{"guid": "aff08a36-c2e1-496e-95c2-228522bc78c1:ee4266b2-c17b-41fc-aff7-d441e0458258", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8012200419.3", "spisova_znacka": "10Sžr/110/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/110/2016 z 23. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2017, sp. zn. 10Sžr/110/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8012200419.3", "identifikacne_cislo": "8012200419", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-08-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-o", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-o", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee4266b2-c17b-41fc-aff7-d441e0458258", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200419.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200419.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8012200419.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/110/2016\n8012200419\n23. 08. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:8012200419.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej veci navrhovateľov:\n1/ F. O., A., právne zastúpeného: JUDr. Miloš Hnát, advokát, Tkáčska 2, Prešov, 2/ Astiro, s.r.o., IČO:\n36 474 941, Kúpeľná 6663/6, Prešov, proti odporcovi: Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný\nodbor (Pôvodne Obvodný pozemkový úrad Humenné), Kukorelliho 1, Humenné, za účasti: 1/ P. U.,\nsplnomocnený zástupca oprávnených osôb, O., právne zastúpeného: advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752,\nPalackého 12, Bratislava, 2/ Spoločnosť poľnohospodárov - družstvo Laborec, Koškovce, 3/ Polagro,\nspol. s.r.o., IČO: 36 465 453, Koškovce 149, 4/ Ing. V. V., O., právne zastúpeného: advocatius s.r.o.,\nIČO: 36 868 752, Palackého 12, Bratislava, 5/ F. B., L., 6/ P. V., F., 6/ T. B., A., o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu č. 2012/00049-65-LJ zo dňa 29.02.2012 v spojení s opravou č. 2012/00049-69LJ zo dňa 24.05.2012, na odvolania pribratých účastníkov konania v I., IV. a VI. rade, proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/10/2012-180 zo dňa 18.12.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/10/2012-180 zo dňa\n18. decembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. 2012/00049-65-LJ zo dňa 29.02.2012 v\nspojení s opravou č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporcu č. 2012/00049-65-LJ zo dňa\n29.02.2012 v spojení s opravou č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012 podľa ustanovenia § 250j ods.\n2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol\nkrajský súd tak, že odporcu zaviazal nahradiť trovy konania navrhovateľovi v I. rade vo výške 832,54 Eur.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že v danom prípade vyslovil Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky záväzný právny názor, že sa krajský súd nevysporiadal s cieľom reštitučného\nzákona, ktorým bolo umožniť uplatniť nárok tým osobám, ktoré si nárok neuplatnili, resp. nemohli uplatniť\npodľa zákona č. 229/1991 Zb., čo korešponduje aj s dôvodovou správou k tomuto zákonu, teda vyslovil\nzáväzný právny názor, že právoplatné rozhodnutie o konkrétnej nehnuteľnosti vydané podľa zákona č.\n229/1991 Zb. vylučuje konanie o tej istej nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z. z.\n\nVychádzajúc z obsahu rozhodnutia mal krajský súd za zrejmé, že oprávnené osoby si svoj nárok\nuplatnili už podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom ich nároku nebolo vyhovené, o čom svedčí\nprávoplatné rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu č. j. 1231//R/92 zo dňa 01.04.1996.\nAj keď nehnuteľnosť nebola vydaná, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru najvyššieho súdu\nvysloveného v uznesení 10Sžr/l73/2013, uplatnenie nároku podľa zákona 229/1991 Zb. vylučuje konanie\no tej istej nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z. z. (reštitučného zákona). Ak aj napriek skutočnosti,\nže o tej istej nehnuteľnosti bolo rozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb. vydal odporca preskúmavané\nrozhodnutie, ktorým vyhovel návrhu oprávnených osôb podľa reštitučného zákona, rozhodol v rozpore\ns § 1 reštitučného zákona a teda rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nZ uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 2501\nods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie\nkonanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie veci, preto dodal, že je\nbezpredmetné sa ďalej zaoberať ďalšími odvolacími námietkami súvisiacimi s uplatneným reštitučným\nnárokom, keďže nesprávne právne posúdenie veci znamená, že nebolo možné opätovne uplatniť\nreštitučný nárok oprávnenými osobami na tú istú nehnuteľnosť podľa zákona č. 503/2004 Z. z. Zdôraznil,\nže úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť tak, ako to naznačil krajský súd\nv napadnutom rozsudku.\nII.\nZhrnutie odvolacích dôvodov odvolateľov\nA)\nRozsudok krajského súdu v plnom rozsahu napadol pribratý účastník v VI. rade včas podaným\nodvolaním z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod v zmysle § 205\nods.2 písm. f) O.s.p.\nV ďalšom uviedol popis skutkového stavu, na základe ktorého, mal podľa odvolateľa krajský súd dospieť\nk nevyvrátiteľnému záveru, že v danej veci neexistuje prekážka rozhodnutej veci (res iudicata). Dodal,\nže pre vec je podstatné, že v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. nebolo meritórne rozhodnuté o\nnehnuteľnosti - pozemok mpč. 591 - zapísaný v PK vložke č. 1, v katastrálnom území O..\nMal za to, že krajský súd neskúmal, či skutočne existuje meritórne správne rozhodnutie k mpč. 591,\nkatastrálne územie O. podľa zákona č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku, ktoré by v danej veci zakladalo prekážku konania res iudicata, a teda\nby legitímne znemožnilo vydať vo veci meritórne rozhodnutie mpč. 591, katastrálne územie O. podľa\nzákona č.503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom.\nRozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v prípade,\nak už bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku v zmysle zákonných ustanovení zák. č. 229/1991 Zb.\npri použití všeobecných zákonných ustanovení správneho poriadku (bolo zastavené z procesných\ndôvodov), takéto rozhodnutie nezakladá stav „veci právoplatne rozhodnutej“ pri uplatnenom reštitučnom\nnároku uplatneného podľa zákonných ustanovení zák. č. 503/2003 Z. z.\nNa základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu\nv plnom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nB)\nRozsudok krajského súdu v plnom rozsahu napadli aj ďalšie oprávnené osoby (pribratí účastníci konania\nv I. a IV. rade) včas podaným odvolaním podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. /t. j. rozhodnutie správneho\norgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia/ a žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok\nkrajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. podľa §220 v spojení\ns § 250 ja ods. 3 O.s.p. potvrdí.\nZ dôvodu prehľadnosti najprv uviedli v chronologickom poradí jednotlivé rozhodnutia, ktoré boli\nvydané v administratívnom konaní na základe žiadosti oprávnených osôb zo dňa 27.12.2004 podľa\n\nzákona č. 503/2003 Z. z. v konaní vo veci uplatneného reštitučného nároku 265 oprávnených osôb.\nNásledne konštatovali, že z jednotlivých listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise\nsprávneho orgánu mali za nesporné, že si oprávnené osoby, ktoré sú fyzickými osobami a štátnymi\nobčanmi SR s trvalým pobytom na území SR /§ 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z./, v prekluzívnej\nlehote, t. j. dňa 27.12.2004 riadne uplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. s tým, že\nprechod vlastníckeho práva k predmetu konania bol v minulosti v rozpore so zákonom realizovaný\npovinnou osobou a predmetnú nehnuteľnosť na základe porušenia blokačného ustanovenia nadobudol\ndo vlastníctva navrhovateľ 1/. V danom prípade ide zo zákona o absolútne neplatný právny úkon a\nneobstojí námietka navrhovateľa 1/, že „si kupoval sporný pozemok v dobrej viere“ a „že mu neboli\nznáme akékoľvek obmedzenia týkajúce sa nakladania s nehnuteľnosťou.“\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu ustanovenia § 1 zákona č. 503/2003 Z. z.:\nPoukázali najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého právnym názorom je\nkrajský súd viazaný, ktorý nesprávne právne posúdil ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ktoré upravuje\nnavrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Z citovaného\nustanovenia zákona, z jeho logického a gramatického výkladu vyplýva, že nie je možné „vydať\noprávneným osobám nehnuteľnosti, o ktorých vlastníctve sa rozhodovalo v zmysle predchádzajúceho\nreštitučného zákona č. 229/1991 Zb., teda také, ktoré už boli „vydané“. Vydaním nehnuteľnosti sa tak\nrozumie nadobudnutie vlastníckeho práva k nej rozhodnutím orgánu štátnej správy. S poukazom na\nvyššie uvedenú argumentáciu, považovali právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR aj\nz tohto dôvodu za nesúladný s právnym posúdením § 1 zák. č. 503/2003. Súčasne je potrebné uviesť,\nže dôvodová správa k zákonu (vo všeobecnosti) nie je z legislatívneho pohľadu právne záväznou.\nV konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb. nebolo meritórne rozhodnuté o pozemku mpč. 591, zapísanom v\nPKV č. 1, k. ú. O., t. j. pozemok nebol vydaný. Z textu nižšie tiež vyplynulo, že rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia aj z toho dôvodu, že ako oprávnené osoby v konaní podľa zák. č.\n503/2003 Z. z. neboli účastníkmi konania podľa zák. č. 229/1991 Zb.\nNapriek tomu, že neboli viazaní rozhodnutím vydaným v konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb., nestotožnili\nsa ani s právnym posúdením ust. § 1 zák. č. 503/2003 Z. z. prezentovaným v rozhodnutí krajského súdu\na v tejto súvislosti odkázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/148/2007\nNS SR zo dňa 22.10.2008 ako aj na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.\nk. IV. ÚS 499/2011-25.\nK oprávneným osobám podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.:\nOdvolatelia uviedli, že za najpodstatnejší argument ich odvolania považujú skutočnosť, že žiadosťou zo\ndňa 27.12.2004, ako jednotlivé fyzické osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky s trvalým\nbydliskom na území SR, uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva podľa §2 ods. l zákona č. 503/2003\nZ. z. Preto považujú v tomto smere za nesprávny právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom\nrozhodnutí skonštatoval, napriek tomu, že tieto skutočnosti nevyplývajú ani z administratívneho spisu\nodporcu, že boli účastníkmi aj konania podľa zák. č. 229/1991 Zb., nakoľko žiadateľom v konaní podľa\nzák. č. 229/1991 Zb. bolo pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, a to Bývalí urbarialisti a\nlesné spoločenstvo „MALINOVO“.\nAj s poukazom na uvedené, podľa odvolateľov dospel Najvyšší súd SR na základe nesprávne zisteného\nskutkového stavu k nesprávnemu právnemu posúdeniu ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., ktorého\nprávny názor ako právne záväzný uviedol aj krajský súd vo svojom rozhodnutí. Za rovnako nesprávne\npovažovali aj ďalšie právne posúdenie uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR, ktorý ako záväzný\nuviedol aj krajský súd, a to vo vzťahu k blokačnému ust. podľa § 5 ods.3 zákč.229/1991 Zb. a\ndobromyseľnosti nadobúdateľov nehnuteľnosti.\nPodľa odvolateľov bývalí urbarialisti a lesné spoločenstvo „MALINOV“, nie sú účastníkom daného\nkonania podľa zák. č. 503/2003 Z. z., ale oprávnené osoby, sú odvolatelia podľa § 2 ods. 2 zákona č.\n503/2003 Z. z., ako právni nástupcovia pôvodných členov Lesného spoločenstva Hankovce, ktorým bolo\npridelené vlastníctvo k skonfiškovanému poľnohospodárskemu majetku podľa §§ 6, 11 nar. č. 104/1945\nSb.n.SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb.n.SNR, Prídelovou listinou č. B-5916/48-III zo dňa 31.01.1949\na zapísané na PKV pre k. ú. O. uznesením Okresného súdu v Humennom zo dňa 31.01.1949, č. d.