{"guid": "1c49ac63-86fe-48fb-b870-b3b38e5fe4a9:e92a330f-2f5d-40ae-a19d-6e060c38e058", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015201232.1", "spisova_znacka": "10Sžo/39/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/39/2016 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 10Sžo/39/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7015201232.1", "identifikacne_cislo": "7015201232", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-16", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e92a330f-2f5d-40ae-a19d-6e060c38e058", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015201232.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015201232.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015201232.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/39/2016\n7015201232\n25. 01. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:7015201232.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: X. J., bytom J., zastúpeného JUDr. Ladislavom Suchým, advokátom so sídlom Letná 47,\nKošice, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne:\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice), o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného sp. zn.: KRPZ-KE-KDI2-79/2015-P zo dňa 28. augusta 2015, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.: 6S/126/2015-56 zo dňa 11. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/126/2015-56 zo dňa\n11. februára 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného\ninšpektorátu č.: ORPZ-KE-ODI1-456/2015-P-01 zo dňa 24. júna 2015 bol žalobca uznaný za\nspoluvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej\nlen ZP) na tom skutkovom základe,\nže dňa 24. marca 2015 osobným motorovým vozidlom Ford Mondeo Combi na Čordákovej 22 v\nKošiciach neprispôsobil rýchlosť a narazil prednou ľavou časťou vozidla do zadnej časti v tom čase už\nstojaceho vozidla Škoda Octavia Combi, ktoré viedol Ing. X. D., pričom žalobca si nesplnil povinnosť\núčastníka škodovej udalosti a z miesta nehody odišiel.\nTýmto konaním porušil žalobca ustanovenie § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d) a e) a § 66 ods. 6\npodľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Za\ntento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 500,- eur a trest zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlo na dobu 18 mesiacov. Zároveň bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur.\nVoči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát napadnutým\nrozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nŽalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami\nkonania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie\nskutočného stavu veci. Žalovaný zároveň uviedol, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený,\nzadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho\nrozhodnutia.\n\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Košiciach na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po vypočutí účastníkov konania,\npo oboznámení sa s obsahom administratívnoprávnych spisov prvostupňového a druhostupňového\nsprávneho orgánu dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať\núspech. Krajský súd skonštatoval, že rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom a žalobné\nnámietky žalobcu, ktoré boli v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu voči\nprvostupňovému rozhodnutiu, neboli schopné privodiť iný záver ako žalobu žalobcu v súlade s ust. §\n250j ods. 1 O.s.p. v medziach žaloby zamietnuť.\nIII.\nOdvolanie žalobcu a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa nestotožňuje s rozhodnutím\nprvostupňového súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a\npostupu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28. augusta 2015, a ktorým rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný spoluvinným zo spáchania priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) ZP, potvrdil.\nŽalobca v odvolaní uviedol, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s procesným postupom\nsprávnych orgánov, ich zisteniami i napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. augusta 2015, čím\nkonajúci súd neprikladal náležitý význam v žalobe uvádzaným rozporom v rozhodných skutočnostiach,\nktoré žalobca považoval za podstatné pre posúdenie materiálnej pravdy vo veci priestupku, príp.\nkonajúci súd neprikladal náležitý význam ich odstráneniu, keďže podľa žalobcu pretrvávajú aj naďalej.\nTýmto žalobca namieta dodržanie jednej zo základných zásad správneho konania a to zásadu\nzákonnosti a zásadu materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (ustanovenia § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 46, §\n47 ods. 3 Správneho poriadku). Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Sžo 87/2008 - „Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú\nz vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Žalobca uviedol v\nodvolaní tieto náležitosti každého správneho konania preto, lebo podľa jeho názoru sa prvostupňový súd\ntýmto nevyhnutným postupom nezaoberal pri svojom hodnotení postupu správneho orgánu, neprikladal\nu náležitú dôležitosť a takto vydal nesprávne rozhodnutie.