{"guid": "b342edd6-b08c-4fbf-9e79-ce10676519d3:156a7680-2d6a-4a4a-b105-d6ca106f2f66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8013200990.1", "spisova_znacka": "6Sžo/44/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/44/2015 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 6Sžo/44/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8013200990.1", "identifikacne_cislo": "8013200990", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/156a7680-2d6a-4a4a-b105-d6ca106f2f66", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200990.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200990.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200990.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/44/2015\n8013200990\n25. 01. 2017\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2017:8013200990.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na sudcov JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: Peter Jarkovský\n- CORYN, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 32 925 042, zastúpeného JUDr. Michalom\nFeciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Slovenský pozemkový\nfond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nDE/2013/046347-100 z 28. augusta 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 5S/41/2013-113 z 19. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/41/2013-113 z 19.\nnovembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. DE/2013/046347-100 z 28. augusta 2013\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím sp. zn. DE/2013/037020-201 z 9. júla 2013 z r u š u j e a vec\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov zaplatených titulom súdnych\npoplatkov v sume 140,- € a z trov právneho zastúpenia v sume 275,94 €, všetko do 30 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Prešove (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým\nrozsudkom podľa ust. § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu\nžalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DE/2013/046347-100\nz 28. augusta 2013, ktorým ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 19 zákona č. 211/2000 Z.z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) v spojení s § 53 a nasl. č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na základe\nodvolania žalobcu proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie z 9. júla 2013 rozhodol tak, že\nprvostupňové rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií v spojení\ns § 46 a 47 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\nPrvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí č. DE/2013/037020-201 z 9. júla 2013 nesprístupnil\nžalobcovi informácie, ktoré žiadal v podanej žiadosti z 20. júna 2013, ktorou sa v bode č. 3 žiadosti\ndomáhal predloženia všetkých ocenení pozemkov, ktoré boli zo strany Slovenského pozemkového\nfondu, regionálneho odboru Prešov poskytnuté oprávneným osobám ako náhradné pozemky v období\nod 1. januára 2009 do 20. júna 2013.\n\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že je nesporné, že informácie, ktoré požadoval žalobca\nv bode č. 3 uvedenej žiadosti sú uvádzané priamo do zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva a\nz tohto dôvodu, keďže disponuje žalovaný týmito zmluvami, musel by žiadateľovi sprístupniť zmluvy\naj s výškou reštitučnej náhrady. Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva sa pritom zverejňujú\nna webovej stránke žalovaného a v centrálnom registri zmlúv Úradu vlády Slovenskej republiky v\nrozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a úplná identifikácia predmetu zmluvy (t.j. číslo listu\nvlastníctva, katastrálne územie, parcelné číslo, druh pozemku, výmera). Iné údaje, t.j. vrátane ocenenia\npozemkov považované za údaje, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, vrátane údajov\nvypovedajúcich o ekonomickej a majetkovej identite fyzickej osoby sa v zmluvách anonymizujú.\nPostup žalovaného bol v súlade s ustanovením § 5a ods. 13 zákona o slobode informácií, podľa\nktorého ak je zmluva zverejnená viacerými spôsobmi alebo viacerými účastníkmi zmluvy, rozhodujúce je\nprvé zverejnenie zmluvy. Povinná osoba alebo účastník zmluvy podávajúci návrh na zverejnenie podľa\nodseku 10 sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom a nesprístupnenie\nustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona nesprístupňuje. To neplatí\no osobných údajoch účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby v rozsahu titul, meno, priezvisko,\nadresa trvalého pobytu a o označení nehnuteľnosti v rozsahu podľa osobitného predpisu, ak ide o\nzmluvu, ktorá na vznik, zmenu alebo zánik práva vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností podľa\nosobitného predpisu.