{"guid": "18a0220f-94f7-4b40-b8c0-85f619abe33b:11ac3746-89eb-4d20-817d-4b922148f58f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7016200968.1", "spisova_znacka": "10Sžak/10/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/10/2017 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 10Sžak/10/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:7016200968.1", "identifikacne_cislo": "7016200968", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11ac3746-89eb-4d20-817d-4b922148f58f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200968.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200968.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200968.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/10/2017\n7016200968\n27. 09. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:7016200968.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôv. žalobca): D. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L., Vietnamská socialistická\nrepublika, prechodný pobyt O., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Vasiľ, Šimonovič & partners,\ns.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO 47 240 482, proti žalovanému: Riaditeľstvo\nhraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 10 Prešov, o správnej žalobe\nzo dňa 18.08.2016 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.07.2016 sp. zn. PPZ-HCPPO2-154-001/2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 3Sa/21/2016-121 zo dňa 31.01.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sa/21/2016-121 zo dňa\n31. januára 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa\n1. júna 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľ m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom a kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-154-001/2016 zo dňa 12.07.2016 potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa 01.06.2016, ktorým\n(Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice) bolo rozhodnuté o administratívnom\nvyhostení sťažovateľa z územia Slovenskej republiky (ďalej „SR“) v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov a podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC súčasne policajný útvar uložil sťažovateľovi\nzákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov s tým, že lehota zákazu vstupu\nzačína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení (§\n82 ods. 10 písm. c) ZoPC), pričom podľa § 83 ods. 1 ZoPC policajný útvar určil sťažovateľovi lehotu na\nvycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že sťažovateľ sa dňa 01.06.2016 dostavil na\nsprávny orgán za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt v zmysle § 58 ods. 1 písm. b) ZoPC,\npričom po predložení a preskúmaní dokladov doložených k žiadosti o tolerovaný pobyt a cestovného\ndokladu účastníka konania, ako aj vykonanou lustráciou bolo zistené, že sťažovateľ sa na území\nSlovenskej republiky zdržiava neoprávnene. Dňa 19.08.2008 bol sťažovateľovi povolený prechodný\npobyt na území SR na účel zamestnania, pričom tento mu bol rozhodnutím správneho orgánu zrušený\nv zmysle § 36 ods. 1 písm. b) ZoPC, keďže boli zistené skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie\nžiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 písm. e) ZoPC, nakoľko preverením\n\nžiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel zamestnania bolo zo strany správneho\norgánu zistené, že k tejto žiadosti doložil register trestov Vietnamskej socialistickej republiky, vydaný\nProvinčnou justičnou správou K. zo dňa 22.09.2008, pričom tento trestný register bol vystavený na\nmeno účastníka konania, no s dátumom narodenia XX.XX.XXXX. Pri preverovaní pravosti doložených\nspisových materiálov bolo vykonané odborné posúdenie nim predloženého dokladu, kde bolo dňa\n31.07.2013 zistené, že ide o falošný register trestov Vietnamskej socialistickej republiky. Po zistení\ntejto informácie boli vykonané ďalšie podporné podklady k pravosti tohto dokladu a následne správnym\norgánom bol sťažovateľovi prechodný pobyt na účel zamestnania na území SR rozhodnutím č. PPZHCP-PO6-KP-653-019/2014 zo dňa 01.07.2014 zrušený, pričom účastník konania podal odvolanie, o\nktorom odvolací orgán rozhodol tak, že toto odvolanie odmietol a rozhodnutie správneho orgánu v plnom\nrozsahu potvrdil, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2014. Dané rozhodnutie napadol\nsprávnou žalobou na Krajský súd v Prešove.