{"guid": "67fc5537-f108-4463-87f2-aec2e3d5028c:8847338d-7bd0-438a-8a44-43678fa02f2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200330.1", "spisova_znacka": "9Sžso/178/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/178/2015 z 26. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2017, sp. zn. 9Sžso/178/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200330.1", "identifikacne_cislo": "8014200330", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2017-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8847338d-7bd0-438a-8a44-43678fa02f2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200330.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200330.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200330.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/178/2015\n8014200330\n26. 07. 2017\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200330.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: v 1.\nrade: S. K. T.ński - GreenAdvice, IČO: 46 216 693, miestom podnikania Karpatská 754/7, Svidník, v 2.\nrade: M. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, E., S., právne zastúpených JUDr. Dušanom Remetom,\nadvokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom\n29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 14936-2/2014-BA zo dňa\n07. januára 2014, o odvolaní žalobcu v 1. rade a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 5S/20/2014-35 zo dňa 29. apríla 2015, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/20/2014-35 zo dňa 29.\napríla 2015 v časti zamietnutia žaloby žalobcu v 1. rade p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nV časti zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/20/2014-35 zo dňa 29. apríla 2015 m e n í tak, že konanie\nzastavuje.\nŽalobcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 5S/20/2014-35 zo dňa 29.04.2015 Krajský súd v Prešove zamietol žalobu\nžalobcu v 1. rade o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 14936-2/2014-BA zo\ndňa 07.01.2014, vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zrušil rozhodnutie žalovanej č. 14936-2/2014-BA zo\ndňa 07.01.2014 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 90673-1/2013-KEM\nzo dňa 09.09.2013 v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie. Žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a zároveň zaviazal žalovanú nahradiť\nžalobcovi v 2. rade trovy konania v sume 475,69 eur. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná\nzamietla odvolania žalobcu v 1. rade - zamestnávateľa a žalobcu v 2. rade - zamestnanca a potvrdila\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobcovi v\n2. rade nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa: S. K. T.ński - GreenAdvice od 01.07.2011 do\n31.01.2013 podľa slovenskej legislatívy.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca v 1. rade v žalobe okrem nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv. Podľa názoru krajského súdu nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutí\n\nnemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho\norgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia a zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu\nby žalobca v 1. rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Namietané nezákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovanej bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu v 1. rade je pre\nrozhodnutie vo veci irelevantné. Považoval za nesporné, že žalobca v 1. rade ako zamestnávateľ platil\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.\nV tejto súvislosti poukázal krajský súd na tú skutočnosť, že v zmysle § 145 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej\nosobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi. Vzhľadom\nna citované ustanovenia podľa názoru krajského súdu rozhodnutiami žalovanej a prvostupňového\nsprávneho orgánu nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade. Zo žalobných námietok\nžalobcu v 1. rade bolo podľa názoru krajského súdu evidentné, že žalobca v 1. rade namietal skôr iné\nporušenia ako svojich subjektívnych práv, a to porušenie práv zamestnancov. Z citovaných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku žalobcovi v 1. rade nepochybne vyplýva povinnosť tvrdenia o porušení\njeho subjektívnych práv. Za neopodstatnenú považoval krajský súd aj námietku žalobcu v 1. rade, že\nprvostupňový správny orgán ani žalovaná neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo\nvzťahu k reálnemu výkonu zamestnania. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení\npredmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v\nsporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné\ndôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. § 195\nods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady. V ustanovení § 196 zákona o sociálnom poistení je upravená široká definícia dôkazu, a teda\nzákon nevylučuje, aby Sociálna poisťovňa v rámci dokazovania vykonala šetrenie za účelom zistenia\nskutočného stavu veci a na základe takto zisteného stavu vo veci rozhodla. Za nedôvodnú považoval\nkrajský súd aj námietku žalobcu v 1. rade, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože\nz obsahu predložených administratívnych spisov je podľa jeho názoru nesporné, že žalovaná vo veci\nnerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia, pričom prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovanej je len\npodrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené. Žalobu žalobcu v 1. rade preto krajský súd ako nedôvodnú\nzamietol.\nZ administratívneho spisu krajský súd zistil, že rozhodnutie žalovanej si žalobca v 2. rade osobne\nneprevzal, ale bolo prevzaté jeho sestrou. Pretože rozhodnutie adresované žalobcovi v 2. rade bolo\nprevzaté inou osobou ako adresátom, súd považoval za neúčelné a nehospodárne, aby ukladal\nžalovanej povinnosť toto rozhodnutie doručiť žalobcovi v 2. rade, ktorý sa síce nie zákonom stanoveným\nspôsobom o obsahu rozhodnutia dozvedel a vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalobu\nžalobcu v 2. rade za podanú včas. Záver žalovanej o tom, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade ako\nzamestnávateľovi nebolo preukázané registrované sídlo alebo miesto podnikania nebol podľa názoru\nkrajského súdu v dostatočnom rozsahu preukázaný. Takisto nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané\ndokazovanie za účelom reálneho výkonu činnosti žalobcu v 2. rade ako zamestnanca. Krajský súd\nuzavrel, že doteraz vykonané dokazovanie je nedostatočné, aby bol vyslovený objektívny záver, že\nžalobca v 2. rade na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával. Preto\nrozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky vo vzťahu k žalobcovi v\n2. rade podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.\nRozsudok krajského súdu napadol včasným odvolaním v časti zamietnutia žaloby žalobca v 1. rade.\nUviedol, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu jeho\nsubjektívnych práv. V dôsledku rozhodnutia žalovanej má značné ťažkosti s udržaním doterajších\nzamestnancov a náborom nových zamestnancov, keďže príslušné verejnoprávne organizácie SR ich\nodmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR. Pri zmenšujúcom\nsa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi,\nčím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu sankciami. Žalovaná nad rámec dôvodov\npodaných odvolaní a zisteného skutkového stavu zamietla odvolanie žalobcu v 1. rade z dôvodov a\nskutočností, ktoré boli po prvýkrát žalobcovi v 1. rade oznámené až žalovanou v jej rozhodnutí. V\ntomto smere mu bolo odňaté subjektívne právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci. Týmito\n\nnovými dôvodmi a skutočnosťami boli predovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním\nregistrovaného miesta podnikania zamestnávateľa. Poukázal na list žalovanej - oznámenie týkajúce\nsa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo\ndňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS,\nDepartment Ubezpieczen i Sladek) o tom, že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu v 1. rade a\nďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím došlo\nk neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v odvolacom konaní. Namietal tiež, že do kompetencie\nžalovanej nepatrí uskutočnenie kontroly na preukázanie reálneho výkonu činnosti. Zároveň poukázal na\nrozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom žalovaná jednoznačne konštatovala,\nže Sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovno-právnych vzťahov a výkon činnosti\nzamestnancov žalobcu v 1. rade je oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého kontrolné\nzistenia sú pre ňu záväzné. Závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu\nv 1. rade neobstoja z právneho ani z praktického (skutkového) hľadiska, nakoľko jeho zamestnanci\npracujú mimo jeho sídla. Žalobca v 1. rade žalovanej predložil všetky potrebné doklady preukazujúce\nreálny výkon činnosti zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Pri kontrolách, ktoré u žalobcu v\n1. rade