{"guid": "97fdd1d3-b677-45ba-9603-5698c20b0551:18899319-5a04-4e0e-b2c3-39620beb6a11", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8013200666.3", "spisova_znacka": "3Sžf/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/7/2016 z 12. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2017, sp. zn. 3Sžf/7/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8013200666.3", "identifikacne_cislo": "8013200666", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-3", "nazov": "§ 49 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-17", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/18899319-5a04-4e0e-b2c3-39620beb6a11", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200666.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200666.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200666.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/7/2016\n8013200666\n12. 07. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:8013200666.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: MAGURA, s.r.o., Vyšné\nRužbachy, IČO: 36 445 037, Vyšné Ružbachy č. 307, zastúpený: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát,\nKrmanova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská\nBystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/161604/2013 zo dňa\n5. apríla 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/32/2013-131\nzo dňa 14. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/32/2013-131 zo dňa 14.\noktóbra 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 1100305/1/161604/2013 zo dňa 5. apríla 2013, ktorým žalovaný v daňovom odvolacom\nkonaní potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9412401/5/1200067/2012 zo dňa\n22.06.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009\nZ.z.“) vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty sume 926 315,96 € za\nzdaňovacie obdobie november 2010, s odôvodnením, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí nakúpil tovar od dodávateľov spoločnosti: SENEM COMPONENTS, Sp., Jana Sobieskiego 07,\n41-300 Dobrowa Górnica, IČ DPH: PL 6291829107, MARITEX, Sp. z o.o., Al. Jozefa Pilsudskiego\n92, 41-308 Dobrowa Górnica, IČ DPH: PL 6290012143, PARTNER STEEL Sp. z.o.o., Zwirki Wigury\n7, 43-190 Mikolow, IČ DPH: PL 8992582155, CENTROZLOM WROCLAW, S.A., Robotnicza 16,\n53-608 Wroclaw, IČ DPH: PL 8960001712, WYROBY HUTNICZE ART-STAL, Sp. z o.o., Sidorská 82,\n21-500 Biala Podlaska, IČ DPH: PL 5372397947. Faktúry vystavené dodávateľmi daňového subjektu\nneobsahovali uplatnenú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Platiteľ dane - spoločnosť MAGURA s.r.o.,\nVyšné Ružbachy vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2010 uviedla daň vo\nvýške 907 339,73 EUR, ktorú je povinná zaplatiť z nadobudnutia tovaru a zároveň si uplatnila právo\nna odpočítanie tejto dane. Tovar bol prevezený priamo z Poľskej republiky do Českej republiky, kde\nmal daňový subjekt uzatvorenú zmluvu o skladovaní č. 2009/3 zo dňa 19.11.2009 so spoločnosťou\n\nIZOTECHNIK s.r.o., Bystrice nad Olší 1260, IČO: 25 358 766, IČ DPH: CZ25358766. Predmetom\nzmluvy bolo skladovanie hutných výrobkov v sklade skladateľa, vykládka a nakládka tovaru. Zmluva\nbola uzatvorená na dobu určitú: do 31.08.2010. V zdaňovacom období platiteľovi dane zabezpečovala\nprepravu nadobudnutého tovaru spoločnosť Spedycja oraz Transport Ciezki, Krysztof Pacholik, ul.\nLegionárov Polskich 95/22, Dobrowa Górnica, IČ DPH: PL 6291006423, preprava tovaru sa vždy\nskončila v ČR. Nadobudnutý tovar bol platiteľom dane predaný spoločnostiam PRB KARMONA Sp. z\no.o., ARTNER STEEL Sp. z .o.o., STELEELEX Sp. z o.o., BH Sp. z o.o., FER IMPORT Sp.z.o.o. do\nPoľskej republiky, v daňovom priznaní vykázal tieto dodávky vo výške 4 792 701,97 EUR, ako dodanie\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení\nneskorších predpisov, oslobodené od dane.