{"guid": "f998415b-91ab-4441-b277-34ca91968a56:1a26a018-c867-46b9-8a23-d7632cea1bb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7815010146.1", "spisova_znacka": "4Tdo/32/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/32/2017 z 13. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2017, sp. zn. 4Tdo/32/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:7815010146.1", "identifikacne_cislo": "7815010146", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2017-10-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody", "Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-135", "nazov": "§ 135 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-135", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-135"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-135"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a26a018-c867-46b9-8a23-d7632cea1bb7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7815010146.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7815010146.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7815010146.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/32/2017\n7815010146\n13. 10. 2017\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2017:7815010146.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. októbra 2017 v senáte\nzloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Štefana\nHarabina v trestnej veci proti obvinenému C. X. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,\nods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach,\nsp. zn. 8To/27/2016 zo dňa 21. marca 2016 takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného C. X. s a\n\no d m i e t a.\n\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obvineného\nC. X., podané proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/58/2015 zo dňa 27. januára 2016,\nktorým bol obvinený C. X. podľa § 166 Tr. por. odsúdený s prihliadnutím na právoplatný rozsudok\nOkresného súdu Rožňava z 19. augusta 2015, sp. zn. 1T/58/2015, v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach zo 7. decembra 2015, sp. zn. 8To/100/2015, ktorým bol uznaný vinným v bode 1.\nzo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v\nsúvislosti s ustanovením § 138 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/, § 127 ods. 5 Tr. zák.\na v bode 2. prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom\ntýrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím\n§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 7 rokov, pričom pre jeho výkon bol\nzaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 1, ods.\n2 písm. b/ Tr. zák.). Súčasne bolo obvinenému podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložené ochranné\npsychiatrické liečenie ústavnou formou.\nObvinený C. X. prostredníctvom obhajkyne podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu pre skutok v\nbode 1. odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Rožňava právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho\nzneužívania dovolanie podľa § 371 ods. l písm. g/, písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že napadnuté\nrozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, predchádzalo\nmu konanie, v ktorom bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, ako aj, že\nrozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV odôvodnení dovolania uviedol, že je nevinný, pretože skutok uvedený v bode 1. rozsudku Okresného\nsúdu Rožňava z 19. augusta 2015 a 27. januára 2016 nespáchal. Súd dospel, podľa jeho názoru k\nnesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci. Dôvodil, že súd nevyhodnotil správne otázku jeho trestnej\nzodpovednosti a v tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku znalcov psychiatrov doc.\nMUDr. W., PhD. a MUDr. E., CSc. a výpoveď druhého menovaného znalca na hlavnom pojednávaní\nokresného súdu, a to vo vzťahu k záveru znalcov prezentovaného v inej trestnej veci obvineného\nv uznesení vyšetrovateľa PZ ČVS:ORP:-315/Odv-RV-04 Ve zo dňa 17. novembra 2004 (nesprávne\nuvedený dátum 17.11.2014) z č. l. 246-248 súdneho spisu, ktorým bolo trestné stíhanie obvineného\n\nzastavené pre jeho nepríčetnosť. Vtedy bolo konštatované, že obvinený trpí mentálnou retardáciou v\nťažkom stupni debility so značne zníženým intelektom a prevažuje u neho pudové správanie a keďže\nbolo konštatované, že sa jedná o poruchu trvalého a nemenného charakteru, javí sa záver o jeho trestnej\nzodpovednosti v posudzovanej veci ako nesprávny. Keďže v rozsudku okresného súdu z 27. januára\n2016, sp. zn. 1T/58/2015 sa konštatuje zníženie ovládacích schopností v čase skutkov, ktoré nebolo\ndôsledkom duševnej choroby, ale dôsledkom mentálnej retardácie. V tejto súvislosti obvinený namietal\npostup súdov, keď nevyhoveli jeho požiadavke prezentovanej v odvolaní na opätovné skúmanie jeho\nduševného stavu vypracovaním kontrolného znaleckého posudku.