{"guid": "ca39da74-54c6-4f21-9739-dad5dafe5b6c:6d70390b-fcce-414f-a2e9-d5ee6457aa2a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1", "spisova_znacka": "3Sžo/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/1/2017 z 13. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 3Sžo/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1", "identifikacne_cislo": "7016200742", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d70390b-fcce-414f-a2e9-d5ee6457aa2a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/1/2017\n7016200742\n13. 12. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:7016200742.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľky: N. U., O., právne\nzastúpená: JUDr. Michaela Mihalcová, advokátka, Fatranská 2/E, Košice, proti odporcovi: Centrum\nprávnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu sp. zn. 342/2016-KaKE, R. z. 22444/2016 zo dňa 18. mája 2016, v konaní o odvolaní\nnavrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/20/2016-24 zo dňa 7. októbra 2016,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Sp/20/2016-24 zo dňa\n7. októbra 2016 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 342/2016-KaKE, R. z.\n22444/2016 zo dňa 18. mája 2016 a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporca\npredmetným rozhodnutím navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom\nna § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a\no zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.\n8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). Vo veci, s ktorou sa\nnavrhovateľka obrátila na Centrum právnej pomoci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím\nžiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že dovolanie a mimoriadne dovolanie ako mimoriadne opravné\nprostriedky sú prípustné len za splnenia všetkých zákonných podmienok, ktoré sú veľmi striktne\nvymedzené a zdôrazňujú mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov. V konaní vo veciach správneho\nsúdnictva je však opravný prostriedok prípustný, len ak je to výslovne uvedené v piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Piata časť O.s.p. nepripúšťa podanie dovolania ani mimoriadneho\ndovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v týchto veciach. Navyše proti rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky ako súdu konajúcemu podľa piatej časti O.s.p. nie je prípustný žiadny\nopravný prostriedok. Vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd SR nie je súdom dovolacím. V\ntomto smere správny súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.\nÚS 87/09-11 zo dňa 24. februára 2009, v ktorom Ústavný súd uviedol, že niet žiadnych právnych\npochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné. Ústavný súd poukázal na\n\nto, že v civilnom dovolacom konaní dohliada Najvyšší súd SR prostredníctvom inštitútu dovolania na\nprocesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor\no súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo\npreskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy.\nUž správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby\nkontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne\nsúdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie\nNajvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V tomto smere správny súd poukázal taktiež\naj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 208/08-73 zo dňa 01.10. 2009.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala, aby najvyšší súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nV dôvodoch odvolania namietala, že krajský súd sa nezaoberal skutočnosťou, že nemá finančné\nprostriedky na to, aby si hradila právne služby, a teda zastupovanie v súdnych konaniach z vlastných\nzdrojov. V právnej veci, v ktorej odporcu žiadala o určenie advokáta na zastupovanie nie je právne\nznalá, keďže nemá právnické vzdelanie a pri nepriznaní advokáta má za to, že utrpí ujmu na svojich\nprávach. V predmetnej právnej veci sa navrhovateľka mieni domáhať ďalšieho prieskumu rozhodnutí sp.\nzn. 3S/6/2011, 3S/23/2013 Krajského súdu v Prešove, vo veci rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 1Spr/109/2009. Taktiež chce namietať nedoručenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k.\n1Spr0/109/09, čím jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Taktiež sa chce domáhať vydania\nrozsudku, ktorým by bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Spr/0/109/09, rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č. k. 3S/23/2013 a 3S/6/2013 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR\nč. 42411.\nNa záver navrhovateľka uviedla, že skutočnosťou prípadnej ujmy na jej právach sa krajský súd\nnezaoberal, iba sa priklonil k rozhodnutiu odporcu, jeho rozhodnutiu a tvrdeniam o zrejmej bezúspešnosti\nsporu. Navrhovateľka má však za to, že nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci bude\nukrátená na svojich právach a z toho dôvodu považuje napadnuté administratívne rozhodnutie za\nnezákonné. Má za to, že správny súd vychádzal v celom konaní iba z tvrdení odporcu a nezohľadnil jej\npráva v plnom rozsahu a nezohľadnil ani jej stav materiálnej núdze.\nIII.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že krajský súd sa nemal zaoberať otázkou stavu materiálnej\nnúdze navrhovateľky, keďže navrhovateľke nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z iného\ndôvodu, a to z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu, čím navrhovateľka nesplnila jednu z kumulatívnych\npodmienok pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie\nnároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok\n- 1/ že sa nachádza v stave materiálnej núdze; 2/ že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu; 3/ že spor\nprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Ak nie je splnená\njedna z uvedených podmienok, nie je potrebné zaoberať sa ďalšími podmienkami.\nNepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci pre zrejmú bezúspešnosť sporu nezaniká možnosť\nžiadateľa, aby uplatnil svoj nárok na súde a súčasne požiadal o oslobodenie od platenie súdnych\npoplatkov a prípadne zvážiť, či sa neobrátiť na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o informáciu\no advokátoch, ktorí poskytujú bezplatnú právnu pomoc v zmysle § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov. Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci Centrum\nznamená len to, že žiadateľovi v konkrétnom konaní nebude hradiť náklady na právne zastúpenie štát\nzo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Sžo/36/2011, 5Sžo/56/2013, 8Sžo/59/2012, ako aj Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2013 zo dňa\n25.04.2013.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa nedoručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k.\n1Spr0/109/09, ďalej rozsudkov Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/23/2013 a sp. zn. 3S/6/2013 a\nrozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 42411 odporca uviedol, že navrhovateľke bol rozhodnutím\n\nCentra právnej pomoci, kancelária Košice sp. zn. 11957/2016, r.z. 57564/2016 priznaný nárok na\nposkytnutie právnej pomoci a bola určená advokátka JUDr. N. G., so sídlom P. na jej zastupovanie\nv konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorého predmetom má byť preskúmanie správnosti\ndoručovania uvedených rozsudkov a rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR do vlastných rúk\nnavrhovateľky.\nZ uvedených dôvodov odporca navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolanie navrhovateľky zamietol a\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 250l ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu\na na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. najmenej päť dní pred\njeho vyhlásením, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 1 zákona č.\n162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa konania podľa\ntretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nNajvyšší súd SR z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav, tak ako ho podrobne\npopísal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje a len na zdôraznenie\ndodáva, že navrhovateľka požiadala o priznanie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia vydaného súdom v rámci výkonu súdnej správy, pričom vec preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky bola právoplatne skončená\nuznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžo/54/2012-73 zo dňa 12.11.2012, ktorým súd odmietol\nodvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/6/2011-60 zo dňa 22.03.2012. Toto\nuznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2012. Navrhovateľka sa domáha ďalšieho prieskumu\nuvedených rozhodnutí mimoriadnym opravným prostriedkom, a to mimoriadnym dovolaním proti\nrozhodnutiam 3S/6/2011 a 3S/23/2013 vo veciach správneho súdnictva. Proti rozhodnutiam súdov v\nsprávnom súdnictve nie je prípustný mimoriadny opravný prostriedok, mimoriadne dovolanie, ktorého sa\nnavrhovateľka domáha. Právoplatné rozhodnutia predstavujú prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a\nteda vzhľadom na to, že navrhovateľka sa domáha prieskumu súdnych rozhodnutí spôsobom, ktorý nie\nje podľa platných právnych predpisov prípustný, nie je možné v tejto veci vylúčiť zrejmú bezúspešnosť\nsporu.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPodľa § 159 ods. 1, 2, 3 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je\nprávoplatný.\nVýrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o\nosobnom stave, je záväzný pre každého.\nLen čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.\n\nPo zistení, že vo veci žiadosti o priznanie nároku na právnu pomoc je daná právomoc odporcu v zmysle §\n3 zákona č. 327/2005 Z.z., pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné požiadavky,\nvrátane toho, že nejde o prípad zrejmej bezúspešnosti konania. Dospel k záveru, že navrhovateľka\nnesplnila jednu z kumulatívne stanovených podmienok pre priznanie právneho zastúpenia, preukázanie,\nže nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu z dôvodu, že mimoriadnym dovolaním nie je možné napadnúť\nrozhodnutia, ktoré boli vydané správnymi orgánmi podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\nVzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo zo\nsprávne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva\nnavrhovateľky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti. Odporca pri posudzovaní zrejmej\nbezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.\nKrajský súd vyhodnotil závery odporcu ako podložené a správne, preto aj podľa Najvyššieho súdu SR\nje namieste skonštatovať vecnú a právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj vecnú správnosť výroku\nrozsudku prvostupňového súdu. Preto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3\nveta druhá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p.).\nLen na doplnenie k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu uvádza, že navrhovateľka poukazovala\nna nemá finančné prostriedky na úhradu právnych služieb a keďže sa tým správny orgán a ani súd\nprvého stupňa nezaoberal, bola ukrátená na svojich právach. Táto skutočnosť však nebola dôvodom na\nnepriznanie bezplatnej právnej pomoci. Dôvodom na neposkytnutie právnej pomoci bola skutočnosť, že\nmimoriadne dovolanie, ktoré chce navrhovateľka v konaní vo veciach správneho súdnictva uplatniť nie\nje podľa platných právnych predpisov možné, a teda v konaní nie je vylúčená ich zrejmá bezúspešnosť.\nTieto dôvody boli rozhodujúce pre skonštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu ako jedného z dôvodov\nvylučujúcich priznanie právneho zastúpenia podľa zák. č. 327/2005 Z.z. Z ustanovenia § 159 ods. 3\nO.s.p. vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V prípade, ak\nje zistená zrejmá bezúspešnosť sporu, správny orgán neskúma splnenie ďalších podmienok uvedených\nv § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca v konaniach o poskytnutí právnej pomoci skúma, či by\nžiadatelia reálne mohli byť úspešní v spore, v ktorom žiadajú o poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie\ntejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý skúma každú vec individuálne a prihliada na osobitosti\njednotlivých prípadov. O zrejmú bezúspešnosť ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa\nje nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.\n2 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v\nkonaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sp/20/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}