{"guid": "a980eba0-4297-432a-86b8-a4587d161186:47b84bb2-be25-497f-b72e-f1ce2462b857", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8012200887.2", "spisova_znacka": "8Sžo/69/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/69/2015 z 22. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. 8Sžo/69/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8012200887.2", "identifikacne_cislo": "8012200887", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "nazov": "§ 223 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-223"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-223"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47b84bb2-be25-497f-b72e-f1ce2462b857", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200887.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200887.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200887.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/69/2015\n8012200887\n22. 06. 2017\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2017:8012200887.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci žalobcu: COMPRO Trade,\ns.r.o., so sídlom Petrovany - Vysielač 573, Petrovany, IČO: 36 503 312, zastúpeného JUDr. Martinom\nKirňakom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so\nsídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/02677-2.1\nzo dňa 19. októbra 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n1S/92/2012-71 zo dňa 27. januára 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/92/2012-71 zo dňa 27.\njanuára 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/92/2012-71 zo dňa 27. januára 2015, podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „OSP“), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2012/02677-2.1 zo dňa 19. októbra 2012, ktorým\ntento rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. P : 44/2012-R zo dňa 13. augusta 2012, ktorým bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške 500 € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii\npráce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) a podľa § 46 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov\nuvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) zákona č. 125/2006 Z. z., a to\nkonkrétne v § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31. augusta 2011\n(ďalej len „Zákonník práce“), a to tým, že zamestnávateľ využíval v období od augusta do novembra\nroku 2010 závislú prácu fyzickej osoby - M. C., nar. XX.XX.XXXX, Dohoda o vykonaní práce (ďalej\nlen „DoVP“) zo dňa 02. augusta 2010, v mesiaci august roku 2010 závislú prácu fyzických osôb Y. J., nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 07. augusta 2010, K. L., nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 06.\nseptembra 2010, v období od septembra do novembra roku 2010 závislú prácu fyzickej osoby - T. M.,\nnar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 01. septembra 2010, v období od januára do augusta roku 2010 závislú\nprácu fyzickej osoby - N. M., nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 29. marca 2007, v období od januára do\nnovembra roku 2010 závislú právu fyzických osôb - K. Q., nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 05. apríla\n1969, K. Y. nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 11. septembra 2009, v období od júna do novembra roku\n2010 závislú prácu fyzickej osoby - X. T., nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 24. júna 2010, v období od\njúna do októbra roku 2010 závislú prácu fyzickej osoby - E. L., nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 16. júna\n2010, v mesiacoch máj a jún roku 2010 závislú prácu fyzickej osoby - M. G., nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo\ndňa 03. mája 2010, v období od mája do novembra roku 2010 závislú prácu fyzickej osoby - E. U., nar.\n\nXX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 03. mája 2010, v období od marca do júna roku 2010 závislú prácu fyzickej\nosoby - L. H. nar. XX.XX.XXXX, DoVP zo dňa 28. februára 2010 v rozpore s podmienkami ustanovenými\nv Zákonníku práce, a to tým, že uzatvoril s menovanými fyzickými osobami dohody o vykonaní práce na\nvýkon prác, ktoré nie sú vymedzené výsledkom, ktoré boli zistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu\nv období od 17. decembra 2010 do 01. januára 2011, zmenil tak, že v jeho výrokovej časti sa vypúšťa\nuloženie pokuty za porušenie povinnosti stanovenej v § 223 ods. 1 Zákonníka práce (v znení účinnom do\n31. augusta 2011) vo vzťahu k zamestnancom - fyzickým osobám - N. M., nar. XX.XX.XXXX/ DoVP zo\ndňa 29. marca 2007, K. Q., nar. XX.XX.XXXX/ DoVP zo dňa 05. apríla 2008 a K. Y., nar. XX.XX.XXXX/\nDoVP zo dňa 11. septembra 2009 a ukladá sa pokuta vo výške 380 €.