{"guid": "9dd1c991-23f6-4d74-bfeb-9875973c44a9:319f3bd8-56c5-4446-818e-572fe9931034", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200326.1", "spisova_znacka": "1Sžso/53/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/53/2015 z 26. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2017, sp. zn. 1Sžso/53/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200326.1", "identifikacne_cislo": "8014200326", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2017-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "nazov": "§ 247 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-19", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/319f3bd8-56c5-4446-818e-572fe9931034", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200326.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200326.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200326.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/53/2015\n8014200326\n26. 09. 2017\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200326.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcov: 1/ D. E. Q. - Green Advice, so sídlom Karpatská 754/7, 089 01 Svidník, IČO: 46 216 693, 2/ G.\nL. N., bytom Q. V. XX, XX-XXX A., Poľská republika, všetci zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom,\nso sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica\n29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu, na\nodvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. mája 2015 č.k. 2S/19/2014-40,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. mája 2015 č.k.\n2S/19/2014-40 p o t v r d z u j e.\nOdvolanie žalobcu v 2. rade o d m i e t a .\nŽalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 14802-2/2014-BA z 08.01.2014 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie“- č.l. 5) žalovaná ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“)\nv zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice\nč. 90781-1/2013-KEM z 06.09.2013 vo veci zániku sociálneho poistenia (ďalej na účely rozsudku len\n„prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) a administratívne odvolanie žalobcu v 1. rade\nzamietla.\n2. Žalovaná s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), §14 ods.\n1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) ako aj § 19 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v napadnutých rozhodnutiach\nkonštatovala, že žalobca v 2. rade bol vedený v registri poistencov žalovanej ako zamestnanec žalobcu\nv 1. rade od 01.11.2011 do 31.01.2012. Žalobca je zapísaný v registri zamestnávateľov vedeného\nprvostupňovým orgánom od 01.06.2011.\n3. Ďalej žalovaná vyzdvihla právny vplyv Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o\nuplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby\na členov ich rodín, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, ako aj Nariadenia z 21. marca 1972,\n\nktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoločenstva, po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskej únie na napadnuté rozhodnutie.\nNásledne poukázala na nové koordinačné nariadenia, t.j. Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a\nRady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej na účely\nrozsudku len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva základné nariadenie (ďalej na účely rozsudku len\n„vykonávacie nariadenie“), ktoré sa uplatňujú od 01.05.2010.\n4. V súvislosti s prejednávanou vecou žalovaná najmä poukázala na čl. 13 základného nariadenia,\nktorý ako kolízna norma vymedzuje právny poriadok, ktorému podlieha osoba vykonávajúca činnosti s\ncharakterom práce v dvoch alebo viacerých členských štátoch.\nVo vzťahu k pracovným činnostiam zanedbateľného rozsahu, tieto žalovaná vymedzila ako činnosti,\nktoré sa vykonávajú trvalo, avšak z hľadiska času a hospodárnej návratnosti sú nepodstatné.\n5. Čo sa týka skutkového stavu, žalovanej bola doručená informácia z poľskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia (Zakład Ubezpieczeń Społecznych - ďalej na účely rozsudku len „poľská inštitúcia ZUS“),\nže v posledných rokoch vznikli firmy v iných členských štátoch, ktoré, hoci sprostredkujú pre poľských\nsamostatne zárobkovo činných osôb zamestnanie, tak sa zrejme chcú vyhýbať plateniu odvodov na\nsociálne zabezpečenie ZUS z podnikania v Poľskej republike.\nV uvedenej súvislosti prvostupňový orgán vykonal v priebehu roku 2013 viaceré kontroly u\nzamestnávateľa (ďalej na účely rozsudku len „kontroly“, resp. všeobecne „kontrola“) so zameraním na\nsplnenie podmienok pre určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania (viď rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Planzer Luxembourg Sarl sp.zn. C-73/06) ako aj na overenie reálneho\nvýkonu činností zamestnancov zamestnávateľa.