\n1467/48.\n\nNamietali, že skutkové zistenia nesmú byť v rozpore s obsahom spisu a súd je povinný uviesť dôkazy,\nz ktorých vychádzal. S poukazom na skutočnosť, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzal\nodvolací súd, rozhodnutím ktorého je po právnej ako aj skutkovej stránke viazaný krajský súd, je v\nrozpore s obsahom administratívnych spisov, z ktorého dôvodu navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu\npotvrdí.\nK viazanosti prvostupňového súdu:\nOdvolací súd je povinný svoj právny názor o veci v zrušujúcom uznesení jasne vyložiť a odôvodniť, len\nv takomto prípade je právny názor odvolacieho súdu záväzný, a to tak vo vzťahu k právnym otázkam\n(hmotnoprávne, procesné - postup, vady) ako aj k otázkam skutkového stavu. Nakoľko v danom prípade\ns poukazom na odlišných účastníkov jednotlivých konaní je nesporná zmena skutkového stavu, z\nktorého odvolací súd vychádzal, v ďalšom konaní podľa odvolateľov súd nie je viazaný ani právnym ani\nskutkovým záverom vyhláseným v rozhodnutí odvolacieho a krajského súdu.\nK existencii reštitučného titulu:\nOdvolatelia uviedli, že k prechodu vlastníctva nehnuteľnosti do vlastníctva JRD Hankovce došlo podľa §\n3 ods. 1 písm. o) zák. č. 503/2003 Z. z., t. j. bez právneho dôvodu, lebo zákon č. 81/1949 Zb. umožňoval\nprechod na JRD, ktoré vzniklo podľa zák. č. 69/1949, t. j. od 15.03.1949 do 01.10.1959, pričom JRD\nHankovce vzniklo až 01.02.1960. Mali za to, že v konaní bola preukázaná existencia reštitučného titulu\ntiež právoplatným rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor PLVH v Humennom číslo: Poľ.\n475/1982 zo dňa 04.10.1982, na základe ktorého prešla nehnuteľnosť uvedená v bode 2 výroku tohto\nrozhodnutia na Jednotné roľníckeho družstva Hankovce dňom jeho vzniku, t. j. 01.02.1960, ktoré bolo\nzlúčené do Jednotného roľníckeho družstva Krosna Koškovce z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3\nods. l písm. d) a o) zákona NR SR č.503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene\na doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k\npozemkom v znení neskorších predpisov.\nZáverom konštatovali, že v konaní ako oprávnené osoby podľa zák. č. 503/2003 Z. z. preukázali svoju\naktívnu legitimáciu za súčasného preukázania reštitučného titulu a ako oprávnené osoby si neuplatnili\nreštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. zák., a tak nie sú viazaní rozhodnutím Pozemkového úradu\nHumenné, č. j. 1231/92 zo dňa 01.04.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.1996 a ktoré\nrozhodlo o uplatnenom nároku Bývalých urbarialistov a lesného spoločenstva Malinov Hankovce.\nNa základe uvedeného mali za to, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia ustanovení zák. č. 503/2003 Z. z., z ktorého dôvodu navrhli, aby odvolací súd starostlivo\nposúdil nimi uvádzané argumenty a následne odvolaniu vyhovel tak, že rozsudok krajského súdu zmení\na rozhodnutie potvrdí.\nIII.\nZhrnutie vyjadrení účastníkov konania k odvolaniu odvolateľov\nOdporca sa k odvolaniu účastníkov vyjadril v podaní zo dňa 08.03.2016 tak, že podľa jeho právneho\nnázoru krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nrozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nS poukazom na reštitučné zákony zdôraznil, že vydaním nehnuteľnosti sa rozumie nadobudnutie\nvlastníckeho práva k nej, rozhodnutím orgánu štátnej správy. Reštitučný zákon umožňuje každému, kto\nnevyužil oprávnenie dané zákonom č. 229/1991 Zb. a každému, komu nebola pôda podľa tohto zákona\nvrátená, aby si uplatnil podľa reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku alebo\nposkytnutia finančnej náhrady, ak pozemok nie je možné vydať. O vrátenie vlastníctva prípadne finančnú\nnáhradu môže teda požiadať každý, kto svoj nárok neuplatnil podľa zák. č. 229/1991 Z. z., ako i ten kto\nuž v roku 1992 o vrátenie pôdy žiadal, ale jeho žiadosti vyhovené nebolo a pozemok mu vydaný nebol.\nZ uvedeného mal za zrejmé, že samotné uplatnenie nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb., rovnako ako\nnevydanie veci podľa tohto zákona nebolo prekážkou uplatnenia nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.\nz., a teda ani prekážkou litispendencie ani rei iudicatae.\n\nOdporca tak právne ustálil, že rozhodnutie o uplatnenom nároku v zmysle zákonných ustanovení zákona\nč. 229/1991 Zb., nezakladá stav „veci právoplatne rozhodnutej“ pri uplatnenom reštitučnom nároku\nuplatneného podľa zákonných ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z.\nV ďalšom právne zhodnotil, že v roku 1996 právny predchodca odporcu nerozhodoval o reštitučnom\nnároku Bývalých urbarialistov a lesného spoločenstva Malinov Hankovce na základe zisteného\nskutkového stavu po vykonanom dokazovaní, ale išlo o zastavenie konania z procesných dôvodov,\nnepredloženia požadovaných dokladov. Pre vec je podstatné, že v konaní podľa zákona č. 229/1991\nZb. nebolo meritórne rozhodnuté o nehnuteľnosti - parcela mpč. 591 - zapísaná v pozemkovoknižnej\nvložke č. l., v katastrálnom území Hankovce - pozemok nebol vydaný. Rozhodnutie krajského súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade\nak už bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku v zmysle zákonných ustanovení zák. č. 229/1991 Zb. pri\npoužití všeobecných zákonných ustanovení Správneho poriadku, bolo zastavené z procesných dôvodov,\ntakéto rozhodnutie nezakladá stav „veci právoplatne rozhodnutej“ pri uplatnenom reštitučnom nároku\nuplatneného podľa zákonných ustanovení reštitučného zákona (Rozsudok NS SR, 6Sžo/l48/2007zo dňa\n22.10.2008).\nOdporca ako orgán verejnej moci dodal, že uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio\nsine qua non), postupoval v intenciách hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov a pre svoje\nrozhodnutie si zadovážil dostatok listinných podkladov a dôkazov. Vo veci zistil dostatočne skutkový stav\na vychádzal zo skutkových okolností, pričom z týchto vyvodil právny záver, preto navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporcu potvrdil.