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplynul záver, že rozhodnutia sú dostatočne\na presvedčivo odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Dal do pozornosti, že správne\norgány oboch stupňov dospeli k záveru, že žalobca porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce upravujúceho\ndohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tak, že zamestnávateľ môže na plnenie\nsvojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody\no prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej\nčinnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda\no vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej\nčinnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).\nZa nedôvodné označil námietky žalobcu, že správne orgány boli povinné k veci vypočuť zamestnancov,\ns ktorými žalobca uzavrel dohody o vykonaní práce. Ďalej uviedol, že v preskúmavanej veci nejde o spor\nmedzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale o zistenie, či zamestnávateľ dodržiava pracovnoprávne\npredpisy, v predmetnej veci ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Doplnil, že z dohôd označených\nako dohoda o vykonaní práce nesporne vyplýva, že ide o dohody o pracovnej činnosti a rovnako je\nnesporné, že musí ísť o dohody uzatvárané výnimočne, pričom v prejednávanej veci nemožno hovoriť\no výnimočnosti.\nV súvislosti s tvrdením žalobcu, že medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti nie\nje rozdiel, považoval za potrebné poukázať na to, že dohodu o vykonaní práce uzatvára zamestnávateľ\ns fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce nepresahuje 350 h. v kalendárnom roku. Ak\nzamestnanec už predtým podpísal so svojim zamestnávateľom inú dohodu, do rozsahu prác sa\nzapočítava aj táto práca. Dohoda sa uzatvára písomne, najneskôr deň pred dňom začatia výkonu\npráce. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za\nvykonanú prácu, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a predpokladaný rozsah práce, ak jej\nrozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej\ndobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak\nnemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky.\nZamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla (§ 226 ods. 1 až 5 Zákonníka práce).\nĎalej uviedol, že na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu\nnajviac 10 h. týždenne. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutý\nrozsah pracovného času, dohodnutá odmena za vykonanú prácu a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.\nOkamžité zrušenie dohody možno dohodnúť len pre tie prípady, v ktorých možno okamžite zrušiť\npracovný pomer, jednostranne možno zrušiť dohodu len s pätnásťdňovou výpovednou dobou, ktorá\nzačína dňom doručenia písomnej výpovede (§ 228a ods. 1 až 3 Zákonníka práce).\nTaktiež vyslovil, že z citácie niektorých dohôd je zrejmé, že ak žalobca tvrdí, že z obsahu dohody vyplýva,\nže ide o dohodu o pracovnej činnosti a nie dohodu o vykonaní práce, z vyššie citovaného jednoznačne\nvyplýva, že tomu tak nie je.\nDodal, že zákon č. 125/2006 Z. z. neustanovuje, že by správny orgán mohol upustiť od uloženia pokuty\nza správny delikt. Mal za to, že správna úvaha žalovaného vo vzťahu k výške uloženej pokuty nevybočila\nz medzí a hľadísk logického úsudku.\nNámietku žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 1 ods. 3 Zákonníka práce nepokladal za dôvodnú, nakoľko\nsprávne orgány pokutu neuložili za porušenie tohto ustanovenia. Doplnil, že aplikácia ustanovenia §\n15 Zákonníka práce, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za\n\nktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom, v tejto veci neprichádza do úvahy vzhľadom na vyššie\ncitované ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z..\nZa neopodstatnenú označil aj námietku žalobcu, ktorý správnym orgánom vytýkal, že sa nevyrovnali s\njeho námietkami v podaní zo dňa 10. januára 2011 (vyjadrenie k protokolu o výsledku inšpekcie práce\nzo dňa 07. januára 2011), nakoľko uvedené je z obsahu odôvodnení zrejmé. Uviedol, že podkladom\npre vydanie rozhodnutia je protokol č. IPV-I-38-2.3/P-E24,A25-11 zo dňa 07. januára 2011, ktorý bol s\nkonateľom žalobcu prerokovaný a k jeho obsahu sa žalobca mal možnosť vyjadriť, čo aj urobil uvedeným\nvyjadrením.