\n6. Z výsledkov hore uvedenej kontroly aj pre žalovanú vyplýva, že sídlo zamestnávateľa, uvedené vo\nvýpise z obchodného registra, nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla spoločnosti, a tiež sa\nnepodarilo preukázať reálny výkon činnosti žalobcu v 2. rade ako zamestnanca.\n7. V napadnutom rozhodnutí žalovaná konštatovala, že kontrolou zameranou na preverenie reálneho\nvýkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky sa nepodarilo preukázať na základe\nrelevantných skutočností, že na žalobcu v 2. rade sa v období od 01.11.2011 do 31.01.2012 vzťahuje\nslovenská legislatíva, a preto prvostupňový orgán rovnako ako aj žalovaná rozhodla, že mu povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období\nod 01.11.2011 do 31.01.2012 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n8. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v 1. rade na Krajský súd v Prešove žalobu z 17.02.2014.\nNajmä brojil proti nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia a porušeniu zásady\ndvojinštančnosti konania. Ďalej žalobca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie nebolo vydané\nv zákonnej lehote a bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania. Rovnako mal za to, že kontrola\nvykonaná zo strany správneho orgánu ohľadne skúmania výkonu činnosti zamestnancov žalobcu bola\nvykonaná nezákonne, nakoľko do kompetencie žalovanej resp. jej pobočky nepatrí kontrola výkonu\npráce a pracovnoprávnych vzťahov.\n9. Žalobca v žalobách odkázal na Praktickú príručku - právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na\nzamestnancov v Európskej únii, európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku (ďalej na účely\nrozsudku len „príručka“), podľa ktorej je podľa názoru žalobcu uplatniteľnou legislatívou vo vzťahu k\nprávnemu posúdeniu zamestnancov žalobcu legislatíva Slovenskej republiky, nakoľko sa na jej území\nnachádza registrované sídlo podnikania.\n\n10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo\nsvojich argumentoch vychádzala z citácie relevantných ustanovení základného nariadenia ako aj\nvykonávacieho nariadenia.\nB)\n11. Uznesením Krajského súdu v Prešove z 01.08.2014 č.k. 2S/19/2014-25 krajský súd podľa § 250\nods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)\npribral do konania zamestnanca žalobcu - G. L. N..\n12. Na základe návrhu na vstup účastníka do konania vydal Krajský súd v Prešove uznesenie č. k.\n2S/19/2014-34 z 16.02.2015, ktorým podľa § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil vstup G. L. N. do konania na\nstrane žalobcu (žalobca v 2. rade).\n13. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a po vykonanom\npojednávaní žalobu žalobcu v 1. rade pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, konanie o žalobe žalobcu\nv 2. rade zastavil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n14. Krajský súd v prvom rade zdôraznil ustanovenia O.s.p, ktoré za žalobcu definujú fyzickú alebo\nprávnickú osobu, ktorá bola ukrátená na subjektívnych právach. Z ust. § 250 ods. 2 O.s.p. nesporne\nvyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich\nprávach. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne,\nto znamená, musí ísť o skutočné ukrátenie, a teda musí ísť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu\nosobu. Žalobca v 1. rade okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutého\nrozhodnutia, porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania, ktoré nebolo preukázané, netvrdí\nžiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Je síce pravdou, že pri vydávaní rozhodnutia neboli dodržané\nprocesné lehoty, avšak aj podľa názoru krajského súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože podľa § 250i ods. 3 O.s.p. - pri preskúmavaní zákonnosti\na postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobami napadnutých rozhodnutí len z\ntohto dôvodu by žalobca v 1. rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n15. Namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia konkrétnych porušení\nsubjektívnych práv žalobcu v 1. rade, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Je nesporné, že žalobca\nv 1. rade ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na tú skutočnosť, že zák.\nč. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 145 ods. 1 upravuje, že Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné,\nktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať\npoistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a/ zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou\nalebo b/doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo\njej právneho nástupcu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právo na vrátenie poistného sa premlčí do\ndesiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1 a\n2 a zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, poistné,\nktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči\nfyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.\nNapadnutými rozhodnutiami vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry\nžalobcu v 1. rade.