{"guid": "4c2498d1-5933-44d3-9e39-ed54dc495000:c27f5a06-2097-4696-be51-2699fd677e9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200234.1", "spisova_znacka": "3Sžo/107/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/107/2015 z 22. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017, sp. zn. 3Sžo/107/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200234.1", "identifikacne_cislo": "8014200234", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-02-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c27f5a06-2097-4696-be51-2699fd677e9a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200234.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200234.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200234.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/107/2015\n8014200234\n22. 02. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200234.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej\nv právnej veci žalobcu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č.\n26, IČO: 31 303 862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,\nŠtúrova č. 20, za účasti: Tatry mountain resort, a.s. so sídlom Demänovská dolina č. 72, Liptovský\nMikuláš (korešpondenčná adresa Tatranská Lomnica č. 13), IČO: 31 560 636, proti žalovanému\nOkresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 9. decembra 2013 Č.j.: OU-POOOP3-2013/00020-05 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Poprad zo dňa\n16. mája 2013 Č.j.: 2013/00769/09-VE, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.\nk. 6S/11/2014-51 zo dňa 19.12.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/11/2014-51 zo dňa\n19.12.2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného zo dňa 9. decembra 2013, Č.j.: OU-PO-OOP3-2013/00020-05, ktorým žalovaný ako\npríslušný odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného\nprostredia Poprad zo dňa 16.05.2013 Č.j.: 2013/00769/09-VE (ďalej len rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu), ktorým bol spoločnosti Tatry mountain resort, a.s., Demänovská dolina č. 72, 031\n01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 636 (ďalej len TMR) podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon OPaK) vydaný súhlas na\naplikáciu chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV za účelom ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej\ndráhy Starý Smokovec - Hrebienok v Tatranskom národnom parku, na trase dlhej 1 937 m na pozemku\nKN-C č. 8142/12, k. ú. Y. a v zmysle § 82 ods. 12 zákona OPaK boli určené podrobnejšie podmienky\nsúhlasu tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len Správny poriadok).\nKrajský súd zistil, že orgán ochrany prírody bol povinný v konaní riešiť, či činnosť žiadaná žiadateľom je\nv súlade s cieľmi ochrany v národnom parku, ktorými sú jednoznačne zachovanie prírodného dedičstva\nľudskou činnosťou v nezmenenej podobe a vyrovnať sa aj s otázkou, aký význam má činnosť žiadateľom\nžiadaná a aký dôsledok by malo neudelenie navrhovaného súhlas, že nestačí len konštatovanie, že\nžiadaná činnosť nie je zakázaná v 3. stupni územnej ochrany, že navrhovaná činnosť sa má realizovať\nna území národného parku, je potrebné dať do súvislosti záujem na takejto činnosti so záujmom na tom,\naby územie národného parku bolo naďalej čo najmenej dotknuté ľudskou činnosťou, žalovaný uviedol,\n\nže podľa § 11 ods. 2 zákona OPaK pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah\nobmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Kým v 2. stupni ochrany sú len dve činnosti\nzakázané a na väčšinu činností sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, v 5. stupni ochrany je väčšina\nčinností zakázaných a len niektoré činnosti je možné vykonávať so súhlasom orgánu ochrany prírody.\nNapadnuté rozhodnutie sa týkalo súhlasu na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BI AKTÍV za účelom\nničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok v Tatranskom národnom\nparku, kde v zmysle zákona OPaK platí 3. stupeň ochrany. Aplikácia bude vykonaná v šírke štrkového\nlôžka koľajiska pozemnej lanovej dráhy v maximálnej šírke 1,5 m od osi koľaje na obidve strany, bez\nzásahu na okolité porasty a nárasty a len v miestach zaburinenia, ručným postrekovačom bodovo a\ncielene, bez aplikácie a manipulácie do vzdialenosti 15 m od vodných tokov, ostatných vodných plôch a\npodmáčaných lokalít. Podľa odborného stanoviska ŠOP pri dodržaní vyššie uvedených podmienok na\nnavrhovaná činnosť nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej\nrozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov a nedôjde k porušeniu záujmov ochrany prírody a krajiny\nna území TANAP-u. Plochy, na ktoré žiadateľ žiadal vydať súhlas na aplikáciu chemických látok na území\nTANAP-u, nemožno v žiadnom prípade považovať za plochy „prevažne s ekosystémami podstatne\nnezmenenými ľudskou činnosťou'\" tak, ako o tom pojednáva § 19 ods. 1 zákona OPaK pri definícii\nnárodného parku. Už pri vyhlásení územia TANAP v roku 1949, bola v tomto území situovaná pozemná\nlanová dráha ako i iné stavby a už pri vyhlasovaní územia národného parku bolo územie z hľadiska jeho\nprírodno-ochranných hodnôt diferencované. Prístup k manažmentu v chránených územiach je vyjadrený\npráve rôznymi stupňami ochrany a v tomto konkrétnom prípade je vyjadrený tým, že v 3. stupni ochrany\nnie je v tomto území zakázané aplikovať chemické látky. Aplikácia chemických látok podlieha len súhlasu\norgánu ochrany prírody, ktorý v prípade potreby môže určiť bližšie podmienky jej vykonávania a to tak,\naby boli dosiahnuté ciele ochrany všeobecne stanovené v § 2 zákona OPaK.