpisom sociálneho zabezpečenia je určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Ak\nosoba pracujúca vo viacerých členských štátoch nevykonáva podstatnú časť činnosti v členskom štáte\nbydliska, uplatňujú sa právne predpisy členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované\nsídlo alebo miesto podnikania. Síce termín registrované sídlo alebo miesto podnikania v základom\nalebo vykonávacom nariadení nie je vymedzený, Súdny dvor na základe prípadu Planzer Luxembourg\nSarl C-73/06 vypracoval termíny, na základe ktorých je možné určiť registrované sídlo alebo miesto\npodnikania zamestnávateľa. Podľa názoru Súdneho dvora určenie miesta sídla hospodárskej činnosti\npredpokladá zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto\nústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné, v ktorom sa rozhoduje\no všeobecnej podnikovej politike. Ďalšie faktory ako napríklad bydlisko riadiacich osôb, miesto konania\nvalného zhromaždenia, miesto uloženia správnych a účtovných dokumentov a miesto hlavného\npriebehu finančných činnosť, najmä bankových sa môžu zohľadniť tiež.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd ďalej uvádza, že registrované sídlo alebo miesto\npodnikania môžu byť teda uznané po splnení určitých podmienok. Tieto kritéria skúma inštitúcia v mieste\nbydliska na základe dostupných informácii alebo v úzkej spolupráci s inštitúciou v členskom štáte, kde má\nzamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania. V rámci skúmania predmetných skutočností\nje potrebné preukázať miesto, kde má zamestnávateľ registrované sídlo a správu, dĺžku obdobia od\nzriadenia zamestnávateľa v členskom štáte, počet administratívnych zamestnancov pracujúcich v sídle,\nmiesto, kde je uzatvorená väčšina zmlúv a pod. V prípade, že zamestnávateľ nespĺňa podmienky\nregistrácie sídla alebo miesta podnikania, nemôže sa na zamestnancov uplatňovať legislatíva štátu,\nv ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania, čo je vzhľadom na výsledky\nkontroly aj tento prípad.\nOdvolací súd tak dospel k rovnakému názoru ako krajský súd a žalovaná, že ďalším účastníkom konania\n- zamestnancom žalobcu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami\nodvolateľa sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1\nO. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaná nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}