{"guid": "3013249e-c666-4e7b-ba58-b2acac93539b:6a87a2c1-d028-4a8e-83b7-4fa1f8963c3d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8013200802.1", "spisova_znacka": "3Sžf/10/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2016 z 21. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2017, sp. zn. 3Sžf/10/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8013200802.1", "identifikacne_cislo": "8013200802", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2017-06-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-17", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a87a2c1-d028-4a8e-83b7-4fa1f8963c3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200802.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200802.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200802.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/10/2016\n8013200802\n21. 06. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:8013200802.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej právnej veci žalobcu: MAGURA, s.r.o., Vyšné Ružbachy,\nso sídlom Vyšné Ružbachy č. 307, právne zastúpeného Daliborom Tverďákom, advokátom, so sídlom\nKrmanova č. 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/307046/2013 zo dňa\n27. júna 2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 9712401/5/1137377/2012 zo dňa 21.\njúna 2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/73/2013-84\nzo dňa 13. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/73/2013-84 zo dňa 13.\nnovembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/307046/2013 zo dňa 27. júna\n2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobcovi priznáva náhradu trov konania v sume 140 € titulom náhrady súdnych poplatkov a v sume\n275,94 € prislúchajúcej nákladom za právne zastúpenie.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\n1100305/1/307046/2013 zo dňa 27. júna 2013, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer vydaný\nDaňovým úradom Prešov č. 9712401/5/1137377/2012 zo dňa 21. júna 2012, ktorým správca dane vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH ) v sume 57 081,71 €, za zdaňovacie obdobie\napríl 2011.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že vzhľadom na rozdielny rozsah odvolacích a žalobných\nnámietok, bolo jednou zo sporných právnych otázok posúdenie, či žalovaný mal v rámci odvolacieho\nkonania prihliadať i na tie procesné vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaní zo dňa 16. 11.\n2012, proti dodatočnému platobnému výmeru nenamietal. Tieto vady už neboli odstrániteľné v ďalšom\nkonaní, a preto ich bolo potrebné vyhodnotiť s prihliadnutím na to, či sú tak závažnej povahy, aby\nspôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania. Vychádzal pritom z právneho názoru\nvysloveného v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcich sa rovnakých účastníkov\nkonania, rovnakej problematiky, v inom zdaňovacom období. Žalobca v odvolaní z procesných vád\nnamietal spôsob doručovania, právomoc správcu dane z dôvodu zmeny príslušnosti, prerokovanie\nprotokolu bez dostatočnej lehoty na oboznámenie sa s námietkami žalobcu. Ostatné námietky sa týkali\nmerita veci. Jednalo sa o námietky smerujúce k neuznaniu odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru\n\nz iného členského štátu podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) vo výške 41.144,85 € správcom dane, z dôvodu porušenia\n§ 69 ods. 6 zákona o DPH tým, že nezaplatil daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu\nvo výške 15.932,48 € a porušenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 zákona o DPH tým,\nže neoprávnene uplatnil odpočítanie dane vo výške 4,38 €. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že vyrubený rozdiel dane určenej v sume 51\n081,71 € znížil o sumu 355,35 €, na sumu 56 726,36 €.\nK námietke žalobcu ohľadom nezákonného postupu správcu dane pri doručovaní\nzásielok priamo daňovému subjektu, krajský súd vychádzal z právneho názoru\nvysloveného v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcich sa rovnakých\núčastníkov konania, rovnakej problematiky len iného zdaňovacieho obdobia, podľa ktorého\nje podstatným vecne správny výklad ustanovenia § 74 ods. 2 daňového poriadku. Uviedol, že s\npodstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu sa žalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí.\nNesprávne doručovanie podaní správcu dane nie je možné odstrániť, avšak týmto postupom neboli\nžalobcovi odňaté žiadne práva, najmä možnosť riadne konať pred daňovým orgánom a súd ich\nvyhodnotil ako nedôvodné.\nPrvostupňový súd sa vyjadril aj k námietke o nedodržaní pätnásťdňovej lehoty na vydanie rozhodnutia,\nku ktorej uviedol, že lehota na ukončenie daňovej kontroly bola dodržaná a v prípade nedodržania lehoty\nna vydanie rozhodnutia bol namieste postup podľa § 250t O.s.p., upravujúci konanie proti nečinnosti\norgánu verejnej správy. Žalobca neuviedol, akým spôsobom namietané procesné pochybenia zasiahli\ndo jeho subjektívnych práv.\nPoučenie na obidvoch rozhodnutia daňových orgánov bolo v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 písm.\ne) zákona číslo 511/1992, § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku a nesprávne uvedený § 165 ods. 2\nnamiesto správneho § 165 ods. 5 daňového poriadku nemení nič na skutočnosti, že správca dane mal a\npostupoval podľa doterajších predpisov, pričom spôsob výpočtu sumy 41 144, 85 € vyplýva z protokolu\no výsledku zistenia z daňovej kontroly, s ktorým bol zástupca žalobcu oboznámený. Zmena subjektu\nvykonávajúcom daňovú kontrolu bola spôsobená zmenou organizačnej štruktúry Finančnej správy\nSlovenskej republiky, v dôsledku ktorej zanikol Daňový úrad Stará Ľubovňa, ktorý začínal vykonávať\ndaňovú kontrolu a túto dokončila iná organizačná zložka Daňového úradu v Prešove, pobočka Poprad.\nV danom prípade sa nejednalo o konanie nepríslušného alebo nesprávne označeného správcu dane.\nO termíne prerokovania protokolu, vrátane vyjadrenia žalobcu k záverom uvedeným v protokole, bol\nsplnomocnený zástupca žalobcu informovaný a s prerokovaním súhlasil.\nKrajský súd ďalej uviedol, že ani hmotno - právne námietky žalobcu nie sú v danom prípade dôvodné.\nSprávca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až september\n2011, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol číslo 9712401/5/533349/2012 zo dňa 24. 5. 2012, ktorý bol\nspolu s Dodatkom k protokolu zo dňa 18. 6. 2012 so žalobcom prerokovaný dňa 18. 6. 