{"guid": "e3085331-bcaa-428d-9e8b-67b237bbef09:d0a977a7-9dd7-46e6-8b92-9a75f8baa8b3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8012200477.4", "spisova_znacka": "3Sžo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/1/2016 z 27. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2017, sp. zn. 3Sžo/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8012200477.4", "identifikacne_cislo": "8012200477", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2017-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0a977a7-9dd7-46e6-8b92-9a75f8baa8b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200477.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200477.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200477.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/1/2016\n8012200477\n27. 10. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:8012200477.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a zo\nsudcov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci žalobkyne: V. P., bytom\nL., právne zastúpenej JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie\nbaníkov č. 17/33, Rožňava, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Námestie mieru č. 3, Prešov, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2012-404/1301-2/SP-ZV zo dňa 20.04.2012, konajúc o odvolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/60/2012-124 zo dňa 29. septembra 2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/60/2012-124\nzo dňa 29. septembra 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) postupom podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného (právneho predchodcu žalovaného Krajského stavebného úradu v Prešove, ďalej v texte rozsudku len „žalovaný“) č. 2012-404/1301-2/SPZV zo dňa 20.04.2012, ako aj zrušenia rozhodnutia Obce Belá nad Cirochou (ďalej aj „stavebný úrad“)\nč. ÚR-2012/76-002/190 zo dňa 05.03.2012 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu\ntrov konania nepriznal.\nPrávny predchodca žalovaného žalobou napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“) zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu Obce Belá nad Cirochou\nč. ÚR-2012/76-002/190 zo dňa 05.03.2012 a toto rozhodnutie potvrdil. Uvedeným prvostupňovým\nrozhodnutím Obec Belá nad Cirochou ako príslušný stavebný úrad zamietol návrh žalobkyne na vydanie\nrozhodnutia o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň“ na pozemku parcela č. KN E 277/25 a KN E\n3452 (koryto rieky Cirocha) v k.ú. L..\nV rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí krajský súd za základnú žalobnú námietku\noznačil spochybnenie zákonnosti rozhodnutia z dôvodu neprihliadnutia zo strany stavebného úradu na\npotvrdenia a súhlasy predložené žalobkyňou spolu s návrhom na umiestnenie stavby. Predovšetkým\npoukazovala na súhlas Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. a ďalších orgánov na zriadenie\nmalej vodnej elektrárne v profile Belá nad Cirochou I., na vodnom toku Cirocha, rkm 17,800 a súhlasné\n\nstanovisko ministra životného prostredia Slovenskej republiky. Uvedenému súhlasu žalobkyňa prikladala\nnajpodstatnejší význam k požadovanému uskutočneniu navrhovanej stavby a jej umiestneniu na\ndanom mieste. Rovnako poukazovala na celospoločensky prospešný účel stavby, na súhlas Krajského\núradu životného prostredia v Prešove, ako aj schválenie umiestnenia navrhovanej stavby všetkými\nkompetentnými inštitúciami vrátane Obce Belá nad Cirochou ako stavebným úradom a to vydaním\nzáväzného stanoviska.\nV nadväznosti na uvedené krajský súd k podkladom na rozhodnutie vo veci konštatoval, že žalovaný\nokresný úrad súdu dodatočne predložil územný plán Obce Belá nad Cirochou v znení platnom ku\ndňu vydania preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že návrh\nžalobkyne na umiestnenie predmetnej stavby je v rozpore, resp. nie je v súlade s platným územným\nplánom Obce Belá nad Cirochou, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 75/2003\nzo dňa 25.08.2003 spolu so zmenami a doplnkami územného plánu obce schválenými uznesením\nobecného zastupiteľstva č. 56/2011 zo dňa 18.08.2011.\nZ predloženého územného plánu krajský súd zistil, že plocha, na ktorej je navrhované umiestnenie\nstavby je funkčne určená ako plocha ornej pôdy a v grafickej časti tohto územného plánu vo výkrese\nč. 1 komplexného priestorového usporiadania nie je vyznačené umiestnenie malej vodnej elektrárne,\nani prislúchajúca funkčná plocha pre tento typ stavby a umiestnenie tejto stavby nie je uvedené ani v\ntextovej časti územného plánu Obce Belá nad Cirochou.