\n16. Z obsahu žalôb je podľa názoru krajského súdu evidentné, že žalobca v 1. rade namieta iné porušenie\nsvojich subjektívnych práv ako účastníka konania alebo porušenie práv porušenie práv zamestnancov.\n17. Za nedôvodnú považoval súd námietku žalobcu v 1. rade, že sociálna poisťovňa pobočka a žalovaná\nako organizačné zložky sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo\nvzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobu.\n18. Ani námietka žalobcu v 1. rade, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania nie je\npodľa názoru krajského súdu dôvodná, pretože z obsahu predloženého administratívneho spisu je\nnepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené\npred vydaním prvostupňových rozhodnutí, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že prvostupňové\n\na odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovanej je len podrobnejšie skutkovo a právne\nodôvodnené. Takýto postup žalovanej umožňuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov v ustanovení § 218 ods. 1, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené\nnedostatky odstráni.\n19. K ostatným námietkam žalobcu v 1. rade vo vzťahu k prejudikovaniu rozhodnutí v oznámení\nžalovanej príslušnej inštitúcii Poľskej republiky a retroaktivite krajský súd konštatoval, že žalobca v\n1. rade v žalobe nenamietal v súvislosti s uvedenými námietkami porušenia konkrétneho právneho\npredpisu, ktorý by správnym orgánom takýto postup zakazoval, a aké subjektívne práva žalobcu v 1.\nrade boli porušené.\n20. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu v 1. rade nie je dôvodná, a\npri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.\n21. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade krajský súd v prvom rade skúmal, či bola žaloba podaná včas. Z\nobsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi v 2.\nrade doručené 27.01.2014. V prípade žalobcu v 2. rade začala dvojmesačná lehota na podanie žaloby\nplynúť 28.01.2014 a uplynula 28.03.2014. Postavenie žalobcu v 2. rade nadobudol 25.02.2015, t. j. po\nuplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby (28.03.2014), pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\n22. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že lehota žalobcu v 2. rade (dva mesiace odo dňa doručenia\nrozhodnutia žalovanej) nemôže byť zachovaná ani pri argumentácií, že zamestnávateľ (žalobca v 1.\nrade) a zamestnanec (žalobca v 2. rade) sú nerozluční spoločníci, pretože z hmotnoprávnych ustanovení\nzákona č. 461/2003 Z. z. nevyplývajú pre žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade rovnaké práva a\npovinností.\nNavyše z ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené\nv tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti zákona. Pre posúdenie, či\nide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodná povaha predmetu konania vyplývajúca\nz hmotného práva. Občiansky súdny poriadok v § 91 ods. 2 nerozlučné spoločenstvo definuje tak, že\nide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov,\nktorí vystupujú na jednej strane, úkony jedného z nich platia i pre ostatných... Správne súdnictvo podľa\npiatej časti O.s.p. je o ochrane subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby. Subjektívne práva,\nresp. povinnosti žalobcu v 1. rade ako zamestnávateľa nie sú identické so subjektívnymi právami a\npovinnosťami fyzických osôb zamestnancov. Aplikácia ustanovenia § 91 ods. 2 v spojení s §246c ods.\n1 O.s.p. pre toto konanie tak nespĺňa podmienku primeranosti.\n23. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250d ods. 1 O.s.p. konanie o žalobe žalobcu v 2. rade\nzastavil.\nIII.\nOdvolanie žalobcov /stanoviská\nA)\n24. Vo včas podanom odvolaní z 04.06.2015 (č.l. 47) proti rozsudku krajského súdu žalobcovia\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu napadli rozsudok krajského súdu a uviedli v zmysle § 205\nO.s.p. ako odvolacie dôvody:\n- prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205\nods. 2 písm. d) O.s.p.] a\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm.\nf) O.s.p.].\n25. Následne odvolací súd sumarizuje odvolacie dôvody žalobcu v 1. rade:\n- postupom žalovanej boli porušené aj subjektívne práva žalobcu, najmä porušenie práva na spravodlivý\nproces, ktoré zahŕňa aj právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy\nna princípe tzv. dobrej správy, právo na dodržanie základných zásad správneho konania, pričom žalobca\nnamieta aj porušenie svojho subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na podnikanie za rovnakých\npodmienok ako domáce subjekty a právo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou,\n\n- žalobca nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia, že nedošlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti\nkonania, žalovaná vo svojom odvolacom rozhodnutí pojednáva o skutočnostiach, ktoré neboli\npredmetom dokazovania v prvostupňovom konaní a neboli súčasťou zisteného skutkového stavu,\npredovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania.