{"guid": "ba5ab38f-3360-4b0f-83f8-c28f09a80024:38111bfc-4865-48dd-b535-0d126f8fa1e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7016200036.1", "spisova_znacka": "6Sžk/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/2/2016 z 12. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2017, sp. zn. 6Sžk/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7016200036.1", "identifikacne_cislo": "7016200036", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38111bfc-4865-48dd-b535-0d126f8fa1e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200036.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200036.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7016200036.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/2/2016\n7016200036\n12. 07. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:7016200036.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: W.\nZ., bytom M. XX, XXX XX M., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom\nSlovenská 40, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 4N 8824/15-KaPO,\nR. z. 54474/2015 zo dňa 2. septembra 2015, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 10Sp/2/2016-18 zo dňa 16. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 10Sp/2/2016-18 zo 16.\nmája 2016 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom č. k.\n10Sp/2/2016-18 zo 16. mája 2016 potvrdil podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“) rozhodnutie odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci\npodľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi\na o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.\n8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) z dôvodu nesplnenia podmienky, že nejde\no zrejmú bezúspešnosť sporu v konaní o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.\n14CoE/663/2014-47 zo dňa 31. marca 2015, čím navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych\npodmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.\nKrajský súd po posúdení ustanovení § 6 ods. 1, § 6a ods. 1 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci\na ustanovení § 237 ods. 1 a ods. 2, § 239 ods. 1, 2, 3 a 4 OSP dospel k záveru, že správny orgán\nsprávne uzavrel, že proti uzneseniu odvolacieho súdu v exekučnej veci, ktoré navrhovateľka označila\nv žiadosti o poskytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nie je prípustné dovolanie (ako\nmimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu odvolacieho súdu), pretože ustanovenie § 239 ods.\n1 OSP dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu odmietajúcemu odvolanie nepripúšťa, a dovolanie\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu v exekučnej veci, kde predmetom exekúcie je pohľadávka veriteľa\nv sume 263,09 Eur vylučuje ustanovenie § 239 ods. 4 OSP, pretože predmet sporu nedosahuje\ntrojnásobok minimálnej mzdy v čase podania návrhu na začatie exekúcie a vydania poverenia na\nvykonanie exekúcie (ku dňu 25. marca 2014 bola hodnota minimálnej mzdy 352,- Eur mesačne a jej\ntrojnásobok predstavuje sumu 1.056,- Eur).\n\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že prípustnosť dovolania proti označenému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu nevyplýva ani z ustanovenia § 237 OSP, pretože podľa ods. 2 označeného\nustanovenia od 1. januára 2015 výslovne platí, že dovolanie podľa ods. 1 nie je prípustné proti\nrozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu (odkaz č. 31 sa odvoláva na zákon č.\n233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).\nZ uvedeného krajskému súdu vyplynulo, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na\nodporcu so Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 13. augusta 2015 nemožno vylúčiť\nzrejmú bezúspešnosť dovolacieho konania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.\n14CoE/663/2014-47 zo dňa 31. marca 2015.\nPo zhrnutí argumentácie odporcu v napadnutom rozhodnutí, a to tak po skutkovej ako aj právnej\nstránke, s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu, krajský súd zhodne s odporcom konštatoval\nnesplnenie jednej zo základných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci,\nvyplývajúcu z ustanovení § 6 ods. 1 a § 6a, v nadväznosti na ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci, t.j. nepreukázanie skutočnosti, že v dovolacom konaní pred Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky, v ktorom je požadovaná právna pomoc, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a\npreto sa súd v preskúmavanej veci stotožnil s výrokom a odôvodnením rozhodnutia odporcu zo dňa\n2. septembra 2015, a to v celom rozsahu jeho právnej argumentácie, na správnosť ktorej poukazuje aj\ntýmto rozhodnutím. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre\npriznanie nároku na právnu pomoc sa preto odporca správne s ohľadom na vyššie uvedené splnením\nďalších podmienok stanovených zákonom nezaoberal.\nK ostatným námietkam navrhovateľky špecifikovaným v podanom opravnom prostriedku krajský súd\nuviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené závery o nevylúčení zrejmej bezúspešnosti sporu tieto nemajú\nžiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, preto krajský súd procesným\npostupom podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.