{"guid": "7f01dea8-0b86-4c17-a97c-f6f9b2f60491:41c933d4-73a2-4d48-b374-c6030f1e098b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200256.1", "spisova_znacka": "9Sžso/91/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/91/2015 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 9Sžso/91/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200256.1", "identifikacne_cislo": "8014200256", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "nazov": "§ 249 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250", "nazov": "§ 250 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41c933d4-73a2-4d48-b374-c6030f1e098b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200256.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200256.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200256.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/91/2015\n8014200256\n31. 05. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200256.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: 1. U. K.\nN., bytom N. republika, J., J. XX (predtým U. K. N. - Blue - Media, s miestom podnikania 089 01 Svidník,\nD. XXX/X, IČO: 46 213 058) a 2. J. D., bytom N. republika, XXXXX N., S. X/XX (pribratý účastník),\nobaja právne zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o\npreskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 47416-2/2013-BA zo dňa 23. decembra 2013, o odvolaní žalobcu\nv 1. rade a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 15Scud/12/2014-35 zo dňa 18.\nfebruára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove\nzo dňa 18. februára 2015, č.k. 15Scud/12/2014-35, v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby žalobcu 1/\npotvrdzuje.\nV časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 18. februára 2015, č.k. 15Scud/12/2014-35,\nm e n í tak, že konanie z\nastavuje.\nŽalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 15Scud/12/2014-35 zo dňa 18. februára 2015 žalobu žalobcu v 1.\nrade, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 47416-2/2013-BA\nzo dňa 23. decembra 2013, zamietol. Týmto rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v 1. rade\nako zamestnávateľa (U. K. Pitera - Blue - Media, s miestom podnikania 089 01 Svidník, Bardejovská\n220/1, IČO: 46 213 058) ako aj žalobcu v 2. rade (J. D., bytom N. republika, XXXXX N., S. X/XX)\nako zamestnanca žalobcu v 1. rade a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Košice, č.\n86773-1/2013-KEM zo 16. augusta 2013, ktorým rozhodla, že žalobcovi v 2. rade nevzniklo povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (ďalej\nlen „povinné poistenie\") ako zamestnancovi v období od 01. júna 2011 do 31. augusta 2011 podľa\nslovenskej legislatívy. Zároveň vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade krajský súd rozhodnutie žalovanej č.\n47416-2/2013-BA zo dňa 23. decembra 2013 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočky\nKošice, č. 86773-1/2013-KEM zo 16. augusta 2013 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom\nna uvedené potom žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal, kým vo vzťahu k žalobcovi v 2.\nrade žalovanú na náhradu trov konania zaviazal.\n\nV odôvodnení uviedol, že rozhodnutím žalovanej a prvostupňového správneho orgánu nemohlo byť\nzasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade, keď poukázal na ustanovenie § 145 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého je žalovaná povinná vrátiť poistné zaplatené bez\nprávneho dôvodu. Zdôraznil povinnosť žalobcu uviesť v žalobe tvrdenia o porušení jeho subjektívnych\npráv ako účastníka konania, nie porušenie práv iných subjektov (jeho zamestnancov). Pokiaľ žalobca v\n1. rade spochybňoval oprávnenie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu vykonať v predmetnej\nveci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania zamestnancami žalobcu v 1. rade, krajský súd\nju vyhodnotil ako neopodstatnenú, keď poukázal na ustanovenia § 172 ods. 2 a 5, § 178 ods. 1 písm.\na),\n§ 195 ods. 1 a § 196 od. 1, 2, 3 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,\nz ktorých nesporne vyplýva, že je daná kompetencia Sociálnej poisťovne rozhodovať v nedávkovom\nkonaní o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, pričom definícia dôkazu\nje upravená široko a preto zákon nevylučuje, aby v rámci dokazovania Sociálna poisťovňa vykonala\nkontrolu a šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Krajský súd sa nestotožnil s názorom\nžalobcu v I. rade, že v konaní pred správnymi orgánmi došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti, keďže\nje nesporné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov než tých, ktoré boli zistené v\nkonaní\npred prvostupňovým orgánom. Zdôraznil, že prvostupňové a odvolacie konanie\npred správnym orgánom tvoria jeden celok a žalovaná postupovala v súlade s ust. § 218 ods. 1 zákona\nč. 416/2003 Z.z. o sociálnom poistení a rozhodnutie iba podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnila.\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe podľa § 250j ods. 1 O.s.p. dospel krajský súd k záveru, že vo vzťahu k\nžalobcovi v 1. rade subjektívne práva porušené neboli a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nPodľa názoru krajského súdu z obsahu spisu ani z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva,\nakým spôsobom bolo preukázané, že žalobca v 2. rade reálne činnosť zamestnanca nevykonával.\nSprávnym orgánom tiež vytkol, že sa dôsledne nevyrovnali s otázkou miesta podnikania žalobcu v 1.\nrade a absenciu správnej úvahy, na základe ktorej dospeli k záveru, že jeho miesto podnikania uvedené\nvo výpise zo Živnostenského registra nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla spoločnosti.\nVykonané dokazovanie správnych orgánov považoval preto za nedostatočné pre prijatie objektívneho\nzáveru, že žalobca\nv 2. rade na území Slovenskej republiky reálne činnosť\nzamestnanca nevykonával. Konštatoval, že odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v tejto časti\nkritériá uvedené\nv § 209 ods. 4 zákona č. 416/2003 Z.z. o sociálnom poistení nespĺňajú. Dospel\npreto k záveru, že rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a\nsú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade obe rozhodnutia podľa\n§ 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. zrušil a vec žalovanej vrátil na ďalšie konanie.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o zamietnutí\nžaloby a nepriznaní náhrady trov konania. Namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcim sa zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov\nako aj postupu im predchádzajúceho. Navrhol rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť, rozhodnutia\nsprávnych orgánov oboch stupňov zrušiť a priznať mu vyčíslenú náhradu trov konania. Tvrdil, že\npostupom žalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých jeho subjektívnych práv,\nkonkrétne práva\nna spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj právo na zákonné administratívne\nkonanie, právo\nna fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy (good\nadministration), právo\nna dodržiavanie základných zásad správneho konania a porušenie\nsubjektívneho práva vlastniť majetok, práva na podnikanie za rovnakých podmienok ako domáce\nsubjekty a právo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou. Konkretizoval, že v dôsledku vydaných\nrozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových, pretože\nich príslušné organizácie odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia\nna území Slovenskej republiky. V dôsledku toho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, v ktorej\npri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky s obchodnými\npartnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu\naj sankcie za\nneplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory. Rozhodnutie žalovanej označil\nza nepreskúmateľné\na arbitrárne. Namietal tiež, že nemal možnosť vyjadriť sa k argumentom súvisiacim s nepreukázaním\nregistrovaného miesta podnikania zamestnávateľa, nakoľko\npo prvýkrát boli spomenuté až\nv druhostupňovom rozhodnutí žalovanej. Opakovane poukázal na list žalovanej - oznámenie, týkajúce\nsa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo\ndňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS,\n\nDepartment Ubezpieczen\ni Sladek) o tom, že zamestnanci žalobcu v 1. rade a ďalších\nvybraných zamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym predpisom a o tom, že v prípade podania\nodvolania\nzo strany žalobcu v 1. rade a ďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí\nrozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím podľa jeho názoru došlo k neprípustnému prejudikovaniu\nrozhodnutia v odvolacom konaní. Trval na tom, že do kompetencie žalovanej nepatrí kompetencia na\nuskutočnenie kontroly a namietal aj spôsob jej vykonania. Argumentoval,\nže z preberania a\ndistribúcie letákov má zamestnávateľ vyhotovené fotografické záznamy, roznášanie letákov kontrolujú\niní zamestnanci a zamestnancom sa vedú dochádzkové listy,\nčo jednoznačne preukazuje\nreálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky.\nVýrok rozsudku krajského súdu týkajúci sa zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a\nvrátenia veci, včas podaným odvolaním napadla žalovaná. Trvala na tom,\nže jej rozhodnutie\nbolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci\na po zhodnotení\nvšetkých relevantných dôkazov. Zdôraznila, že kontrolou na adrese uvedenej v Živnostenskom registri\nako miesto podnikania, sa kancelária ani prevádzka žalobcu\nv 1. rade\nnenachádzala. Počas kontroly nepreukázal, že jeho zamestnanci reálne prácu vykonávajú a v prípade\nak ju vykonávajú, tak kedy a na akom mieste. Na účely preukázania reálneho výkonu činnosti\nzamestnancov nepovažovala za dostatočné formálne deklarovanie podnikania pracovnými zmluvami a\nobchodnými zmluvami. Vyjadrila podozrenie z obchádzania právnych predpisov Poľskej republiky, keď\npoukázala na pomer dohodnutej odmeny a počet mesačne odpracovaných hodín ako aj na cestovné\nvýdavky, ktoré majú títo zamestnanci, nakoľko individuálne dochádzajú z Poľskej republiky do Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko je predpoklad, že výdavky