\nKrajský súd po zrušení jeho pôvodného rozsudku č. k. 2S/32/2013-92 zo dňa 10.01.2014 uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sžf/32/2014-120 zo dňa 01.07.2015 pokračoval v konaní,\nv ktorom bol v zmysle § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý vyhodnotil, že\nžalovaný sa v rámci odvolacieho konania vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré urobil daňový\nsubjekt spornými v rámci odvolacieho daňového konania. Pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na vydanie\nrozhodnutia správcom dane, táto nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ochrana pred nečinnosťou\ndaňového orgánu v ustanovenej lehote mohla byť poskytovaná v konaní podľa § 250t O.s.p. Z\nprincípu procesnej subsidiarity (§ 247 ods. 2 O.s.p.) vyplýva, že pred podaním žaloby o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia daňového orgánu musí žalobca vyčerpať riadny opravný prostriedok, ktorý musí\nbyť odôvodnený.\nPodľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je\npredpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nVyčerpanie riadnych opravných prostriedkov predpokladá preskúmanie napadnutého rozhodnutia\ndaňového orgánu v rámci odvolacích dôvodov (§ 74 ods. 2 prvá veta zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový\nporiadok). Je logické, že daňový orgán sa v zásade nemôže v odvolacom konaní vyrovnávať s\ndôvodmi, ktoré daňový subjekt neuplatnil. Nad rámec dôvodov odvolacieho daňového konania, ktoré\nboli uplatnené, môže správny súd preskúmavať rozhodnutie iba na základe výslovného ustanovenia\nzákona, napr. ak by bol daňový orgán rozhodol podľa neúčinného právneho predpisu (§ 250j ods. 3\nO.s.p.). Nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov sa\nnemôže dotýkať tých dôvodov a skutočností, ktoré daňový subjekt v odvolaní neuplatnil. Ako už bolo\nzmienené, v tých prípadoch odvolaciemu daňovému orgánu chýba predmet, s ktorým sa mal vyrovnať.\nOdvolacie konanie je typom návrhového konania, ktorého rozsahom dôvodov disponuje daňový subjekt\nako odvolateľ.\nV merite veci krajský súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie\nobdobie január až december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol číslo 9712401/5/488539/2012/\nGuz zo dňa 21.05.2012, ktorý bol spolu s Dodatkom k protokolu zo dňa 18.06.2012 so žalobcom\nprerokovaný dňa 18.06.2012. Protokol za daňový subjekt podpísal Ing. V. N., splnomocnený zástupca\nspoločnosti MAGURA, s.r.o. Správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndane, konkrétne za zdaňovacie obdobie november 2010, oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane\npri nadobudnutí tovaru v tuzemsku, keď žalobca ako platiteľ nadobudol tovar v Poľskej republike pod\nslovenskými identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej republike, ako aj\npovinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, bez možnosti túto daň odpočítať.\nŽalobca nakupoval tovar od poľských dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným\nSlovenskou republikou a tento tovar bol prepravovaný do Českej republiky, kde si ho žalobca prevzal\na následne predal. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. V danom prípade, na účely DPH bolo\nrozhodujúce určiť miesto nadobudnutia tovaru. Miestom nadobudnutia tovaru bola Česká republika a\nžalobca mal povinnosť tovar zdaniť v Českej republike. Z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH vyplýva,\nže bol povinný dodaniť tovar v Slovenskej republike, lebo žalobca si objednal tovar pod slovenským\nidentifikačným číslom pre DPH a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Českej\nrepublike. Správca dane nepochybil, ak vyrubil žalobcovi rozdiel DPH vo výške 926.315,96 € z dôvodu,\nže si žalobca uplatnil odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v\nrozpore s ustanovením § 49 ods. 2 zákona o DPH vo výške 904.077,97 €, z dôvodu porušenia § 69\nods. 6 zákona o DPH tým, že