\nSúčasne vyslovil, že z odôvodnení rozhodnutí nesporne vyplýva, že správne orgány otázku výnimočnosti\npráce podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce vôbec nezdôrazňovali, ani tým neargumentovali. V súlade s\nustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. správne orgány v konaní aplikovali správny poriadok,\nnakoľko na konanie podľa § 19 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Mal za to, že rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci.\nUviedol, že povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, a to aj v zmysle\nzásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13. februára 1991,\npodľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj zásady a to, že každá\nosoba, ktorá čelí správnej sankcii, má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný\nčas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá má\nbyť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať\nmožnosť vyjadriť sa, resp. byť vypočutá predtým, ako sa príjme akékoľvek rozhodnutie, správny akt,\nktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.\nZa nesporné označil, že medzi účastníkmi konania je sporná právna otázka vo vzťahu k výkladu § 223\nods. 1 Zákonníka práce a nie skutková, pričom nariadenie ústneho pojednávania považoval rovnako\nako žalovaný za neúčelné.\nV súvislosti s názorom žalobcu, že uloženie pokuty nie je povinnosťou inšpektorátu práce, ale „iba\noprávnením“ zdôraznil, že tento názor žalobcu nekorešponduje s ustanovením § 19 ods. 1 zákona č.\n125/2006 Z. z., pretože by muselo obsahovať obligatórne, že môže od uloženia pokuty upustiť. Doplnil,\nže tento názor jednoznačne vyplýva aj z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého\nštátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon.\nTaktiež konštatoval, že argumentácia žalobcu ním uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na predmetnú vec je nedôvodná a neaplikovateľná, nakoľko správne orgány\nneposudzovali platnosť právnych úkonov, ale dodržiavanie ustanovení Zákonníka práce pri uzatváraní\ndohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, v\nktorom navrhol rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/92/2012-71 zo dňa 27. januára 2015 zrušiť\na vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak,\nže rozhodnutie žalovaného č. S/2012/02677-2.1 zo dňa 19. októbra 2012 zruší a vec žalovanému vráti\nna ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, a taktiež že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. K posudzovaniu charakteru uzatváraných dohôd uviedol, že hoci boli dohody medzi\nuvedenými zamestnancami a zamestnávateľom (žalobcom) označené ako dohody o vykonaní práce,\nz ich obsahu možno vyvodiť, že v skutočnosti (vzhľadom na charakter vykonávaných prác) ide o\ndohody o pracovnej činnosti. Mal za to, že nesprávne formálne označenie právneho úkonu nemohlo mať\nvplyv na platnosť právneho úkonu. Zdôraznil, že zo strany žalobcu nejde o simulovaný právny úkon,\nani o žiadne nezákonné konanie. Doplnil, že nesprávne označenie právneho úkonu v tomto prípade\nnezakladá vo vzájomnom vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca žiadnu nerovnomernosť, diskrimináciu\nzamestnanca alebo ukrátenie jeho nárokov. Rovnako tak dal do pozornosti, že podobne ani vo vzťahu k\nštátnym orgánom (Daňový úrad, Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa) nespája zákon s nesprávnym\n\noznačením týchto dvoch právnych úkonov žiadne následky, resp. v oboch prípadoch nastáva vo vzťahu\nk povinnostiam zamestnávateľa rovnaký právny režim.\nNásledne poukazujúc na § 226 ods. 2 a § 228a ods. 2 Zákonníka práce, uviedol, že z týchto je zrejmé, že\nobdobne ako pri dohode o vykonaní práce aj pri dohode o pracovnej činnosti je podstatnou náležitosťou\ntohto právneho úkonu jednak ustanovenie o rozsahu práce (pracovná úloha), teda dohodnutá práca, ako\naj ustanovenie o predpokladanom rozsahu práce v hodinách, ktorým je dohodnutý rozsah pracovného\nčasu. Zdôraznil, že vo vzťahu k porušeniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce v zmysle rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 22/1980 pre posúdenie otázky, či zamestnanec vykonáva\npráce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, alebo či zamestnanec\npracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere, nemožno vychádzať len z označenia písomnej dohody\nuzavretej účastníkmi, ale aj z jej obsahu.