vykonala organizačná zložka žalovanej predložil žalobca v 1. rade tzv. reporty (správy) dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Uviedol tiež, že došlo k porušeniu princípu rovnakého\nzaobchádzania, keď pri existencii rovnakých podmienok organizačná zložka žalovanej vo vzťahu k\nporovnateľným zamestnancom žalobcu v 1. rade uplatnila diametrálne odlišný postup. Namietal tiež,\nže došlo k neprípustnej retroaktivite v rozhodnutiach žalovanej. Kým kontroly v predchádzajúcich\nrokoch nezistili žiadne nedostatky, kontrola vykonaná v marci 2013 už zrazu zistila závažné nedostatky\nodôvodňujúce retroaktívne rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnancov, pričom aj podľa\nPraktickej príručky, na ktorú sa žalovaná odvoláva, je jednoznačne zakotvené, že prípadné zistenia\nzakladajúce zmenu uplatniteľnej legislatívy sa aplikujú až od momentu zistenia, nie spätne.\nRozsudok krajského súdu v časti zrušenia rozhodnutí žalovanej vo vzťahu k žalobe žalobcu v 2.\nrade napadla žalovaná včasným odvolaním. Uviedla, že keďže žalobca v 1. rade riadi spoločnosť\nz adresy svojho trvalého bydliska v Poľskej republike, účtovné doklady a doklady týkajúce sa\nzamestnancov sa nenachádzajú v mieste podnikania žalobcu v 1. rade, ale na adrese splnomocneného\nzástupcu, o ukladaní pracovných povinností žalobca v 1. rade nevyhotovuje žiadny záznam, nemá\nvlastných administratívnych zamestnancov pracujúcich v mieste jeho podnikania, podľa právneho\nnázoru žalovanej žalobca v 1. rade nespĺňa podmienky registrovaného sídla alebo miesta podnikania,\na preto sa na zamestnancov žalobcu v 1. rade nemôže uplatniť legislatíva štátu, v ktorom má podľa\nvýpisu zo živnostenského registra registrované sídlo alebo miesto podnikania, t.j. legislatíva Slovenskej\nrepubliky. Zdôraznila, že pri posudzovaní splnenia základných kritérií registrovaného sídla nepostupuje\npodľa slovenskej legislatívy, ale postupuje v súlade so záväznými nariadeniami Európskej únie a\nvychádza tiež z „Praktickej príručky Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v Európskej\núnii, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku\", ktorá sa uplatňuje v rámci celej Európskej\núnie. Dodala, že hoci bol žalobca v 2. rade vyradený zo systému sociálneho poistenia v Slovenskej\nrepublike, neznamená to, že nie je poistený ani v jednom členskom štáte, ale naopak, stále podlieha\npoľskej legislatíve. Uviedla tiež, že dohoda medzi poľskou ZUS a Sociálnou poisťovňou nemusí mať\npodľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia písomnú formu. Žalovaná vo svojom odvolaní tiež\npoukázala na neoprávnené pripustenie žalobcu v 2. rade do konania uznesením krajského súdu podľa\n§ 92 ods.1 O. s. p., aplikácia ktorého nie je v právnom konaní (nesporovom) prípustná. Ak sa žalobca\nv 2. rade cítil dotknutý na svojich právach, bol oprávnený podať žalobu v lehote dvoch mesiacov odo\ndňa právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Žiadala preto rozsudok krajského\nsúdu v časti, v ktorej zrušil rozhodnutia žalovanej oboch stupňov zmeniť tak, že odvolací súd žalobu\nžalobcu v 2. rade zamietne, resp. konanie v tejto časti zastaví.\nVo svojich vyjadreniach k odvolaniam sa účastníci konania pridržiavali svojich doterajších vyjadrení.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.\np.\"). V zmysle § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nRozhodnutím č. 90673-1/2013-KEM zo dňa 09.09.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla,\nže žalobcovi v 2. rade nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie ako zamestnancovi zamestnávateľa: S. K. T.ński - GreenAdvice od 01.07.2011 do\n31.01.2013 podľa slovenskej legislatívy.\nPobočka Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že ňou vykonanou kontrolou nebol\npreukázaný reálny výkon činnosti žalobcu v 2. rade ako zamestnanca, a preto nemôže podliehať\nslovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3) základného nariadenia. Žalovaná Sociálna poisťovňa,\nústredie toto rozhodnutie žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdila a odvolania voči nemu podané\nzamietla.\nPodľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aktívne legitimovanou na podanie žaloby na\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že\nbola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť\ntohto rozhodnutia. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej\nosoby. So zreteľom na ustanovenie § 247 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku\naktívnej legitimácie žalobcu.