nezaplatil daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vo výške\n\n22.237,99 € a porušil § 51 ods. 1 písm. a) v spojení sa § 49 ods. 2 zákona o DPH tým, že nesprávne\nuplatnil odpočítanie dane vo výške 373,52 €. Námietka žalobcu, že mu vzniklo právo na odpočet DPH\npodľa § 49 ods. 6 zákona o DPH a právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm. c/ zákona\no DPH nie je dôvodná, pretože ust. § 49 ods. 6 zákona o DPH sa na daný prípad nevzťahuje. Predmetné\nustanovenie, aplikácie ktorého sa žalobca domáhal sa vzťahuje na prípady, ak platiteľ, ktorý podniká\nv zahraničí, v súvislosti s týmto podnikaním nakúpil tovar a služby v tuzemsku. V konkrétnom prípade\nžalobca nadobudol tovar v Českej republike. Na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia zákon\numožňuje platiteľovi opraviť základ dane na nulu, ale nie odpočítať daň tak, ako to urobil žalobca.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal\nnesprávne právne posúdenie, ďalej že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam. Celé daňové konanie je postihnuté vadou nesprávneho doručovania\npísomností, všetkých rozhodných dokumentov, ktoré boli doručované nesprávnemu subjektu. Vada\nnesprávneho doručovania bola odvolaciemu orgánu v čase rozhodovania o odvolaní známa a bolo\njeho povinnosťou na túto okolnosť prihliadnuť, chybu odstrániť alebo uložiť odstránenie nedostatkov\nsprávcovi dane. Nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonaní daňovej kontroly má podstatný vplyv\nna výrok rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, ako dospel k záveru, že tieto vady\nsú neodstrániteľné v ďalšom konaní. Neodstrániteľnosť chýb konania správcu dane nemôže ísť na\nvrub daňového subjektu. Žalobca nebol povinný uvedený postup správcu dane namietať a žalovaný bol\npovinný napraviť protizákonnosť tohto postupu z úradnej povinnosti, dôkazom čoho je aj skutočnosť,\nže dodatočný platobný výmer, ktorý sa prvotne doručoval priamo žalobcovi, vrátil žalovaný pre jeho\nneplatnosť správcovi dane s pokynom, aby uvedený dodatočný platobný výmer doručil v zmysle zákona.\nNesprávne doručovanie písomností má za následok ich nulitnosť a nemôžu vyvolávať žiadne právne\núčinky. Nesprávne doručenie oznámenia o vykonaní daňovej kontroly a upovedomenia o predĺžení\nlehoty na jej výkon zakladá jej nezákonnosť, teda aj nezákonnosť Protokolu o výsledku zistenia daňovej\nkontroly. Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona číslo 511/1992 Zb. nebolo možné na daný prípad aplikovať.\nŽiadna písomnosť v rámci daňového konania nebola uvedeným spôsobom doručovaná tak, aby bola\nzároveň doručená žalobcovi a jeho zástupcovi.\nPodľa žalobcu, správca dane vydal dodatočný platobný výmer v rozpore sa § 44 ods. 6 písm. b), v\nspojení s § 15 ods. 13 a § 30 a ods. 7 zákona číslo 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2011, keď\nnedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie. Podľa názoru žalobcu, nedodržanie lehoty pre\nvydanie rozhodnutia má za následok jeho nezákonnosť.\nV ďalšej časti žalobca poukázal na svoj výklad ohľadom aplikácie § 74 ods. 2 daňového poriadku a\nuviedol, že procesné vady namietané žalobcom v žalobe, majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia\na žalovaný bol povinný sa nimi zaoberať. Žaloba obsahovala náležitosti podľa § 249 ods. 3 O.s.p. a\ndôvodom pre jej zamietnutie nemôže byť okolnosť, že žalobca nešpecifikoval, ako jednotlivé procesné\nvady zasiahli do jeho subjektívnych práv.\nŽalobca ďalej namietal, že v rozhodnutí žalovaného nedošlo k ozrejmeniu spôsobu výpočtu dane,\nkeďže v ňom nie je vymedzený základ dane a ani spôsob ako sa správca dane k základu dane\ndopracoval a dokonca ani len sadzba dane, na základe ktorej mala byť určená daňová povinnosť.