\nV ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený poukázal na niektoré časti výpovedí svedkyne Y. X.,\nktoré považuje za nedôveryhodné. Rovnako aj výpovede maloletej E. X. a O. I. nie sú pravdivé, pretože\npri ich výsluchu bola prítomná asistentka učiteľa W. P., pred ktorou „nechceli tvrdiť niečo iné (pravdu) o\ntom, čo sa naozaj dialo a tým dokázať len to, že obe si svoje výpovede, ktoré W. P. už skôr povedali,\nvymysleli z donútenia matky\". Súd, podľa názoru obvineného nevykonal výsluch maloletej zákonným\nspôsobom „a mal predchádzať tomu, aby v ďalšom konaní bola maloletá opätovne vypočúvaná\". Mal\ntiež predísť ovplyvneniu výpovedí týchto svedkýň a vypočuť ich bez prítomnosti osôb, ktoré „mali naň\nznačný vplyv\". V priebehu konania žiadal vykonať výsluch O. I. bez prítomnosti asistentky W. P. a aby\npri výsluchu bola prítomná jeho obhajkyňa.\nZ uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým rozhodnutím, ako aj v\nkonaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v jeho neprospech a následne, aby predchádzajúce\nrozhodnutia zrušil.\nProkurátor Okresnej prokuratúry Rožňava a Y. X. sa k dovolaniu obvineného nevyjadrili.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky\nobsahové a formálne náležitosti , či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel\nk nasledujúcim záverom:\nPodľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým\nbola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie\nKrajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie obvineného C. X. podané proti\nodsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Rožňava podľa § 319 Tr. por. zamietnuté. Proti takémuto\ndruhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajkyne, bolo\npreto podané osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania\ndošlo na Okresnom súde Rožňava, t. j. v mieste podľa § 370 Tr. por.\nV dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané tak, aby bolo zrejmé, v\nktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu\npredchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. a dôvody podľa\n§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda na to, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom\nvykonané zákonným spôsobom a na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nNajvyšší súd sa musel zaoberať s dovolacou námietkou obvineného C. X., v rámci ktorej spochybňuje\nsprávnosť vyhodnotenia výpovede svedkyne Y. X. vo vzťahu k predmetným skutkom a nesprávny postup\npri výsluchu maloletej svedkyne E. X. a mladistvej O. I., kedy nemala byť pri ich výsluchu asistentka\nučiteľa W. P., ako aj, že E. X. mala byť opätovne vypočutá aj na hlavnom pojednávaní súdu prvého\nstupňa za podmienok ustanovenia § 135 ods. 3 Tr. por. a napokon aj s námietkou obvineného vo vzťahu\nk záverom znalcov z odvetvia psychiatrie o jeho príčetnosti.\nDovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. g/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia\no existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolací súd preskúmal, či\nv predmetnom prípade postupom súdu boli porušené legálne pravidlá pri výsluchu maloletej svedkyne\nE. X. a mladistvej O. I..\n\nPodľa § 135 ods. 1 Tr. por. ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých\noživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj,\ntreba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom\nkonaní nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet\nvýsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a\nzástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný\nopatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu\naj zákonný zástupca alebo pedagóg.\nPodľa § 135 ods. 2 Tr. por. v ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných\nprípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade\nrozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá\nbola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob,\nakým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.\nPodľa § 135 ods. 3 Tr. por. ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov a ak ide o trestný\nčin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná\nvýpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, že výsluch\nby mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 18 rokov, výsluch sa\nvykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu, tak aby osoba mladšia\nako 18 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ak treba zopakovať výsluchy osoby\nmladšej ako 18 rokov po vznesení obvinenia, vykoná sa spôsobom upraveným v prvej vete: ďalší výsluch\nosoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej zákonného\nzástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.\nPodľa § 135 ods. 4 Tr. por. ak bola vypočutá osoba mladšia ako 18 rokov podľa odseku 3, v konaní pred\nsúdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2: výsluch tohto svedka možno v\nkonaní pred súdom vykonať len výnimočne.