\nOpätovne namietal, že v správnom konaní malo byť nariadené pred správnym orgánom ústne\npojednávanie, aby si správny orgán osvojil skutočný úmysel účastníkov právnych úkonov, ktorý možno\npodľa žalobcu v danom prípade považovať za rozhodujúci faktor pre posúdenie právneho úkonu\núčastníkov zmluvného vzťahu. Preto pokladal za potrebné, aby správny orgán v konaní vykonal\ndokazovanie tak, aby mohol byť posúdený skutočný obsah právneho úkonu medzi žalobcom a jeho\nzamestnancami, a to vykonaním takých dôkazov, podľa ktorých by bol zistený skutočný úmysel, ako aj\nskutočná vôľa účastníkov.\nK otázke výnimočnosti práce, ktorú posudzoval správny orgán uviedol, že táto otázka nie je v zákone\ndefinovaná, preto nie je dôvod posudzovať ju pri vydávaní tohto rozhodnutia. Doplnil, že v tomto\nprípade ide o výnimočnú prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, t.j. dokladaním tovaru v konkrétnom\nhypermarkete. Mal za to, že výnimočnosť v danom prípade spočívala aj v tom, že žalobca ako dodávateľ\nslužieb pre hypermarkety je závislý od ich objednávok, preto zamestnancov na dohody naberá podľa\npotreby, teda aj výnimočne podľa objemu objednaných služieb, ktoré pre tieto zabezpečuje.\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 1S/92/2012-71 zo dňa 27. januára 2015 považuje za vecne správny a zákonný. V plnom\nrozsahu sa s ním stotožňuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať\núspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 22. júna 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nInšpektorát práce Prešov vykonal v období od 17. decembra 2010 do 07. januára 2011 podľa zákona\nč. 125/2006 Z. z. inšpekciu práce u zamestnávateľa COMPRO Trade, s.r.o., ktorá bola zameraná na\nkontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. Zistené nedostatky boli popísané v protokole č.:\nIPV-1-38-2.3/P-E24, A25-11 zo dňa 07. januára 2011.\nProtokol č.: IPV-1-38-2.3/P-E24, A25-11 zo dňa 07. januára 2011 bol prerokovaný s konateľom\nCOMPRO Trade, s.r.o., U. I., ktorý sa k jeho obsahu a ku všetkým zisteným skutočnostiam a\nnedostatkom vyjadril.\nVo vyjadrení žalobcu zo dňa 10. januára 2011 sa uvádza, že nedostatok, ktorý je mu vyčítaný nemá\nžiaden vplyv na pracovnoprávny vzťah a rovnako ani žiaden vplyv na odvodové a registračné povinnosti\nzamestnávateľa.\nNa základe kontrolných zistení Inšpektorát práce Prešov rozhodnutím č. P : 44/2012-R zo dňa 13.\naugusta 2012 uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 € za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov\n\nuvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode (pracovnoprávne vzťahy) zákona č. 125/2006 Z. z., a to\nkonkrétne § 223 ods. 1 Zákonníka práce.\nRozhodnutím č. S/2012/02677 - 2.1 zo dňa 19. októbra 2012 žalovaný zmenil rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa tak, že za spáchaný správny delikt žalobcovi uložil pokutu vo výške 380 €, nakoľko\npri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zistil, že z hľadiska procesného nie je možné sa stotožniť\ns výškou pokuty uloženou v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, keďže tento v popise skutku\nnapĺňajúceho znaky správneho deliktu uviedol fyzické osoby - zamestnancov, v prípade ktorých v zmysle\n§ 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. uplynula trojročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo potrebné\nprávoplatne rozhodnúť o uložení pokuty.\nZákladným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať\nčinnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich\nrozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať\ndo úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je\nvýsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou\na nerozhoduje vo veci samej.\nPredmetom právneho posúdenia zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol správny delikt,\nv prípade ktorého správny orgán posúdil ako protiprávne konanie žalobcu, spočívajúce v nedostatku\nzistenom v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a týkalo sa dohôd o vykonaní práce uzavretých so\nzamestnancami M. C., Y. J., K. L., T. M., X. T., E. L., M. G., E. U. a L. H.. V kontrolovanom období\nzamestnávateľ využíval závislú prácu týchto fyzických osôb tým, že s nimi uzavrel dohodu o vykonaní\npráce, nie na výkon práce, ktorá je vymedzená výsledkom, ale na pracovnú činnosť určenú druhovo dokladanie tovaru v supermarkete, čo je v rozpore s ustanovením § 1 ods. 3 v nadväznosti na § 223\nods. 1 Zákonníka práce.\nPodľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce (účinného do 31. augusta 2011), závislá práca môže byť\nvykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za\npodmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je\npodnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom\nobchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce (účinného do 31. augusta 2011) zamestnávateľ môže na plnenie\nsvojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody\no prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej\nčinnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda\no vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej\nčinnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. (účinného do 19. júla 2011) inšpekcia práce je\na/ dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy,\nnajmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane\npracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím\na osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie.\nPodstatnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom\nprvého stupňa, ktorý sa nestotožnil so žalobnými námietkami, týkajúcimi sa charakteru posudzovaných\ndohôd, o ktorých žalobca tvrdil, že hoci boli označené ako dohody o vykonaní práce, z ich obsahu\nje však možné vyvodiť, že ide o dohody o pracovnej činnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené\nodvolací súd, poukazujúc na § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., uvádza, že základným\núčelom inšpekcie práce je kontrola dodržiavania pracovnoprávnych, bezpečnostných a iných súvisiacich\nprávnych predpisov. Preto konštatuje, že túto námietku nie je možné považovať za dôvodnú, keďže\nuvedené tvrdenie žalobcu nemá vplyv na správnosť záveru žalovaného, ktorý mu pokutu uložil za\n\nkonanie, ktoré bolo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce, nakoľko žalobca\nuzatvoril s fyzickými osobami označenými v preskúmavanom rozhodnutí dohody o vykonaní práce na\nvýkon prác, ktoré spočívali v dokladaní tovaru v supermarkete, teda neboli vymedzené výsledkom, ale\nišlo o pracovné činnosti určené druhovo a výkon prác pozostával z opakovania určitých činností.\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, že v danom prípade bolo potrebné v\nkonaní pred správnym orgánom nariadiť ústne pojednávanie. Ústne konanie sa v správnom konaní\nvo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje. Správny poriadok rozlišuje ústne\npojednávanie obligatórne a fakultatívne. Obligatórne ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje vtedy,\nak tak ustanovujú osobitné predpisy. V prejednávanej veci však uvedené osobitný predpis neustanovuje.\nFakultatívne ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. Cieľom\nústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi\núčastníkmi. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, ako aj súdu prvého\nstupňa, že skutočný stav bol v tejto veci objasnený dostatočne a povaha veci nariadenie ústneho\npojednávania nevyžaduje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky len na doplnenie dodáva, že pri súdnom prieskume zákonnosti\nrozhodnutí a postupu správnych orgánov v oblasti správneho trestania bol už prijatý celý rad judikátov.\nOtázka zásad vzťahujúcich sa na správne trestanie je veľmi všeobecná a Odporúčanie Rady Európy č.\nR/91/1 zo dňa 13. februára 1991 možno použiť ako legislatívnu pomôcku pre výklad zákona.\nVýška pokuty uložená žalobcovi na dolnej hranici stanovenej sadzby je podľa Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky primeraná, odráža mieru porušenia povinností žalobcu a následkov, ktoré z tohto\nporušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za\nlikvidačnú. Zároveň spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa na dodržiavanie\npovinností.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti nemá Najvyšší súd Slovenskej republiky pochybnosti, že súd prvého\nstupňa rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto jeho rozsudok podľa § 250ja\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní\núspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.\njúla 2016.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/92/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}