\nAbsencia vymedzenia základu dane, spôsob jeho výpočtu a sadzby dane spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Nedostatočné odôvodnenie dodatočného platobného výmeru\nje preto v rozpore s ustanovením § 35 zákona číslo 511/1992 Zb. Uvedený nedostatok nemôže byť\nnapravený tým, že spôsob výpočtu sumy 926.689,48 € má vyplývať z protokolu o výsledku zistenia\ndaňovej kontroly.\nŽalobca v odvolaní namietal aj nesprávnosť postupu žalovaného, ktorý namiesto citácie príslušných\nzákonných ustanovení zákona o DPH alebo zákona o správe daní, citoval ustanovenia smernice ES\nnapriek tomu, že jej obsah mal byť v celom rozsahu implementovaný do vnútroštátneho právneho\nporiadku, čím je daná zmätočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť postupu daňovej kontroly a jej\nzáverov.\n\nŽalobca zotrval aj na námietke konania nepríslušným správcom dane, postupom ktorého došlo k\nporušeniu práva na zákonného daňového kontrolóra. Ak došlo k zániku Daňového úradu Stará Ľubovňa,\nzanikli tým aj poverenia na výkon daňovej kontroly vydané týmto úradom dňa 14.07.2011 a 26.09.2011 a\nkontrolóri vykonávali daňovú kontrolu bez poverenia. Uvedená skutočnosť má za následok nezákonnosť\nzloženia kontrolnej skupiny a samotnej kontroly. Žalobca namietal správnosť procesného postupu\nsprávcu dane, ktorý v rozpore s ustanovením § 15 ods. 10 zákona číslo 511/1992 Zb. prihliadal na\nvyjadrenie žalobcu predložené 18. 6. 2012, po uplynutí lehoty na jej predloženie. Správca dane teda\nprerokoval protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly bez toho, aby mal k dispozícii vyjadrenie\nžalobcu. Žalobca túto skutočnosť nenamietal v zápisnici o prerokovaní protokolu, pretože konal vo\nviere v zákonnosť postupu správcu dane. Správca dane zavádzal, keď konštatoval, že daňový subjekt\npredložil svoje vyjadrenie dňa 15. 6. 2012. Zo spisu vyplýva, že predmetné vyjadrenie bolo správcovi\ndane doručené dňa 19. 6. 2012, teda po prerokovaní protokolu.\nV merite veci žalovaný namietal, že ak bola Slovenská republika miestom nadobudnutia tovaru s\nodkazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, mohol žalobca\nrealizovať svoje právo na odpočet dane z pridanej podľa § 49 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 222/2004 Z.z. a\nzároveň právo si uplatniť si uplatniť odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 04.03.2016 uviedol, že odvolanie\nžalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa žalovaný vyjadril, a preto sa pridržiava\npísomného vyjadrenia k žalobe.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že procesné námietky žalobcu neboli uplatnené v rámci\nodvolacieho konania pred žalovaným, okrem námietky týkajúcej sa nedodoržania lehoty na vydanie\ndodatočného platobného výmeru správcom dane. S týmto námietkami sa najvyšší súd vyrovnal v\nuznesení č. k. 3 Sžf/32/2014-120 zo dňa 01.07.2015, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 2S/32/2013-92 zo dňa 10.01.2014 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd poukazuje na odseky 3, 4 a 5 tohto odôvodnenia.\nSkutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný. V merite veci bola medzi účastníkmi sporná právna\notázka, či ak bola Slovenská republika miestom nadobudnutia tovaru s odkazom na ustanovenie § 17\nods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, mohol žalobca realizovať svoje právo na\nodpočet dane z pridanej podľa § 49 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 222/2004 Z.z. a zároveň právo si uplatniť si\nuplatniť odpočet tejto dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z.\nKrajský súd vychádzal a priklonil sa stanovisku žalovaného, ktoré prevzal do svojho odôvodnenia.