\nInformácie, ktoré sa nesprístupňujú sú uvedené v ust. § 8, § 9, § 10 a § 11 zákona. Medzi takéto údaje\npatria aj informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktorým nepochybne je aj údaj o poskytnutej\nnáhrade vypovedajúci o majetkovej a finančnej identite fyzickej osoby. Podľa názoru krajského súdu\npreto námietka žalobcu, že žalovanému nič nebránilo sprístupniť požadované informácie a že tieto\ninformácie nie sú obmedzené ust. § 8 až 11 zákona je neopodstatnená.\nĎalej krajský súd poukázal na článok 26 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“ alebo\n„ústava“), ktorý zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné\ndodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha medzi právom\nna informácie na jednej strane a právom na súkromie na druhej strane. Práve z týchto dôvodov\nustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií upravuje, že informácie, ktoré sa dotýkajú\nosobnosti a súkromia fyzickej osoby, ako aj informácie, ktoré sú spracované v informačnom systéme\nza podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný\npredpis alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.\nÚčelom ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa súkromia\na osobné údaje fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je aj právo osoby rozhodnúť podľa\nvlastného uváženia či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia\nsprístupnené iným. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. V danom\nprípade mal krajský súd za preukázané, že žalobca žiadal sprístupniť informácie, na ktoré sa vzťahuje\nobmedzenie prístupu k informáciám podľa zákona, a to § 9 ods. 1 a 2.\nĎalším dôvodom, prečo žalovaný nesprístupnil časť požadovaných informácií žalobcovi bola\nskutočnosť, že takýmto zoznamom informácií nedisponuje. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že mohol\nsprístupniť iba tú časť informácií, či náhradný pozemok bol ocenený ako stavebný pozemok podľa\nvyhlášky č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. alebo ako poľnohospodársky pozemok\npodľa bonity pôdno-ekologickej jednotky (ďalej len „BPEJ“). Dôvodil, že sprístupňovanie informácii\npodľa želania žalobcu by znamenalo značnú administratívnu záťaž, ktorá by eliminovala plnenie úloh\nvyplývajúcich žalovanému zo všeobecne záväzných právnych predpisov.\nĎalej krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008\nz 27. mája 2009, z ktorého vyplýva, že oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im\nneznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť.\nRozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, v\nktorej sa nachádzajú alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by\nžiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom\nzákona o informáciách. Tento názor bol podporený aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 96/2010-14 z 9. marca 2010, podľa ktorého obsahom základného práva na prijímanie informácií\n\npodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nnie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa.\nKrajský súd dospel k záveru, že ak teda správne orgány odmietli poskytnúť žalobcovi časť informácií,\nktoré by znamenali administratívnu záťaž spočívajúcu vo vyhľadávaní, prípadne spracovaní informácií\npožadovaných žalobcom z dôvodu, že sa v takejto originálnej podobe v ich dokumentácii nenachádzajú,\nrozhodli v súlade so zákonom.\nKrajský súd sa nezaoberal námietkami žalobcu, v ktorých uvádzal, že správny orgán postupuje pri\noceňovaní náhradných pozemkov na základe svojvôle a že nie sú jednoznačne stanovené pravidlá\npre ocenenie pozemkov, čo vnáša právnu neistotu do reštitučného konania a čo je v príkrom rozpore\nso zásadami právneho štátu. Tieto námietky zo strany žalobcu boli nasmerované skôr k tomu, aby\nodôvodnil, prečo žiadal o sprístupnenie požadovaných informácií. Z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona však\nvyplýva, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre\nktorý sa informácia požaduje. Namietané dôvody preto súd považoval za právne irelevantné. Na základe\nvyššie uvedených skutočností krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom\nnepriznal, nakoľko žalobca nemal v konaní úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá zo zákona\nprávo na náhradu trov konania.