\nKrajský súd uviedol účel a zákonné ciele územného plánovania, ktorým sa systematicky a komplexne\nrieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, pričom sa určujú jeho zásady, navrhuje sa\nvecná a časová koordinácia činnosti ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrnohistorické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného\nrozvoja. Územné plánovanie teda utvára predpoklady na trvalý súlad všetkých činností v území\ns osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a\nzabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja pre šetrné využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie\nprírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Územným plánovaním sa teda vo verejnom záujme určuje\nhospodárske využitie zastavaného územia a chráni nezastavené územie, pričom orgány územného\nplánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú verejné záujmy.\nZ uvedeného krajský súd vyvodil, že územný plán obce je základom, z ktorého obec ako stavebný úrad\nprvého stupňa musí pri rozhodovaní o umiestnení stavby vychádzať a rozhodnutie musí vydať v súlade\ns územným plánom obce.\nZ uvedeného dôvodu krajský súd konštatoval, že žalobkyňou poukazované súhlasné stanovisko ministra\nživotného prostredia Slovenskej republiky k zriadeniu malej vodnej elektrárne je bez vplyvu na územný\nplán obce a ústredný orgán štátnej správy nemôže zasahovať do pôsobnosti Obce Belá nad Cirochou,\nktorá je stavebným úradom prvého stupňa. Z rovnakého dôvodu krajský súd ako irelevantné pre\nposúdenie žiadosti žalobkyne o umiestnenie stavby vyhodnotil aj vyjadrenie Krajského úradu životného\nprostredia v Prešove zo dňa 16.04.2012 pod č. 2012/590-3038. Za jediné riešenie v predmetnej veci\nkrajský súd označil zmenu územného plánu obce, ale ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia k\ntakejto zmene územného plánu obce nedošlo.\nK predbežne vydanému súhlasu Obce Belá nad Cirochou krajský súd uviedol, že v zmysle postupov\npodľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) nemožno takýto súhlas akceptovať, pretože tento\nnezodpovedal územnému plánu obce (bol s ním v rozpore) a žalobkyňa v žalobe neuviedla, v rozpore\ns ktorým ustanovením stavebného zákona je neakceptovanie tohto predbežného súhlasu stavebným\núradom.\nK obsahovej stránke odôvodnenia rozhodnutia žalovaného krajský súd uviedol, že druhostupňový\nsprávny orgán síce argumentačne doplnil prvostupňové rozhodnutie, avšak vychádzal z obsahu\npredloženého administratívneho spisu, nerozhodoval o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania\nObce Belá nad Cirochou ako stavebného úradu. Je zrejmé, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria\njeden celok.\n\nZ ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že nič odvolaciemu orgánu nebráni doplniť\nprvostupňové konanie, a teda aj právnu argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa. Je síce\npravdou, že žalobkyňa ako odvolateľka namietala aj tú skutočnosť, že Obec Belá nad Cirochou vydala\npredbežný súhlas na umiestnenie stavby, pričom s touto otázkou sa bývalý krajský stavebný úrad\nnevyrovnal. V tejto súvislosti krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 3 OSP uviedol, že ide o\nformálny nedostatok rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý nemá vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia,\na preto naň nebude prihliadať.\nKladné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ale ani predbežný súhlas Obce Belá nad Cirochou\npodľa krajského súdu nemenia nič na podstate veci, pretože návrh žalobkyne na umiestnenie stavby\n„Malej vodnej elektrárne“ nezodpovedá územnému plánu Obce Belá nad Cirochou. Povinnosťou\nžalobkyne bolo vyžiadať od obecného úradu územnoplánovaciu informáciu o pozemkoch, teda ich\nfunkčnom využití. Krajský súd konštatoval, že tak nepostupovala, a ak obec napriek predbežnému\nsúhlasu nezmenila územný plán obce, vydanie kladného rozhodnutia o umiestnení stavby by bolo v\nrozpore s § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci krajským súdom, pričom uviedla ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) OSP a §\n221 ods. 1 písm. h) OSP. Eventuálnym petitom navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vrátil vec žalovanému na ďalšie\nkonanie. Zároveň si pre prípad úspechu v konaní uplatnila právo na náhradu trov konania.\nAko odvolací dôvod žalobkyňa uviedla porušenie ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku\nspočívajúce v nedostatočnom odôvodnení administratívnych rozhodnutí oboch stupňov.\nV tejto súvislosti dôvodila, že správne orgány sa nevyrovnali so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami,\nsvoje rozhodnutia nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnili v zmysle kritérií, ktoré vyplývajú z\nustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože vo svojich rozhodnutiach neuviedli, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre vydanie ich rozhodnutí, neuviedli akými úvahami boli vedení pri\nhodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodovali a ako sa vyrovnali s jednotlivými návrhmi účastníkov konania a ako sa vysporiadali s ich\nvyjadreniami.\nS poukazom na ustanovenia upravujúce postup odvolacieho správneho orgánu podľa § 59 ods. 1 až ods.