\n„... podľa pravidiel zákona o dani z pridanej hodnoty v prípadoch, kedy sa slovenský platiteľ dane\nrozhodne predávať tovar v inom členskom štáte (v Českej republike) a tento tovar bude do tohto štátu\n\nprepravený z iného členského štátu (z Poľskej republiky), je slovenský platiteľ dane povinný sa v tomto\nčlenskom štáte (v Českej republike) registrovať pre daň z pridanej hodnoty, pretože v tomto členskom\nštáte nadobudol tovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto\nštáte predmetom dane. Je teda v takom prípade potrebné, aby slovenský platiteľ dane požiadal v\nČeskej republike o pridelenie českého identifikačného čísla pre DPH, pod týmto číslom si potom bude\nobjednávať tovar od poľského dodávateľa a ako platiteľ bude priznávať v Českej republike nadobudnutie\ntohto tovaru, teda v daňovom priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou sadzbou dane v\nČeskej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike uplatniť odpočítanie\ndane.\nAk ale nastane prípad, že slovenský platiteľ dane by musel zdaniť nadobudnutie tovaru v Slovenskej\nrepublike (pretože objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný,\nako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru, a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie\nbolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru) a aj v Českej republike\n(pretože miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v\nčase skončenia jeho prepravy k nadobúdateľovi), má možnosť následne vykonať v súlade s § 17 ods.\n3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov opravu základu dane v daňovom priznaní\npodanom v Slovenskej republike, t.j. opraviť základ dane z nadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu,\nže preukáže zaplatenie dane z pridanej hodnoty z nadobudnutia tohto tovaru v Českej republike.\nTouto opravou základu dane z nadobudnutia tovaru je teda upravený spôsob, akým bude platiteľovi dane\nvrátená výška dane priznaná z nadobudnutia tovaru v tom členskom štáte, ktorý mu pridelil identifikačné\nčíslo pre daň (Slovenská republika). Samozrejme za predpokladu, že preukáže, že nadobudnutie tovaru\nz iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila jeho preprava\n(Česká republika).\nZ uvedeného je teda zrejmé, že pri takomto spôsobe obchodovania má platiteľ dane povinnosť zdaniť\nnadobudnutie tovaru v Českej republike a zároveň si pri splnení podmienok ustanovených zákonom\nplatným v Českej republike uplatniť z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane. Zároveň je zrejmé,\nže platiteľ dane musí zdaniť nadobudnutie tovaru aj v Slovenskej republike, avšak bez nároku na\nodpočítanie dane. Priznanú daň si však môže nárokovať na vrátenie, resp. opraviť základ dane po\npreukázaní, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v Českej republike.\nUvedené vyplýva z podmienky ustanovenej v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších\npredpisov, že platiteľ dane môže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov\na služieb ako platiteľ. Inými slovami, ak platiteľ dane nadobudne tovar, ktorý je predmetom dane v\nČeskej republike a v Českej republike ho použije na ďalší predaj, potom tento tovar nepoužil na svoje\nzdaniteľné obchody v Slovenskej republike ako platiteľ, a teda v Slovenskej republike mu nevzniká nárok\nna odpočítanie dane z tohto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. Preto odvolací orgán považuje\nnámietky daňového subjektu hmotno - právneho charakteru uvedené v odvolaní, ktoré sa zhodujú s\nvyjadreniami v odbornom stanovisku 4/2012 zo dňa 20.07.2012, za neopodstatnené“.\n„....V súvislosti s námietkou odvolávajúceho sa, že daňový úrad zrejme neprihliadal na ustanovenie\n§ 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, odvolací orgán uvádza, že toto\nustanovenie zákona sa na daný prípad nevzťahuje. Podľa tohto ustanovenia môže platiteľ odpočítať daň\naj v prípade, že tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná,\nkeby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. To znamená, že ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí\n(vykonáva zdaniteľné obchody s miestom dodania v zahraničí) a v súvislosti s týmto podnikaním nakúpi\nv tuzemsku tovary a služby, má možnosť odpočítania dane v rozsahu a