\n3. Žalovaný uviedol, že v čase konania o zrušení prechodného pobytu si sťažovateľ na správnom orgáne\npodal žiadosť o dlhodobý pobyt na území SR v zmysle § 52 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov,\nnakoľko medzičasom splnil podmienky na udelenie takéhoto druhu pobytu. Po podaní žiadosti bolo\ntoto konanie zo strany správneho orgánu prerušené do rozhodnutia v konaní o zrušení prechodného\npobytu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu účastníkovi konania\nbolo konanie o udelenie dlhodobého pobytu rozhodnutím správneho orgánu č. s. PPZ-HCP-PO6KP-649-012/2014 zo dňa 13.10.2014 zastavené v zmysle § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“). Voči nemu podal odvolanie, pričom odvolací orgán jeho\nodvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu v plnom rozsahu potvrdil, čím toto rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014.\n4. Dňa 08.01.2015 bola uznesením Krajského súdu v Prešove č. 14Scud/19/2014-25 odložená\nvykonateľnosť rozhodnutia č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014 do právoplatného\nskončenia konania vo veci zrušenia prechodného pobytu sťažovateľa, čím došlo k prerušeniu plynutia\nlehoty na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 02.05.2016\nnadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sža/40/2015 zo dňa\n30.03.2015, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014 zo\ndňa 14.07.2015, ktorým žalobu účastníka konania proti rozhodnutiu o zrušení prechodného pobytu na\núzemí SR zamietol. Zdôraznil, že právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo\nkonanie vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi konania právoplatne skončené, teda odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Prešove stratil účinnosť a nasledujúcim dňom,\nteda 03.05.2016, mu opäť začala plynúť lehota na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona\no pobyte cudzincov.\n5. Keďže od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu\nsťažovateľa, t. j. od 18.12.2014 do vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, t. j. do\n08.01.2015, uplynulo z lehoty stanovenej v § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov 20 dní,\nod právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove o zamietnutí žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu\núčastníka konania, t. j. od 02.05.2016 sa účastník konania mohol na území SR zdržiavať ešte 10 dní,\nkedy mu uplynula lehota na vycestovanie z územia SR, ktorá je uvedená v § 111 ods. 1 písm. p) zákona\no pobyte cudzincov v dĺžke 30 dní. Mal za to, že účastník konania sa na území SR oprávnene zdržiaval\ndo 12.05.2016 a v súčasnej dobe sa na území SR zdržiava neoprávnene, čím sa dopúšťa priestupku v\nzmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, pričom neoprávnený pobyt na území SR je v\nzmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov aj dôvodom na jeho administratívne vyhostenie\nz územia SR.\n6. Na základe uvedeného bolo správnym orgánom podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku začaté\nsprávne konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania v zmysle § 77 ZoPC z dôvodu,\nže na území SR sa zdržiava neoprávnene. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, ako\nprvostupňový správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení sťažovateľa rozhodnutím č. PPZHCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa 01.06.2016 (viď bod 1.)\n7. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal z listinných dôkazov\ntvoriacich administratívny spis a vyhodnotením spisového materiálu týkajúce sa účastníka konania zistil,\nže tento sa dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania si žiadosti o tolerovaný\npobyt, pričom po predložení a preskúmaní priložených dokladov k žiadosti bolo prvostupňovým orgánom\nzistené, že tento sa na území SR zdržiava neoprávnene. Rovnako rozviedol dôvody na ktoré poukázal\nprvostupňový správny orgán pokiaľ sa týka priebehu administratívneho konania, ktoré sa týkalo zrušenia\nprechodného pobytu účastníkovi konania, vrátane súdneho preskúmavacieho konania, ako aj konania\n\no udelenie dlhodobého pobytu. Rozviedol aj závery, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán vo\nsvojom rozhodnutí.\n8. Po podaní odvolania sťažovateľom žalovaný dospel k záveru, že od právoplatnosti rozhodnutia o\nzastavení konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu účastníkovi konania, t. j. od 18.12.2014 mu\nzačala plynúť 30-dňová lehota na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC a prestala plynúť dňa\n08.01.2015 z dôvodu vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o zrušení prechodného\npobytu. Teda z lehoty na vycestovanie ubehlo 20 dní, pričom od právoplatnosti rozsudku NS SR, t. j.\ndňa 02.05.2016, sa mohol tento zdržiavať na území SR ešte 10 dní. To znamená, že účastník konania\nsa na území SR mohol oprávnene zdržiavať do 12.05.2016.