\nIV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s\n§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť\ntak, že rozhodnutie odporcu sa potvrdzuje. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.08.2017 po tom, čo\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok,\nktorým krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu v spojení s jeho opravou, a preto odvolací súd preskúmal\nrozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj opravného prostriedku, ktorou sa navrhovatelia\ndomáhali preskúmania rozhodnutia odporcu, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a\ndostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nsúd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250m ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250m'&ucin-k-dni='31.\n%208.2017'> O.s.p konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu.\nPodľa § 250m ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523250m'&ucin-k-dni='31.\n%208.2017'> O.s.p účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny\norgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2012/00049-65-LJ\nzo dňa 29.02.2012 v spojení s opravou č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012 (ďalej len „rozhodnutie\nodporcu“).\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu v danej veci zistil, že odporca ako príslušný správny\norgán napadnutým rozhodnutím rozhodol o reštitučnom nároku oprávnených osôb ako aj dedičov\noprávnených osôb, ktoré počas konania zomreli tak, že oprávnené osoby uvedené v bode I. rozhodnutia\nspĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. d/ a o/ zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\n(ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“ alebo „reštitučný zákon“) na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré\nim boli odňaté bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov\npasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej len\n„zákon č. 81/1949 Zb.“) a prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva Hankovce dňom jeho\nvzniku 01.02.1960 (toto bolo zlúčené do JRD Krosno Koškovce, ktorého právnym nástupcom je pribratý\núčastník v II. rade). V bode II. rozhodnutia odporca oprávneným osobám dňom právoplatnosti tohto\nrozhodnutia priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území O., z pôvodnej pozemkovoknižnej\nvložky č. 1, neskôr pod položkou výkazu zmien 6/83 na LV č. XXX, kat. územie O., parcela č. 591,\nuvedených v tomto bode s tým, že v bode III. rozhodnutia uložil odporca príslušnej správe katastra\nzapísať nehnuteľnosti uvedené v bode II. rozhodnutia do listu vlastníctva v podieloch podľa bodu\nIII. rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnené osoby po pôvodných vlastníkoch (členov\nurbárskej spoločnosti „Bývalí urbarialisti obce Hankovce“) si v zákonom stanovenej lehote uplatnili\nprostredníctvom splnomocneného zástupcu (P. U.) reštitučný nárok, ktorý bol odporcom zaevidovaný\npod číslom 01610/04 dňa 27.12.2004 ako nárok oprávnených osôb podľa § 2 ods. l a § 2 ods. 2 zákona č.\n503/2003 Z. z. na navrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý prešiel na právnickú osobu - Jednotné roľnícke\ndružstvo Krosna v Koškovciach v celosti podľa § 3 ods. l písm. d/ a o/ zákona č. 503/2003 Z. z bez\nnáhrady postupom podľa zákona SNR č.81/1949 Zb. (ktoré predmetné pozemky následne previedlo do\nvlastníctva inej osoby) s tým, že požadované nehnuteľnosti podľa odporcu neboli vydané podľa zákona\no pôde (zákon č. 229/1991 Zb.), pretože právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu Humenné č. j.\n1231/R/92 zo dňa 01.04.1996 odporca nepovažoval za prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďže\n\nvlastnícke právo sa v tomto konaní oprávneným osobám nepriznalo z dôvodu nedoloženia písomných\ndôkazov.\nO odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom, ktorým napadnuté rozhodnutie odporcu ako rozhodnutie\nzrozumiteľne, podrobne a náležite odôvodnené a ako rozhodnutie, ktoré vychádza zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený, potvrdil.\nUznesením Najvyššieho súd Slovenskej republiky bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu\nbola vrátená na ďalšie konanie, pretože podľa odvolacieho súdu krajský súd nereagoval na všetky\npodstatné námietky navrhovateľov a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nebolo zrejmé, ako dospel k záveru\no zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu bez zohľadnenia predmetných námietok, na základe\nčoho odvolací súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu za nepresvedčivý a nepreskúmateľný.\nKrajský súd vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým rozhodnutie odporcu vo veci\nvydania nehnuteľností oprávneným osobám zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods.\n2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vyslovil záväzný právny názor, že právoplatné rozhodnutie o konkrétnej nehnuteľnosti vydané\npodľa zákona č. 229/1991 Zb. vylučuje konanie o tej istej nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.\nz. Ak napriek uvedenej skutočnosti odporca vydal preskúmavané rozhodnutie (ktorým vyhovel návrhu\noprávnených osôb podľa zákona č. 503/2003 Z. z.), tak rozhodol v rozpore s § 1 zákona č. 503/2003 Z.\nz., a teda jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo bolo dôvodom, pre\nktorý krajský súd považoval za bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami. Odporcovi v\nďalšom konaní uložil povinnosť opätovne vo veci rozhodnúť, tak ako mu to naznačil v rozsudku.