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že\nkrajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nVyjadril nesúhlas s tvrdením krajského súdu, že „ak správne orgány odmietli poskytnúť žalobcovi časť\ninformácií, ktoré by znamenali administratívnu záťaž spočívajúcu vo vyhľadávaní, prípadne spracovaní\ninformácií z dôvodu, že sa v takejto originálnej podobe v ich dokumentácii nenachádzajú, rozhodli v\nsúlade so zákonom“, keďže je nesporné, že žiadané informácie - ocenenia pozemkov, ktoré boli zo\nstrany žalovaného poskytnuté osobám ako náhradné pozemky od 1. januára 2009 do 20. júna 2013,\nsú súčasťou každej zmluvy, ktorou žalovaný poskytol oprávneným osobám náhradné pozemky. Podľa\nnázoru žalobcu, ak by skompletizovanie požadovaných informácií bolo považované za „administratívnu\nzáťaž“ povinnej osoby a teda aj dôvodom na nesprístupnenie informácií žiadateľovi, išlo by o absurdný\na protiústavný výklad právnych predpisov. Nebolo by predsa zrejmé, aké informácie by povinné\nosoby mali vôbec sprístupniť, ak by nemali povinnosť požadované informácie vyhľadať, zhromaždiť a\nskompletizovať s odôvodnením, že požiadavka žiadateľa by znamenala „administratívnu záťaž“. V tom\nprípade by každá žiadosť o sprístupnenie informácií bola neprimeraným zaťažením povinnej osoby a\nzákon o slobode informácií by tak stratil zmysel.\nŽalobca považoval za nedôvodný aj odkaz ako žalovaného, tak aj krajského súdu na odôvodnenie\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 z 27. mája 2009, podľa\nktorého „zo znenia zákona o informáciách nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť (štatistické)\nspracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie žiada“,\nnakoľko sa v predmetnej právnej veci jednalo o iný prípad ako v tomto konaní, a to o sprístupnenie\n(stoviek) informácií, s ktorými povinná osoba nedisponovala.\nNa druhej strane žalobca uviedol, že žalovaný ako orgán verejnej moci, ktorý hospodári s verejnými\nfinanciami, má plnú informačnú povinnosť a má sprístupniť čo najširší okruh informácií, a tieto informácie\nmal žalovaný k dispozícii. Vo vzťahu k plnej informačnej povinnosti žalobca poukázal na odôvodnenie\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/2006 z 28. júna 2007, ako aj na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži/4/2010.\nŽalobca nesúhlasil ani s tvrdením krajského súdu, že žiadal sprístupniť informácie, na ktoré sa vzťahuje\nobmedzenie prístupu k informáciám podľa zákona, a to § 9 ods. 1 a 2, keďže požadované informácie nie\nsú obmedzené ustanoveniami § 8 až 11 zákona o slobode informácií a žalovanému preto nič nebránilo,\naby žalobcovi sprístupnil iba tú časť informácie, či konkrétny náhradný pozemok bol ocenený v znení\nvyhlášky 289/1990 Zb. ako stavebný pozemok, alebo ako poľnohospodársky pozemok podľa BPEJ.\nŽalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že už v žalobe poukázal na odpoveď Slovenského\npozemkového fondu Bratislava č. DE/2013/040347- 201 z 24. júla 2013, adresovanú spoločnosti AKANT,\n\ns.r.o., Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 491 667, ktorej na žiadosť o sprístupnenie informácií Slovenský\npozemkový fond Bratislava predložil potvrdenie údajov o BPEJ vyhotovené Obvodným pozemkovým\núradom Prešov, z ktorej je zrejmé, ako boli náhradné pozemky ocenené. S touto námietkou sa však\nKrajský súd v Prešove v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal.\nV podanom odvolaní žalobca taktiež namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného samo o sebe\nnespĺňa náležitosti ustanovenia § 47 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu\nprax, a to na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/237/2010 z 25. mája 2012, v zmysle ktorej\nplatí, že povinná osoba musí dostatočne vysvetliť, prečo pod príslušné zákonné ustanovenia podradila\npožadovanú informáciu a akými úvahami sa pritom riadila. Podľa názoru žalobcu žalovaný riadne\nneodôvodnil napadnuté rozhodnutie a nesplnil túto zákonnú požiadavku ani na základe výzvy Krajského\nsúdu v Prešove, ktorou krajský vyzval žalovaného, aby uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadované\ninformácie sprístupniť, nakoľko žalovaný listom z 18. augusta 2014, ktorý adresoval Krajskému súdu\nv Prešove uviedol, že trvá na stanovisku vyjadrenom v jeho liste z 11. decembra 2013 a tiež ďalšie\nneopodstatnené námietky vo vzťahu k predmetu konania.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/41/2013 z 19. novembra 2014 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nIII.