\nO trovách konania krajský súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP s použitím § 250l ods.\n2 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania.\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP,\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP). Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nV podanom odvolaní navrhovateľka poukázala predovšetkým na argumenty uvádzané v žalobe.\nNavrhovateľka namieta najmä údajné nesplnenie podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu v\nposudzovanom dovolacom konaní, nakoľko podľa jej názoru táto podmienka je splnená, vzhľadom k\ntomu, že dovolanie podala z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 237 OSP. Ďalej\nuviedla, že krajský súd rozhodol v jej neprítomnosti aj napriek tomu, že požiadala súd o odročenie\npojednávania a ospravedlnila svoju neprítomnosť. Spochybnila vyjadrenie krajského súdu, že žiadosť o\nodročenie pojednávania bola doručená až deň po pojednávaní súdu, t.j. dňa 17. mája 2016. Poukázala\nna skutočnosť, že súd nemal konať v jej neprítomnosti, pretože sa nevyjadrila k vyjadreniu žalovaného\na tým neboli odstránené skutkové a právne nejasnosti.\nĎalej navrhovateľka uviedla rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/61/2013\na sp. zn. 5Sžo/62/2013, z ktorých vyplýva, že hodnotenie tvrdení a dôkazov prislúcha len súdu.\nNavrhovateľka sa tiež vyjadrila k rozhodnutiam, ktoré sa týkajú konaní, vo vzťahu ku ktorým bolo podané\ndovolanie, kde požadovala právne zastúpenie a ktoré považuje navrhovateľka za nepreskúmateľné,\nčo má za následok nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, pričom poukázala na právo účastníka\nkonania na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19. augusta 2016 na odvolanie navrhovateľky len\nstručne uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom, ako aj s odôvodnením rozsudku krajského\nsúdu, preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa potvrdil ako vecne správne napadnuté rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke nepriznal\nnárok na poskytnutie právnej pomoci.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nktorým podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci navrhovateľke nepriznal\nnárok na poskytnutie právnej pomoci.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k\npredmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho\nskutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\n\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak:\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nSenát odvolacieho súdu z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis,\nzistil, že navrhovateľke nebola priznaná právna pomoc. Medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci\nskutkový dej v podstate nie je sporný, avšak medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie, či\nvo veci nároku navrhovateľky na ustanovenie zástupcu v dovolacom konaní ide o zrejmú bezúspešnosť\nsporu a zistenie skutočnosti, ktorá vylučuje navrhovateľku z poskytnutia právnej pomoci.\nV tejto súvislosti je potrebné spomenúť ustanovenie § 8 vyššie citovaného zákona, podľa ktorého pri\nposudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím\nčasu, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,\nktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nTreba zvýrazniť skutočnosť, že spomenuté ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet skutočností,\nna ktoré centrum prihliada, nejedná sa teda o uzavretý komplex skutočností, práve naopak, centrum\nmôže brať do úvahy aj iné dôvody, ktoré berie na zreteľ pri rozhodovaní.\nZ logického výkladu ustanovenia § 6 vyššie citovaného zákona vyplýva, že stanovené podmienky\nmusia byť splnené kumulatívne. Spornou sa v tomto prípade stala podmienka uvedená pod písm. b)\npredmetného zákonného ustanovenia.\nPodľa navrhovateľky odporca vyvodil zrejmú bezúspešnosť sporu najmä na základe toho, že nezistil\nexistenciu dôvodov naznačujúcich prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 a § 239 ods. 4\nOSP. Uviedla tiež, že skúmaným kritériom je zrejmá bezúspešnosť sporu a nie hodnotenie doteraz\nuplatnených tvrdení a dôkazov v rozsahu, ktorý prislúcha len súdu. Preto zastáva názor, že je zrejmá\nbezúspešnosť v tomto prípade vylúčená.\nOdvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2015 bol § 237 OSP\ndoplnený o ods. 2, podľa ktorého dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v\nexekučnom konaní podľa osobitného predpisu. Keďže sa v tomto prípade jedná o dovolanie v exekučnej\nveci, z povahy daného ustanovenia je také dovolanie neprípustné. Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáha\ndovolania v exekučnej veci, kde je zjavné, že bude dovolanie neprípustné, možno v tomto prípade\nvyvodiť záver, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu tak ako správne uviedol odporca. Odporca teda nebol\npovinný skúmať námietky navrhovateľky o existencii dôvodov podania dovolania, nakoľko to nebolo\npotrebné s prihliadnutím na § 237 ods. 2 OSP. Teda v tomto prípade skutočne nemožno objektívne vylúčiť\nzrejmú bezúspešnosť sporu ako jednu z obligatórnych podmienok pre poskytnutie právnej pomoci.