\n3 Správneho poriadku žalobkyňa napádala rozsah a spôsob preskúmania prvostupňového rozhodnutia\nstavebného úradu právnym predchodcom žalovaného v rámci odvolacieho administratívneho konania.\nNamietala, že v rámci preskúmavaného druhostupňového konania žalovaný ako odvolací orgán\nnepreskúmal dostatočným spôsobom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, toto nedoplnil a\nani jeho vady neodstránil, čím celé predchádzajúce konanie trpí podstatnou vadou, keďže nebol náležite\nzistený skutkový stav a nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom.\nIII.\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil a účastníkom konania náhradu trov nepriznal.\nIV.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté\nrozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a\n\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492\nods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok).\nOdvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení\ns § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 26 ods. 3 stavebného zákona územné plány obcí a zón schvaľuje obec.\nPodľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné\nčasti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.\nPodľa § 27 ods. 6 stavebného zákona schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu\nzáväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej\ndokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.\nPodľa § 30 ods. 1 stavebného zákona orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu\ndokumentáciu sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne\npredpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene\npredpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania\nobstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.\nPodľa § 30 ods. 2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je\nto potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.\nPodľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány\nobcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\nPodľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z\nhľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;\npreskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o\núzemí, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým\npožiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,\nktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických\nzariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany\n\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným\norgánom.\nPodľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1\naž 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1,\ns predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s\npredpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.\nPodľa bodu B 4 Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 732 z 15. októbra 2008 k návrhu stratégie\nenergetickej bezpečnosti SR vláda ukladá ministrovi životného prostredia vypracovať a predložiť na\nrokovanie vlády návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do 30.\nseptembra 2009.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\npodstatných odvolacích dôvodov žalobkyne konštatuje, že vo vzťahu k záverom súdneho prieskumu o\nzákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, sa stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody\n(§ 219 ods. 2 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného a\nstavebného úradu, ktorými v konečnom dôsledku bol zamietnutý návrh žalobkyne na vydanie\nrozhodnutia o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň“ na pozemku parcela č. KN E 277/25 a KN E\n3452 (koryto rieky Cirocha) v k.ú. L.. Dôvodom na nevyhovenie návrhu žalobkyne bol rozpor návrhu na\npostavenie malej vodnej elektrárne s územným plánom obce.\nNaopak, žalobkyňa svoj nárok na vydanie povolenia na umiestnenie požadovanej stavby odvodzovala\nod kladných stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, predbežného súhlasu obce a od obsahu\nUznesenia vlády Slovenskej republiky č. 732 z 15. októbra 2008 k návrhu stratégie energetickej\nbezpečnosti SR, na ktoré poukazovala v žalobe, ako i na pojednávaní pred krajským súdom.\nPokiaľ ide o vyššie žalobkyňou poukazované stanoviská dotknutých orgánov a predbežný súhlas\nobce s umiestnením navrhovanej stavby a v nadväznosti na ne čo do posúdenia presvedčivosti\nodôvodnenia preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia, krajský súd sa v napadnutom rozsudku\nsprávne vysporiadal s ich relevanciou vo vzťahu k povoleniu umiestnenia navrhovanej stavby. V súlade\nso zákonom vyhodnotil a odôvodnil ich neopodstatnenosť, pokiaľ sú v rozpore s územným plánom obce,\nako nadradeným záväzným podkladom pre územné povoľovacie konanie tohto typu.