2012. Správca\ndane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne za zdaňovacie obdobie\napríl 2011, oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku, keď žalobca\nako platiteľ nadobudol tovar v Poľskej republike pod slovenskými identifikačným číslom pre daň, pričom\npreprava tovaru skončila v Českej republike, ako aj povinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného\nčlenského štátu, bez možnosti túto daň odpočítať. Žalobca nakupoval tovar od poľských dodávateľov\npod identifikačným číslom pre daň prideleným Slovenskou republikou a tento tovar bol prepravovaný do\nČeskej republiky, kde si ho žalobca prevzal a následne predal. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné.\nNa účely DPH, bolo najdôležitejšie určiť miesto nadobudnutia tovaru. V danom prípade bola miestom\nnadobudnutia tovaru Česká republika a žalobca mal povinnosť tovar zdaniť v Českej republike. Z\nustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, že bol povinný zdaniť tovar v Slovenskej republike, lebo\nžalobca si objednal tovar pod slovenským identifikačným číslom pre DPH a nepreukázal, že k zdaneniu\nnadobudnutého tovaru došlo v Českej republike. Je nesporné, že tovar zdanený ako nadobudnutý podľa\n§ 17 ods. 2 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH ), nebol do\nSlovenskej republiky dovezený a žalobca uskutočnil zdaniteľnú transakciu, ktorá nie je podľa § 2 ods.\n1 zákona o DPH predmetom DPH v Slovenskej republike. Žalobca si teda nemohol podľa § 49 ods. 2\n\nzákona o DPH uplatniť odpočet dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike, lebo tovar nepoužil\nna svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike.\nZ uvedených dôvodov správca dane nepochybil, ak vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 57 081,71 €\nz dôvodu, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského\nštátu v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 zákona o DPH vo výške 41 144,85 €, z dôvodu porušenia §\n69 ods. 6 zákona o DPH tým, že nezaplatil daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vo výške\n15 932,48 € a porušil § 51 ods. 1 písm. a) v spojení sa § 49 ods. 2 zákona o DPH tým, že nesprávne\nuplatnil odpočítanie dane vo výške 4,38 €.\nOdvolací orgán po preskúmaní napadnutého dodatočného platobného výmeru uznal, že námietka\ndaňového subjektu ohľadom vyrubeného rozdielu dane uvedeného vo výroku rozhodnutia nezodpovedá\njednotlivým zisteniam a je preto dôvodná. Uviedol, že celková výška rozdielu dane bola správcom dane\nvyrubená v sume 75 081, 71 € (15 932,48 €, 4,38 € a 41 144,85 €), avšak správca dane nezohľadnil\nrozdiel dane, ktorý vznikol na základe nesprávnej výšky nadobudnutého tovaru uvedeného daňovým\nsubjektom v riadku 07 daňového priznania. Správca dane zistil, že žalobca v daňovom priznaní za\nzdaňovacie obdobie apríl 2011 uviedol v riadku 07 základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku vo\nvýške 205 724,27 €, avšak kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt\nnadobudol tovar v hodnote 203 947,50 €. To znamená, že neoprávnene odpočítal daň vo výške 41\n144,85 € (20 % zo sumy 205 724,27 €) a zároveň priznal vyššiu sumu dane ako bol povinný, a to o\n355,35 € ( 20 % zo sumy 1776, 77 €, čo predstavuje rozdiel 205 724,27 - 203 947,50 ). Vzhľadom\nna túto skutočnosť, odvolací orgán znížil výšku vyrubeného rozdielu dane na sumu 56 726, 36 € (57\n081,71 - 355,35).\nNámietka žalobcu, že mu vzniklo právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH a právo\nuplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH nie je dôvodná, pretože § 49 ods.\n6 zákona o DPH sa na daný prípad nevzťahuje. Predmetné ustanovenie aplikácie, ktorého sa žalobca\ndomáhal, sa vzťahuje na prípady, ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí, v súvislosti s týmto podnikaním\nnakúpil tovar a služby v tuzemsku. V konkrétnom prípade žalobca nadobudol tovar v Českej republike.\nNa účely odstránenia možného dvojitého zdanenia zákon umožňuje platiteľovi opraviť základ dane na\nnulu ale nie odpočítať daň tak, ako to urobil žalobca.\nKrajský súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o DPH a článok 16\nvykonávacieho Nariadenia Rady EÚ 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia Smernice\n2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, podľa ktorého, ak sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci\nspoločenstva, v zmysle článku 20 Smernice číslo 2006/112/ES, členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo\npreprava skončí, uplatní svoju právomoc zdaniť, bez ohľadu na spôsob uplatnenia DPH na transakcii v\nčlenskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava začala.\nSúd považoval tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o trojstranný obchod za účelové. Táto námietka bola\npredmetom odvolacieho konania, pričom v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.05.2012 sa\nsplnomocnený zástupca žalobcu vyjadril, že po prešetrení všetkých skutočností dospel k záveru,\nže zdaniteľné transakcie, ktoré považoval za trojstranný obchod, nie sú v skutočnosti trojstranným\nobchodom a zápisnicu bez výhrad podpísal.\nKrajský súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie žalovaného za zrozumiteľné, vydané v medziach logickej\nsprávnej úvahy, a preto žalobu zamietol.\nII.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v zákonom určenej lehote odvolanie, v ktorom\nuviedol, že zo strany súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Krajský súd v Prešove vyzval\nžalobcu podaním doručeným dňa 18. 2. 2014, aby sa vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez\nnariadenia pojednávania, na ktoré reagoval prípisom zo dňa 06.03. 2014, v ktorom vyjadril svoj súhlas\ns prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s podmienkou, že žalobca má záujem vyjadriť sa pred\nrozhodnutím súdu k akémukoľvek vyjadreniu žalovaného, ktoré podá v predmetnej právnej veci, najmä\nk vyjadreniu žalovaného k návrhu na začatie konania. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný\n\npodal vyjadrenie k žalobe, v rámci ktorého zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v\npreskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Predmetné vyjadrenie žalovaného k žalobe\nnebolo žalobcovi doručené a nemal možnosť k nemu zaujať stanovisko, čím došlo k porušeniu § 114\nods. 2 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. Porušením povinnosti Krajského\nsúdu došlo k vade súdneho konania, v dôsledku ktorej bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať\npred súdom a na základe, ktorej je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.