{"guid": "27e13d9f-3887-4529-ace7-cbbdccc906f5:57d28534-1a86-4af1-b99b-33a3f9b1114d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8013200662.3", "spisova_znacka": "6Sžfk/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/7/2017 z 12. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2017, sp. zn. 6Sžfk/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:8013200662.3", "identifikacne_cislo": "8013200662", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-4", "nazov": "§ 17 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-17.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-17", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57d28534-1a86-4af1-b99b-33a3f9b1114d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200662.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200662.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8013200662.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/7/2017\n8013200662\n12. 07. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:8013200662.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa\nMilučkého a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci\nsťažovateľa (pôvodne žalobca): Magura, s.r.o. Vyšné Ružbachy, so sídlom Vyšné Ružbachy 307, právne\nzastúpeného Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí žalovaného č. 1100305/1/161580/2013 a č. 1100305/1/161536/2013, obe zo dňa 05.04.2013,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/62/2013-134\nzo dňa 21. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove ako správny súd (§ 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP\") postupom podľa § 190 SSP zamietol\nžaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 1100305/1/161580/2013 a\nč. 1100305/1/161536/2013, obe zo dňa 05.04.2013, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery\nvydané Daňovým úradom Prešov, oba zo dňa 22.06.2012, uvádzané v poradí rozhodnutí žalovaného:\nč. 9712401/5/1190592/2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie september 2010 v sume 461 482,05 Eur a č. 9712401/5/1189385/2012, ktorým vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 611 656,70 Eur.\n2. Dôvodom dodatočného určenia dane za zdaňovacie obdobie september 2010 boli výsledky\ndaňovej kontroly zameranej na preverovanie zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom v tomto\nzdaňovacom období. Správca dane zistil, že žalobca v daňovom priznaní uviedol v riadku 07 základ\ndane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku vo výške 2 419 894,34 Eur (v uvedenej sume je zahrnutá aj\nsuma služby - prepravy tovaru vo výške 2 640,00 Eur, ktorá mala byť uvedená v riadku 11 daňového\npriznania) a k tomu prislúchajúcu daň vo výške 459 779,91 Eur, avšak správca dane kontrolou\npredložených dokladov zistil, že daňový subjekt nadobudol tovar v hodnote 2 428 852,96 Eur. Ide\no faktúry za betonársku oceľ, železné profily, plech, FeSi 75, FeSiMn, profily a drôty od spoločností\nWYROBY HUTNICZE ART-STAL Sp. z.o.o., Sidorská 82, Biala Podlaska, Poľská republika, VIMEX\nS.A., Warszawska 20, Radom, Poľská republika, F.H. BAUSTAL Sp. z.o.o., Karola Lowinskiego 2,\nKrakow, Poľská republika, SENEM COMPONENTS Sp., Jana Sobieskiego 07, Dobrowa Górnicza,\n\nPoľská republika, PARTNER STEEL Sp. z.o.o., Zwirki Wigury 7, Mikolow, Poľská republika a PPHU\nHYDRAMET, Sp. z.o.o., Gajewo Obwododowa 3, Gizycko, Poľská republika. Tovar bol prepravený z\nPoľskej republiky do Českej republiky, kde mal daňový subjekt uzatvorenú zmluvu o skladovaní č. 2009/3\nzo dňa 19.11.2009 so spoločnosťou IZOTECHNIK s. r. o., Bystřice nad Olší na dobu určitú do 31.08.2010.\nPrepravu tovaru, ktorá sa vždy skončila v Českej republike, zabezpečovala spoločnosť Spedycja oraz\nTransport Ciezki, Krysztof Pacholik, Dobrowa Gómica z Poľskej republiky. Tovar následne daňový\nsubjekt predal spoločnostiam PRB KARMONA Sp. z o.o., PARTNER STEEL Sp. z o.o., STELEELEX\nSp. z o.o., BH Sp. z o.o., FER IMPORT Sp. z o.o. do Poľskej republiky. Ďalej správca dane zistil, že\nsi kontrolovaný daňový subjekt z uvedeného nadobudnutia tovaru z iného členského štátu uplatnil aj\nodpočítanie dane, a to vo výške 459 278,31 eura.\n3. V súvislosti s vyrubeným rozdielom dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010\nkontrolou správca dane zistil, že žalobca uviedol v riadku 07 základ dane pri nadobudnutí tovaru v\ntuzemsku vo výške 3 272 690,79 Eur (v uvedenej sume je zahrnutá aj suma služby - prepravy tovaru vo\nvýške 30 434,33 Eur, ktorá mala byť uvedená v riadku 11 daňového priznania) a k tomu prislúchajúcu daň\nvo výške 621 811,23 Eur, avšak správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že daňový subjekt\nnadobudol tovar v hodnote 3 219 245,92 Eur. Ide o faktúry za betonársku oceľ, plechy, profily a valcovku\nod spoločností MARITEX Sp. z.o.o., Al. Jozefa Pilsudskiego 92, Dobrowa Górnicza, Poľská republika,\nPPHU HYDRAMET Sp. z.o.o., Gajewo Obwodowa 3, Gizycko, Poľská republika, STEELEX Sp. z.o.o.,\nPodolska 22, Nysa, Poľská republika a STAL S. C., Samsonowicza 5, Ostrowiec, Poľská republika. Tovar\nbol prepravený z Poľskej republiky do Českej republiky, kde mal daňový subjekt uzatvorenú zmluvu o\nskladovaní č. 2009/3 zo dňa 19.11.2009 so spoločnosťou IZOTECHNIK s. r. o., Bystřice nad Olší na\ndobu určitú do 31.08.2010. Prepravu tovaru, ktorá sa vždy skončila v Českej republike, zabezpečovala\nspoločnosť Spedycja oraz Transport Ciezki, Krysztof Pacholik, Dobrowa Górnica z Poľskej republiky.\nTovar následne daňový subjekt predal spoločnostiam PRB KARMONA Sp. z o.o., PARTNER STEEL Sp.\nz o.o., STELEELEX Sp. z o.o., BH Sp. z o.o., FER IMPORT Sp. z o.o. do Poľskej republiky. Ďalej správca\ndane zistil, že si kontrolovaný daňový subjekt z uvedeného nadobudnutia tovaru z iného členského štátu\nuplatnil aj odpočítanie dane, a to vo výške 616 028,71 Eur.\n4. Vzhľadom na rozdielny rozsah odvolacích a žalobných námietok, správny súd posudzoval, či žalovaný\nmal v rámci odvolacieho konania prihliadať i na tie procesné vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v\nodvolaniach proti dodatočným platobným výmerom nenamietal, najmä doručenie oznámenia o začatí\ndaňovej kontroly iba daňovému subjektu a vydanie platobných výmerov po zákonom ustanovenej\nlehote. Tieto vady už nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní, preto bolo potrebné v spojení so zásadou\nproporcionality vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i\ncelého daňového konania. Pri posudzovaní tejto otázky krajský súd vychádzal zo záväzného právneho\nnázoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") vysloveného v uzneseniach\nsp. zn. 3Sžf/144/2014, sp. zn. 3Sžf/145/2014, podľa ktorých je podstatným vecne správny výklad\nustanovenia § 74 ods. 2 DP.