\n9. Žalovaný uviedol, že sťažovateľ sa dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania\nsi žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, pričom po predložení a preskúmaní priložených dokladov k\nžiadosti bolo zistené, že účastník konania sa na území SR zdržiava odo dňa 13.05.2016 neoprávnene,\npričom v prípade neoprávneného pobytu správny orgán nemá alternatívu rozhodnúť, či sa účastník\nkonania vyhostí alebo nie, nakoľko zákon o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru, v takomto\nprípade ho vyhostiť.\n10. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán správne vypočítal lehotu na vycestovanie účastníka\nkonania z územia SR. Odkladný účinok podľa platného zákona nenastáva priamo doručením žaloby\no preskúmanie napadnutého rozhodnutia tzv. sistačný účinok žaloby, ale až momentom právoplatnosti\nrozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho zrušení. Doplnil,\nže v prípade sťažovateľa neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia z územia SR v zmysle\n§ 81 ZoPC, pričom dané sa opiera o jeho vyjadrenie v zápisnici zo dňa 01.06.2016.\n11. Žalovaný mal zato, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s\nčlánkom 8 ods. 1 Dohovoru, pričom skutočnosti k jeho súkromnému a rodinnému životu boli zistené\nodvolacím orgánom zo zápisnice zo dňa 01.06.2016, z informačných systémov PZ a zo spisového\nmateriálu. Zároveň podľa názoru odvolacieho orgánu správny orgán postupoval v súlade s článkom\n8 ods. 2 Dohovoru, v zmysle ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať, okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme\nnárodnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, prechádzania nepokojom\na zločinnosti, ochrany zdravia a morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\n12. Uzavrel, že podľa jeho správnej úvahy vyhostenie účastníka konania z územia SR s lehotou zákazu\nvstupu na územie SR v trvaní troch rokov je v súlade so zásadou proporcionality a je možné v zmysle\nustanovenia článku 8 ods. 2 Dohovoru chápať ako oprávnený dôvod správneho orgánu na zásah do\njeho ľudských a občianskych práv garantovaných mu v článku 8 ods. 1 Dohovoru, pričom ochrana\nprávneho poriadku SR, ktorý účastník konania svojim protiprávnym konaním porušil, je záujmom\nverejným, ktorý je nadradený jeho súkromnému záujmu. Takisto sa odvolací orgán stotožnil s 30 dňovou\nlehotou na vycestovanie, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí a je dostačujúca na zabezpečenie\nvycestovania účastníka konania z územia SR.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n13. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu\nvo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“ alebo „SSP“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné a nesprávne, za nezákonné ho považoval z dôvodov\nuvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), g) Správneho súdneho poriadku a napadal ho v celom rozsahu,\n- preskúmavané rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že žalovaný prebral v odôvodnení rozhodnutia\nnesprávny výklad prvostupňového orgánu o počítaní lehoty na opustenie Slovenskej republiky,\n- postup, výklad, i samotné rozhodnutie o odvolaní žalovaného je nesprávne, nemá oporu v zákone,\nani v právnej teórii,\n- rozhodnutiami a postupmi správnych orgánov boli porušené zákonné ustanovenia zákona o pobyte\ncudzincov, ako i základné práva a slobody žalobcu zaručené mu Ústavou SR, i Európskym dohovorom\no ľudských právach,\n- namietal nezákonnosť a neopodstatnenosť vydaných rozhodnutí, nakoľko rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné s nedostatočne odôvodnenými závermi a zjavne meritórne, nakoľko skutočnosti,\nna základe ktorých konajúce orgány vydali rozhodnutia, sú hodnotené zjavne jednostranne a vôbec\nnezohľadňujú námietky žalobcu, nerešpektujúc pritom ani základné zásady správneho konania, pričom\nopomenuli posúdenie skutočností, týkajúcich sa súkromného, či rodinného života žalobcu.\n\n14. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 207 a nasl. SSP pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 SSP) dospel k záveru, že správny orgán postupoval v konaní o administratívnom vyhostení\nsťažovateľa zákonným spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní aplikoval\nustanovenia správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu\nžalobu zo dňa 18.08.2016 podľa § 240 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto\nvzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná\n15. Podľa krajského súdu správnej žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že námietky sťažovateľa\nnebolo možné vyhodnotiť za spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného.\n16. Krajský súd konštatoval, že žalovaný správne postupoval pokiaľ sa týka vyhodnotenia tej skutočnosti,\nže v čase podania žalobcovej žiadosti o dlhodobý pobyt na území SR (dňa 14.04.2014) aj keď počas\nkonania o zrušení jeho prechodného pobytu sa tento nachádzal na území SR oprávnene, nakoľko postup\nžalovaného je v súlade s § 53 ods. 7 ZoPC, v zmysle ktorého pobyt udelený podľa zákona o pobyte\ncudzincov (teda aj prechodný pobyt) sa po skončení jeho platnosti považuje za platný na území SR až\ndo rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.\n17. Krajský súd mal za to, že dňom, nasledujúcom po právoplatnosti vydaného rozhodnutia zo dňa\n12.12.2014 (právoplatné dňa 18.12.2014), keďže správny orgán správne vyvodil, že až do skončenia\nkonania vo veci žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR je jeho pobyt oprávnený,\nsa v jeho prípade začala v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov\npočítať 30-dňová lehota, teda dňom 19.12.2014. Žalobca žalobou podanou na Krajský súd v Prešove\ndňa 27.11.2014 žiadal o preskúmanie rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PPZHCP-P02-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014, ktorým druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu vo veci zrušenia udeleného prechodného pobytu žalobcovi na území\nSlovenskej republiky. O vykonateľnosti predmetného rozhodnutia bolo rozhodnuté Krajským súdom v\nPrešove uznesením pod č. k. 14Scud/19/2014 zo dňa 08.01.2015, ktorým bola odložená vykonateľnosť\ndruhostupňového rozhodnutia zo dňa 17.09.2014. Rozhodnutie o odložení vykonateľnosti nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 13.01.2015.\n18. Krajský súd mal zato, že správny orgán správne počítal začiatok plynutia lehoty v zmysle\nustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, keď túto lehotu počítal odo dňa 19.12.2014\nvzhľadom na dôvody uvedené vyššie. Podľa názoru správneho orgánu táto lehota prestala plynúť dňom\nvydania uznesenia o odložení vykonateľnosti, t. j. dňom 08.01.2015. Krajský súd v tejto časti však\nnestotožnil s tým, že táto lehota podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC prestala plynúť dňom\nvydania uznesenia o odložení vykonateľnosti Krajským súdom v Prešove, t. j. dňom 08.01.2015, ale\nprestala plynúť až dňom právoplatnosti predmetného rozhodnutia, t. j. dňa 13.01.2015. Teda z lehoty\n30 dní počítanej v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte, uplynulo od 18.12.2014 (začiatok\nplynutia lehoty) do 13.01.2015 (prerušenie plynutia lehoty) až 25 dní. Následne táto lehota podľa\nustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov začala plynúť opäť dňom nasledujúcim\npo právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorým bol potvrdený najvyšším súdom jeho\nrozsudok č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa 14.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2016.\nTeda od 02.05.2016 mal žalobca ešte 5 dní v zmysle lehoty počítanej podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona\no pobyte cudzincov. Je teda nesporné, že keď sa žalobca dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za\núčelom podania svojej žiadosti o tolerovaný pobyt, bol daného dňa už jeho pobyt na území Slovenskej\nrepubliky neoprávnený v zmysle § 2 písm. f) zákona o pobyte cudzincov vzhľadom na uplynutie lehoty\npodľa § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC. Keďže správny orgán zistil danú skutočnosť, že pobyt žalobcu na\núzemí Slovenskej republiky bol už dňa 01.06.2016 neoprávnený, jeho postup v zmysle ustanovenia §\n77 zákona o pobyte cudzincov, t. j. smerujúci k vydaniu prvostupňového rozhodnutia v danej právnej\nveci, ktorá je predmetnom skúmania zo strany tunajšieho súdu, bol oprávnený.\n19. Aj keď žalobca namietal, že správny orgán nedostatočne zvážil, či odopretím udelenia povolenia\nk pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené respektíve odňaté právo žalobcu na súkromie\na rodinný život, podľa odvolacieho súdu z vydaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva dôvod,\npre ktorý by v danom prípade bol verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, keď žalovaný\nuviedol, že súkromný záujem jednotlivca nemôže byť nadradený verejnému záujmu, keď správny orgán\nmal jednoznačne preukázané, že žalobca k žiadosti predložil falošný register trestov, čím závažným\nspôsobom porušil zákon o pobyte cudzincov, a preto jeho súkromný záujem zotrvať na území SR bol v\nrozpore s verejným záujmom, ktorý v danom prípade je zachovanie zákonnosti a verejného poriadku.