\nTýmto postupom bolo žalobcovi odňaté jeho subjektívne právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy,\n- opätovne poukazuje na nezákonnosť vykonanej kontroly, najmä z dôvodu nedostatku kompetencie\nžalovanej na jej uskutočnenie, ako aj spôsob výkonu kontroly,\n- žalobca má za to, že závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu\nneobstoja z právneho ani skutkového hľadiska, nakoľko zamestnanci žalobcu pracujú mimo sídla,\nz preberania a distribúcie letákov má zamestnávateľ vyhotovené fotografické záznamy a vedú sa\ndochádzkové listy, čo jednoznačne preukazuje reálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky,\nžalobca predložil tzv. reporty - dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce,\n- ďalej žalobca uviedol, že je registrovaným platcom DPH a pravidelne daňovému úradu podáva súhrnné\nvýkazy a podáva aj daňové priznanie na daň z príjmu, z ktorých vyplýva, že žalobca reálne vykonáva\nčinnosť,\n- žalobca namietal, že sa krajský súd nevysporiadal s ďalšími jeho argumentmi ako porušenie princípu\nrovnakého zaobchádzania, či neprípustnou retroaktivitou,\n- závery prijaté konajúcim súdom vo vzťahu k dôvodnosti žaloby žalobcu ako zamestnanca o\nnedostatočne zistenom skutkovom stave a nedostatku dôvodov v inom konaní sa bez pochyby týkajú\naj žalobcu v 1. rade ako zamestnávateľa.\n26. Odvolanie v časti týkajúcej sa žalobcu v 2. rade bolo odôvodnené tým, že súd prvého stupňa pri\nprocesnom rozhodnutí o zastavení konania nesprávne posúdil otázku (ne)zachovania lehoty na podanie\nžaloby o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí, čím mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom. Podľa názoru žalobcov lehotu podľa § 250b ods. 1 O.s.p. nemožno počítať odo dňa rozhodnutia\nsúdu o pribratí účastníkov do konania, ale postačuje, ak aspoň jeden z účastníkov správneho konania\npodal včas žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí.\n27. Žalobcovia poukázali na výslovné znenie § 250 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd aj bez návrhu\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté. Ak by sa mala lehota podľa § 250b ods. 1 O.s.p. počítať od pribratia\núčastníka do konania, bolo by to výslovne uvedené v ustanovení § 250 ods. 1 O.s.p. Žaloby boli z\nhľadiska účelnosti a rýchlosti podané len žalobcom v 1. rade, no v celom rozsahu aj v záujme a na\nprospech žalobcu v 2. rade, pričom je v tejto súvislosti potrebné uvažovať aj o nerozlučnom procesnom\nspoločenstve.\n28. Žalobcovia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nžalobám žalobcov vyhovie a prisúdi každému žalobcovi náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho\nkonania.\nB)\n29. Z vyjadrenia žalovanej (č.l. 50) z 25.06.2015 vyplýva, že žalobcovia v odvolaní neuviedli také\nnámietky ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých\nrozhodnutí. Žalovaná sa naďalej pridržiava svojho písomného vyjadrenia, v ktorom zaujala stanovisko\nku každej námietke žalobcu v 1. rade obsiahnutej v žalobe.\n30. Ďalej žalovaná vo vyjadrení uviedla nasledovné:\n- žalovaná nerozhoduje o odvodovej povinnosti žalobcu v 1. rade, ale o zániku sociálneho poistenia\njeho zamestnancov podľa slovenskej legislatívy, čo má za následok, že za týchto zamestnancov nebol\npovinný platiť poistné, žalobca v 1. rade tým však nie je dotknutý na majetkových právach, žalovaná\nžalobcovi v 1. rade nebráni využívať právo na podnikanie a dosahovanie zisku,\n- žalovaná má za to, že na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej\nrepubliky nepostačuje len formálnym spôsobom deklarovať podnikanie,\n- ako inštitúcia zodpovedná za uplatňovanie koordinačných nariadení je toho názoru, že pri posudzovaní\nžiadosti je povinná preskúmať aj charakter činnosti danej spoločnosti,\n\n- žalovaná neargumentuje tým, že je oprávnená vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov, ale poukazuje\nna skutočnosť, že je oprávnená kontrolovať splnenie podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy v\nsúlade s koordinačnými nariadeniami, ktoré upravujú oblasť sociálneho zabezpečenia,\n- žalovaná má za to, že dôkazné bremeno leží nielen na žalovanej, ale aj na žalobcoch a túto povinnosť,\nktorá im vyplýva z čl. 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia si riadne nesplnili,\n- žalovaná má za to, že vstúpenie žalobcu v 2. rade do konania na strane žalobcu má slúžiť len ako\nprostriedok na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie, žalobca v 2. rade bol účastníkmi správneho\nkonania a ak sa cítil byť dotknutý na svojich právach vydaním napadnutého rozhodnutia žalovanej, bol\noprávnený v zákonnej lehote podať žalobu, čo neurobil,\n- žalovaná poukázala aj na to, že v danom prípade nemôže ísť o nerozlučné procesné spoločenstvo\npráv žalobcov, nakoľko žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade majú v konaní diametrálne odlišné práva.