\nOkrem nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nie je pravdou, že by žalobca v odvolaní nenamietal potrebu\nzákonného doručovania písomností. Základnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti alebo priznania\npráva v daňovom konaní je dodržanie riadneho spôsobu doručovania. Celé daňové konanie je postihnuté\nvadou nesprávneho doručovania písomností, všetkých rozhodných dokumentov, ktoré boli doručované\nnesprávnemu subjektu. Vada nesprávneho doručovania bola odvolaciemu orgánu v čase rozhodovania\no odvolaní známa a bolo jeho povinnosťou na túto okolnosť prihliadnuť, chybu odstrániť alebo uložiť\nodstránenie nedostatkov správcovi dane. Nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonaní daňovej\nkontroly má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, ako\ndospel k záveru, že tieto vady sú neodstrániteľné v ďalšom konaní. Neodstrániteľnosť chýb konania\nsprávcu dane nemôže ísť na vrub daňového subjektu. Žalobca nebol povinný uvedený postup správcu\ndane namietať a žalovaný bol povinný napraviť protizákonnosť tohto postupu z úradnej povinnosti,\ndôkazom čoho je aj skutočnosť, že dodatočný platobný výmer, ktorý sa prvotne doručoval priamo\nžalobcovi, vrátil žalovaný pre jeho neplatnosť správcovi dane s pokynom, aby uvedený dodatočný\nplatobný výmer doručil v zmysle zákona. Nesprávne doručovanie písomností má za následok ich\nnulitnosť a nemôžu vyvolávať žiadne právne účinky. Nesprávne doručenie oznámenia o vykonaní\ndaňovej kontroly a upovedomenia o predĺžení lehoty na jej výkon zakladá jej nezákonnosť, teda aj\nnezákonnosť Protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly. Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona číslo\n511/1992 Zb. nebolo možné na daný prípad aplikovať. Žiadna písomnosť v rámci daňového konania\nnebola uvedeným spôsobom doručovaná tak, aby bola zároveň doručená žalobcovi a jeho zástupcovi.\nZáver súdu o tom, že mu neboli odňaté žiadne práva je preto nesprávny. Okolnosť, že písomnosti boli\ndoručované nesprávnemu subjektu, spôsobila prekážku v realizácii práv žalobcu. Bolo porušené jeho\nprávo na zastupovanie v daňovom konaní.\nKrajský súd s odkazom na zásadu proporcionality vyhodnotil, že vady konania žalovaného nie sú\ntak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania. Súd\nneodkázal na žiadne zákonné ustanovenie, na základe ktorého predmetnú zásadu aplikuje. V tejto\nsúvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010, ohľadom\npriebehu nezákonne získaného dôkazu na zákonnosť rozhodnutia.\nPodľa žalobcu, správca dane vydal dodatočný platobný výmer v rozpore sa § 44 ods. 6 písm. b), v\nspojení s § 15 ods. 13 a § 30 a ods. 7 zákona číslo 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2011, keď\nnedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie. Podľa názoru žalobcu, nedodržanie lehoty pre\nvydanie rozhodnutia má za následok jeho nezákonnosť.\nV ďalšej časti žalobca poukázal na svoj výklad ohľadom aplikácie § 74 ods. 2 daňového poriadku a\nuviedol, že procesné vady namietané žalobcom v žalobe, majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia\na žalovaný bol povinný sa nimi zaoberať. Žaloba obsahovala náležitosti podľa § 249 ods. 3 O.s.p. a\ndôvodom pre jej zamietnutie nemôže byť okolnosť, že žalobca nešpecifikoval, ako jednotlivé procesné\nvady zasiahli do jeho subjektívnych práv.\nV danom prípade prvostupňové rozhodnutie správcu dane obsahuje vo svojom výroku nesprávne\noznačenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého bolo vydané. Citoval ustanovenie § 165 ods.\n2 daňového poriadku, § 30 ods. 2 zákona číslo 511/1992 Zb. v účinnom znení a uviedol, že uvedenie\nnesprávneho ustanovenia vo výroku rozhodnutia, má za následok jeho nezákonnosť. Uvedenú vadu\nnie je možné napraviť v rámci odôvodnenia rozhodnutia. Bez právneho významu zostáva skutočnosť, či\nvyrubovacie konanie bolo vykonané v súlade s ustanovením § 165 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z.z..\nŽalobca ďalej namietal, že v rozhodnutí žalovaného nedošlo k ozrejmeniu spôsobu výpočtu dane, keďže\nv ňom nie je vymedzený základ dane a ani spôsob ako sa správca dane k základu dane dopracoval\na dokonca ani len sadzba dane, na základe ktorej mala byť určená daňová povinnosť. žalovaný a ani\n\nsprávca dane neuviedli, akým kurzom vykonali prepočet jednotlivých súm vyjadrených poľských zlotých\nna euro a ani zákonné ustanovenie, podľa ktorého ho vykonal, pričom všetky faktúry boli vystavené\nv poľských zlotých. V odôvodnení dodatočného platobného výmeru mal byť uvedený presný spôsob\nvýpočtu výšky rozdielu DPH. Nedostatok nemôže byť napravený tým, že spôsob výpočtu sumy 41 144,\n85 € má vyplývať z protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly, keďže predmetný protokol nie je\nsúčasťou rozhodnutia.\nŽalobca v odvolaní namietal aj nesprávnosť postupu žalovaného, ktorý namiesto citácie príslušných\nzákonných ustanovení zákona o DPH alebo zákona o správe daní, citoval ustanovenia smernice ES\nnapriek tomu, že jej obsah mal byť v celom rozsahu implementovaný do vnútroštátneho právneho\nporiadku, čím je daná zmätočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť postupu daňovej kontroly a jej\nzáverov.\nŽalobca zotrval aj na námietke konania nepríslušným správcom dane, postupom ktorého došlo k\nporušeniu práva na zákonného daňového kontrolóra. Ak došlo k zániku Daňového úradu Stará Ľubovňa,\nzaniklo tým aj poverenie na výkon daňovej kontroly vydané týmto úradom dňa 12. 8. 2011 a kontrolóri\nvykonávali daňovú kontrolu bez poverenia. Uvedená skutočnosť má za následok nezákonnosť zloženia\nkontrolnej skupiny a samotnej kontroly. Zmena príslušnosti daňového úradu nebola žalobcovi oznámená\na táto nevyplývala ani z dodatočného platobného výmeru ani z rozhodnutia žalovaného.\nŽalobca namietal správnosť procesného postupu správcu dane, ktorý v rozpore s ustanovením § 15\nods. 10 zákona číslo 511/1992 Zb. prihliadal na vyjadrenie žalobcu predložené 18. 6. 2012, po uplynutí\nlehoty na jej predloženie. Správca dane teda prerokoval protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly\nbez toho, aby mal k dispozícii vyjadrenie žalobcu. Žalobca túto skutočnosť nenamietal v zápisnici\no prerokovaní protokolu, pretože konal vo viere v zákonnosť postupu správcu dane. Správca dane\nzavádzal, keď konštatoval, že daňový subjekt predložil svoje vyjadrenie dňa 15. 6. 2012. Zo spisu\nvyplýva, že predmetné vyjadrenie bolo správcovi dane doručené dňa 19. 6. 2012, teda po prerokovaní\nprotokolu.\nŽalobca krajskému súdu vyčítal, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou o trojstrannom\ncharaktere obchodu a postupoval obdobne ako žalovaný. Nepreskúmal, či boli splnené podmienky\npre trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH a odignoroval všetky skutkové zistenia, ktoré tomu\nnasvedčovali. V prípade dodávky od spoločnosti CENTROZLOM došlo k preprave tovaru žalobcovi,\nktorý ho následne predal, avšak u dodávky tovaru od spoločnosti LEDAR došlo k jeho preprave priamo\nčeskému odberateľovi, spoločnosti DUNKIN INTERNATIONAL s.r.o. Táto skutočnosť bola spoľahlivo\nzistená a nebola rozporovaná.\nPoukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona o DPH a uviedol, že správca dane nevykonal žiadne\ndokazovanie k objasneniu okolnosti ohľadom zahraničných odberateľov a dodávateľov. Neoveroval si, či\nsú tieto osoby registrované na dani v štátoch svojho sídla, či tieto subjekty podali súhrnné výkazy k DPH\na údaje o nich. Vzhľadom na to, že existuje vysoká miera pravdepodobnosti existencie trojstranného\nobchodu, prípadne vysoké riziko vzniku dvojitého zdanenia, správca dane a žalovaný boli povinní\nvykonať dokazovanie ohľadom uskutočnených dodávok aj u daňových orgánov Českej a Poľskej\nrepubliky. Ich vzájomný postup by potom nemal viesť k dvojitému zdaneniu transakcie s tým istým\ntovarom.\nSprávca dane bol požiadaný zahraničnými daňovými orgánmi o medzinárodnú spoluprácu pri\nobjasňovaní intrakomunitárnych transakcií, uskutočňovaných medzi žalobcom a zahraničnými\nsubjektmi. Z informácií, ktoré sa správca dane dozvedel mu muselo byť známe, že nadobudnutia tovaru\nžalobcom v zahraničí, boli už predmetom zdanenia v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava\ntovaru. O predmetných skutočnostiach sa teda dozvedel pri výkone svojej činnosti, a preto ju žalobca\nnemusel v konaní preukázať. Napriek zisteniam, správca dane nevyslovil existenciu trojstranného\nobchodu, ktorého sa zúčastnili vždy 3 osoby, pričom predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru,\nosoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, žalobca\npoužil rovnaké identifikačné číslo pre DPH, tovar prepravil prepravca na účet žalobcu, český odberateľ\npoužil české identifikačné číslo DPH, žalobca v daňovom priznaní vyplnil riadok 35, podal riadne a\nvčas súhrnný výkaz k DPH a dodávky tovaru riadne uviedol v súhrnnom výkaze DPH, kde pri nich\nuviedol kód 1, teda kód pre trojstranný obchod, čím boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady\n\npre určenie transakcie ako trojstranného obchodu. Napriek všetkým zisteným skutočnostiam, správca\ndane neaplikoval § 45 ods. 1, § 17 ods. 4 zákona o DPH, týkajúce sa trojstranného obchodu, ktorý je\noslobodený od DPH. Prípadné nepresvedčivé vyhlásenie zástupcu žalobcu zo dňa 28. 9. 2011, ktorý nie\nje daňovým odborníkom, nemôže obstáť a je povinnosťou správcu dane zistiť, či sa jedná o trojstranný\nobchod alebo nie.\nŽalobca namietal aj protokoláciu vyhlásenia žalobcu zo dňa 28. 9. 2011, keďže sa jednalo o tvrdenie\nzamestnancov správcu dane. V prípade, ak by sa nejednalo o trojstranný obchod, posúdenie krajského\nsúdu je v rozpore s medzinárodným právom, garantujúcim zákaz dvojitého zdanenia. Výklad krajského\nsúdu o neprípustnosti aplikácie § 49 ods. 6 zákona o DPH je v rozpore s jeho ďalšou argumentáciou\nohľadom aplikácie § 17 ods. 2 zákona o DPH. Nemožno v jednom prípade aplikovať tvrdenie, že miestom\nnadobudnutia tovaru z iného členského štátu je Česká republika a zároveň v druhom prípade, že\nmiestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je Slovenská republika. Tovar nadobudol žalobca\nako platiteľ DPH a následne ho predal ďalšiemu platiteľovi DPH. Žalobca uplatnil daň pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu, tovar následne použil na jeho ďalšiu dodávku a zároveň\nmá faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, teda sú splnené všetky zákonné podmienky pre\nvykonanie odpočtu DPH. Tovar bol použitý na podnikanie v zahraničí, avšak možnosť odpočtu DPH je v\ntakomto prípade s odkazom na ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o DPH postavená na roveň tomu, akoby\ntáto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. Ak by bola Slovenská republika miestom nadobudnutia tovaru\ns odkazom na § 17 ods. 2 zákona o DPH, môže žalobca zároveň realizovať svoje právo na odpočet\nDPH podľa § 49 ods. 6 a § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.\nAk by sa krajský súd zaoberal otázkou trojstranného obchodu zistil by, že aplikácia článku 20 Smernice\nRady číslo 2006/112/ES na daný prípad nie je možná, pretože žalobca nezačal odoslanie alebo prepravu\nzo Slovenskej republiky z dôvodu, že sa jednalo o trojstranný obchod a odoslanie tovaru začalo v\nPoľsku. V danom prípade je potrebné prihliadať na článok 41 a 42 predmetnej smernice, týkajúce\nsa trojstranného obchodu. Žalobca preukázal že nadobudnutie uskutočnil podľa článku 40, na účely\nnásledného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu povinnú platiť daň\nv súlade s článkom 197 a zároveň si splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu podľa\nčlánku 265. Aplikácia článku 41 je s odkazom na článok 42 uvedenej smernice nesprávna.\nŽalobcovi nie je známy dôvod citácie ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o DPH krajským súdom, ktorý\nžiadnym spôsobom v texte odôvodnenia neaplikuje toto ustanovenie.\nV závere svojho odvolania žalobca poukázal na nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nneúplnosť administratívneho spisu, v ktorom sa nenachádzali žiadne fotokópie účtovných kontrolovaných dokladov, k čomu súd nezaujal žiadne stanovisko. Tým, že žalovaný nepredložil doklady,\nna základe ktorých bolo vydané napádané rozhodnutie, nemohli byť riadne preskúmané vady konania.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil\ntak, že rozhodnutie žalovaného, prípadne aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie. Žiadal odvolací súd aby mu priznal náhradu trov konania, alternatívne\nžiadal, aby odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 1. 12. 2015 poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe,\nna ktorom zotrval.\nPodľa jeho názoru, žalovaný preskúmal dodatočný platobný výmer a celý spisový materiál v rozsahu\npožadovanom v odvolaní, vysporiadal sa so všetkými námietkami a zároveň preskúmal všetky skutkové\na právne skutočnosti účastníkom konania v odvolaní neuplatnené.\nRozsudok Krajského súdu v Prešove považuje za správny.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c\nods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré\nmu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s.\np., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2\nO.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nV úvode svojho odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Prešove žalobca namietal, že mu nebolo\ndoručené vyjadrenie žalovaného k žalobe a nemal možnosť k nemu zaujať stanovisko, čím došlo k\nporušeniu § 114 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. Porušením\npovinnosti krajského súdu došlo k vade súdneho konania, v dôsledku ktorej mu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom.\n\nPodľa ust. § 114 ods. 2 O.s.p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania\n(žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí\núčastníkov podľa § 120 ods. 4. Ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku,\nktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd žalovaného poučí aj o možnosti uplatňovania\nnámietok podľa osobitného predpisu. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nJe potrebné zároveň konštatovať rozdielnosť medzi sporovým konaním upraveným v prvej až štvrtej časti\nO.s.p. a konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, podľa piatej časti O.s.p.,\nktoré podlieha osobitnej úprave.\nPodľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len\nak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nJedným zo základných princípov spravodlivosti súdneho konania je princíp rovnosti zbraní. Z pohľadu\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vychádzajúcej z článku 6 ods. 1 Dohovoru, je právom\nkaždej strany súdneho konania, aby mala primeranú možnosť obhajovať svoju záležitosť pred súdom a\nza podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane. Princíp rovnosti vyžaduje,\naby každá strana mala rovnakú možnosť predkladať alebo navrhovať dôkazy na svoje tvrdenia alebo\nna svoju obhajobu.\nPostup súdu v správnych konaniach je upravený osobitne, a to v piatej časti O.s.p. Osobitná úprava\nprocesného postupu súdov bola potrebná vzhľadom na odlišnosť od všeobecných občiansko - právnych\nkonaní, spočívajúcu aj v okolnosti, že v správnom súdnictve sa dokazovanie zásadne nevykonáva, pre\nsúd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1\nO.s.p.), t.j. skutkový stav, zistený správnym orgánom. V opačnom prípade (t.j. v prípade nedostatočne\nzisteného skutkového stavu ), by bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250j\nods. 2 O.s.p. Vyjadrenie žalovaného v žiadnom prípade nenahrádza ani môže doplňovať odôvodnenie\nním vydaného rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nemôže predstavovať dôkazný\nprostriedok, ku ktorému by sa žalobca mal vyjadriť a zaujať tak stanovisko k dôkazu, ako to predpokladá\nčl. 48 ods. 2, ústavy. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe nemôže súd prihliadať ako na dôkazný\nprostriedok, je bez právneho významu a takýto charakter by malo aj prípadné stanovisko žalobcu k\nvyjadreniu žalovaného k žalobe. Žalovaný môže prostredníctvom svojho vyjadrenia úspešne uplatniť\nlen procesné námietky (žaloba nebola podaná včas, žaloba bola podaná osobou, ktorá k nej nebola\naktívne legitimovaná a pod.).\nV zmysle ustanovenia § 250e O.s.p., predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k obsahu\nžaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí. V predmetnom ustanovení upravujúcom postupu súdu, nie je\nzákonodarcom daná povinnosť súdu, doručiť vyjadrenie odporcu navrhovateľovi, tak ako je to upravené\nv ustanovení § 114 ods. 2 O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že postup súdu v konaniach podľa piatej časti\nO.s.p., je osobitne upravený, a preto sa naň ustanovenie § 114 ods. 2 O.s.p. neaplikuje.\nNa základe uvedených dôvodov súd nepovažuje námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia jeho práva\nkonať pred súdom z dôvodu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, za dôvodné.\nKonanie Krajského súdu, keď nedoručil vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi na vedomie nemožno\npreto považovať za vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa ust. § 165 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované.\n\nDaňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj zákon o správe daní\nalebo zákon č. 511/1992 Zb.) v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre\nuloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.\nV danom prípade bol predmetom súdneho prieskumu postup a rozhodnutia správcu dane a žalovaného,\ntýkajúce sa zdaňovacieho obdobia apríl 2011, vydané na základe daňovej kontroly začatej na základe\noznámenia zo dňa 12. 08. 2011, doručeného žalobcovi dňa 17. 08. 2011, a preto bolo potrebné na postup\ndaňových orgánov a vydané rozhodnutia aplikovať právny predpis účinný do 31. 12. 2011, a to zákon\nčíslo 511/1992 Zb.\nPodľa § 9 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, k 1. januáru 2012 Minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú\norganizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových\núradov.\nZákonom je zriadených 8 daňových úradov v sídlach VÚC. Na zabezpečenie výkonu činností Daňového\núradu sa môžu na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky a kontaktné miesta daňového úradu\nako jeho organizačné zložky. Pobočka daňového úradu je len organizačnou zložkou daňového úradu.\nV danom prípade po vytvorení pobočky Daňového úradu Prešov v Poprade, došlo len k zmene pobočky\nvykonávajúcej daňovú kontrolu, nedošlo k zmene daňového úradu vykonávajúceho kontrolu, a preto\nnámietka žalobcu smerujúca k nepríslušnosti pobočky Poprad Daňového úradu Prešov nie je dôvodná.\nDodatočný platobný výmer je podpísaný oprávneným subjektom, riaditeľom odboru kontroly Daňového\núradu Prešov a opatrený pečiatkou tohto daňového úradu. Osobami zúčastnenými na výkone daňovej\nkontroly, ktorí boli poverení výkonom kontroly, boli Ing. H. U. a Ing. J. R., a to pred i následne po zmene\npobočky DÚ Prešov.\nPodľa § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové\nkonanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní\nniečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.\nZ obsahu spisu súd zistil, že oznámenie o výkone daňovej kontroly DPH za obdobie január až jún\n2011 zo dňa 12. 8. 2011, bolo doručené priamo žalobcovi, hoci mal na zastupovanie v daňovom\nkonaní splnomocneného zástupcu na základe splnomocnenia zo dňa 25.02.2010. V priebehu daňového\nkonania žalobca nenamietal nesprávne doručovanie písomností daňových orgánov, naopak, všetkých\núkonov pred správcom dane sa zúčastňoval splnomocnený zástupca daňového subjektu, Ing. J. Q., ako\nto vyplýva z jednotlivých zápisníc o ústnych pojednávaniach, úradných záznamov o odovzdaní a prevzatí\nkontrolovaných dokladov a pod. Na základe uvedených dôvodov, v zhode s názorom prvostupňového\nsúdu, dospel aj odvolací súd k názoru, že procesné pochybenie správcu dane spočívajúce v\nnesprávnom doručovaní písomností priamo daňovému subjektu a nie jeho splnomocnenému zástupcovi,\nnespôsobilo porušenie práv žalobcu na zastúpenie. Daňové orgány komunikovali so splnomocneným\nzástupcom žalobcu, vykonávali dokazovanie s jeho súčinnosťou, jemu bol doručený protokol o zisteniach\nvyplývajúcich z kontroly a s ním bol aj reálne prerokovaný. Dodatočný platobný výmer, z ktorého vyplývali\npre žalobcu povinnosti, bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 09. 