\n20. Námietku týkajúca sa zásahu do práva žalobcu na rešpektovanie rodinného života a že napadnuté\nrozhodnutie je v rozpore s ustanovením článku 8 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a\nslobôd, t. j. právom žalobcu na súkromný a rodinný život, považoval za nedôvodnú. Rovnako ako\nnedôvodnú vyhodnotil aj námietku smerujúcu k nedostatkom napadnutého rozhodnutia s poukazom na\n\nustanovenie § 46 a 47 Správneho poriadku. Pokiaľ sa týka námietky, že správny orgán nedostatočne\npoučil účastníka konania o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a\nnavrhnúť ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aj keď toto ustanovenie špeciálne\nupravuje zákon o pobyte cudzincov a že rovnako tak postupoval aj voči jeho zvolenému zástupcovi,\nsúd má za to, že daná námietka nie je dôvodná, nakoľko mal za preukázané, že správny orgán dal\nmožnosť žalobcovi, ako aj jeho zvolenému zástupcovi (p. E.), vyjadriť sa v zápisnici o vyjadrení zo\ndňa 01.06.2016 ku všetkým skutočnostiam, ktoré považoval tento za dôležité vo veci, rovnako mu dal\nmožnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia, i k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť ich doplnenie ako to vyplýva z administratívneho spisu najmä zo samotnej zápisnice\nzo dňa 01.06.2016.\n21. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím,\ndospel k záveru, že príslušný správny orgán postupoval v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu\nzákonným spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní aplikoval ustanovenia\nsprávneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu zo\ndňa 18.08.2016 podľa § 240 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n22. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n23. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) SSP uviedol sťažnostné body, v ktorých zdôvodnil, prečo\npovažuje rozhodnutie krajského súdu za porušujúce jeho práva a zákon, a to tým, že podľa neho krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia ohľadne plynutia lehoty na vycestovanie.\n24. V kasačnej sťažnosti uviedol, že výklad krajského súdu ohľadne počítania lehoty na vycestovanie\nteda aj samotný rozsudok nemá oporu v zákone ani v právnej teórii, rozhodnutie je v dôsledku toho\nnezákonné a je ho potrebné zrušiť.\n25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na ustanovenie § 111 ods.1 písm. p/ zákona o pobyte\ncudzincov a súčasne odkázal na právny názor M. Vrabka, publikovaný v titule Teoretické problémy\nsprávneho súdnictva, podľa ktorého „Teória práva časovo „odkláňa“ vykonateľnosť rozhodnutia od\nprávoplatnosti. Vykonateľnosť rozhodnutia znamená možnosť vynútiť splnenie povinnosti, teda okamih,\nkeď možno pristúpiť k donúteniu plnenia, (pozn. ktoré osoba, ktorej je uložená povinnosť neplní\ndobrovoľne). Zdôrazňuje sa pritom, že vykonateľnosť je spravidla možná po právoplatnosti, ale až po\nuplynutí lehoty k dobrovoľnému splneniu si povinnosti.“\n26. Vzhľadom na uvedené poukázal sťažovateľ na skutočnosti, ktoré sú podľa neho v predmetnom\nprípade rozhodujúce, a ktoré krajský súd v rozsudku napriek argumentácii sťažovateľa nezohľadnil,\npredovšetkým skutočnosť, že uznesením Krajského súdu v Prešove nebola odložená 30 dňová lehota\n(podľa § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC) na splnenie si povinnosti vycestovať, ale samotná vykonateľnosť\nrozhodnutia, t. j. až samotná možnosť správneho orgánu „realizovať donútenie“ odchodu cudzinca z\núzemia SR. Vykonateľnosť bola uznesením súdu odložená do právoplatného skončenia konania, t. j. v\ndanom prípade do 02.05.2016, čo znamená, že správny orgán by mohol správne rozhodnutie vykonať\ndňom nasledujúcim po dni právoplatne skončenej veci, keby ustanovenie § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC,\nneustanovovalo, že po vykonateľnosti rozhodnutia ukladá cudzincovi 30 dňovú lehotou na vycestovanie.\nTáto zákonná lehota je 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V záujme dodržiavania zákonnosti postupu\nsprávneho orgánu a v neposlednom rade aj práv cudzinca je žiaduce, aby mu po vykonateľnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, ktorá v dôsledku odkladu nastala 02.05.2016, správny orgán umožnil\nvyužiť celú lehotu 30 dní na využitie zákonného oprávnenia v lehote 30 dní od vykonateľnosti dobrovoľne\nvycestovať, čo konajúci orgán v predmetnej veci porušil, keď vydal rozhodnutie o administratívnom\nvyhostení v čase legálneho pobytu cudzinca na území SR a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.\n27. Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republika vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok\nkrajského súdu tak, že ruší rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, zo dňa 12.07.2016,\nsp. zn. PPZ-HCP-P02-154-001/2016 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného\nzboru Košice, zo dňa 01.06.2016, sp. zn. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 a vec vracia správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\nB)\n28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s kasačnou sťažnosťou nestotožňuje,\nnakoľko táto neobsahuje nové skutočnosti alebo informácie, ku ktorým by sa mal žalovaný vyjadriť a\n\npreto trvá na svojom rozhodnutí. Žalovaný sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 28.03.2017 v celom rozsahu.