\nZ obsahu relevantných častí spisového materiálu vyplýva, že maloletá E. X. bola v prípravnom konaní\nvypočutá 11. februára 2015 a mladistvá O. I. dňa 11. februára 2015. Oba výsluchy boli vykonané za\nprítomnosti vyšetrovateľa polície, psychologičky PhDr. E. PhD. a asistentky učiteľa W. P..\nZo záveru znaleckého posudku PhDr. E., PhD. z odboru klinická psychológia detí a dospelých z 13.\nmarca 2015 inter alia vyplýva, že „vzťah E. X. k obvinenému je negatívny, je jej nepríjemné s ním\nbyť v jednej domácnosti, ukrýva sa pred ním a snaží sa mu vyhýbať\". Trpí úzkostno-depresívnou\nsymptomatikou. Rovnako aj u O. I. znalkyňa rezumovala výrazne negatívny vzťah k obvinenému a\nprítomnosť prvkov posttraumatickej stresovej poruchy. Konštatovala jej precitlivelosť a strach, že jej\nobvinený ublíži. Z výpovedí svedkyne W. P. vyplýva, že z rozhovorov so sestrami O. I. a E. X., ktoré\nvykonala ako asistentka učiteľa v Základnej škole v E. zistila, že deti sa neradi vracali do domácnosti\ns obvineným, pretože mali z neho strach. Následne na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa\nsvedkyňa sa vyjadrila k spôsobu vedenia výsluchu maloletej a mladistvej svedkyne v prípravnom konaní.\nNa hlavnom pojednávaní Okresného súdu Rožňava konanom 3. júna 2015 boli výpovede maloletej E.\nX. a O. I. v zmysle § 270 ods. 2 Tr. por. vykonané oboznámením zvukového a obrazového záznamu\n(č. l. 12-13 súdneho spisu).\nNa základe vyššie uvedeného faktografického prehľadu je treba zdôrazniť, že nezodpovedá skutočnosti\ntvrdenie obvineného, uvádzané v dovolaní, že výsluch maloletej E. X. bol súdom vykonaný nezákonným\nspôsobom. Naopak, vyšetrovateľ PZ a následne súd postupovali konzekventne v zmysle vyššie\ncitovaných zákonných ustanovení upravujúcich výsluch osoby mladšej ako 18 rokov. S poukazom na\ncharakter trestnej činnosti, na predmet výsluchu a jeho veľmi intímny obsah, osobu obvineného a jeho\nvzťah k maloletej a mladistvej svedkyni a možnosť ich ďalšej duševnej traumatizácie pri opakovanom\nvýsluchu, bol postup orgánov prípravného konania ako aj postup súdu v štádiu konania na súde\nnepochybne správny a plne lege artis.\nPri výsluchoch uvedených svedkýň v prípravnom konaní boli prítomní psychológ a pedagogický\npracovník (asistentka učiteľa) a výsluchy boli vykonané využitím technických zariadení určených na\n\nzáznam zvuku a obrazu tak, aby svedkyne E. X. a O. I. mohli byť v ďalšom konaní vypočuté len\nvýnimočne. Takýto postup bol plne lege artis v zmysle § 135 ods. 1 Tr. por., pretože prítomnosť\nuvedených osôb nepochybne prispievala k správnemu vykonaniu výsluchov. S poukazom na uvedené,\npostup súdu na hlavnom pojednávaní v zmysle § 270 ods. 2 Tr. por., kedy bol oboznámený zvukový\na obrazový záznam výsluchov bol správny a zákonný v súlade s ustanovením § 135 ods. 4 Tr. por.,\npodľa ktorého ak bola vypočutá osoba mladšia ako 18 rokov podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa\npri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2 a výsluch tohto svedka možno v konaní pred\nsúdom vykonať len výnimočne. V danej súvislosti treba zdôrazniť, že v priebehu konania nevyšli najavo\nžiadne také výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné výsluchy uvedených svedkýň v konaní pred\nsúdom vykonať ich osobným výsluchom.\nDovolacími námietkami obvinený poukazuje aj na nesprávne hodnotenie niektorých vo veci vykonaných\ndôkazov, najmä znaleckého posudku a domáha sa v konečnom dôsledku jeho revízie vyhotovením\nnového - kontrolného znaleckého posudku s poukazom na závery znaleckého posudku o jeho duševnom\nzdraví v inej trestnej veci.\nV naznačenom rozsahu obvinený namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených vo veci skôr\nčinnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom sa obvinený domáha tak podstatnej\nzmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že v čase spáchania činu nemohol pre\nduševnú poruchu rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, napriek tomu že súdy oboch\nstupňov dospeli k záveru o jeho príčetnosti.\nDovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nObvinený namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď sa súd pri ustálení otázky jeho trestnej\nzodpovednosti oprel len o záver znaleckého posudku znalcov psychiatrov MUDr. E.,CSc. a doc. MUDr.\nW., PhD. a nevzal do úvahy závery znalcov v inej trestnej veci, v ktorej bolo jeho trestné stíhanie pre\npokus trestného činu znásilnenia, vzhľadom na závery znalcov - psychiatrov zastavené.\nZ podstaty dovolateľom tvrdených námietok totiž vyplýva, že smerujú proti rozsahu a hodnoteniu\nvykonaného dokazovania, preskúmavanie ktorých je v zmysle uvedeného dovolacím súdom\nneprípustné.