\nV súvislosti s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno v otázke zrejmej\nbezúspešnosti sporu ako jednej z podmienok priznania právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona o\nposkytovaní právnej pomoci poukázať tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/36/2011.\nV danom prípade podľa spisu žiadateľ nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu.\nSúd poukázal na skutočnosť, že § 8 zákona nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré\nmusí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti prihliadať, cit.: „Posúdenie otázky zrejmej\n\nbezúspešnosti sa nemá ponechať len na tvrdení žiadateľa, ale za účelom odbremenenia súdov od tzv.\nšikanóznych a bagateľných návrhov zákon v § 8 zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podobe\nvydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie pomoci, a to z dôvodu nesplnenia\njednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.“ Centrum právnej pomoci teda nemôže\npriznať právnu pomoc žiadateľovi v prípade, pokiaľ by spĺňal len niektorú z daných podmienok.\nOdvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžo/249/2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýrazňuje skutočnosť, cit.: „pre naplnenie\npožiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno\nvylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na\nzáklade zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama\nosebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa z. 327/2005 Z.z.“ (obdobne\nNajvyšší súd Slovenskej republiky argumentuje i v iných rozhodnutiach, napr. sp. zn. 2Sžo/100/2014,\nsp. zn.5Sžo/14/2014). Správny orgán teda nemá prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale\nlen formálne preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa.\nV uvedenom rozhodnutí najvyšší súd považuje za obdobnú situáciu, keď žiadateľ vyvracia skutočnosti,\nktoré boli záväzne vyriešené v iných konaniach a taktiež ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť\núspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho\nneprípustnosti podľa procesných predpisov.\nOdvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v predmetnej veci odporca zistil zrejmú bezúspešnosť sporu na\nzáklade zbežného (formálneho) posúdenia veci, nakoľko od 1. januára 2015 ustanovenie § 237 ods.\n2 OSP explicitne stanovuje, že dovolanie podľa ods. 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom\nkonaní. Odvolací súd preto súhlasí s právnym názorom krajského súdu a v konečnom dôsledku aj\ns názorom žalovaného, že v predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka vylúčenia zrejmej\nbezúspešnosti sporu, preto odvolacia námietka navrhovateľky vo vzťahu k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci je zjavne nedôvodná.\nRovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku navrhovateľky, že postupom\nkrajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď konal v jej neprítomnosti aj napriek\njej žiadosti o odročenie pojednávania. Odvolací súd zo spisu krajského súdu zistil, že predvolanie na\ntermín pojednávania dňa 16. mája 2016 bolo navrhovateľke riadne doručené dňa 6. mája 2016. Žiadosť o\nodročenie pojednávania z 12. mája 2016 bola daná na poštovú prepravu dňa 13. mája 2016 a krajskému\nsúdu bola doručená dňa 17. mája 2016 ako vyplýva z podacej pečiatky na listovej obálke, teda tak\nako uvádza krajský súd deň po termíne pojednávania, preto na oneskorene doručenú žiadosť nemohol\nprihliadať a konal v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 OSP v spojení\ns § 250l ods. 2 OSP.\nNavrhovateľka v podanom odvolaní poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžo/61/2013 a sp. zn. 5Sžo/62/2013 z 31. januára 2014, ktorými bol zmenený rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach a zrušené rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov.\nPredmetom konania bolo nepriznanie právnej pomoci navrhovateľovi z dôvodu nesplnenia podmienky\nvylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu v konaní o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach\no námietke zaujatosti voči sudkyni Okresného súdu Spišská Nová Ves. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v danej veci považoval za nutné zrušiť rozhodnutie odporcu, nakoľko sa nezaoberal žiadosťou\nnavrhovateľa komplexne, ale len v časti konania o dovolaní, nakoľko navrhovateľ žiadal v tej istej žiadosti\no poskytnutie právnej pomoci aj v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves.\nZ uvedeného vyplýva, že toto rozhodnutie nemožno aplikovať, keďže nešlo o obdobnú právnu vec.\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3 OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP ako vecne správny\npotvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že neúspešnej\nnavrhovateľke ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k OSP a s § 250l ods. 2 OSP).\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}