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že žalobca v rámci podaného\nodvolania neuviedol žiadne argumenty, okrem tých, ktoré uvádzal v prvostupňovom konaní a s ktorými\nsa súd správne vysporiadal. Poukázal na to, že žalobca neuviedol, v čom vidí nesprávne skutkové\nzistenia a z akého dôvodu by mal rozsudok vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodstatou celého sporu je skutočnosť, či žalovaný ako povinná osoba v zmysle zákona o slobode\ninformácií je oprávnený zverejniť informáciu o oceneniach náhradných pozemkov podľa zákona č.\n229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení\nneskorších predpisov a zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene\na doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorší predpisov. Krajský súd v Prešove v\nnapadnutom rozhodnutí dospel k rovnakému právnemu názoru ako žalovaný, že požadované informácie\nspadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 9 zákona, pretože ide o údaj vypovedajúci\no majetkovej a finančnej identite fyzickej osoby. Žalobca na druhej strane tvrdí, že požadované\ninformácie nie sú obmedzené ustanoveniami § 8 až 11 zákona o slobode informácií a žalovanému nič\nnebránilo, aby sprístupnil iba tú časť informácie, či konkrétny náhradný pozemok bol ocenený v zmysle\nvyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/1990 Zb. ako stavebný pozemok alebo ako\npoľnohospodársky pozemok podľa BPEJ. V tejto súvislosti žalovaný opakovane upozornil, že žiadosť\nžalobcu o informáciu znela na predloženie všetkých ocenení pozemkov. Z uvedeného je jasne zrejmé,\nže žalobca požadoval informáciu o konkrétnych cenách pozemkov a nie o spôsobe akým boli pozemky\nocenené. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n5S/41/2013-113 z 19. novembra 2014 potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie predchádzajúce jeho vydaniu,\nv rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.),\nkeď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,\norgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\n\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy.\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať\ninformácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené\nzákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa\nosobitného zákona.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho\nalebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\nPodľa § 9 ods. 2 prvá veta zákona o slobode informácií, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby,\nktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba\nsprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu\ndotknutej osoby.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane\nosobných údajov“), osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby,\npričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne\npoužiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria\njej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.\nZ obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledujúce skutočnosti:\nŽalobca v žiadosti o sprístupnenie informácií z 20. júna 2013 v jej bode 3) žiadal o „predloženie všetkých\nocenení pozemkov, ktoré boli zo strany Slovenského pozemkového fondu, regionálneho odboru Prešov\nposkytnuté oprávneným osobám ako náhradné pozemky v období od 1. januára 2009 do 20. júna 2013“.\nPrvostupňový správny orgán rozhodnutím č. DE/2013/037020-201 z 9. júla 2013 žiadosti žalobcu o\nposkytnutie informácie v časti bodu 3 nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia stručne uviedol, že údaje,\nktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby vrátane údajov vypovedajúcich o ekonomickej/\nmajetkovej identite fyzickej osoby sa považujú za osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sa podľa zákona\n\no ochrane osobných údajov a podľa Pokynu generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu č.\n2/2012 k zverejňovaniu zmlúv, objednávok a faktúr neposkytujú.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal o sprístupnenie ním\npožadovaných informácií.\nŽalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. DE/2013/046347-100 z 28. augusta 2013\nrozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie z 9. júla 2013 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\nPodľa názoru žalovaného žiadateľovi nemožno sprístupniť informáciu požadovanú v bode č. 3 žiadosti\ns poukazom na skutočnosť, že v podmienkach Slovenského pozemkového fondu sa náhradné pozemky\noceňujú na základe „územnoplánovacej informácie“ podľa toho, či náhradný pozemok bude využitý\nako stavebný pozemok alebo bude využitý na poľnohospodársku činnosť. V prvom rade sa oceňuje\npodľa Vyhlášky Ministerstva financií a cien SR č. 289/1990 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č.