11. 2012 a nie je ho\nmožné považovať za nulitný ako sa domnieva žalobca.\nSplnomocnený zástupca žalobcu prevzal osobne dňa 05.06. 2012 výzvu na vyjadrenie sa k protokolu\na jeho prerokovanie ktoré bolo určené na deň 18. 06. 2012. V danom prípade daňová kontrola začala\ndňa 12. 09. 2011 a skončila dňom prerokovania protokolu v lehote určenej v ustanovení § 15 ods. 17\nzákona číslo 511/1992 Zb., a preto zistenia uvedené v protokole nie je možné považovať za nezákonne\nzískaný dôkaz, tak ako sa domáhal žalobca v odvolaní s poukazom na na právny názor Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vyjadrený v jeho rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 24/2010, ktorý preto nie je\naplikovateľný na daný prípad. V danom prípade začala daňová kontrola 12.09.2011 a ukončená bola\ndňom prerokovania protokolu za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, dňa 18.06.2012, t.j. pred\nuplynutím maximálnej lehoty podľa § 15 ods. 17 zákona.\nČo sa týka námietky žalobcu smerujúcej voči nezákonnosti dodatočného platobného výmeru zo dňa 21.\n06. 2012 z dôvodov, že nebol vydaný v zákonom určenej lehote, zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nstanovisko v rozhodnutiach týkajúcich sa tých istých účastníkov konania avšak iných zdaňovacích\n\nobdobí, ktorými zrušil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a vrátil mu ich na ďalšie konanie, podľa\nktorého: „ z ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že odvolací orgán preskúma\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaní zo dňa 16.11.2012 z\nprocesných vád namietal iba, že dodatočný platobný výmer nebol vydaný v zákonnej lehote 15 dní od\nskončenia daňovej kontroly a z tohto dôvodu ide o nezákonné rozhodnutie. Dôvody odvolania smeroval\naj k meritu veci a v doplnení odvolania predložil odborné stanovisko 4/2012 vypracované znalcom Ing.\nJ. D., Košice vo veci uplatnenia nároku na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z\niného členského štátu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal\nso všetkými skutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ\nide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť\nrozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov\nverejnej správy podľa § 250t OSP. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s\nlehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa\n§ 69 Daňového poriadku.\nNedodržanie v zákonom určenej procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia preto ani v danom prípade\nnie je takou vadou, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru v tuzemsku,\nposkytnutie služby v tuzemsku, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, a to vždy za\nprotihodnotu, ako aj dovoz tovaru z tretích štátov.\nPodľa ust. § 17 ods. 1 až 4 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je\nmiesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\nAk nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát\niný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia\ntovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo\npre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v\nktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.\nAk nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo\npredmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ\ndane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.\nMiestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto\npodľa odseku 1, ak\na) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v\nktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň\nv členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,\nb) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, a\nd) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).\nPodľa ust. § 45 ods. 1 až 4 zákona o DPH, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\nAk sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť\ndaň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje\nza zdanené.\nPri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude\nobsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod.\nZo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé\n\na) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v\ntuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa\ndruhého odberateľa,\nb) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v\ntuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.\nDo ustanovenia § 17 zákona o DPH, boli transponované čl. 40 až 42 (čl. 28b bod A ods. 2 tretí\npododsek šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS) Smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorých, za miesto\nnadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava\ntovaru nadobúdateľovi. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia\ntovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území\nčlenského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto\nnadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak podľa\nčlánku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru\nkončí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom\nštáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil.\nPrvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za\nzdanené podľa článku 40, ak sú splnené tieto podmienky:\na) nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade\ns článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu\npovinnú platiť daň v súlade s článkom 197;\nb) nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265.\nPodľa článku 167 uvedenej smernice (čl. 17 ods. 1 šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS), právo\nodpočítať daň vzniká vtedy, keď vznikla daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.\nV posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalobca nadobudol v zdaňovacom období apríl 2011\ntovar od poľskej spoločnosti, CENTROZLOM WROCLAW v celkovej hodnote 81 439,15 €, pri ktorom\npoužil slovenské IČ DPH. Bolo zistené, že preprava tovaru začala Poľskej republike a skončila v\nČeskej republike, kde bol tovar následne predaný. Nadobudnutie tovaru od spoločnosti CENTROZLOM\nWROCLAW nemal žalobca zaúčtované a ani vykázané v daňovom priznaní na Dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie apríl 2011. Keďže žalobca pri objednaní tohto tovaru uplatnil slovenské IČ DPH,\nsprávca dane žalobcovi vyúčtoval daň z tejto dodávky.