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npostupom podľa § 492 ods. 1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, preto napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa\n§ 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo veci samej zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.09.2017 (§ 137 ods. 2 SSP).\n30. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu\nč. k. 3Sa/21/2016-121 zo dňa 31.01.2017, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (sťažovateľ)\ndomáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-154-001/2016 zo\ndňa 12.07.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo\ndňa 01.06.2016, ktorým (Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice) rozhodlo o\nadministratívnom vyhostení sťažovateľa z územia SR v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov a podľa § 82 ods. 3 písm. b/ ZoPC súčasne policajný útvar uložil sťažovateľovi zákaz\nvstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov s tým, že lehota zákazu vstupu začína\nplynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení (§ 82 ods.\n10 písm. c/ ZoPC), pričom podľa § 83 ods. 1 ZoPC policajný útvar určil sťažovateľovi lehotu na\nvycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n31. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov\"), na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným\npobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným\npredpisom alebo medzinárodnou zmluvou.\n32. Podľa § 53 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení\njeho platnosti považuje za platný na území Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti\no udelenie dlhodobého pobytu.\n33. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného\nútvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky\na je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie\ndo krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny\ndobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené\nprávo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení\nsa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky\nalebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení,\nuloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v\nrozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.\n34. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne,\nalebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice alebo má neoprávnený\npobyt na území Slovenskej republiky.\n35. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže v rozhodnutí o\nadministratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok\naž päť rokov.\n36. Podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny je povinný\nvycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie\nprechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu,\nzrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, zrušil trvalý\npobyt, zamietla žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, zrušil dlhodobý pobyt, zamietla žiadosť o\n\nudelenie tolerovaného pobytu, zamietla žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu alebo zrušil tolerovaný\npobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať\nna území Slovenskej republiky z iného dôvodu.\n37. Podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, pred vydaním rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, ak\nje prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie;\nna tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti.\n38. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného\nživota, obydlia a korešpondencie.\n39. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\n40. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v\nktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n42. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n43. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n44. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.\n45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi\na námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n46. Kasačný súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a\npre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka\noprávnenosti pobytu sťažovateľa na území SR dňa 01.06.2016, teda v čase podania žiadosti sťažovateľa\no tolerovaný pobyt podľa ustanovenia § 58 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov a zároveň v deň\nvydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení sťažovateľa z územia SR.