\n31. Záverom žalovaná požiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nPrejudiciálne konanie\n32. Z dôvodu podania prejudiciálnej otázky týkajúcej sa výkladu dotknutých ustanovení práva Európskej\núnie Súdnemu dvoru bolo konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky uznesením z\n28.06.2016 sp. zn. 1Sžso/53/2015 prerušené.\n33. Súdny dvor prejudiciálnu otázku akceptoval a svoju odpoveď prostredníctvom rozsudku sp.zn.\nC-89/16 z 13.07.2017 zaslal konajúcemu senátu Najvyššieho súdu v nasledujúcom znení:\n„Článok 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného a doplneného nariadením (EÚ) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 465/2012 z 22. mája 2012, sa má vykladať v tom zmysle, že s cieľom určiť\nvnútroštátnu právnu úpravu uplatňujúcu sa v zmysle tohto ustanovenia na osobu, akou je žalobca vo\nveci samej, ktorý je zvyčajne zamestnancom v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činnou\nosobou v druhom členskom štáte, je potrebné zohľadniť požiadavky uvedené v článku 14 ods. 5b a\nčlánku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým\nsa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, zmeneného a doplneného nariadením\nč. 465/2012.“\nV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\nv intenciách rozsudku sp.zn. C-89/16 Súdneho dvora a v medziach čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a čl. 267 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nvyhodnotil listinné dôkazy obsiahnuté v súdnom ako aj v priloženom administratívnom spise, preskúmal\nrozsudok krajského postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku\nďalej len „O.s.p.“) s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k nižšie odôvodnenému záveru, že odvolanie\nžalobcu v 1. rade nie je dôvodné, a preto rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu v 1.\nrade a zastavení konania vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade postupom podľa § 219 ods. 1 v spojení s §\n246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n35. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\npreskúmavanej veci žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae)\nv medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správneho\norgánu.\n36. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca v 1. rade domáha preskúmania napadnutého\n\nrozhodnutia, je skutková otázka, či na základe podkladov získaných žalovanou počas vykonaných\nkontrol zamestnávania zahraničných pracovníkov na území Slovenskej republiky boli dostatočne\npreukázané skutočnosti opodstatnene nasvedčujúce záveru, že zamestnancom žalobcu v 1. rade\npríslušné poistenia v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. zanikli, resp. nevznikli.\n37. V prejednávanom prípade je však potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou, či vydaním\nnapadnutých rozhodnutí došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu v 1. rade a či je žalobca v 1.\nrade aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej\ntýkajúce sa zániku resp. nevzniku príslušných poistení jeho zamestnancov podľa slovenskej legislatívy.\nTýmito otázkami sa správne zaoberal aj krajský súd.\n38. Po preverení podmienok konania v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje,\nže po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov týkajúcich sa porušenia subjektívnych práv\nžalobcu v 1.rade spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku o zamietnutí žalôb žalobcu v 1. rade.\n39. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť, že žalobca v 1. rade svoje odvolanie oprel o\nodvolacie dôvody týkajúce sa neúplne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia,\navšak vo vzťahu k porušeným subjektívnym právam svojich zamestnancov (žalobcu v 2. rade).\nNámietky o nezákonnosti kontroly vykonanej žalovanou, porušení princípu rovnakého zaobchádzania,\nnepreukázaní registrovaného miesta podnikania, či absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancami\nnie sú preto vo vzťahu k porušeniu subjektívnych práv žalobcu relevantné, a to z nasledovných dôvodov.\n40. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. aktívne legitimovanou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach\nukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.\nŽiaden subjekt, okrem zákonných výnimiek, ktoré v tomto súdnom prieskume nie sú naplnené, nie\nje aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech ochrany subjektívnych práv inej osoby.\nSo zreteľom na ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p. je nutné považovať za podstatnú náležitosť žaloby\naj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu, pričom musí ísť o jeho subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak\nmôže byť posúdená otázka aktívnej legitimácie žalobcu.