\n5. Správny súd v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 DP dôvodil, že odvolací orgán preskúmava napadnuté\nrozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca v odvolaniach zo dňa 16.11.2012 z procesných\nvád namietal spôsob doručovania (v jeden deň doručených 19 dodatočných platobných výmerov),\nkrátky časový odstup medzi dátumom určeným na prerokovanie protokolu o kontrole (18.06.2012)\na dátumom, dokedy sa mohol žalobca k protokolu písomne vyjadriť (15.06.2012). Ďalej namietal,\nže daňový úrad neuviedol číslo účtu, na ktorý mala byť daň zaplatená, namietal, že v daňovom\nkonaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím, ktoré je platné len za\npredpokladu, že bolo riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak zákon č. 511/1992 Zb. alebo\nosobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel\noznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru, alebo dodatočného platobného\nvýmeru. Ďalej namietal nedodržanie zákonnej lehoty 15 dní na vydanie rozhodnutia, nepreskúmateľnosť\na nezrozumiteľnosť rozhodnutí, že v konaní daňového úradu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv\nna zákonnosť rozhodnutí. Ostatné námietky smerovali k meritu veci a v doplnení odvolania žalobca\npredložil odborné stanovisko č. 4/2012 vypracované znalcom Ing. Mariánom Drozdom.\n6. Podľa správneho súdu s podstatnými námietkami sa žalovaný vysporiadal v preskúmavaných\nrozhodnutiach, pričom neboli dôvodné. Súd prvého stupňa zdôraznil, že tieto bolo potrebné posúdiť\nhlavne z hľadiska, či boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a či priamo ovplyvnili princíp\n\nspravodlivého konania a spôsobili daňovému subjektu odňatie možnosti riadne konať pred daňovým\norgánom.\n7. Žalobca v žalobách namietal predovšetkým nesprávny postup pri doručovaní Oznámenia o začatí\ndaňovej kontroly, Výzvy na predloženie dokladov, Upovedomenia o predĺžení lehoty na vykonanie\ndaňovej kontroly, ktoré boli doručované žalobcovi, nie X.. K. R., splnomocnenému zástupcovi žalobcu\npre celé konanie (§ 9 ods. 3 v spojení s § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.) a nedodržanie zákonnej\n15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia, stanovenej v § 44 ods. 6 písm. b) citovaného zákona.\n8. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník\nsa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného\npísomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah\nplnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci\nmôže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že\nza zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s\núradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje\nza konanie zástupcu.\n9. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové\nkonanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní\nniečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.\n10. V nadväznosti na vyššie uvedené a s poukazom na ustanovenia podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona\nč. 511/1992 Zb. krajský súd uviedol, že aj keď je nepochybné, že žalobca bol zastúpený zástupcom\nX.. K. R. a v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. mal správca dane písomnosti doručovať\ntomuto zástupcovi, z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že zastupovanie daňového\nsubjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane konal v nevyhnutných prípadoch aj s daňovým\nsubjektom, pričom aj z ustanovenia § 17 ods. 5 veta posledná citovaného zákona vyplýva, že ak má\nadresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i právnemu zástupcovi.\n11. S poukazom na tieto ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca spôsob doručovania v takomto\nrozsahu v odvolaniach nenamietal, ako i na skutočnosť, že týmito neodstrániteľnými vadami v postupe\nneboli žalobcovi odňaté žiadne práva, resp. procesné možnosti riadne konať pred daňovým orgánom,\nich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.\n12. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku o nedodržaní 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutí, keďže\ntáto sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukazoval na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky III. ÚS/24/2010, je potrebné rozlišovať medzi nedodržaním lehoty na vydanie\nrozhodnutia a nedodržaním lehoty na ukončenie daňovej kontroly (z čoho vychádza aj nález Ústavného\nsúdu). V danom prípade lehota na ukončenie daňovej kontroly bola dodržaná (daňová kontrola začala\ndňa 08.08.2011, predĺžená bola do 08.08.2012, ukončená bola dňa 18.06.2012 podľa § 15 ods. 13\nzákona č. 511/1992 Zb.), pričom v prípade nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutí bol na mieste\npostup podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\"), upravujúceho konanie proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy (t.j. podľa vtedy platného procesného predpisu).\n13. Ani vo vzťahu k ďalším procesným námietkam uvedeným v žalobách žalobca neuviedol, ako zasiahli\ndo jeho subjektívnych práv z pohľadu obmedzenia jeho možností riadne konať pred daňovými orgánmi.\nS poukazom na § 74 ods. 2 DP (neboli uplatnené v odvolaní proti dodatočným platobným výmerom) a\nz dôvodu, že sa nejedná o opodstatnené námietky a také, na ktoré by musel súd prihliadať z úradnej\npovinnosti, ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné.\n14. Na ozrejmenie správny súd uviedol, že nesprávne uvedený § 165 ods. 2 namiesto správneho § 165\nods. 5 DP nemení nič na skutočnosti, že správca dane mal a aj postupoval podľa doterajších predpisov\n(zákon č. 511/1992 Zb.). Spôsob výpočtu súm 461 482,05 Eur (zdaňovacie obdobie 9/20210) a 611\n656,70 Eur (zdaňovacie obdobie 3/2010) vyplýva z Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č.\n9712401/5/488539/2012/Guz zo dňa 21.05.2012, a to zo strany 19 až 27 (zdaňovacie obdobie 3/2010)\na str. 69 až 77 (zdaňovacie obdobie 9/2010), s ktorým bol zástupca žalobcu riadne oboznámený.\n\n15. Vo vzťahu k námietke, že daňové konanie bolo vedené nepríslušným, prípadne nesprávne\noznačeným správcom dane (prvotné daňové úkony realizoval Daňový úrad Stará Ľubovňa, následne ich\nrealizoval Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, rozhodnutie vydal Daňový úrad Prešov) správny súd\nprvého stupňa poukázal na § 2 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, 5, 6 zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch\na ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. ako aj § 2 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009\nZ.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov (účinný od 01.01.2012), z ktorých vyplýva, že vo\nveci konal príslušný orgán štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, pričom tieto ustanovenia podrobne\ncitoval správny súd v skoršom rozsudku 3S/62/2013-92 zo dňa 28.08.2014.