\n47. Orgán verejnej správy prvého stupňa ustálil, že sťažovateľ v čase podania žiadosti o tolerovaný\npobyt (dňa 01.06.2016) sa na území SR zdržiaval neoprávnene, nakoľko sa na území SR nachádzal\noprávnene len do 12.05.2016, čím sa sťažovateľ dopustil priestupku v zmysle § 118 ods. 1 písm. a/\nzákona o pobyte cudzincov s tým, že neoprávnený pobyt cudzinca na území SR je zároveň aj dôvodom\nna jeho administratívne vyhostenie z územia SR. Vzhľadom na uvedené rozhodol o administratívnom\nvyhostení sťažovateľa z územia SR v zmysle § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, uložil mu\nzákaz vstupu na územie SR na dobu 3 rokov, ktorá mu začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie\nurčenej v danom rozhodnutí s tým, že zároveň určil sťažovateľovi lehotu na vycestovanie z územia SR\n30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.\n48. Žalovaný odvolanie sťažovateľa zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil stotožniac\nsa s právnym záverom orgánu verejnej správy prvého stupňa o neoprávnenom pobyte sťažovateľa na\núzemí SR ako aj s 30 dňovou lehotou na vycestovanie, ktorú podľa jeho názoru orgán verejnej správy\nprvého stupňa vypočítal správne - od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vo veci udelenia\ndlhodobého pobytu sťažovateľa, t. j. od 18.12.2014 do vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti\nrozhodnutia, t. j. do 08.01.2015, uplynulo z lehoty stanovenej v § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte\ncudzincov 20 dní, od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil\nrozsudok Krajského súdu v Prešove o zamietnutí žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu o zrušení\nprechodného pobytu účastníka konania, t. j. od 02.05.2016 sa účastník konania mohol na území SR\nzdržiavať ešte 10 dní, kedy mu uplynula lehota na vycestovanie z územia SR, ktorá je uvedená v § 111\nods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov v dĺžke 30 dní. Na základe uvedeného mal žalovaný za to,\n\nže neboli zistené dôvody na zrušenie prvostupňového správneho rozhodnutia, preto toto rozhodnutie\npotvrdil.\n49. Názor krajského súdu v otázke legitímnosti pobytu sťažovateľa na území SR bol totožný s tými,\nktoré vyslovili orgány verejnej správy v ich rozhodnutiach. Mal za nesporné, že keď sa sťažovateľ dňa\n01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania svojej žiadosti o tolerovaný pobyt, bol daného\ndňa už jeho pobyt na území SR neoprávnený vzhľadom na uplynutie lehoty podľa § 111 ods. 1 písm. p/\nzákona o pobyte cudzincov. S rozhodnutiami orgánov verejnej správy sa však krajský súd nestotožnil v\ntej časti, v ktorej uviedli, že lehota podľa § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov prestala plynúť\ndňom vydania uznesenia o odložení vykonateľnosti Krajským súdom v Prešove, pretože podľa názoru\nkrajského súdu prestala plynúť až dňom právoplatnosti predmetného uznesenia, teda dňa 13.01.2015.\nPodľa súdu prvého stupňa z lehoty 30 dní počítanej v zmysle § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte,\nuplynulo od 18.12.2014 (začiatok plynutia lehoty) do 13.01.2015 (prerušenie plynutia lehoty) až 25 dní.\nLehota podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov začala plynúť opäť dňom\nnasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa\n14.07.2015 (potvrdeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/40/2015 zo\ndňa 30.03.2016), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2016. To znamená, že odo dňa 02.05.2016\nmal sťažovateľ ešte 5 dní na vycestovanie v zmysle lehoty počítanej podľa § 111 ods. 1 písm. p/ zákona\no pobyte cudzincov.\n50. Naproti tomu sťažovateľ, už v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, následne v\nsprávnej žalobe a napokon aj v kasačnej sťažnosti namietal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých\nrozhodnutí v kontexte s ustanovením § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov, od správnej\naplikácie ktorého sa odvíja posúdenie, či sa sťažovateľ v rozhodnom čase nachádzal na území SR\nneoprávnene.\n51. Na tomto mieste kasačný súd dáva do pozornosti, že v predmetnej veci nemohol postupovať\ninak, ako sa prikloniť k názoru sťažovateľa, ktorý namietal nesprávne posúdenie plynutia lehoty na\nvycestovanie správnymi orgánmi a krajským súdom. V konaní bolo nesporne preukázané, že uznesením\nKrajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014-25 bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia\nžalovaného o zrušení prechodného pobytu sťažovateľa do právoplatného skončenia konania. Na\nzáklade uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p/ zákona\no pobyte cudzincov, bol sťažovateľ ako štátny príslušník tretej krajiny povinný vycestovať do 30 dní od\nvykonateľnosti rozhodnutia z územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10Sža/40/2015 zo dňa 30.03.2015, ktorým bolo právoplatne skončené súdne konanie\nvo veci zrušenia prechodného pobytu sťažovateľa, nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2016, teda\nnasledujúci deň t. j. 03.05.2016 začala sťažovateľovi plynúť lehota 30 dní na vycestovanie z územia\nSlovenskej republiky.