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci považuje za nedôvodnú. Nesprávnym právnym posúdením je\nomyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak sa nepožil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nsa ale interpretoval, alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery\n(uznesenie NS SR z 27.07.2011 sp. zn. 7Cdo 7/2010). Aj podľa názoru súdu bol použitý správny právny\npredpis, ktorý bol správne interpretovaný správnymi orgánmi, ktoré vyvodili správne právne závery.\nS tvrdením žalobcu, že správne orgány sa náležite nevysporiadali s jeho námietkou, že spôsob\nochrany koľajiska odstraňovaním burín chemickými látkami nie je jediným spôsobom ako dosiahnuť\nžiadateľom žiadaný cieľ - prevádzku lanovej dráhy, sa súd nestotožňuje. Správne orgány konštatovali,\nže mechanické odstraňovanie rastlín nie je dostatočné účinným spôsobom. Kosením by mohlo dôjsť k\nnežiaducemu výsevu burín do okolia a ich ďalšiemu šíreniu. Vzhľadom na plochu koľajiska a trasu o dĺžke\n1 937 m je aplikácia chemických látok účinnejšia a bezpečnejšia ako mechanické odstraňovanie burín.\nŽiadateľ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nepoužitie chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV\nv dlhšom časovom období viedlo k niekoľkonásobnému zväčšeniu plôch zaburinenia a v prípade, ak\nby došlo k predlžovaniu stavu neaplikácie chemickej látky na odstraňovanie burín, znamenalo by to\nďalšie rozšírenie zaburinených plôch. Chemickú látku ROUNDP BIAKTIV nikdy nepoužíval plošne, ale\nvýlučne iba v úsekoch so zvýšeným výskytom náletových rastlín a burín. Aplikáciou chemickej látky sa\nnenarušuje zemný kryt, nedochádza k zásahom do existujúceho biotopu, nakoľko sa používa len na\nzaburinenom štrkovom násype.\nS námietkou žalobcu, že je úlohou orgánu ochrany prírody posúdiť, či aplikácia chemickej látky aj keď je povoleným prípravkom - je v súlade s predmetom a cieľom ochrany prírody v národnom\nparku, sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Je potrebné opätovne poukázať\nna odborné stanovisko ŠOP SR, že lokalita, kde sa má vykonať aplikácia chemického prípravku nie\nje súčasťou žiadneho maloplošného územia, územia európskeho významu ani chráneného vtáčieho\núzemia, nevyskytuje sa na nej výskyt chránených druhov a ani ich biotopov a pri dodržaní stanovených\npodmienok sa navrhovaná činnosť nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné\nzmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcií ekosystémov a nedôjde k porušeniu záujmov\nochrany prírody a krajiny na území TANAP-u. Žalobu preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie. Namietal, že súd prvého\nstupňa sa nevysporiadal so žalobnými dôvodmi, vo vzťahu k nim, osobitne k námietke nesprávneho\nprávneho posúdenia veci sa uspokojil len s konštatovaním, že táto námietka je neopodstatnená. Ďalej\n\nnamietal, že krajský súd rozhodol námietkach týkajúcich sa procesných vád spôsobom, ktorým odoprel\nžalobcovi ochranu práv účastníka správneho konania. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvého stupňa sa náležite a podrobne\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe. Podľa nášho\nnázoru nie je uvedená námietka dôvodná. Prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa k\npodkladom rozhodnutia ak spôsobu ich zistenia, čo aj žalobca urobil listom zo dňa 16.4.2013. Žalovaný\nnedoplňoval podklady rozhodnutia, okrem doplnenia podania o druhý podpis člena predstavenstva Tatry\nmountain resort, a.s., ktoré bolo formálnou náležitosťou podania a nemalo vplyv na vecnú stránku\nrozhodnutia - neovplyvnilo merito veci a nebolo navrhnuté účastníkmi konania. Žalovaný nevykonal\nžiadne zásadné dôkazy, o ktorých by žalobca nemal vedomosť. Žalovaný chce v tejto súvislosti uviesť,\nže žalobca sa pravidelne prihlasuje za účastníka konania, avšak následne sa ústneho pojednávania\nnezúčastňuje. Žalovaný považuje konanie žalobcu je účelové, obsahujúce iba námietky formálneho\ncharakteru, podľa názoru žalovaného je konanie žalobcu motivované iba snahou o získanie trov\nkonania na úkor žalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Žalobca napáda svojimi\nodvolaniami a žalobami prakticky všetky rozhodnutia vydávané odborom opravných prostriedkov, čo\nopätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých\nrozhodnutí vydaných uvedeným odborom okresného úradu vylučuje akýkoľvek individuálny prístup\nžalobcu k jednotlivým predmetom konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových\norgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktorý argumentačne vyčerpal\npredmet konania. Žalobca v odvolacom konaní zopakoval námietky, ktoré už uviedol v žalobe a s ktorými\nsa v celom rozsahu vyrovnal krajský súd. Súhlas na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV za\núčelom ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok v Tatranskom\nnárodnom parku. Aplikácia je situovaná na plochách (štrkové lôžka koľajiska pozemnej lanovej dráhy),\nktoré sú zjavne už dotknuté antropogénnou činnosťou a postrek bol vykonávaný i v minulosti. Uvedené\nopatrenia sú súčasťou zaistenia bezpečnosti prevádzkovania dráhy podľa § 30 ods. 1 písm. l/ zák.\nč. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Najvyšší súd nezistil rozpor s\nústavnou zásadou proporcionality v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/11/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}