\n16. K námietke, že správca dane pristúpil k prerokovaniu protokolu skôr, ako mu bolo doručené\nvyjadrenie žalobcu k protokolu, a teda k námietke týkajúcej sa akceptovania kópie vyjadrenia k protokolu\nz daňovej kontroly aj keď je zrejmé, že originál vyjadrenia bol prvostupňovému správnemu orgánu\ndoručený po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, správny súd poukázal na obsah administratívneho\nspisu a zápisnicu č. 9712401/5/1022280/2012/Guz zo dňa 18.06.2012, z ktorej vyplýva, že zástupca\nžalobcu poskytol správcovi dane kópiu písomného vyjadrenia k protokolu a následne sa dohodli na\nprerokovaní protokolu dňa 18.06.2012 o 13:30 hod., t.j. po jeho vyhodnotení správcom dane a následne\npo vyhotovení dodatku k protokolu, s čím splnomocnený zástupca súhlasil a zápisnicu na znak súhlasu\npodpísal.\n17. Taktiež hmotnoprávne námietky žalobcu správny súd s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1, § 11\nods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 49 ods. 2 písm. c) a § 49 ods. 6 zákona o DPH vyhodnotil ako nedôvodné\nz nižšie uvádzaných dôvodov.\n18. V danom prípade daňový úrad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.\n9712401/5/488539/2012/Guz zo dňa 21.05.2012, ktorý bol spolu s dodatkom k protokolu zo dňa\n18.06.2012 so žalobcom prerokovaný dňa 18.06.2012. Pri daňovej kontrole správca dane preveroval\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane\npri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, keď platiteľ nadobudol tovar v Poľskej\nrepublike pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej\nrepublike.\n19. Žalobca nakupoval tovar od poľských dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň, ktoré\nmu pridelila Slovenská republika. Tento tovar bol prepravovaný z Poľskej republiky (od poľských\ndodávateľov) do Českej republiky, kde si ho žalobca prevzal, uskladnil a následne predal ďalším poľským\nodberateľom. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli.\n20. Na účely DPH teda išlo u žalobcu o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, pričom pri\nuplatňovaní dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa najdôležitejšie určiť miesto nadobudnutia tovaru.\n21. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi, v danom\nprípade bola miestom nadobudnutia tovaru Česká republika a žalobca mal povinnosť tovar zdaniť v\nČeskej republike. Zároveň však z ustanovenia § 17 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že bol povinný\nzdaniť tovar v Slovenskej republike, lebo si tovar objednal pod slovenským identifikačným číslom pre\nDPH a nepreukázal, že k zdaneniu nadobudnutého tovaru došlo v Českej republike.\n22. Podľa správneho súdu si žalobca mohol podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH opraviť základ dane len v\nprípade, že preukázal, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v Českej\nrepublike, čo nepreukázal, ani túto skutočnosť nenamietal.\n23. Zároveň za nesporné správny súd považoval skutočnosti, že tovar zdanený ako nadobudnutie podľa\n§ 17 ods. 2 zákona o DPH nebol do Slovenskej republiky dovezený a žalobca uskutočnil zdaniteľné\ntransakcie, ktoré nie sú v zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona predmetom dane z pridanej hodnoty\nv Slovenskej republike.\n24. Žalobca si preto nemohol podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH uplatniť odpočet dane z nadobudnutia\ntovaru v Slovenskej republike, lebo tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike.\n\n25. V nadväznosti na uvedené správny súd vyhodnotil, že správca dane nepochybil, ak vyrubil žalobcovi\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 9/2010 v sume 461 482,05 Eur a za zdaňovacie\nobdobie 3/2010 v sume 611 656,70 Eur z dôvodu, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane pri nadobudnutí\ntovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH.\n26. Rovnako správny súd konštatoval, že žalobca nedôvodne namietal, že mu vzniklo právo na odpočet\nDPH podľa § 49 ods. 6 zákona o DPH a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane podľa § 51 ods.\n1 písm. c) citovaného zákona, pretože ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o DPH sa na daný prípad\nnevzťahuje.\n27. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípady, ak platiteľ,\nktorý podniká v zahraničí, v súvislosti s týmto podnikaním nakúpil tovar a služby v tuzemsku. V\nkonkrétnom prípade však žalobca nadobudol predmetný tovar v Českej republike.\n28. Na účely odstránenia možného dvojitého zdanenia zákon o DPH umožňuje platiteľovi opraviť základ\ndane na nulu, ale nie odpočítať daň tak, ako to urobil žalobca.\n29. Uvedený postup krajský súd vyhodnotil ako súladný s § 17 ods. 3 zákona o DPH a tiež s článkom 16\nVykonávacieho Nariadenia Rady EÚ 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia Smernice\nRady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého ak sa uskutočnilo\nnadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva, v zmysle čl. 20 Smernice Rady 2006/112/ES, členský štát\nv ktorom sa odoslanie alebo preprava skončí, uplatní svoju právomoc zdaniť, bez ohľadu na spôsob\nuplatnenia DPH na transakcii v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava začala.\n30. Správny súd prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí uzavrel konštatovaním, že žalovaný\nodôvodnenie dodatočného určenia dane vhodne podporil aj poukazom na judikatúru ESD a\nSmernice týkajúce sa problematiky DPH pri podnikaní platiteľa v rámci Spoločenstva, pri tzv.\nintrakomunitárnych obchodoch, pričom obsah preskúmavaných rozhodnutí vyhodnotil ako jasný,\nzrozumiteľný a nevybočujúci z medzí logickej správnej úvahy.\nII.\n31. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/62/2013-134 zo dňa 21. októbra 2016,\nprávoplatnému dňa 22.12.2016, podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") v zákonom určenej lehote\nkasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ako i s poukazom na porušenie\npravidla podľa § 491 ods. 2 SSP správnym súdom, pričom eventuálnym petitom kasačnej sťažnosti\nnavrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutia žalovaného č.\n1100305/1/161580/2013 a č. 1100305/1/161536/2013, obe zo dňa 05.04.2013, prípadne aj rozhodnutia\nDaňového úradu Prešov č. 9712401/5/1190592/2012 a č. 9712401/5/1189385/2012, obe zo dňa\n22.06.2012, zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alebo aby rozhodol tak, že rozsudok\nKrajského súdu v Prešove zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n32. Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich z\nuhradených súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia.\n33. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie procesnoprávnych pochybení namietal vo vzťahu k\nnesprávnemu doručovaniu písomností, nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov vo\nvzťahu k ozrejmeniu spôsobu výpočtu dane, nedodržaniu 15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia,\nzačatiu daňovej kontroly v rozpore s lehotou stanovenou zákonom, realizovaniu daňovej kontroly a\ndaňového konania nepríslušným správcom dane, porušeniu zákona pri prerokovaní protokolu o výsledku\ndaňovej kontroly.