\nŽalobca ďalej nadobudol tovar od spoločnosti LEDAR SPÓLKA Z ORGANICZONA\nODPOWIEDZIALNOSCIA v rozsahu 203 947,50 €, pri ktorom sa preprava začala v Poľskej republike a\nskončila v Českej republike, v sklade spoločnosti DUNKIN INTERNATIONAL s.r.o., ktorej bol následne\npredaný. Tovar nebol dovezený na územie Slovenskej republiky a jeho predaj sa uskutočnil v Českej\nrepublike. Žalobca pri nadobudnutí tovaru uviedol v daňovom priznaní daň, ktorú bol povinný platiť a\nzároveň si uplatnil z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane vo výške 41 144, 85 € (20 % zo sumy\n205 724,27 €).\nZ vyššie uvedenej úpravy vyplýva, že trojstranný obchod je taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri\nosoby, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je\ndodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému\nodberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Miestom nadobudnutia tovaru v\ntuzemsku z iného členského pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia\njeho prepravy alebo odoslania k nadobúdateľovi, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa\n§ 17 ods. 4 a § 45 zákona o DPH. Pre trojstranný obchod platia nasledujúce podmienky:\n- všetky tri zúčastnené osoby sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\n-prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\n- tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z\nčlenského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého\nodberateľa\n- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí a je osobou povinnou platiť daň.\n\nKeďže miestom dodania tovaru v oboch prípadoch je Česká republika, dodávky tovaru neboli predmetom\ndane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH. Pretože tovar bol predávaný mimo územia Slovenskej republiky,\nžalobca uskutočnil transakciu, ktorá nie je predmetom DPH v Slovenskej republike, a teda správca dane\nmu neuznal právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Vychádzal zo základného pravidla, že\nmiestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je členský štát, v ktorom sa preprava končí.\nV danom prípade bolo miestom nadobudnutia tovaru územie Českej republiky, kde pri nadobudnutí\ntovaru vznikla daňová povinnosť. Okrem toho je však potrebné vychádzať aj zo zásady, že zdanenie\nnadobudnutia tovaru bude v tuzemsku, pretože objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom\nDPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku, a to z dôvodu, že objednávateľ nepreukázal, že k zdaneniu\nnadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom žalovaného, vychádzajúcim z pravidiel zákona o\nDPH, že v prípade, ak sa slovenský platiteľ dane rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte a tento\ntovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu, je slovenský platiteľ dane povinný sa v\ntomto členskom štáte - mieste dodania registrovať pre DPH, pretože v tomto členskom štáte nadobudol\ntovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom\ndane. Bolo potrebné, aby žalobca požiadal v Českej republike o pridelenie českého identifikačného čísla\npre DPH, pod týmto číslom si objednal tovar od poľského dodávateľa a ako platiteľ priznal v Českej\nrepublike nadobudnutie tovaru a v daňovom priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou\nsadzbou dane v Českej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike\nuplatniť odpočítanie dane. V tomto prípade si slovenský platiteľ dane objednal tovar pod identifikačným\nčíslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava\ntovaru a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom\nsa skončila preprava tovaru. Žalobca mal možnosť vykonať v súlade s sa § 17 ods. 3 zákona o DPH\nopravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike, čiže opraviť základ dane z\nnadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie DPH z nadobudnutia tohto tovaru\nv Českej republike.\nAk teda nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský\nštát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia\ntovaru z iného členského štátu sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje členský štát, ktorý\nnadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie\nbolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.\nNadobúdateľ je teda povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil\nidentifikačné číslo pre daň bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, pretože tovar\nnepoužil na svoje dodávky v tomto členskom štáte. Rovnako zdaní aj nadobudnutie tovaru v inom\nčlenskom štáte, kde skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Zákaz odpočítania dane z nadobudnutia\ntovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, vyriekol Súdny dvor v\nrozsudku v spojených prípadoch C-536/08 a C-539/08.\nPodľa rozsudku ESD C-536, 539/08: „... je nesporné, že tovar zdanený z titulu nadobudnutia v rámci\nSpoločenstva, ktoré je podľa čl. 28b A ods. 2 prvého odseku šiestej smernice považované za\nuskutočnené v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, nebolo do tohto členského štátu skutočne\ndovezený.\nZa týchto podmienok nemožno uvedené plnenia považovať za plnenia, ktoré zakladajú \"právo na\nodpočet\" v zmysle článku 17 šiestej smernice. V dôsledku toho sa na také nadobudnutie v rámci\nSpoločenstva nemôže vzťahovať všeobecná úprava odpočtu upravený v uvedenom článku.\nJe potrebné zdôrazniť, že takýto všeobecný režim odpočtu dane, upravený v článku 17 šiestej smernice,\nnemôže v situácii, aká je vo veci samej, nahradiť osobitný režim upravený v článku. 28b A ods. 2 druhom\nodseku tejto smernice, ktorý vychádza z mechanizmu zníženia základu dane umožňujúceho korigovať\ndvojité zdanenie.\nOkrem toho, keby bol v takom prípade priznaný nárok na odpočet, hrozilo by, že bude narušený potrebný\núčinok článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho odseku šiestej smernice vzhľadom na to, že zdaniteľná\nosoba, ktorej bol priznaný nárok na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola\nmotivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom\nštáte, v ktorom došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy. Takéto riešenie by mohlo nakoniec ohroziť\npoužitie základného pravidla, ktoré stanovuje, že sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva\npovažuje miesto, kde sa tovar nachádza pri ukončení odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte,\nkde dochádza ku konečnej spotrebe, čo je cieľom prechodnej úpravy .\n\nVzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok. 17 ods. 2 a 3,\nako aj článok. 28b A ods. 2 šiestej smernice sa musia vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá\nsa nachádza v situácii opísanej v prvom odseku tohto posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo\nna okamžitý odpočet DPH, ktorou je na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva.“\nV konaní žalobca nepreukázal zdanenie nadobudnutia tovaru v členskom štáte skončenia odoslania\nalebo prepravy tovaru, t.j. dvojité zdanenie a správca dane postupoval v súlade so zákonom, ak na daný\nprípad aplikoval výklad príslušného článku šiestej smernice v spojitosti so Smernicou č. 2006/112/ES\nEurópskym súdnym dvorom, týkajúci sa úpravy odpočtu DPH v obdobnom prípade.\nPodľa ust. § 30 ods. 2 a 3 zákona č. 511/1992 Zb., rozhodnutie musí obsahovať najmä\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,\nc) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\npridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo\nosobitného zákona,\nd) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie,\naj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,\ne) poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné\nvylúčenie odkladného účinku,\nf) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo\nsprávcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie\na odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo\nním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej\npečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok\núradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.\nRozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\nZ obsahu dodatočného platobného výmeru ako i žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd\nzistil, že rozhodnutia daňových orgánov obsahovali náležitosti určené zákonom č. 511/1992 Zb.\nK odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa uvedenia nesprávneho ustanovenia vo výroku dodatočného\nplatobného výmeru, odvolací súd uvádza, že nesprávne uvedenie § 165 ods. 2 namiesto ustanovenia §\n165 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z.z., ktoré je len doplňujúcou prechodnou právnou úpravou, týkajúcou\nsa aplikácie právnej normy v dôsledku zmeny právneho predpisu, nie je vadou, ktorá by spôsobila\nnezákonnosť rozhodnutia, keďže toto bolo vydané v súlade s účinným hmotnoprávnym predpisom, podľa\n§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb., ktorý je vo výroku uvedený.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane nevidí odvolací súd ani v okolnosti, že okrem citácie\nvnútroštátnych právnych predpisov, ktoré na daný prípad aplikoval, uviedol na podporu svojho právneho\nnázoru aj príslušné články Smernice Rady 2006/112/ES, z ktorých vnútroštátna právna úprava v\noblasti DPH vychádza. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami, logicky a právne správne svoje rozhodnutie odôvodnil.\nV konaní pred daňovými orgánmi ani počas súdneho prieskumu žalobca nerozporoval skutkové zistenia\nsprávcu dane týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH z predložených, resp. šetrením\nzadovážených dokladov, súd preto v konaní nepostupoval v rozpore so zákonom, ak vychádzal zo\nskutkového stavu zisteného správnym orgánom (§ 250i ods. 1 O.s.p.) a nevykonával vlastné zisťovanie\nz faktúr predložených ku kontrole správcovi dane.\nOhľadom námietky žalobcu, že nepodal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole č.\n9712401/5/533349/2012 v určenej lehote, čo je v rozpore s konštatovaním správcu dane uvedenom\nv jeho dodatku zo dňa 18.06.2012, odvolací súd uvádza, že napriek nedodržaniu lehoty žalobcom na\npodanie vyjadrenia, správca dane reflektoval na oneskorené podanie, čo však v žiadnom prípade nie\nje na ujmu práv žalobcu a nespôsobuje vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť postupu správcu dane\nalebo rozhodnutia.\nŽalobca v konaní namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov pri výpočte daňovej\npovinnosti.\n\nZ dodatočného platobného výmeru, ako aj z rozhodnutia žalovaného najvyšší súd zistil, že daň bola\nvyrubená zo súm - hodnoty dodávok: 1/ od CENTROZLOM WROCLAW v sume 81.439,15 €, 2/ za\nfaktúry vystavené pre iného príjemcu služby v sume 21,90 € (nebolo predmetom odvolania) a od 3/\nLEDAR SPÓLKA Z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA v rozsahu 203 947,50 €.\nVýška DPH platná pre územie Slovenskej republiky v roku 2011, a to v rozsahu 20 %, je všeobecne\nznáma, vyplýva zo zákonnej úpravy, túto nie je potrebné dokazovať, a preto neuvedenie danej informácie\no sadzbe DPH nepovažuje súd za vadu, ktorá by spôsobila nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca\nako podnikateľ, ktorý je povinný podávať daňové priznania, viesť riadne účtovníctvo, domáhajúci sa\nodpočtu DPH, sa nemôže dovolávať neznalosti výšky DPH a v dôsledku toho aj nepreskúmateľnosti jej\nvýpočtu z daňového základu, ktorý sám uviedol.\nNepreskúmateľným sa však v tomto prípade najvyššiemu súdu javí určenie DPH správcom dane,\nprislúchajúce dodávke od dodávateľa CENTROZLOM WROCLAW, pretože určená čiastka DPH\n(15.932,48 €) za správcom dane zistenú dodávku v sume 81.439,15 €, nezodpovedá rozsahu 20%, tak\nako tomu bolo pri iných dodávkach. Súd v tomto prípade nevedel z napadnutého rozhodnutia žalovaného\nani dodatočného platobného výmeru zistiť spôsob výpočtu tejto časti vyrubenej dane.\nŽalovaným zmenená výška DPH, vzťahujúca sa na preukázanú dodávku od spoločnosti LEDAR\nSPÓLKA Z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA v rozsahu 203 947,50 €, bola zrozumiteľným\nspôsobom vysvetlená a zodpovedá rozsahu 20% z hodnoty dodávky.\nZ dokladov založených v spise vyplýva, že prepočet ceny dodávok zo štátnej meny dodávateľov v\nPLZ na €, zodpovedá kurzu uplatnenému samotným žalobcom v daňovom priznaní, vychádzajúcom z\npredložených faktúr\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že vzhľadom na\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov v časti určenia daňovej povinnosti žalovaného, v\nrozsahu popísanom vyššie, je potrebné rozsudok Krajského súdu v Prešove 3S/73/2013-84 zo dňa 13.\nnovembra 2015, podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmeniť, rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 ods 2 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s p. s prihliadnutím\nna ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu\nzaplatených súdnych poplatkov vo výške 140 € (za podanú žalobu a za odvolanie) vyplývajúce z\nobsahu spisu a z trov právneho zastúpenia vyčíslených právnym zástupcom žalobcu podľa vyhl. č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov, za dva úkony právnej pomoci po 130, 16 € (prevzatie veci, spísanie žaloby), paušálnej\nnáhrady prislúchajúcej k úkonom po 7,81 €, spolu 275,94 €.\nTrovy odvolacieho konania - náklady za právne zastúpenie, neboli v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p.\nvyčíslené, a preto odvolací súd žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}