\n205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného\nužívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, v druhom prípade podľa hodnoty\nBPEJ. Uvedené ocenenie sa uvádza priamo do zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva a teda SPF\npožadovanou informáciou „ocenenie pozemkov...“ nedisponuje.\nZároveň zhodne ako prvostupňový orgán bez bližšieho odôvodnenia skonštatoval, že údaje, ktoré\nsa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, vrátane údajov vypovedajúcich o ekonomickej/\nmajetkovej identite fyzickej osoby sa považujú za osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sa podľa zákona o\nochrane osobných údajov a podľa Pokynu generálneho riaditeľa SPF č. 2/2012 k zverejňovaniu zmlúv,\nobjednávok a faktúr nezverejňujú.\nŽalovaný na výzvu prvostupňového súdu, aby uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadované\ninformácie sprístupniť, horeuvedené dôvody rozhodnutia rozšíril o nasledovné:\n- uvedené ocenenie sa uvádza priamo do zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva, z dôvodu ktorého\nby musel žiadateľovi sprístupniť uvedené zmluvy aj s výškou reštitučnej náhrady,\n- zoznamom informácií, či bol náhradný pozemok ocenený ako stavebný alebo ako poľnohospodársky\npozemok nedisponuje,\n- z platnej právnej úpravy nevyplýva pre neho žiadna povinnosť vypracovávať nové informácie na\nžiadosť žiadateľa,\n- sprístupňovanie informácií podľa želania žalobcu by pre neho znamenalo značnú administratívnu\nzáťaž,\n- žalobca nejaví seriózny záujem o sprístupnenie informácií ale snaží sa o informačný filibustering, ide\nz jeho strany o zneužitie práva.\nZ uvedeného prehľadu je zrejmé, že žalovaný rozsah dôvodov, pre ktoré nemožno požadované\ninformácie žalobcovi sprístupniť, postupne rozšíril aj o značnú administratívnu záťaž a tiež o zneužitie\npráva žalobcom. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový a právny stav existujúci v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia.\nÚlohou odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť zákonnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 5S/41/2013-113 z 19. novembra 2014, ktorým podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. krajský\nsúd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti horeoznačeného rozhodnutia\nžalovaného vo veci nevyhovenia jeho žiadosti o sprístupnenie informácií.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR s prihliadnutím\nna § 220 O.s.p. skonštatoval, že zistil dôvod pre iný záver odvolacieho konania, než ku ktorému dospel\nKrajský súd v Prešove.\nZ podkladov predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj kompletný administratívny spis\nžalovaného správneho orgánu, je zrejmé, že povinná osoba je verejnou inštitúciou hospodáriacou s\nverejnými prostriedkami.\n\nMedzi procesnými stranami bola spornou otázka splnenia zákonných podmienok pre vydanie\nrozhodnutia o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií.\nOdvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ je povinnému subjektu doručená\nžiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy\nje jeho povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našiel a žiadateľovi ju poskytol.\nPokiaľ zistí, že požadovanými informáciami fakticky disponuje, je povinný ich žiadateľovi poskytnúť,\nokrem prípadu, že sa jedná o výluky v zmysle zákona o slobode informácií.\nPri výklade zákonnej výluky z povinnosti poskytovať informácie, ktoré by bolo nutné vytvárať, je potrebné\nrozlišovať medzi prípadmi, kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť stačí púhe mechanické vyhľadanie\na zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a prípadmi, kedy je nevyhnutné s týmito\núdajmi vykonávať ďalšie spracovanie, t.j. nad rámec jednoduchého uvedenia do odpovede na žiadosť.\nPojem vytváranie nových informácií predstavuje o pojem natoľko neurčitý, že pri jeho aplikácii je potrebné\nzo strany povinných subjektov starostlivo dbať o to, aby bol vykladaný ústavne konformným spôsobom,\nteda spôsobom, ktorý nebude neprimerane zužovať rozsah ústavou zaručeného práva na informácie.