\n34. Z hmotnoprávnych námietok sťažovateľ napádal nesprávne právne posúdenie zdaniteľných plnení\nsprávnym súdom.\n\n35. Podľa sťažovateľa správny súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, keďže nie je pravdou, že by sťažovateľ v odvolaní nenamietal potrebu zákonného doručovania\npísomností. Základnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti alebo priznania práva v daňovom konaní\nje dodržanie riadneho spôsobu doručovania. Celé daňové konanie je postihnuté vadou nesprávneho\ndoručovania písomností, všetkých rozhodných dokumentov, ktoré boli doručované nesprávnemu\nsubjektu. Vada nesprávneho doručovania bola odvolaciemu orgánu v čase rozhodovania o odvolaní\nznáma a bolo jeho povinnosťou na túto okolnosť prihliadnuť, chybu odstrániť alebo uložiť odstránenie\nnedostatkov správcovi dane. Nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonaní daňovej kontroly má\npodstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, ako dospel k záveru,\nže tieto vady sú neodstrániteľné v ďalšom konaní. Neodstrániteľnosť chýb konania správcu dane nemôže\nísť na vrub daňového subjektu. Sťažovateľ nebol povinný uvedený postup správcu dane namietať a\nžalovaný bol povinný napraviť protizákonnosť tohto postupu z úradnej povinnosti, dôkazom čoho je aj\nskutočnosť, že dodatočný platobný výmer, ktorý sa prvotne doručoval priamo žalobcovi, vrátil žalovaný\npre jeho neplatnosť správcovi dane s pokynom, aby uvedený dodatočný platobný výmer doručil v\nzmysle zákona. Nesprávne doručovanie písomností má za následok ich nulitnosť a nemôžu vyvolávať\nžiadne právne účinky. Nesprávne doručenie oznámenia o vykonaní daňovej kontroly a upovedomenia o\npredĺžení lehoty na jej výkon zakladá jej nezákonnosť, teda aj nezákonnosť Protokolu o výsledku zistenia\ndaňovej kontroly. Ustanovenie § 17 ods. 5 zákona číslo 511/1992 Zb. nebolo možné na daný prípad\naplikovať. Žiadna písomnosť v rámci daňového konania nebola uvedeným spôsobom doručovaná tak,\naby bola zároveň doručená sťažovateľovi a jeho zástupcovi. Záver súdu o tom, že mu neboli odňaté\nžiadne práva je preto nesprávny. Okolnosť, že písomnosti boli doručované nesprávnemu subjektu,\nspôsobila prekážku v realizácii práv žalobcu. Bolo porušené jeho právo na zastupovanie v daňovom\nkonaní.\n36. Správny súd s odkazom na zásadu proporcionality vyhodnotil, že vady konania žalovaného nie\nsú tak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania. Súd\nneodkázal na žiadne zákonné ustanovenie, na základe ktorého predmetnú zásadu aplikuje. V tejto\nsúvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010, ohľadom\npriebehu nezákonne získaného dôkazu na zákonnosť rozhodnutia.\n37. Podľa sťažovateľa, správca dane vydal dodatočný platobný výmer v rozpore s § 44 ods. 6 písm. b),\nv spojení s § 15 ods. 13 a § 30 a ods. 7 zákona číslo 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011, keď\nnedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie. Podľa názoru sťažovateľa, nedodržanie lehoty\npre vydanie rozhodnutia má za následok jeho nezákonnosť.\n38. V ďalšej časti sťažovateľ poukázal na svoj výklad ohľadom aplikácie § 74 ods. 2 daňového poriadku\na uviedol, že v žalobe ním namietané procesné vady, majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a súd\nbol povinný sa nimi zaoberať. Žaloba obsahovala náležitosti podľa § 249 ods. 3 OSP a dôvodom pre\njej zamietnutie nemôže byť okolnosť, že žalobca nešpecifikoval, ako jednotlivé procesné vady zasiahli\ndo jeho subjektívnych práv.\n39. V danom prípade prvostupňové rozhodnutie správcu dane obsahuje vo svojom výroku nesprávne\noznačenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého bolo vydané. Citoval ustanovenie § 165 ods.\n2 daňového poriadku, § 30 ods. 2 zákona číslo 511/1992 Zb. v účinnom znení a uviedol, že uvedenie\nnesprávneho ustanovenia vo výroku rozhodnutia, má za následok jeho nezákonnosť. Uvedenú vadu\nnie je možné napraviť v rámci odôvodnenia rozhodnutia. Bez právneho významu zostáva skutočnosť, či\nvyrubovacie konanie bolo vykonané v súlade s ustanovením § 165 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z.z.\n40. Sťažovateľ ďalej namietal, že v rozhodnutí žalovaného nedošlo k ozrejmeniu spôsobu výpočtu\ndane, keďže v ňom nie je vymedzený základ dane a ani spôsob ako sa správca dane k základu dane\ndopracoval a dokonca ani len sadzba dane, na základe ktorej mala byť určená daňová povinnosť.\nAbsencia vymedzenia základu dane, spôsob jeho výpočtu a sadzby dane spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Nedostatočné odôvodnenie dodatočného platobného výmeru\nje preto v rozpore s ustanovením § 35 zákona číslo 511/1992 Zb. Uvedený nedostatok nemôže byť\nnapravený tým, že spôsob výpočtu sumy má vyplývať z protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly.\n41. Sťažovateľ v odvolaní namietal aj nesprávnosť postupu žalovaného, ktorý namiesto citácie\npríslušných zákonných ustanovení zákona o DPH alebo zákona o správe daní, citoval ustanovenia\n\nsmernice ES napriek tomu, že jej obsah mal byť v celom rozsahu implementovaný do vnútroštátneho\nprávneho poriadku, čím je daná zmätočnosť, nejasnosť a nepreskúmateľnosť postupu daňovej kontroly\na jej záverov.\n42. Rovnako zotrval aj na námietke konania nepríslušným správcom dane, postupom ktorého došlo k\nporušeniu práva na zákonného daňového kontrolóra. Ak došlo k zániku Daňového úradu Stará Ľubovňa,\nzaniklo tým aj poverenie na výkon daňovej kontroly vydané týmto úradom a kontrolóri vykonávali\ndaňovú kontrolu bez poverenia. Uvedená skutočnosť má za následok nezákonnosť zloženia kontrolnej\nskupiny a samotnej kontroly. Zmena príslušnosti daňového úradu nebola sťažovateľovi oznámená a táto\nnevyplývala ani z dodatočného platobného výmeru ani z rozhodnutia žalovaného.\n43. Sťažovateľ namietal nesprávnosť procesného postupu správcu dane, ktorý v rozpore s ustanovením\n§ 15 ods. 10 zákona číslo 511/1992 Zb. prihliadal na vyjadrenie sťažovateľa ako kontrolovaného\ndaňového subjektu predložené dňa 18.06.2012, po uplynutí lehoty na jej predloženie. Správca dane\nteda prerokoval protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly bez toho, aby mal k dispozícii vyjadrenie\nsťažovateľa. Sťažovateľ túto skutočnosť nenamietal v zápisnici o prerokovaní protokolu, pretože konal\nvo viere v zákonnosť postupu správcu dane. Správca dane zavádzal, keď konštatoval, že daňový subjekt\npredložil svoje vyjadrenie dňa 15.06.2012. Zo spisu vyplýva, že predmetné vyjadrenie bolo správcovi\ndane doručené dňa 19.06.2012, teda po prerokovaní protokolu.\n44. V súvislosti s posúdením sporných zdaniteľných plnení sťažovateľ uviedol, že napriek preukázanej\nskutočnosti, že v predmetných dodávkach tovaru okrem žalobcu figurujú ako odberatelia a dodávatelia\nprávnické osoby so sídlom v Poľskej republike, z obsahu predloženého administratívneho spisu\nnevyplýva, že by správca dane vykonal dokazovanie smerom k objasneniu okolností ohľadom týchto\nzahraničných subjektov.