\n41. Ako už Najvyšší súd zdôraznil v predchádzajúcich rozhodnutiach (sp.zn. 9Sžso/117/2015,\n9Sžso/166/2015) žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p. môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím\nukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o\nžalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým\nprávam.\n42. Žalobca v 1. rade v odvolaní tvrdil, že boli porušené jeho subjektívneho práva, a to právo na\nspravodlivý proces, zahŕňajúce právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej\nsprávy na princípe tzv. dobrej správy, právo na dodržanie základných zásad správneho konania,\nako aj právo vlastniť majetok, právo na podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce subjekty a\nprávo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou nie sú dostatočným dôvodom na vyslovenie záveru\no nesprávnosti rozhodnutia krajského súdu či nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ak nie\nsú podložené konkrétnymi zásahmi. Nestačí porušenie tvrdiť, je nutné ho aj preukázať. Žalobca v\n1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsob napadnuté rozhodnutia o zániku povinného\npoistenia zamestnancov zasahujú do práva vlastniť majetok či práva na dosahovanie zisku žalobcu\nako zamestnávateľa. Žalobcovi v 1. rade nebola napadnutými rozhodnutiami zakázaná podnikateľská\nčinnosť, ani právo zamestnávať zamestnancov, a to či už občanov Poľskej republiky alebo Slovenskej\nrepubliky. Ani tieto odvolacie námietky preto nemožno považovať za dôvodné.\n43. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že\nžalobca v 1. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv zamestnancov,\nkeď okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí a zásady\n\ndvojinštančnosti konania žiadne porušenie jeho subjektívnych práv netvrdil. Vo vzťahu k nedodržaniu\nzákonnej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí považuje odvolací súd za správne tvrdenie\nkrajského súdu, že nedodržanie procesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\nRovnako ako správne uviedol krajský súd nebolo preukázané ani porušenie zásady dvojinštančnosti\nkonania, a to vo vzťahu k námietkam žalobcu v 1. rade ako zamestnávateľa. S ohľadom na vyššie\nuvedené musí odvolací súd konštatovať správnosť záveru krajského súdu o tom, že žalobca v 1. rade\nnebol procesne aktívne legitimovanou osobou v zmysle § 247 O.s.p.\n44. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v 1. rade si odvolací súd dovolí odkázať na rozsudok\nNajvyššieho súdu v obdobnej právnej veci z 26.07.2017 sp. zn. 9Sžso/166/2015, od ktorého záverov\nnevidí odvolací súd dôvod sa odchýliť:\n„Rovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne\nhmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1. rade zamietol, rozhodol správne,\npretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie\npráv žalobcov v 2. až v 4. rade - zamestnancov), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo\nzasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by\nbolo poistné zamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd\nžiadny zásah do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkovej\nsféry žalobcov v 2. až v 4. rade - zamestnancov.“\nOdvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu v 1. rade za dôvodné, a preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta\ndruhá v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti o zamietnutí žaloby\nžalobcu v 1. rade.\n45. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 2. rade, Najvyšší súd ako súd odvolací, dospel k záveru, že jeho\nodvolanie je potrebné odmietnuť.\n46. Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žaloby boli podané len žalobcom a\nnie zamestnancom. Aj keď žalobca argumentoval, že žaloby boli podané len žalobcom z hľadiska\nhospodárnosti a rýchlosti, nič to nemení na procesnom postavení zamestnanca ako pribratého účastníka\nv konaní. Pribratím účastníka do konania však nie je možné odstrániť nedostatok aktívnej legitimácie\nžalobcu. Žalobca v 2. rade, aj keď ho krajský súd za žalobcu označil, žalobu nikdy nepodal, dokonca\nnepodal ani odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Do konania bol pribratý uznesením krajského\nsúdu, a preto je potrebné na neho ako na pribratého účastníka nahliadať. Len z dôvodu zachovania\nkontinuity a prehľadnosti rozhodnutia sa odvolací súd rozhodol nemeniť jeho označenie na pribratého\núčastníka, čo však nemení jeho procesné postavenie v konaní.\n47. Keďže piata časť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších\núčastníkov do konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné. Vplyv\nna postavenie takého účastníka v konaní nemá ani nesprávny postup krajského súdu, ktorý pribral\nzamestnanca do konania ako žalobcu podľa § 92 ods. 1 O.s.p.