\nZ uvedeného dôvodu možno konštatovať, že rovnako správne krajský súd pri prieskume zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako formálny nedostatok skutočnosť, že sa odvolací stavebný\núrad nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s poukazom na predbežný súhlas Obce Belá nad\nCirochou s umiestnením navrhovanej stavby a aplikujúc ustanovenie § 250 ods. 3 OSP len kvôli tomuto\nformálnemu nedostatku odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia toto v rámci súdneho prieskumu\nnezrušil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002, v ktorom vyslovil bežne súdnou praxou aplikovaný\nnázor, podľa ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne\nvady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie (priaznivejšie) rozhodnutie pre účastníka.“\nOdvolací súd len na margo uvádza, že vláda Slovenskej republiky vo vyššie citovanom nariadení\nzo dňa 15.10.2008, ktoré žalobkyňa označila za najpodstatnejší dôkaz a podklad na povolenie\numiestnenia navrhovanej stavby malej vodnej elektrárne, v bode B 4 uložila ministrovi životného\nprostredia vypracovať a predložiť na rokovanie vlády návrh koncepcie využitia hydroenergetického\npotenciálu vodných tokov SR, a to v termíne do 30. septembra 2009. Išlo teda o rámcové určenie\nstratégie s cieľom v budúcnosti dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku, zabezpečujúcu bezpečnú,\nspoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu\nodberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť zásobovania a technickú\nbezpečnosť, avšak žalobkyni priamo právo na postavenie malej vodnej elektrárne nezakladalo. Z takto\nvšeobecne koncipovanej stratégie určenej vládou SR vyplývali povinnosti pre príslušného ministra do\nbudúcnosti, pripraviť ešte len návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov\n\nSR, na základe ktorej po jej schválení by mohla prísť na rad príprava zákonných a iných foriem podkladov\npre zabezpečenie jej realizácie. Z uvedenej úlohy uloženej vládou SR nevyplývalo priamo pre žalobkyňu\nprávo postaviť na ňou navrhnutom mieste malú vodnú elektráreň, a ani táto úloha nezakladala povinnosť\npríslušnému stavebnému úradu vyhovieť návrhu žalobkyne na umiestnenie požadovanej stavby, pokiaľ\nnebola z dôvodov podľa § 30 ods. 1, 2 stavebného zákona schválená zmena územného plánu obce.\nPre krajský súd v rámci súdneho prieskumu bol pre rozhodnutie podstatný skutkový stav, aký tu\nbol v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí (§ 250i ods. 1 OSP), a preto postupoval správne,\nkeď posudzoval zákonnosť napadnutých rozhodnutí v kontexte súladu navrhovaného umiestnenia\npredmetnej stavby s vtedy platným a účinným územným plánom Obce Belá nad Cirochou. Nesúlad\nnavrhovaného umiestnenia stavby s územným plánom obce, ako dôvod na zamietnutie návrhu, uznala i\nsama žalobkyňa, keď v závere odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu navrhla, aby sa pristúpilo\nk zmene územného plánu obce tak, aby bolo možné jej návrhu vyhovieť.\nPokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne, ktorými napádala nedostatočné odôvodnenie\nadministratívnych rozhodnutí oboch stupňov a nedoplnenie odvolacieho konania právnym predchodcom\nžalovaného, tieto odvolací súd hodnotí ako nedôvodné.\nZ obsahu rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku uviedol skutočnosť, ktorá bola podkladom na zamietnutie návrhu žalobkyne, a síce rozpor\nnavrhovaného umiestnenia malej vodnej elektrárne s platným a účinným územným plánom obce.\nZároveň z odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, že uvedený podstatný dôvod\nzamietnutia návrhu stavebný úrad podoprel citáciou relevantných ustanovení stavebného zákona (§ 37\nods. 1, 2 a 4), z ktorých záväznosť územného plánu obce ako podkladu pre územné konanie vyplýva.\nRovnako podstatnými dôvodmi, s akcentom na rozpor navrhovaného umiestnenia malej vodnej\nelektrárne s územným plánom obce, a citáciami relevantných zákonných ustanovení sa v napadnutom\ndruhostupňovom rozhodnutí zaoberal i právny predchodca žalovaného. V súvislosti s uvedeným je\npotrebné poznamenať, že z odvolania žalobkyne nie je zrejmé, akým spôsobom by mal druhostupňový\nsprávny orgán rozhodnutie stavebného úradu doplniť a s ktorými rozhodujúcimi okolnosťami sa mal\nvyrovnať, keďže uvedené nedostatky žalobkyňa namietla len vo všeobecnej rovine a nekonkrétne.\nZ obsahu odvolania proti rozsudku krajského súdu nie je možné vyvodiť okolnosti, ktoré by mohli mať\nza následok prehodnotenie záverov krajského súdu.\nNezistiac ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výrok odvolaním napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, najvyšší súd tento postupom podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 vety druhej OSP\npotvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením, ktoré mal za správne v celom rozsahu.\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 224 ods. 2 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, keď žalobkyni, ktorá nemala úspech vo\nveci, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona\nneprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/60/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}