\nZároveň je potrebné zdôrazniť, že pri rozlišovaní situácií, kedy ešte ide o vyhľadanie (zhromaždenie)\npožadovaných informácií a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi a keď už pôjde o vytvorenie\nnovej informácie, nemožno vychádzať len z prácnosti, či doby, ktorá by bola potrebná pre prípravu\nodpovede na žiadosť (zhromaždenie informácií).\nPrístup k informáciám predstavuje jeden z prostriedkov kontroly verejnej správy občanmi a v záujme\nčo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie kladie na subjekty verejnej správy určité nároky.\nNeobmedzuje sa teda iba na poskytovanie informácií, ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne k\ndispozícii, ale nijako nevylučuje, ale naopak predpokladá, že požadované informácie dostupné v rámci\nprávomoci tohto orgánu verejnej správy budú vyhľadané a zhromaždené až na základe žiadosti.\nNutnosť vyhľadania informácie nepredstavuje žiaden dôvod, ktorý by orgán verejnej správy oprávňoval\nju žiadateľovi neposkytnúť.\nV posudzovanej veci mali správne orgány ohľadom sprístupnenia požadovanej informácie k dispozícii\nv podstate dve možnosti, a to buď zverejnením zmlúv s vylúčením tých údajov, na ktoré sa zákonná\nvýnimka z poskytovania informácií vzťahuje alebo formou spracovania odpovede na žiadosť.\nPokiaľ žalovaný konštatoval, že požadované ocenenie sa uvádza priamo do zmluvy o bezodplatnom\nprevode vlastníctva, z dôvodu ktorého by musel žiadateľovi sprístupniť uvedené zmluvy aj s výškou\nreštitučnej náhrady, treba zdôrazniť, že správne orgány sa možnosťou čiastočného sprístupnenia zmlúv\nvôbec nezaoberali.\nV danom prípade bolo potrebné zaoberať sa možnosťou vyňatia požadovanej informácie za účelom\nspracovania odpovede, alebo možnosťou vylúčenia zo zmlúv práve tých údajov, na ktoré sa zákonná\nvýnimka z poskytovania informácií vzťahuje. Pokiaľ listina - zmluva obsahuje napr. osobné údaje v\nzmysle zákona o ochrane osobných údajov, je povinnosťou správneho orgánu, ak nie sú iné zákonné\ndôvody k jej odopretiu, kópiu takejto listiny žiadateľovi poskytnúť, avšak v anonymizovanej podobe, teda\nv podobe keď budú na listine uvedené osobné údaje znečitateľnené.\nNa základe uvedených skutočností a po vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/41/2013-113 z 19. novembra 2014\npostupom podľa § 250j ods. 3 vety prvej O.s.p. zmenil tak, že z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. c),\nd) O.s.p. rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení\ns ustanovením § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v\nodvolacom konaní úspech, priznal právo na ich náhradu.\n\nPrávny zástupca žalobcu predložil vyčíslenie trov prvostupňového konania v žalobe z 31. októbra 2013,\npodľa ktorého trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby podľa\npredloženej špecifikácie a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia v roku 2013 vo výške 130,16\n€ (podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 13a ods. 1\npísm. a/ vyhlášky + režijný paušál 7,81 € a za podanie žaloby, doručenej súdu dňa 05. novembra 2013\nvo výške 130,16 € + režijný paušál 7,81 €.\nTrovy právneho zastupovania zahŕňajú tarifnú odmenu a režijný paušál v príslušnej výške výpočtového\nzákladu podľa roku, v ktorom bol úkon realizovaný, v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 4 vyhlášky v\nspojení s § 13a vyhlášky vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý bol v roku 2013 vo výške 781,- € a\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 1/100 výpočtového základu. Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu\nza dva úkony právnej služby v roku 2013 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie žaloby na súd,\n2 x 130,16 € + 2 x režijný paušál 7,81 €), pričom náhradu za ďalšie úkony právnej služby z dôvodu\nich nevyčíslenia žalobcovi nepriznal. Pokiaľ si právny zástupca žalobcu v rámci uvedeného vyčíslenia\nuplatnil DPH, pričom doklad o tom, že je platiteľom DPH nepreložil, mu DPH nebolo možné priznať.\nZ podkladov súdneho spisu bolo zistené, že právny zástupca žalobcu si v rámci odvolania uplatnil trovy\nodvolacieho konania, avšak ich nevyčíslil. Vzhľadom na túto skutočnosť mu náhradu trov právneho\nzastúpenia v odvolacom konaní v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. odvolací súd nepriznal.\nŽalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 140,- €, konkrétne\n70,- € za žalobu a 70,- € za podané odvolanie.\nCelkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 140,- € a trovy právneho zastúpenia\nvo výške 275,94 €, ktoré je žalovaný v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu žalobcu.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}