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia je\npochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to\nv takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O\nnesprávnu právnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný\nako trestný čin, hoci o trestný čin v tomto prípade nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin, než ten, ktorý\nsa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom\nkonaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v\nTrestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v neprospech obvineného (teda spravidla\npôjde o prísnejšie trestnú skutkovú podstatu). V tejto súvislosti však treba podotknúť, že dovolací súd\npri preskúmavaní uvedeného dovolacieho dôvodu nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nzisteného skutku, čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr.\npor. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého,\nprípadne druhého stupňa, a dovolací súd už nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať,\nale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o dôkazoch vykonaných\nsúdmi nižšieho stupňa a ich hodnotení, ktoré sú predpokladom pre ustálenie skutkových záverov.\nIn medias res namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd\nuvádza, že po preskúmaní veci nezistil v rozhodnutiach súdov nižších stupňov také pochybenia, ktoré\nby znamenali naplnenie dôvodov dovolania v zmysle uvedeného ustanovenia. Vo vzťahu k dovolacej\nnámietke obvineného treba zdôrazniť, že posúdenie otázky nepríčetnosti prináleží orgánom činným\nv trestnom konaní resp. súdu na základe skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov. Povaha\ntejto otázky vyžaduje, aby jej posúdenie bolo založené na odborných znalostiach z odboru psychiatrie.\nZnalecký dôkaz z tohto odboru je však len jedným z podkladov pre vytvorenie sudcovského presvedčenia\n\no otázke príčetnosti a musí byť hodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými získanými skutočnosťami z\ntohto hľadiska relevantnými. To na jednej strane. Na strane druhej treba zdôrazniť, že súdy sa s otázkou\nzáverov o duševnom zdraví obvineného a v konečnom dôsledku s otázkou jeho príčetnosti dôsledne\nzaoberali, a to aj v kontexte s námietkami obvineného vznášanými počas predchádzajúceho konania, a\nto najmä pokiaľ ide o rozhodnutie vyšetrovateľa PZ zo 17. novembra 2004 ČVS: ORP-315/OdV-RV-04\nVe, ktorým bolo trestné stíhanie obvineného pre pokus trestného činu znásilnenia podľa § 8 ods. 1 k §\n241 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zastavené, a to vzhľadom na záver o jeho duševnom zdraví vyúsťujúci\ndo konštatovania jeho nepríčetnosti v danej trestnej veci.\nZnalec MUDr. E., CSc. splnomocnený predniesť závery znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní\nbol oboznámený s vtedy konštatovaným záverom psychiatrov a uviedol k nemu svoje odborné\nstanovisko súladné so záverom vypracovaného znaleckého posudku. Obraz podaný týmto zapadá do\ncelého ostatného reťazca skutkových zistení. V daných súvislostiach treba zdôrazniť, že neexistuje\npríčetnosť, resp. nepríčetnosť ako taká, ale len príčetnosť alebo nepríčetnosť vo vzťahu k určitému\nkonkrétnemu činu. Nepríčetnosť ako zvláštny účinok duševnej poruchy sa musí vždy vzťahovať na\nkonkrétny čin, ktorý je predmetom stíhania. Znalecký posudok doc. MUDr. W. PhD. a MUDr. E., CSc.\nu obvineného C. X. nekonštovali takú duševnú poruchu, ktorá by mohla byť biologickým základom\nnepríčetnosti. Pri vypracovaní znaleckého posudku mali k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu\nobvineného z Psychiatrickej liečebne G. a Psychiatrického oddelenia Nemocnice v O., v ktorých\nzdravotníckych zariadeniach sa obvinený v minulosti liečil. Znalci u neho zistili ľahkú mentálnu retardáciu\n(podľa novšej klasifikácie chorôb) s agresívnymi prejavmi. Jeho trestná činnosť súvisí s jeho primitívnou,\nmentálne retardovanou osobnosťou, so zvýšenou pudovou aktivitou a s nedostatkom morálnych zábran.\nZnalci konštatovali mierne zmenšenú ovládaciu schopnosť, bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho\nkonania. Po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia mu boli predpísané lieky, spočiatku ich užíval, ale\nneskôr, podľa jeho vlastného vyjadrenia, na to zabudol.\nOtázkou príčetnosti obvineného sa zaoberal aj Krajský súd v Košiciach v rámci rozhodovania o\nodvolaniach okresného prokurátora a obvineného (vtedy obžalovaného), pričom dospel k zhodnému\nzáveru ako súd prvého stupňa. Odvolací súd si osvojil výsledky znaleckého dokazovania z odboru\npsychiatrie, keď aj jeho úvahy vyústili do záveru, že u obvineného nebola zistená duševná choroba v\npravom zmysle slova vylučujúca v čase posudzovaných činov jeho trestnú zodpovednosť.\nNa základe týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v rozsahu námietok\nobvineného C. X. nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a preto podľa § 382 písm. c/\nTr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8To/27/2016", "guid": "52a02579-b16c-4e1d-92a4-e77025a5e7ca:8dd531fe-058c-450a-bd23-0295ecaf045d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}