\n45. Zistenie skutkového stavu je podľa sťažovateľa na posúdenie veci nepostačujúce, keďže z\nadministratívneho spisu k vykonanej daňovej kontrole nie je zrejmé, či nadobudnutie dotknutého tovaru\nbolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru. Mal za to, že žalovaný,\nresp. správca dane mohli a mali v rámci medzinárodnej výmeny informácií zisťovať, či nadobudnutie\ndotknutého tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru. V\nprípade zdanenia dotknutého tovaru tak v SR, ako aj v členskom štáte konečnej spotreby dotknutého\ntovaru, by došlo k dvojitému zdaneniu toho istého tovaru. Správca dane a žalovaný boli povinní vykonať\ndokazovanie ohľadom uskutočnených dodávok tovaru aj u daňových orgánov Poľskej republiky, príp. aj\nČeskej republiky, ak sa domnievali, že tovar mal byť zdanený v Českej republike, a svoj postup s nimi\nskoordinovať. Ich vzájomný postup potom vo svojich dôsledkoch nesmie viesť k dvojitému zdaneniu\ntransakcie s tým istým tovarom (viď. rozsudok NS SR 3Sžf/41/2011).\n46. V upovedomení o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly sa uvádzalo, že daňová kontrola\nsa predlžovala z dôvodu zaslania medzinárodného dožiadania. Výsledok medzinárodného dožiadania\na dokonca ani samotné medzinárodné dožiadanie nie je obsahom spisu predloženého žalovaným. S\nuvedenou skutočnosťou, ako aj s námietkou neúplnosti administratívneho spisu sa Krajský súd Prešov\nvo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n47. Správca dane bol požiadaný zahraničnými daňovými orgánmi o medzinárodnú spoluprácu pri\nobjasňovaní intrakomunitárnych transakcií, uskutočňovaných medzi sťažovateľom a zahraničnými\nsubjektmi. Z informácií, ktoré sa správca dane dozvedel mu muselo byť známe, že nadobudnutia\ntovaru sťažovateľom v zahraničí, boli už predmetom zdanenia v členskom štáte, v ktorom sa skončila\npreprava tovaru. O predmetných skutočnostiach sa teda dozvedel pri výkone svojej činnosti, a preto\nju sťažovateľ nemusel v konaní preukázať. Napriek zisteniam, správca dane nevyslovil existenciu\ntrojstranného obchodu, ktorého sa zúčastnili vždy 3 osoby, pričom predmetom obchodu je dodanie\ntoho istého tovaru, osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských\nštátoch, sťažovateľ použil rovnaké identifikačné číslo pre DPH, tovar prepravil prepravca na účet\nsťažovateľa, český odberateľ použil české identifikačné číslo DPH, sťažovateľ v daňovom priznaní vyplnil\nriadok 35, podal riadne a včas súhrnný výkaz k DPH a dodávky tovaru riadne uviedol v súhrnnom\nvýkaze DPH, kde pri nich uviedol kód 1, teda kód pre trojstranný obchod, čím boli splnené všetky\nzákonom stanovené predpoklady pre určenie transakcie ako trojstranného obchodu. Napriek všetkým\nzisteným skutočnostiam, správca dane neaplikoval § 45 ods. 1, § 17 ods. 4 zákona o DPH, týkajúce\n\nsa trojstranného obchodu, ktorý je oslobodený od DPH. Prípadné nepresvedčivé vyhlásenie zástupcu\nžalobcu zo dňa 28.09.2011, ktorý nie je daňovým odborníkom, nemôže obstáť a je povinnosťou správcu\ndane zistiť, či sa jedná o trojstranný obchod alebo nie.\n48. Sťažovateľ namietal výklad správneho súdu o neprípustnosti aplikácie § 49 ods. 6 zákona o DPH,\nktorý je v rozpore s jeho ďalšou argumentáciou ohľadom aplikácie § 17 ods. 2 zákona o DPH. Nemožno\nv jednom prípade aplikovať tvrdenie, že miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je Česká\nrepublika a zároveň v druhom prípade, že miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je\nSlovenská republika. Tovar nadobudol sťažovateľ ako platiteľ DPH a následne ho predal ďalšiemu\nplatiteľovi DPH. Sťažovateľ uplatnil daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,\ntovar následne použil na jeho ďalšiu dodávku a zároveň má faktúru od dodávateľa z iného členského\nštátu, teda sú splnené všetky zákonné podmienky pre vykonanie odpočtu DPH. Tovar bol použitý na\npodnikanie v zahraničí, avšak možnosť odpočtu DPH je v takomto prípade s odkazom na ustanovenie\n§ 49 ods. 6 zákona o DPH postavená na úroveň tomu, akoby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.\nAk by bola Slovenská republika miestom nadobudnutia tovaru s odkazom na § 17 ods. 2 zákona o DPH,\nmôže sťažovateľ zároveň realizovať svoje právo na odpočet DPH podľa § 49 ods. 6 a § 51 ods. 1 písm.\nc) zákona o DPH.\n49. V závere sťažovateľ poukázal na nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, neúplnosť\nadministratívneho spisu, v ktorom sa nenachádzali žiadne fotokópie účtovných - kontrolovaných\ndokladov, k čomu správny súd nezaujal žiadne stanovisko. Tým, že žalovaný nepredložil doklady, na\nzáklade ktorých bolo vydané napádané rozhodnutie, nemohli byť riadne preskúmané vady konania.\nIII.\n50. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 24.01.2017, zotrvávajúc na svojich\nstanoviskách k podaným žalobám, uviedol, že napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za\nsprávny.\nIV.\n51. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 11 písm. g) SSP v spojení s § 438 ods. 2\nSSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom podľa § 452\nSSP, v rozsahu dôvodov kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP) a dospel k záveru, že sťažnostný návrh nie\nje dôvodný.\n52. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.\n53. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n54. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n55. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n56. Podľa § 438 ods. 2 SSP, o kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach\nustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (ďalej len „kasačný súd\").\n\n57. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n58. Podľa § 457 ods. 1 SSP, ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu, rozhoduje\no nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n59. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n60. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným\nrozhodnutím.\n61. Ak také rozhodnutie na základe zistení správneho súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí\nvadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a správny súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom\nna procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie\nsprávneho súdu zrušil.\n62. Podľa dôvodovej správy k Správnemu súdnemu poriadku, podanie kasačnej sťažnosti zásadne\nnebude prichádzať do úvahy z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ale jej podanie\nje odôvodnené nesprávnym právnym posúdením.\n63. Kasačný súd v rozsahu sťažnostných bodov preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n64. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a bodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 až 3\nSSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového\nmateriálu, nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam sťažovateľa uvedeným v kasačnej\nsťažnosti dopĺňa nasledovné.