\nPodľa § 250 ods. 1 O.s.p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. v cit. znení odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré\nb) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;\n48. Pribratie účastníka podľa § 250 ods. 1 O.s.p. znamená, že iba v prípade zrušenia napadnutého\nrozhodnutia a následnom preukázaní spojitosti medzi zrušením napadnutého rozhodnutia a ujme v\njeho subjektívnych právach, resp. povinnostiach sa takáto osoba pribratá do konania stáva aktívne\nlegitimovaným nositeľom procesných práv vrátane práva spochybniť zákonnosť rozsudku krajského\nsúdu. Nakoľko však v preskúmavanej veci krajský súd napadnuté rozhodnutia nezrušil, čo považuje\nodvolací súd za správne, musel v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie\nzamestnanca ako neprípustné odmietnuť a bližšie sa ním nezaoberať.\nPodľa § 103 O.s.p. v cit. znení kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za\nktorých môže konať vo veci (podmienky konania).\n\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v cit. znení ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý\nnemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\n49. Krajský súd konanie voči žalobcom v 2. rade podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žaloba\nbola podaná oneskorene, nakoľko žalobca v 2. rade sa stal účastníkom konania až jeho pribratím do\nkonania na strane žalobcu uznesením krajského súdu podľa § 92 ods. 1 O.s.p., čo bolo po uplynutí\ndvojmesačnej lehoty na podanie žaloby. Odvolací súd však považuje za nesporné, že žalobca v 2.\nrade žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nepodal, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku\nkonania a je potrebné konanie voči žalobcovi v 2. rade zastaviť. Zastavenie konania nemožno s\npoukazom na tieto skutočnosti považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.\nVzhľadom na to, že krajský súd konanie voči žalobcovi v 2. rade zastavil (aj keď podľa § 250d ods. 3\nO.s.p), odvolací súd rozhodnutie krajského súdu v tejto časti s poukazom na § 219 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 potvrdil.\n50. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že žalobcovia (zamestnávateľ a aj\nzamestnanec) nie sú nerozluční spoločníci, pretože z hmotnoprávnych ustanovené zák. č. 461/2003\nZ.z. pre ne nevyplývajú rovnaké práva a povinnosti. Navyše správne súdnictvo je založené na ochrane\nsubjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby a v prejednávanej veci je zrejmé, že subjektívne\npráva resp. povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov nie sú totožné.\n51. K námietke žalobcu v 1. rade týkajúcej sa arbitrárnosti rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to,\nže krajský súd sa v odôvodnení zaoberal pre prejednávanú vec relevantnými právnymi otázkami, a to\nnajmä aktívnou procesnou legitimáciou žalobcu, a preto nemožno rozhodnutie, v ktorom krajský súd\nnedal odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.\nV tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05,\nI. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a\nnezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09,\nI. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).\nVI.\n52. Pre úplnosť považuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, že odvolanie žalobcu v 1. rade neobsahuje\nžiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd v\nrámci svojho konania nezaoberal. Argumenty a námietky uvedené žalobe o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu preukazujúce dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia a tie\nuplatnené v odvolaní, sú obsahovo totožné. Odvolacie námietky žalobcu v 1. rade preto nie sú spôsobilé\nprivodiť zmenu rozhodnutia krajského súdu, nakoľko sa krajský súd dostatočným spôsobom vysporiadal\ns argumentmi žalobcu v 1. rade a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho\nprávneho posúdenia dospel k záveru o potrebe zamietnutia žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje so\nzávermi zistenými v súdnom konaní o tom, že žalobcove subjektívne práva neboli správnym rozhodnutím\npriamo dotknuté a jeho námietky dôvodné.\n53. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcov a stanoviska žalovanej ako aj s prihliadnutím na závery vyššie uvedené a citovanú judikatúru\n(sp. zn. 9Sžso/117/2015, 9Sžso/166/2015) od ktorej záverov nie je v prejednávanej veci dôvod sa\nodchýliť, s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s oznámením\ntermínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýroku rozsudku.\n54. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť poistné je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\n\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\n55. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto\nkonania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo, a preto odvolací súd žalobcom právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}