\nVo vzťahu k reštitučným zákonom dáva odvolací súd do pozornosti, že účelom príslušných reštitučných\nzákonov (zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších\npredpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení\nneskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a\ndoplnení zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv znení neskorších predpisov a pod.) je zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd,\nktoré vznikli v tzv. rozhodnom období (t. j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990), toto zmiernenie\npotom môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú vydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté,\na keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo iným osobám, ktoré určujú tieto zákony.\nUplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom, ktorý oprávnená osoba musí vykonať na\npríslušnom orgáne štátnej správy (napr. na pozemkovom úrade) a zároveň vyzve povinnú osobu na\nvydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená iba obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá\nprávo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva. Až po realizácii tohto práva na „vydanie veci“\nv zmysle reštitučných zákonov si môže oprávnená osoba počínať ako vlastník veci, t. j. okrem iného\ndomáhať sa vydania veci v zmysle jej faktického odovzdania, resp. vypratania. Reštitučné predpisy\nneboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im\nuľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho\ndôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho\nnároku, resp. finančnej náhrady domáhala. Aj Ústava Slovenskej republiky (článok 20 ods. 1) vlastníkovi\npriznáva ochranu vlastníctva. Nemožno pochybovať o tom, že právne účinky nadobudnutia vlastníctva\n(v danom prípade na základe reštitučného zákona) nastanú až vtedy, keď štátny orgán vykoná úkon,\nbez ktorého vlastnícke práva nevznikajú. Povinnosťou štátu nie je vytvoriť každému príležitosť, aby\nnadobudol vlastníctvo, ale na druhej strane štát nesmie prekážať nadobudnutiu vlastníctva.\nJe nepochybné, že nápravy krívd sa v reštitučných konaniach môžu domáhať iba osoby, ktoré\npreukážu, že tieto krivdy boli spôsobené alebo im alebo osobám, s ktorými ich zákon č. 503/2003\nZ. z. spája ako s oprávnenými osobami. Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných\nmajetkových zákonov bolo nielen zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo\nvoči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, ale aj\nnásledne dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných\nvlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho\nrozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia (viď preambula\nk zákonu č. 229/1991 Zb. v spojitosti na účel sledovaný aj zákonom č. 480/1991 Zb. <aspi://\n\nmodule='ASPI'&link='480/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o dobe neslobody). Tento zámysel\nzákonodarca vymedzil pre účely zákona č. 503/2003 Z. z. <. textom zakotveným v ustanovení\n§ 1, z ktorého pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplýva obdobný záver, že tento zákon\nupravuje prinavrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. <.,\npoprípade neboli vydané podľa § 37 až 39 <. zákona č. 330/1991 Zb. <. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), pričom v procese navrátenia musí byť preukázané,\nže ide o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle § 2\n<. zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. <. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,\nalebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle zákon č. 61/1977 Zb. <. o lesoch.\nReštitučné zákony č. 229/1991 Zb. <. a č. 503/2003 Z. z. <. boli prijaté s cieľom zmierniť následky\nniektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku\nv období rokov 1948 až 1989. Ich vzťah je vyriešený v ustanovení § 1 <. zákona č. 503/2003 Z. z. <. tak,\nže zákon č. 503/2003 Z. z. <. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu, t. j. zákona č. 229/1991 Zb. <. prípadne § 37 - § 39 zákona č. 330/1991 Zb. <. Ide\nteda o dva právne predpisy rovnakej právnej sily, ktoré nemožno posudzovať podľa vzťahu všeobecný osobitný zákon. Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. <. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili\nsvoj nárok v lehote do 31.12.1992 (podľa zákona č. 229/1991 Zb.), aby tento nárok mohli uplatniť v novej\njednoročnej lehote do 31.12.2004. Predmetom vydania podľa zákona č. 530/2003 Z.z. <. sú pozemky,\nna ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky alebo boli uplatnené po zákonom stanovenej lehote.\nZákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (reštitučný zákon) upravuje reštitúciu\npozemkov, ktoré sú podľa príslušných predpisov súčasťou poľnohospodárskeho, resp. lesného pôdneho\nfondu. Tzv. druhý reštitučný zákon o pôde umožňuje každému, kto v lehote do 31.12.1992 nevyužil\noprávnenie dané zákonom č. 229/1991 Zb. a každému, komu nebola pôda podľa tohto zákona vrátená,\naby si uplatnil podľa zák. č. 503/2003 Z. z. nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku alebo poskytnutia\nfinančnej náhrady, ak pozemok nie je možné vydať. O vrátenie vlastníctva prípadne finančnú náhradu\nmôže teda požiadať každý, kto svoj nárok neuplatnil podľa zák. č. 229/1991 Z. z., ako i ten kto už v roku\n1992 o vrátenie pôdy žiadal, ale jeho žiadosti vyhovené nebolo a pozemok mu vydaný nebol.\nPodľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“ alebo\n„zákon o pôde“) zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho\npatrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom i na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond (ďalej len „pôda“).\nPodľa § 9 ods. 1, 4 zákona č. 229/1991 Zb., nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a\nzároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou\ndo 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľností. Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1,\nrozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.\nV zmysle ustanovenia § 1 písm. a/, b/ zákona č. 503/2003 Z. z., tento zákon upravuje navrátenie\nvlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.).\nVlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho\npatria, b) lesný pôdny fond.\nPodľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže\nuplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila\npozemok, ak zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.\nRozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa §\n6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie sa podľa ods. 2 vzťahujú všeobecné predpisy\no správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať\nopravný prostriedok na súde.\nPredpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré je\nmožné vydať podľa zákona č. 503/2003 Z. z. bolo,\n\n1/ aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods.\n1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby\nustanovených v § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ako aj, že\n2/ žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú\nosobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 503/2003 Z. z.,\n3/ právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote\nustanovenej v § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. (do 31.12.2004) a\n4/ žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.,\nako aj, že\n5/ žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či krajský\nsúd ako i správny orgán pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci\na či vzhľadom na námietky navrhovateľov bolo konanie vedené takým procesným postupom, ktorý\nzabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám\nspravodlivého procesu. Správne totiž argumentujú navrhovatelia ako aj krajský súd v dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia, že ohľadne predmetných pozemkov bolo vo veci už vydané reštitučné\nrozhodnutie podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde na základe uplatneného reštitučného nároku, ktoré\nrozhodnutie je právoplatné.\nOdvolací súd ustálil, že v predmetnej právnej veci je spornou otázka uplatnenia reštitučného nároku\noprávnenými osobami podľa zákona č. 503/2003 Z. z. k pozemkom pôvodne zapísaným v PK vložke č.\n1., pre katastrálne územie O. (parcela č. 591, k. ú. O.) po pôvodných vlastníkoch, ktoré boli predmetom\nkonania aj podľa zákona č. 229/1991 Zb.\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že\nrozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Humenné č. j. 1231/R/92 zo dňa 01.04.1996, vydaným\npodľa zákona č. 229/1991 Zb., bolo rozhodnuté o reštitučnom nároku oprávnených osôb tak, že správny\norgán vlastnícke právo žiadateľom nepriznal dôvodiac nedoloženie písomných dôkazov o uplatnenom\npráve v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1995. Oprávnené osoby uplatnili svoj reštitučný nárok\nopätovne podľa zákona č. 503/2003 Z. z. dňa 27.12.2004 prostredníctvom spoločného zástupcu v konaní\nvedenom pod č. 2012/00049-65-LJ k parcele č. 591 kat. územie O. (pôvodne k pozemkom zapísaným v\nPK vložke č. 1 pre katastrálne územie O.) po pôvodných vlastníkoch členov urbárskej spoločnosti „Bývali\nurbarialisti obce Hankovce“ s tým, že odporca rozhodnutím č. 2012/00049-65-LJ zo dňa 29.02.2012\npriznal oprávneným osobám právo na navrátenie vlastníctva.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade medzi účastníkmi nebolo sporné, že o predmetnej\nnehnuteľnosti už bolo v minulosti rozhodované. Nebolo sporné, že o predmetnej parcele č. 591, k. ú.\nO. už bolo právoplatne rozhodnuté Obvodným pozemkovým úradom v Humennom v zmysle zákona č.\n229/1991 Zb. a to pre tie isté oprávnené osoby, ktorým nebolo priznané vlastnícke právo ani právo na\nnáhradu, pričom sa jednalo o totožné reštitučné tituly.\nOdvolací súd ustálil, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj opravného\nprostriedku, ktorým sa navrhovatelia domáhali preskúmania rozhodnutia odporcu, je tak právna otázka,\nnavyše dotknutá nejednotnými právnymi názormi judikovanými rôznymi senátmi Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, či raz vydané právoplatné rozhodnutie správnym orgánom v oblasti reštitučného\npráva, má byť s prihliadnutím na podmienky panujúcimi v období neslobody chápané ako prekážka\npre opätovné konanie o už raz rozhodnutom nároku žiadateľov. Práve tento právny rámec vymedzuje\npotrebné medze skutkového zistenia.\nPri riešení nastolenej otázky sa odvolaciemu súdu javí ako nevyhnutné vychádzať z už spomínaných\nrozdielnych právnych názorov vyslovených rôznymi senátmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nkedy ne jednej strane bolo vyslovené, „že ak v prípade bolo už rozhodnuté o uplatnenom nároku v zmysle\nzákonných ustanovení zák. č. 229/1991 Zb. pri použití všeobecných zákonných ustanovení správneho\nporiadku, takéto rozhodnutie nezakladá stav „veci právoplatne rozhodnutej“ pri uplatnenom reštitučnom\nnároku uplatneného podľa zákonných ustanovení zák. č. 503/2003 Zb. Preto podľa právneho názoru\nodvolacieho súdu neboli v danom prípade splnené podmienky pre použitý postup správneho orgánu\npodľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku a mal sa s uplatneným reštitučným nárokom v\n\nmerite zaoberať (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/148/2007 zo dňa\n22.10.2008),“ alebo „nie je teda prekážkou navrátenia vlastníctva k pozemkom v zmysle zákona č.\n503/2003 Z. z. skutočnosť, že o predmetnej nehnuteľnosti resp. o predmetnej parcele už bolo v\nminulosti rozhodované podľa zákona č. 229/1991 Zb. ... Prekážkou by bola iba skutočnosť, tak ako to\nvýslovne ustanovuje § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. iba v tom prípade, ak by predmetná časť parcely\nbola navrhovateľom vydaná, o takúto skutočnosť však v danej veci nejde (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/205/2008 zo dňa 23.09.2009),“ alebo „I. Ak bol príslušný\nspoluvlastnícky podiel navrhovateľke priznaný právoplatným rozhodnutím pozemkového úradu na\nzáklade zákona č. 229/1991 Zb. <. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov, nemôže potom opätovne reštituent s úspechom reštituovať\nešte i podľa zákona č. 503/2003 Z.z. <. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. <. o niektorých opatreniach na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. II. Z dôvodovej správy k zákonu č. 503/2003\nZ.z. <. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 180/1995 Z.z. <. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov vyplýva, že tento zákon je len pokračovaním zákona č. 229/1991 Zb. <. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a\nmá slúžiť na uplatnenie si reštitučných nárokov pre tie fyzické osoby, ktoré si neuplatnili, resp. nestihli\nuplatniť svoje reštitučné nároky v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. <. o úprave vlastníckych vzťahov k\npôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/100/2015 <. zo dňa 26.05.2016)“, pričom na strane druhej bolo v\nrozpore s uvedeným vyslovené, že „Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel zák. č.\n503/2003 Z.z. <. s prihliadnutím na svoju doterajšiu (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžo-KS 1/2005) a mu známu judikatúru interpretuje v tom duchu, že má oprávneným osobám, ktoré si z\nrôznych dôvodov svoj nárok na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom podľa § 9 ods.\n1 <. zák. č. 229/1991 Zb. <. v lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 <. a <. cit. zákona, umožniť uplatniť si\nnárok na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov taxatívne\nvymedzeným v § 3 <. zák. č. 503/2003 Z. z. <. a to v novo ustanovenej prekluzívnej lehote, ktorá\nzačala plynúť od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004. Práve sporná interpretácia predmetu zákona č.\n503/2003 Z. z. <. opierajúca sa o výklad obsahu slovného spojenia „[vlastníctvo] ktoré nebolo vydané“ je\nzdrojom existujúcej rozdielnosti názorov medzi navrhovateľom a odporcom (s podporou krajského súdu).\nNavrhovateľ zotrváva na formálnom stanovisku k výkladu tohto slovného spojenia, t. j. že mu nebolo\ndoručené rozhodnutie, ktoré by obsahovalo výrok o vydaní vlastníctva (t. j. dotknutej nehnuteľnosti),\nnaopak odporca (s podporou krajského súdu) pristupuje k výkladu uvedeného pojmu z materiálneho\nhľadiska, t.j. kladie si otázku, či o žiadosti na vydanie vlastníctva už bolo rozhodované (t.j. bez ohľadu\nna pozitívny či negatívny výsledok konania)(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.\n4Sžr/33/2013 zo dňa 09.12.2014),“ či právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý\nv rozsudku sp. zn. 2Sžo/82/2009 zo dňa 27.01.2010: „v reštitučnom konaní podľa zákona č. 503/2003\nZ.z. <. v nadväznosti na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. <. sa zohľadňuje totožnosť predmetu, t.\nj. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok, nezohľadňuje sa totožnosť subjektu - žiadateľa.\nMôže nastať situácia, kedy v konaní podľa zákonov č. 229/1991 Zb. <. a č. 503/2003 Z.z. <. vystupuje\ntá istá osoba ako žiadateľ o navrátenie vlastníctva, avšak predmet konania (nehnuteľnosť) je iný. Táto\nskutočnosť - totožnosť subjektu - nepredstavuje prekážku v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. <. (§\n1). Na druhej strane sa však môže vyskytnúť situácia, kedy v konaní podľa zákonov č. 229/1991 Zb. aj\nč. 503/2003 Z.z. <. bola predmetom tá istá nehnuteľnosť, na ktorú si uplatňoval reštitučný nárok ten istý\nalebo iný žiadateľ: pričom podľa zákona č. 229/1991 Zb. <. bolo vo veci aj právoplatne rozhodnuté. V\ntomto prípade - totožnosť predmetu konania - ide o prekážku konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z. bez\nohľadu na to, či ide o rovnakých účastníkov konania alebo nie; inak povedané, právoplatné rozhodnutie o\nkonkrétnej nehnuteľnosti vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. <. vylučuje konanie, predmetom ktorého\nje tá istá nehnuteľnosť, podľa zákona č. 503/2003 Z.z. <. Rovnako nie je rozhodujúce, či správny orgán\no žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. <. rozhodol pred alebo po účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z.\n<., pretože je potrebné najskôr rozhodnúť o reštitučnej žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. <. a až\nnásledne o žiadosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. <. Tieto konania nemožno spojiť do jedného konania,\nv ktorom by sa konalo a rozhodovalo o obidvoch reštitučných nárokoch, pretože to vylučuje znenie § 1 <.\ncitovaného zákona č. 503/2003 Z.z. <. .... Navrhovateľ preto v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. <.\nuž nebol legitimovaný na získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých už bolo právoplatne\nrozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb. <. ani na získanie náhrady za takéto nehnuteľnosti.“\n\nVo svetle uvedeného sa zároveň žiada poukázať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nktorej obsah je zameraný na princíp právnej istoty vo vzťahu k rozdielnej rozhodovacej činnosti v\nobdobných prípadoch. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 499/2011\n- 25 z 22.11.2011 platí, že „obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú\nprávne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I.\nÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 <. a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06 <.). Rešpektovanie princípu právnej istoty\nmusí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj\nv oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako\naj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09 <.). Diametrálne\nodlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej\nskutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS\n209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04 <., III. ÚS 328/05 <.). Aj keď právne závery všeobecných\nsúdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter\nprecedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť\nidenticky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú\nk naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne\nnapr. IV. ÚS 49/06 <., III. ÚS 300/06 <.).