významným spôsobom presahujú príjmy zamestnancov\nzaručených v pracovných zmluvách, javí sa táto činnosť, na ktorú bola žalovaná upozornená podnetmi\npoľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (Zaklad Ubezpieczeń Spolecznych, Varšava - ďalej len\n„ZUS Varšava\"), ako neefektívna a nerentabilná. Žalovaná argumentovala, že nemôže akceptovať vznik\npoistenia zamestnancov žalobcu v 1. rade podľa slovenskej legislatívy, ak nebol preukázaný reálny\nvýkon činnosti dotknutých zamestnancov a všetky súvisiace okolnosti nasvedčujú tomu, že uzatváranie\npracovných zmlúv s osobami s bydliskom v Poľskej republike, ktoré vykonávajú činnosť samostatne\nzárobkovo činných osôb v mieste svojho bydliska je účelové, s cieľom vyhnúť sa plateniu príslušných\nodvodov v štáte bydliska, resp. zoptimalizovať svoje náklady na sociálne zabezpečenie v Poľskej\nrepublike. Namietala tiež, že z dôvodu, že žalobca v 1. rade riadi spoločnosť z adresy svojho trvalého\nbydliska v Poľskej republike, účtovné doklady a doklady týkajúce sa zamestnancov sa nenachádzajú\nv mieste jeho podnikania, ale na adrese splnomocneného zástupcu, o ukladaní pracovných povinností\nsa nevyhotovuje žiadny záznam, vlastných administratívnych zamestnancov pracujúcich v jeho mieste\npodnikania nemá, má za to, že sa na jeho zamestnancov nemôže uplatňovať legislatíva Slovenskej\nrepubliky. Rozsudok krajského súdu preto navrhla zmeniť a žalobu žalobcu v 2. rade zamietnuť, prípadne\nkonanie o žalobe (ak bola podaná oneskorene) zastaviť.\nŽalobcovia v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli argumenty zhodné so\nžalobnými námietkami žalobcu v 1. rade. Namietali tiež, že pri kontrole boli žalovanej predložené\nreporty (správy) - dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce za jednotlivé dni, kedy zamestnanec\nvykonával prácu, čo v rozhodnutiach správnych orgánov zohľadnené nebolo.\nŽalovaná sa k odvolaniu žalobcu v 1. rade vyjadrila v zhode s argumentmi uvedenými vo vyjadrení k\nžalobe.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP\") odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nKeďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd\nďalej koná podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\").\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.\nbez pojednávania, a dospel jednomyseľne k záveru, že v celosti ho nemožno potvrdiť a je potrebné ho\nzmeniť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\n\nPredmetom preskúmania v danej právnej veci je rozhodnutie žalovanej, ktorým s poukazom na\nustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení potvrdila\nrozhodnutie pobočky, že žalobcovi v 2. rade ako zamestnancovi žalobcu v 1. rade od 1. júna 2011 do\n31. augusta 2011 nevzniklo povinné poistenie.\nOdvolací súd sa s názorom krajského súdu, že napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov nemohlo\nbyť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu stotožnil. Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že\nžalobca v 1. rade nenamietal porušenie vlastných subjektívnych práv, ale porušenie práv svojich\nzamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60 dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí,\nžiadne porušenie svojich subjektívnych práv netvrdil. Samotné nedodržanie procesných lehôt pri vydaní\nnapadnutých rozhodnutí nemá\nza následok ich nezákonnosť, keďže prípadným zrušením\nžalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca v 1. rade priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci nedosiahol. Krajský súd v rozhodnutí správne konštatoval, že povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti by v rozsahu, v akom ho žalobca v\n1. rade zaplatil bez právneho dôvodu, bolo vrátené s poukazom na § 145 zákona č. 461/2003 Z. z. Záver\nkrajského súdu, že žalobca v 1. rade aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou\nna podanie\nžaloby pre absenciu atribútu ukrátenia na právach nebol, sú preto správne. V tomto kontexte odvolací\nsúd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa\nktorého: „ Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby\no preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho\nkonania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako\núčastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom\nsprávneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe\n(actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako\nvyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky\ndotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.