\nPodľa žalobcu ostala otázka vzniknutej škody (jej výšky a vôbec jej existencie) po strete motorových\nvozidiel iba v predbežnom posúdení príslušníkom policajného zboru a naďalej ostáva pretrvávajúcim\nrozporom. Žalobca v odvolaní uviedol, že v predmetnej veci nedošlo k objasneniu viacerých skutočností,\nktorými sú najmä kto reálne spôsobil stret vozidiel, či nastala skutočnosť, že s motorovým vozidlom\nŠkoda Octavia bolo manipulované, či sa vodič vozidla Škoda Octavia na miesto stretu vozidiel len\ndodatočne nevrátil s vozidlom. Podstatnou skutočnosťou namietanou žalobcom v odvolaní bolo to, že\nobvinený z priestupku nebol oboznámený so zisteniami v odbornom posudku znalca zo dňa 3. apríla\n2015. Z uvedených dôvodov je žalobca toho názoru, že krajský súd ako prvostupňový súd vo veci,\nnepovažoval ani jeden z argumentov žalobcu za dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a\ntým potvrdil neúplný stav veci, aj s pretrvávajúcimi rozpormi v tvrdeniach oboch účastníkov stretu vozidiel\nzo dňa 24. marca 2015.\nŽalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že trvá na stanovisku vyjadrenom v\nrozhodnutí o odvolaní ako aj na skutočnostiach uvedených žalovaným v stanovisku k žalobe zo dňa 10.\ndecembra 2015. Žalovaný aj naďalej trvá na názore, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené v rozhodnutí o priestupku vydanom Okresným\ndopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 24. pod č.:\nORPZ-KE-ODI1-456/2015-P-01 zo dňa 24. júna 2015.\nŽalovaný na základe uvedeného preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny.\n\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v\nspoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 O.s.p.)\na dospel k záveru, že podanie odvolania nebolo dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nPodľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci\nnariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 25. januára 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým tento zamietol žalobu žalobcu o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného. Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súd ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutia\nsprávnych orgánov a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, či sa krajský súd vysporiadal s\nnámietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či bola dodržaná zásada zákonnosti a materiálnej\npravdy správneho konania a teda či došlo k presnosti zistenia podstatných skutočností a či konajúci súd\nsprávne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd zo spisu prvostupňového súdu zistil, že správnymi orgánmi bolo zistené, že žalobca sa\nmal dopustiť priestupku tým, že osobným motorovým vozidlom neprispôsobil rýchlosť a narazil prednou\nľavou časťou vozidla do zadnej časti v tom čase už stojaceho vozidla, pričom žalobca si nesplnil\npovinnosť účastníka škodovej udalosti a z miesta nehody odišiel, čím porušil ustanovenia § 16 ods. 1,\n§ 66 ods. 2 písm. a), d) a e) a § 66 ods. 6 podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej\npremávke (ďalej len „ZCP“)\nPodľa § 2 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „ZP“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za\npriestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľných\npodľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa ustanovenia § 3 ZP, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon\nvýslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nPodľa § 4 ZP, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ\na) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných\ndôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo\nb) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom\nna okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\nsa dopustí ten, kto\nb) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal\nsa požitie alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred\njazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku alebo nezotrval na mieste dopravnej\nnehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo\nprivolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,\ng) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda.\nPodľa ustanovenia § 16 ods. 1 ZCP je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim\nschopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a\niným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný\nzastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.\n\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) ZCP, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa\nodseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.\nPodľa ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a), d) a e) ZCP, účastník dopravnej nehody je povinný\na) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,\nd) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne\nvrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,\ne) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.