“\nS poukazom na uvedené považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za dôležité poznamenať, že\nsa stotožňuje resp. súhlasí s právny názorom prezentovaným v tých rozhodnutiach Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, podľa ktorých len právoplatne rozhodnutie príslušného správneho orgánu,\nobsahujúce výrok o vydaní/nevydaní vlastníctva (t. j. dotknutej nehnuteľnosti), prípadne o splnení/\nnesplnení podmienok na navrátenie vlastníctva podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb. <.),\nje prekážkou pre navrátenie nehnuteľnosti podľa reštitučného zákona (zákon č. 503/2003 Z. z. <.).\nMožno tak vyhodnotiť, že výlučne právoplatné rozhodnutie správneho orgánu v merite veci vydané\npodľa zákona č. 229/1991 Zb. (teda nie každé rozhodnutie príslušného správne orgánu vydané v\nreštitučnom konaní bez ohľadu na jeho charakter, napr. procesné rozhodnutia) je spôsobilé vyvolať\núčinky predpokladané zákonom č. 503/2003 Z. z., čo znamená nemožnosť navrátenia vlastníctva\nk pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, o vlastníctve ktorej bolo vydané meritórne\nrozhodnutie podľa zákona č. 229/1991 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri formulovaní uvedeného\nzáveru vychádzal z presvedčenia, že nemožno pripustiť, aby tak striktné uplatňovanie či pridŕžanie\nsa formalizmu v reštitučnom konaní zasahovalo, prípadne bránilo uplatneniu vlastníckeho práva\noprávnených osôb. Tak ako je to uvedené vyššie, základným zmyslom všetkých reštitučných zákonov\nbolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období. Ak\nsi teda zákonodarca bol vedomý potreby odstránenia vzniknutých majetkových krívd, na odstránenie\nktorých prijal reštitučné právne predpisy, nemožno potom pripustiť, aby výklad týchto právnych predpisov\nbol natoľko dogmatický a ústavne nekonformný, že by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy\nnové.\nOdvolací súd konštatuje, že po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu\nrozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov), sa\nnemohol stotožniť so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení\nuvedených odporcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa názoru odvolacieho súdu správny orgán si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových\npodkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil aj správny právny záver vo veci\nsamej. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že oprávnené osoby si uplatnili reštitučný nárok na\nžiadanú nehnuteľnosť v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, pre priznanie vlastníctva\nk nej alebo priznania náhrady boli splnené zákonné podmienky, pretože došlo k prechodu žiadaných\nnehnuteľností na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku dôvodov taxatívne uvedených v § 3 ods.\n1. Podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona oprávnené osoby mali právo si uplatniť nárok na navrátenie\nvlastníctva k pozemkom na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode ich vlastnili ich právni\npredchodcovia, a zároveň povinnosť preukázať skutočnosti podľa § 3. Nesplnenie si tejto povinnosti\nby malo za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce ich neúspech v konaní, čo podľa\nodvolacieho súdu nebol prípad oprávnených osôb v prejednávanom prípade. Na základe skutkových\nzistení v danej veci bolo preukázané, že žiadané nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo inej\nprávnickej osoby v dôsledku rozhodnutia Okresného národného výboru - odbor PLVH v Humennom č.\nPoľ. 475/1982 zo dňa 04.10.1982 v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 81/1949 Zb. SNR, ktorý právny dôvod\n\nprechodu na štát alebo inú právnickú osobu obsahuje reštitučný zákon v právnej norme § 3 ods. 1 písm.\nd/.\nPodľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania spôsobom vylučujúcim akékoľvek\npochybnosti bolo taktiež preukázané, že oprávnené osoby si uplatnili nárok podľa ustanovení\nreštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku, ktorý bol predmetom reštitučného\nkonania podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb. v platnom znení), a o ktorom bolo rozhodnuté\nrozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Humenné č. j. 1231/R/92 zo dňa 01.04.1996.\nZ uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že oprávnené osoby v danom prípade spĺňajú zákonné\npodmienky na navrátenie vlastníctva k žiadanému pozemku aj v zmysle § 1 ods. 1 reštitučného zákona,\nkeďže síce žiadali navrátiť vlastníctvo k pozemku, o vlastníctve ktorého sa právoplatne rozhodlo podľa\nustanoví zákona č. 229/1991 Zb., nešlo však o rozhodnutie v merite veci, preto neexistovala prekážka\npre rozhodovanie o navrátení vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z.\nOdvolací súd považuje právny názor odporcu vyslovený v preskúmavanom rozhodnutí za skutkovo\na právne správny, z ktorých dôvodov v danom prípade boli podľa názoru odvolacieho súdu splnené\nzákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa § 250q ods. 2 O.s.p.\nNemožno však vyčítať krajskému súdu, že odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože bol v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 4 O.s.p. viazaný\nvysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nodvolateľov a stanoviska odporcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v uvedených rozhodnutiach (sp. zn. 6Sžo/148/2007 zo dňa\n22.10.2008, sp. zn. 6Sžo/205/2008 zo dňa 23.09.2009, sp. zn. 3Sžo/100/2015 <. zo dňa 26.05.2016),\nako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 499/2011), dospel odvolací súd k záveru o\npotrebe zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodol vo veci síce v súlade\ns právnym názorom odvolacieho súdu, no nesprávne a v rozpore so zákonom, a preto odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a\n§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom vzhľadom na ich neúspech v konaní náhradu trov konania\nnepriznal. Odporcovi zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}