\"\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu v 1. rade, že postupom\nžalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu, keď vo\nvzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie, práva\nna fungovanie verejnej\nsprávy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie základných zásad správneho konania\nani nešpecifikoval, konkrétne v čom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo. Všeobecné tvrdenia\nžalobcu v 1. rade, že došlo aj k porušeniu jeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za rovnakých\npodmienok ako domáce subjekty a práva na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou, keď v dôsledku\nvydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových\nzamestnancov, v dôsledku čoho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, lebo pri zmenšujúcom sa\npočte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi,\nčím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie\nza\nneplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory, odvolací súd za relevantné nepovažoval, nakoľko žalobca\nv 1. rade argumentoval len okolnosťami vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú výlučne poľskej\nštátnej príslušnosti a ktorí odmietajú na území SR pracovať z dôvodu, že ich príslušné verejnoprávne\norganizácie odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR.\nNavyše, na uvedené argumenty žalobcu v 1. rade nebolo možné prihliadnuť aj z dôvodu, že tieto žalobca\nv 1. rade nenamietal riadne a včas v žalobe ale až v odvolacom konaní (§ 249 ods. 2 a § 250j ods.\n1 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 250 ods. 1 O. s. p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 250 ods. 2 O. s. p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník\nsprávneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.\n\nPodať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s\núčastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nVo vzťahu k žalobcovi v 2. rade krajský súd dospel k záveru, že doteraz vykonané dokazovanie je\nnedostatočné pre objektívny záver, že žalobca v 2. rade na území Slovenskej republiky reálne činnosť\nzamestnanca nevykonával. Tento názor odporkyne krajský súd považoval za predčasný a zistenie\nskutkového stavu za nedostatočné na posúdenie veci,\nkeď pri skúmaní podmienok konania\nkonštatoval, že žalobu žalobcu v 2. rade považoval z dôvodu hospodárnosti konania za podanú včas\nvzhľadom na to, že z administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie žalovanej dňa 09. januára 2014\nprevzala manželka žalobcu v 2. rade.\nS právnym názorom krajského súdu o včasnosti podania žaloby žalobcu v 2. rade sa odvolací súd\nnestotožnil. Dáva do pozornosti, že ešte dňa 01. decembra 2014 žalobca\nv 2. rade poveril\nJUDr. Dušana Remetu ako advokáta zastupovaním v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, v\nktorý deň najneskôr sa žalobca v 2. rade mohol o rozhodnutí žalovanej dozvedieť.\nŽalobca v 2. rade vo svojich podaniach prevzatie rozhodnutí správnych orgánov nespochybňoval,\nresp. ani netvrdil, že by mu rozhodnutia správnych orgánov vôbec doručené neboli (a nežiadal ani,\naby súd nariadil ich doručenie). Rovnako nespochybňoval, že by o nich dovtedy vedomosť nemal.\nPokiaľ teda krajský súd konštatoval, že uloženie povinnosti žalovanej doručiť rozhodnutie správneho\norgánu žalobkyni v 2. rade považoval za neúčelné a nehospodárne a mal za to, že žaloba bola\npodaná včas, pochybil, nakoľko z predloženého súdneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca v 2. rade\no preskúmavanom rozhodnutí dozvedel až pripustením jeho vstupu do konania, a, najmä, z celého\npredloženého spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca v 2. rade takýto úkon (podanie žaloby)\nvoči súdu sám alebo prostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu či už na pojednávaní pred\nkrajským súdom alebo mimo pojednávania vôbec realizoval.\nAj napriek tomu, že krajský súd pána J. D. označoval ako žalobcu v 2. rade s poukazom na to, že na\nnávrh pripustil jeho vstup do konania na strane žalobcu podľa § 92 ods. 1 O.s.p., ide stále o pribratého\núčastníka. Na toto procesné postavenie nemá vplyv ani okolnosť, že krajský súd napriek existencii\nosobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O.s.p.), nesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O.s.p., ktorého\npoužitie v správnom súdnictve nie je možné. Pribratý účastník nemá postavenie vedľajšieho účastníka\nkonania. Pán J. D., krajským súdom nesprávne označovaný ako žalobca v 2. rade ( ktoré označenie však\nodvolací súd predovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity\na prehľadnosti rozhodnutia\nnemenil), bol do konania len pribratý uznesením krajského súdu\na je potrebné na neho aj\ntak nahliadať. Pokiaľ krajský súd preskúmaval rozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu k pánovi J. D., ktorý\nžalobu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne ani nepodal, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú\nprekážku konania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd musel rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia žalovanej a\nvrátenia veci na ďalšie konanie zmeniť a konanie zastaviť, lebo pán J. D. žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia nepodal.\n\nO trovách konania odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu žalobcom v 1. rade\na v 2. rade\nnepriznal, nakoľko podľa § 250k O.s.p. možno ich náhradu priznať len úspešnému žalobcovi.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Scud/12/2014", "guid": "5b53188d-117b-4e56-9d9a-07bdc35cffaf:97d2d93a-f0ae-4729-b3b0-2aeb7c75d6f2", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}