\n65. Podľa ust. § 165 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované.\n66. Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj „zákon o správe daní\"\nalebo „zákon č. 511/1992 Zb.\") v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre\nuloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.\n67. V danom prípade bol predmetom súdneho prieskumu postup a rozhodnutia správcu dane a\nžalovaného, týkajúce sa zdaňovacieho obdobia marec 2011, vydané na základe daňovej kontroly začatej\nna základe oznámenia zo dňa 12.08.2011, doručeného žalobcovi dňa 17.08.2011, a preto bolo potrebné\nna postup daňových orgánov a vydané rozhodnutia aplikovať právny predpis účinný do 31.12.2011, a\nto zákon číslo 511/1992 Zb.\n68. Podľa § 9 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, k 1. januáru 2012 minister financií Slovenskej republiky určí vnútornú\norganizačnú štruktúru daňových úradov a zriadi pobočky daňových úradov a kontaktné miesta daňových\núradov.\n\n69. Zákonom je zriadených 8 daňových úradov v sídlach vyšších územných celkov. Na zabezpečenie\nvýkonu činností daňového úradu sa môžu na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky a kontaktné\nmiesta daňového úradu ako jeho organizačné zložky. Pobočka daňového úradu je len organizačnou\nzložkou daňového úradu.\n70. V danom prípade po vytvorení pobočky Daňového úradu Prešov v Poprade došlo len k zmene\npobočky vykonávajúcej daňovú kontrolu, nedošlo k zmene daňového úradu vykonávajúceho kontrolu, a\npreto námietka sťažovateľa smerujúca k nepríslušnosti pobočky Poprad Daňového úradu Prešov nie je\ndôvodná. Dodatočné platobné výmery sú podpísané oprávneným subjektom, riaditeľom odboru kontroly\nDaňového úradu Prešov a opatrené pečiatkou tohto daňového úradu. Taktiež osobami zúčastnenými\nna výkone daňovej kontroly, a to pred i následne po zmene pobočky DÚ Prešov, poverenými výkonom\nkontroly, boli zamestnanci správcu dane uvedení a podpísaní na strane 1 a strane 105 protokolu č.\n9712401/5/488539/2012/Guz zo dňa 21.05.2012.\n71. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé\ndaňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom\nkonaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.\n72. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že oznámenie o výkone daňovej kontroly\nDPH za predmetné kontrolované zdaňovacie obdobia bolo doručené priamo sťažovateľovi, hoci mal\nna zastupovanie v daňovom konaní splnomocneného zástupcu na základe splnomocnenia zo dňa\n25.02.2010. V priebehu daňového konania sťažovateľ nenamietal nesprávne doručovanie písomností\ndaňových orgánov, naopak, všetkých úkonov pred správcom dane sa zúčastňoval splnomocnený\nzástupca daňového subjektu, X.. K. R., ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc o ústnych pojednávaniach,\núradných záznamov o odovzdaní a prevzatí kontrolovaných dokladov a pod. Na základe uvedených\ndôvodov, v zhode s názorom správneho súdu, dospel aj kasačný súd k názoru, že procesné pochybenie\nsprávcu dane spočívajúce v nesprávnom doručovaní písomností priamo daňovému subjektu a nie\njeho splnomocnenému zástupcovi, nespôsobilo porušenie práv sťažovateľa na zastúpenie. Daňové\norgány komunikovali so splnomocneným zástupcom sťažovateľa, vykonávali dokazovanie s jeho\nsúčinnosťou, jemu bol doručený protokol o zisteniach vyplývajúcich z kontroly a s ním bol aj reálne\nprerokovaný. Dodatočné platobné výmery, z ktorých vyplývali pre sťažovateľa povinnosti, boli doručené\nsplnomocnenému zástupcovi sťažovateľa dňa 09.11.2012, a nie je ich možné považovať za nulitné, ako\nsa domnieva sťažovateľ.\n73. Splnomocnený zástupca sťažovateľa prevzal osobne dňa 05.06.2012 výzvu na vyjadrenie sa k\nprotokolu a jeho prerokovanie, ktoré bolo určené na deň 18.06.2012. V danom prípade daňová kontrola\nzačala dňa 08.08.2011 a skončila dňom prerokovania protokolu v lehote určenej v ustanovení § 15\nods. 17 zákona číslo 511/1992 Zb., a preto zistenia uvedené v protokole nie je možné považovať\nza nezákonne získaný dôkaz tak, ako sa domáhal žalobca v odvolaní s poukazom na právny názor\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v jeho rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 24/2010, ktorý preto nie\nje aplikovateľný na daný prípad. V danom prípade začala daňová kontrola 08.08.2011, bola na základe\nžiadosti č. 9712401/2012/729/Guz zo dňa 17.01.2012 predĺžená oznámením nadriadeného orgánu\nč. 1020201/1/41470/2012 zo dňa 02.02.2012 o šesť mesiacov a ukončená bola dňom prerokovania\nprotokolu z daňovej kontroly, dňa 18.06.2012, t.j. pred uplynutím maximálnej lehoty podľa § 15 ods. 17\ncitovaného zákona.\n74. Čo sa týka námietky sťažovateľa smerujúcej proti nezákonnosti dodatočných platobných výmerov zo\ndňa 22.06.2012 z dôvodov, že neboli vydané v zákonom určenej lehote, zaujal kasačný súd stanovisko\nzhodné so záverom prijatým v rozhodnutiach vydaných Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rámci\nodvolacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP, vo veciach týkajúcich sa tých istých účastníkov\nkonania, avšak iných zdaňovacích období, ktorými zrušil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a vrátil\nmu ich na ďalšie konanie, podľa ktorého: „ z ustanovenia § 74 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva,\nže odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca\nv odvolaní zo dňa 16.11.2012 z procesných vád namietal iba, že dodatočný platobný výmer nebol\nvydaný v zákonnej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly a z tohto dôvodu ide o nezákonné\nrozhodnutie. Dôvody odvolania smeroval aj k meritu veci a v doplnení odvolania predložil odborné\nstanovisko 4/2012 vypracované znalcom Ing. Mariánom Drozdom, Košice vo veci uplatnenia nároku\nna odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Z odôvodnenia\n\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré urobil\ndaňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na vydanie\nrozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana\nzabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t OSP. Právny\nvýznam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s lehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú\npovinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa § 69 Daňového poriadku.\"\n75. Nedodržanie zákonom určenej procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia preto ani v danom prípade\nnie je takou vadou, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.\n76. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru v tuzemsku,\nposkytnutie služby v tuzemsku, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, a to vždy za\nprotihodnotu, ako aj dovoz tovaru z tretích štátov.\n77. Podľa § 17 ods. 1 až 4 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je\nmiesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\n78. Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský\nštát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia\ntovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo\npre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v\nktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.\n79. Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo\npredmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ\ndane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.\n80. Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto\npodľa odseku 1, ak\na) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v\nktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň\nv členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,\nb) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, a\nd) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).\n81. Podľa § 45 ods. 1 až 4 zákona o DPH, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n82. Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť\ndaň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje\nza zdanené.\n83. Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude\nobsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod.\n84. Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé\n\na) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v\ntuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa\ndruhého odberateľa,\nb) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v\ntuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.\n85. Do ustanovenia § 17 zákona o DPH boli transponované čl. 40 až 42 (čl. 28b bod A ods. 2 tretí\npododsek šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS) Smernice Rady 2006/112/ES, podľa ktorých, za miesto\nnadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava\ntovaru nadobúdateľovi. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40, sa za miesto nadobudnutia\ntovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území\nčlenského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočnil toto\nnadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak podľa\nčlánku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru\nkončí, po tom, ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom\nštáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil.\nPrvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za\nzdanené podľa článku 40, ak sú splnené tieto podmienky:\na) nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade\ns článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu\npovinnú platiť daň v súlade s článkom 197;\nb) nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265.\n86. Podľa článku 167 uvedenej smernice (čl. 17 ods. 1 šiestej smernice Rady\nč.\n77/388/EHS), ak právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vznikla daňová povinnosť v súvislosti s daňou,\nktorá je odpočítateľná.\n87. Keďže miestom dodania tovaru v oboch prípadoch je Česká republika, dodávky tovaru neboli\npredmetom dane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH. Keďže tovar bol predávaný mimo územia Slovenskej\nrepubliky, žalobca uskutočnil transakciu, ktorá nie je predmetom DPH v Slovenskej republike, a teda\nsprávca dane mu neuznal právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.\n88. Z uvedenej úpravy vyplýva, že trojstranný obchod je taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby,\nktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho\nistého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi\nz jedného členského štátu do iného členského štátu. Miestom nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho prepravy\nalebo odoslania k nadobúdateľovi, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa § 17 ods. 4\na § 45 zákona o DPH. Pre trojstranný obchod platia nasledujúce podmienky:\n- všetky tri zúčastnené osoby sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\n- prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\n- tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z\nčlenského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého\nodberateľa\n- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí a je osobou povinnou platiť daň.\n89. V danom prípade bolo miestom nadobudnutia tovaru územie Českej republiky, kde pri nadobudnutí\ntovaru vznikla daňová povinnosť. Okrem toho je však potrebné vychádzať aj zo zásady, že zdanenie\nnadobudnutia tovaru bude v tuzemsku, pretože objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom\nDPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku, a to z dôvodu, že objednávateľ nepreukázal, že k zdaneniu\nnadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru.\n90. Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom žalovaného, vychádzajúcim z pravidiel zákona\no DPH, že v prípade, ak sa slovenský platiteľ dane rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte a\ntento tovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu, je slovenský platiteľ dane povinný sa\nv tomto členskom štáte - mieste dodania registrovať pre DPH, pretože v tomto členskom štáte nadobudol\ntovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom\n\ndane. Bolo potrebné, aby žalobca požiadal v Českej republike o pridelenie českého identifikačného čísla\npre DPH, pod týmto číslom si objednal tovar od poľského dodávateľa a ako platiteľ priznal v Českej\nrepublike nadobudnutie tovaru a v daňovom priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou\nsadzbou dane v Českej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike\nuplatniť odpočítanie dane. V tomto prípade si slovenský platiteľ dane objednal tovar pod identifikačným\nčíslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava\ntovaru a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom\nsa skončila preprava tovaru. Sťažovateľ mal možnosť vykonať v súlade s sa § 17 ods. 3 zákona o DPH\nopravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike, čiže opraviť základ dane z\nnadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie DPH z nadobudnutia tohto tovaru\nv Českej republike.\n91. Ak teda nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil\nčlenský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto\nnadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje členský\nštát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto\nnadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava\ntovaru. Nadobúdateľ je teda povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi\npridelil identifikačné číslo pre daň bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, pretože\ntovar nepoužil na svoje dodávky v tomto členskom štáte. Rovnako zdaní aj nadobudnutie tovaru v inom\nčlenskom štáte, kde skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Zákaz odpočítania dane z nadobudnutia\ntovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, vyriekol Súdny dvor v\nrozsudku v spojených prípadoch C-536/08 a C-539/08.