\n52. Pri formulovaní uvedeného záveru vychádzal kasačný súd z presvedčenia, že odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia vo veci zrušenia prechodného pobytu sťažovateľa je nutné vzťahovať na celé konanie ako\ntaké t. j. správne aj súdne konanie. Vzhľadom na uvedené kasačný súd vyhodnotil, že správne orgány\nrovnako ako krajský súd pochybili, ak rozdelili plynutie 30 dňovej lehoty na vycestovanie na viacero\nčasových úsekov, kedy začiatok plynutia lehoty stanovili na deň 18.12.2014, kedy sa stalo právoplatným\nrozhodnutie o odmietnutí dlhodobého pobytu sťažovateľa, prerušenie lehoty orgány verejnej správy\npripísali dňu 08.01.2015, kedy bolo vydané uznesenie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o\nzrušení prechodného pobytu sťažovateľa a krajský súd dňu 13.01.2015, kedy uznesenie o odklade\nvykonateľnosti rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu sťažovateľa nadobudlo právoplatnosť, pričom\nposledných 10 resp. 5 dní lehoty plynulo odo dňa právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu vo veci\nzrušenia prechodného pobytu sťažovateľa (od 02.05.2015), v rámci ktorých mal sťažovateľ povinnosť\nvycestovať z územia Slovenskej republiky.\n53. Pri správnej aplikácii ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p/ zákona o pobyte cudzincov v prejedávanej\nveci by orgány verejnej správy resp. krajský súd mali dospieť k záveru, že v čase, keď sťažovateľ dňa\n01.02.2016 podal žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, sa tento nachádzal na území Slovenskej\nrepubliky oprávnene, pretože koniec 30 dňovej lehoty na vycestovanie pripadol práve na 01.06.2016.\nTeda nebol daný dôvod na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení sťažovateľa z územia SR,\nnakoľko tento sa na území SR nachádzal oprávnene a zároveň mali orgány verejnej správy v zmysle\nuvedeného povinnosť zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o tolerovaný pobyt.\n54. Kasačný súd na základe uvedeného ustálil, že ak správne orgány nepostupovali v načrtnutej línii a\nrozdelili jednotnú dobu určenú zákonom sťažovateľovi na vycestovanie z územia Slovenskej republiky do\nviacerých časových úsekov, nemožno takýto ich postup vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci\ntak kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných\n\nprávnych noriem a preto jeho skutkové zistenia a právne závery neboli dostatočné na rozhodnutie\nvo veci, z ktorých dôvodov žalovaný nepostupoval a nerozhodol zákonne, keď potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie napadnuté odvolaním sťažovateľa. Rovnako pochybil krajský súd, ak považoval napadnuté\nrozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom miesto toho, aby rozhodnutie žalovaného zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n55. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí súd prvého\nstupňa, pretože úsudok orgánov verejnej správy oboch stupňov v danej veci nepovažuje za vecne\nsprávny. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa o neoprávnenom vydaní\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení sťažovateľa v čase jeho legálneho pobytu na území SR\nvznesenú v kasačnej sťažnosti za dôvodnú a relevantnú na vyhovenie kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na\ndôvodnosť uvedenej námietky a jej spôsobilosť spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu\nprvého stupňa sa kasačný súd ostatným námietkam nevenoval.\n56. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení\nnámietok sťažovateľa rozhodol kasačný súd tak, že rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n57. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec\nv medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane\nnámietok uvedených v kasačnej sťažnosti, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a\npresvedčivo odôvodniť najmä s poukazom na skutočnosť, že žiadateľ sa v čase podania sťažnosti o\ntolerovaný pobyt, a teda v čase vydania rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení nachádzal na\núzemí Slovenskej republiky oprávnene.\n58. O náhrade trov konania na krajskom súde a náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu priznal\n(§ 467 ods. 1 a 2 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.). V zmysle ustanovenia § 467 ods. 1\na 2 S.s.p. a analogicky podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n59. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Sa/21/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}