\nAko vyplýva aj z judikatúry, žalobu podľa § 247 a nasl. O. s. p. môže podať len ten, kto bol správnym\nrozhodnutím ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri\nrozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym\nžalobcovým právam.\nOdvolací súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby je jednoznačné, že žalobca v 1.\nrade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv,\nale porušenie práv zamestnancov, keď\nokrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí žiadne porušenie\njeho subjektívnych práv netvrdil. Odvolací súd považoval za správne tvrdenie krajského súdu, že\nnedodržanie procesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Odvolací súd sa preto\nstotožnil so záverom krajského súdu o tom, že žalobca nebol procesne aktívne legitimovanou osobou\nv zmysle § 247 O. s. p.\nRovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne\nhmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1. rade zamietol, rozhodol správne,\npretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie\npráv žalobcu v 2. rade - zamestnanca), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do\nmajetkových práv žalobcu v 1. rade. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by bolo poistné\nzamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd žiadny zásah\ndo majetkových práv žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkových práv\nžalobcu v 2. rade - zamestnanca. Odvolací súd preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s §\n219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu žalobcu\nv 1. rade zamietol.\nŽalobcovi v 1. rade odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v tomto\nkonaní nebol úspešný.\nPodľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\n\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že rozhodnutie žalovanej nebolo doručené\npriamo žalobcovi v 2. rade, ale prevzala ho iná osoba. Krajský súd opätovne neukladal žalovanej\ndoručovať toto rozhodnutie žalobcovi v 2. rade. Žalobu žalobcu v 2. rade považoval za podanú\nv zákonom stanovenej lehote a na jej základe rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nOdvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nestotožnil.\nŽalobca v 2. rade poveril advokáta JUDr. Dušana Remetu zastupovaním v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej. Na pojednávaní konanom na krajskom súde v tejto právnej veci,\nktorého sa právny zástupca žalobcov zúčastnil, netvrdil, že by mu rozhodnutie žalovanej vôbec nebolo\ndoručené (nežiadal ani, aby súd nariadil jeho doručenie), resp. nespochybňoval, že by o ňom dovtedy\nnemal vedomosť.\nZ celého predloženého spisového materiálu tiež nevyplýva, že by žalobca v 2. rade podal žalobu, či\nuž sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj napriek tomu, že krajský súd M. E. K.\noznačoval ako žalobcu v 2. rade, s poukazom na to, že na návrh pripustil jeho vstup do konania na strane\nžalobcu podľa § 92 ods. 1 O. s. p., ide stále o pribratého účastníka. Na toto procesné postavenie nemá\nvplyv ani okolnosť, že krajský súd napriek existencii osobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej\nO. s. p.) nesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O. s. p., ktorého použitie v správnom súdnictve nie je možné.\nM. E. K., krajským súdom nesprávne označovaný ako žalobca v 2. rade (ktoré označenie odvolací\nsúd predovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil), bol do\nkonania pribratý uznesením krajského súdu, a je preto potrebné na neho tak aj nahliadať. Pokiaľ\nkrajský súd preskúmaval rozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu k M. E. K., ktorý žalobu na preskúmanie\nrozhodnutia žalovanej ani nepodal, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na\nktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Pretože M. E. K. žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej nepodal, musel odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa\nzrušenia rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie\nzmeniť a konanie zastaviť.\nV súvislosti so zmenou rozsudku krajského súdu vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zmenil odvolací súd\naj výrok o trovách konania tak, že tomuto žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového konania\nnepriznal, pretože nebol v prvostupňovom konaní úspešný. Rovnako odvolací súd nepriznal právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani v tomto konaní žalobca v 2. rade úspešný nebol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/20/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}