za podmienok, ako keby tieto\nobchody realizoval v tuzemsku. V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že platiteľ dane\npredmetný tovar reálne nadobudol v Českej republike. Preto nie je možné povedať, že tovar nakúpil v\ntuzemsku a použil ho na podnikanie v Českej republike. Skutočnosť, že slovenský platiteľ dane musí\nzdaniť toto nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike, rieši zákon o dani z pridanej hodnoty (ako je\nuvedené vyššie) osobitne. A na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia umožňuje platiteľovi\nopraviť základ dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike na nulu, ale nie odpočítať daň. Je preto\nneopodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa, že v zmysle tohto ustanovenia má nárok na neuznané\nodpočítanie dane“.\nNajvyšší súd sa oboznámil i s odborným stanoviskom č. 4/2012 Ing. V. F., S., znalcom pre odbor\n090000-Ekonómia a manažment a odvetvie 090100-Účtovníctvo a daňovníctvo, evidenčné číslo znalca\n910609, vypracovaným na základe objednávky žalobcu zo dňa 11.07.2012. Úlohou znalca bolo posúdiť,\nči Daňový úrad Prešov v súlade so zákonom č. 222/004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov nepriznal nárok na odpočítanie dane u tovaru nadobudnutého v tuzemsku z iného členského\n\nštátu, u ktorého sa miesto nadobudnutia posudzuje podľa § 17 ods. 2, ktorý spoločnosť zdanila v\ndaňovom priznaní, pričom následne tento tovar bol predaný na území iného členského štátu. Posudok\nbude použitý na účely odvolacieho konania. Znalec v posudku vyjadril záver: „z dôvodov uvedených\nv časti 2.3. tohto stanoviska som dospel k názoru, že neexistuje zákonný dôvod, aby Daňový úrad\nPrešov (resp. ktorýkoľvek správca dane) neuznal nárok na odpočítanie dane len z dôvodu, že ide o\nnadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\nNajvyšší súd konštatuje, že výklad a aplikácia všeobecne záväzných predpisov, ktoré sú prameňom\npráva Slovenskej republiky nemôžu byť predmetom znaleckého dokazovania ani odborných stanovísk.\nZnalec nemôže v rámci odborného stanoviska s právnou silou odborného stanoviska uvádzať, ako mal\nbyť aplikovaný a vykladaný právny predpis, uverejnený v Zbierke zákonov, v danom prípade ustanovenia\nzákona č. 222/2004 Z.z. Výklad právnych predpisov v konkrétnej veci podáva správny súd. Predložené\nodborné stanovisko nemožno považovať v danom prípade za odborný vyjadrenie v zmysle § 127 O.s.p,\nale iba za argumentáciu k výkladu zákona. K nej senát zaujal nasledovné stanovisko.\nPodľa § 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby\npoužije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná\nv tuzemsku.\nSpornou skutkovou i právnou otázkou v stanovisku bolo, či žalobca ako daňový subjekt nadobudol tovar v\ntuzemsku, keď jeho preprava skončila v Českej republike. Senát konštatuje, že právna domnienka „ ...sa\npovažuje..“ ustanovená v § 17 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. „ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod\nidentifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí\nodoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje\nčlenský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže,\nže toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo\npreprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý, vytvára právnu fikciu, že tovar bol nadobudnutý v\ntuzemsku, keďže žalobca ho objednal pod tuzemským identifikačným číslom pre daň. Spornou následne\nzostáva otázka, či túto daň mohol i odpočítať podľa § 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. Táto podmienka\npodľa senátu splnená nebola, pretože žalobca tovar následne vyviezol späť do Poľska, kde o predal.\nVývoz tovaru bol oslobodený od dane, a preto ho žalobca nemohol použiť na svoje podnikanie v\nzahraničí.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/32/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}