\n92. Podľa rozsudku ESD C-536, 539/08: „... je nesporné, že tovar zdanený z titulu nadobudnutia v\nrámci Spoločenstva, ktoré je podľa čl. 28b A ods. 2 prvého odseku šiestej smernice považované za\nuskutočnené v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, nebolo do tohto členského štátu skutočne\ndovezený.\nZa týchto podmienok nemožno uvedené plnenia považovať za plnenia, ktoré zakladajú \"právo na\nodpočet\" v zmysle článku 17 šiestej smernice. V dôsledku toho sa na také nadobudnutie v rámci\nSpoločenstva nemôže vzťahovať všeobecná úprava odpočtu upravený v uvedenom článku.\nJe potrebné zdôrazniť, že takýto všeobecný režim odpočtu dane, upravený v článku 17 šiestej smernice,\nnemôže v situácii, aká je vo veci samej, nahradiť osobitný režim upravený v článku. 28b A ods. 2 druhom\nodseku tejto smernice, ktorý vychádza z mechanizmu zníženia základu dane umožňujúceho korigovať\ndvojité zdanenie.\nOkrem toho, keby bol v takom prípade priznaný nárok na odpočet, hrozilo by, že bude narušený potrebný\núčinok článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho odseku šiestej smernice vzhľadom na to, že zdaniteľná\nosoba, ktorej bol priznaný nárok na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola\nmotivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom\nštáte, v ktorom došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy. Takéto riešenie by mohlo nakoniec ohroziť\npoužitie základného pravidla, ktoré stanovuje, že sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci spoločenstva\npovažuje miesto, kde sa tovar nachádza pri ukončení odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte,\nkde dochádza ku konečnej spotrebe, čo je cieľom prechodnej úpravy .\nVzhľadom na vyššie uvedené je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok. 17 ods. 2 a 3,\nako aj článok 28b A ods. 2 šiestej smernice sa musia vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá\nsa nachádza v situácii opísanej v prvom odseku tohto posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo\nna okamžitý odpočet DPH, ktorou je na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva.\"\n93. V konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané zdanenie nadobudnutia tovaru v členskom štáte\nskončenia odoslania alebo prepravy tovaru, t.j. dvojité zdanenie a správca dane postupoval v súlade\nso zákonom, ak na daný prípad aplikoval výklad príslušného článku šiestej smernice v spojitosti so\nSmernicou č. 2006/112/ES Európskym súdnym dvorom, týkajúci sa úpravy odpočtu DPH v obdobnom\nprípade.\n94. Podľa ust. § 30 ods. 2 a 3 zákona č. 511/1992 Zb., rozhodnutie musí obsahovať najmä\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,\nc) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa\nrozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo\n\npridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo\nosobitného zákona,\nd) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie,\naj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,\ne) poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné\nvylúčenie odkladného účinku,\nf) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo\nsprávcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie\na odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo\nním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej\npečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok\núradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.\n95. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\n96. Z obsahu dodatočného platobného výmeru ako i žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd\nzistil, že rozhodnutia daňových orgánov obsahovali náležitosti určené zákonom číslo 511/1992 Zb.\n97. K sťažnostnému bodu, týkajúceho sa uvedenia nesprávneho ustanovenia vo výroku dodatočného\nplatobného výmeru, kasačný súd uvádza, že nesprávne uvedenie § 165 ods. 2 namiesto ustanovenia §\n165 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z.z., ktoré je len doplňujúcou prechodnou právnou úpravou, týkajúcou\nsa aplikácie právnej normy v dôsledku zmeny právneho predpisu, nie je vadou, ktorá by spôsobila\nnezákonnosť rozhodnutia, keďže toto bolo vydané v súlade s účinným hmotnoprávnym predpisom, podľa\n§ 44 ods. 6 písm. b) zákona číslo 511/1992 Zb., ktorý je vo výroku uvedený.\n98. Výška DPH platná pre územie Slovenskej republiky, a to 20 %, je všeobecne známa, daná zákonom,\ntúto nie je potrebné dokazovať, a preto neuvedenie danej informácie o sadzbe DPH nepovažuje kasačný\nsúd za vadu, ktorá by spôsobila nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Sťažovateľ ako podnikateľ, ktorý je\npovinný podávať daňové priznania, viesť riadne účtovníctvo, domáhajúci sa odpočtu DPH, sa nemôže\ndovolávať neznalosti výšky DPH a v dôsledku toho aj nepreskúmateľnosti jej výpočtu z daňového\nzákladu, ktorý sám uviedol.\n99. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane nevidí kasačný súd ani v okolnosti. že okrem citácie\nvnútroštátnych právnych predpisov, ktoré na daný prípad aplikoval, uviedol na podporu svojho právneho\nnázoru aj príslušné články Smernice Rady 2006/112/ES, z ktorých vnútroštátna právna úprava v\noblasti DPH vychádza. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami, logicky a právne správne svoje rozhodnutie odôvodnil.\n100. V konaní pred daňovými orgánmi ani počas súdneho prieskumu sťažovateľ nerozporoval skutkové\nzistenia správcu dane týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu na odpočet DPH z predložených faktúr,\nsúd preto v konaní nepostupoval v rozpore so zákonom, ak vychádzal zo skutkového stavu zisteného\nsprávnym orgánom (§ 119 veta prvá SSP) a nevykonával vlastné zisťovanie z faktúr predložených ku\nkontrole správcovi dane.\n101. Ohľadom námietky sťažovateľa, že nepodal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole č.\n9712401/5/533349/2012 v určenej lehote, čo je v rozpore s konštatovaním správcu dane uvedenom v\njeho dodatku zo dňa 18.06.2012, kasačný súd uvádza, že napriek nedodržaniu lehoty sťažovateľom na\npodanie vyjadrenia, správca dane reflektoval na oneskorené podanie, čo však v žiadnom prípade nie\nje na ujmu práv sťažovateľa a nespôsobuje vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť postupu správcu\ndane alebo rozhodnutia.\n102. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov zamietol kasačnú sťažnosť\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/62/2013-134 zo dňa 21. októbra 2016 podľa § 461\nSSP, pretože napadnutý rozsudok správneho súdu je čo do právneho posúdenia vecne správny a v jeho\nkonaní ani v postupe daňových orgánov oboch stupňov nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí.\n\n103. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §\n175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu\nv konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n104. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/62/2013", "guid": "4f5974a8-dfb0-4469-9d83-781350e7649b:144d6780-14a1-4cf3-a3d8-51ad962c5690", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}