\nPodľa ustanovenia § 66 ods. 6 ZCP je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo,\npreukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistní vozidla, vyplniť\na podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu,\nzdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená\nbezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu\nosobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a\nvyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného\npredpisu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so závermi správnych orgánov, ktorých rozhodnutie\npotvrdil aj súd prvého stupňa, že žalobca si ako účastník dopravnej nehody nesplnil povinnosti\nustanovené v § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d) a e), s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm.\nc) ZCP, na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) ZP.\nŽalobcova námietka týkajúca sa zavinenia nehody, teda že svojím spôsobom jazdy nikoho neohrozoval,\nnepoškodil, nezrazil, nezranil, nespôsobil majetkovú či nemajetkovú ujmu, nemohla obstáť, nakoľko\nsprávnymi orgánmi bolo spoľahlivo zistené, že žalobca spoluzavinil dopravnú nehodu, čo vyplýva zo\nzáveru odborného vyjadrenia č. 29/2015, znalca Ing. Y. I.., znalca z odboru doprava cestná. Zo spisového\nmateriálu taktiež vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti vyplývajúce mu\nz ustanovenia § 66 ods. 6 ZCP, čím sám povýšil škodovú udalosť na dopravnú nehodu.\nNámietka žalobcu, že na úseku dopravnej nehody nebola obmedzená rýchlosť na 20 km/h, ale že je tam\nobmedzená rýchlosť na 50 km/h je podľa odvolacieho súdu neopodstatnená, pretože podľa ustanovenia\n§ 16 ods. 1 ZCP je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam\nvozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré\nmožno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na\nvzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Tieto ustanovenia žalobca porušil tým, že svoju jazdu neprispôsobil\nsvojim schopnostiam.\nK námietke žalobcu týkajúcej sa výšky škody, sa odvolací súd stotožňuje s názorom krajského\nsúdu, že výška škody bola odhadnutá príslušníkom Policajného zboru, ktorý danú dopravnú nehodu\ndokumentoval. Keďže v danom prípade náhrada škody nebola predmetom správneho konania, nakoľko\nsi poškodený náhradu škody pred správnym orgánom neuplatňoval, postačoval na prejednanie\npriestupku odhad výšky škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode policajtom, ktorý vykonával obhliadku\nmiesta dopravnej nehody.\nPo preskúmaní spisového materiálu a námietok žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,\nže prvostupňový správny orgán použil na dokazovanie všetky prostriedky, ktorými bolo možné zistiť\na objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu správne orgány konali tak, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný\na zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie rozhodnutia. Najvyšší súd ďalej po\npreskúmaní konania správnych orgánov dospel k záveru, že námietka žalobcu, že došlo k porušeniu\nzásady zákonnosti a materiálnej pravdy nemohla obstáť.\nV ustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Základnou\nzásadou je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4, ale je\npremietnutá aj v ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady\nvyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby\nboli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia).\nSprávny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo\nnajviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).\n\nZásada zákonnosti (§ 3 ods.1 Správneho poriadku) je jednou z najdôležitejších zásad nielen správneho\nkonania. Je správnoprávnym vyjadrením ústavného princípu legality a jedným z prejavov princípu\nprávneho štátu. V rámci hierarchie právnych predpisov požaduje súlad zákonov a všeobecne záväzných\nprávnych predpisov s ústavou SR, právom EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a\nzároveň aj ich dodržiavanie.\nZásada zákonnosti má dva rozmery, hmotnoprávny a procesnoprávny. Procesnoprávny rozmer nemôže\nbyť naplnený bez dodržania hmotnoprávneho, a to v zmysle zásady nullum crimen sine lege, nulla\npoena sine lege, zásady materiálnej pravdy, spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných\npochybností.\nZ čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon vyplýva procesnoprávny rozmer\npreberanej zásady, že každé konanie správneho orgánu je obmedzené a podmienené\n· kompetenciami správneho orgánu\n· stanoveným procesným postupom, v súlade s ktorým sa konanie uskutočňuje\n· hmotnoprávnymi predpokladmi stanovenými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi na realizáciu správneho konania\nNa základe čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky pre správny orgán platí, že je zakázané všetko\nčo nie je dovolené, kým pre adresátov správy platí, že je dovolené všetko čo nie je zakázané. Zákonom\nsú obmedzené oprávnenia správnych orgánov, ale aj povinnosti spravovaných subjektov (čl. 13 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky).\nOchrana verejných, všeobecných a individuálnych záujmov taktiež prislúcha správnym orgánom, čo\nvyplýva z jeho nadriadeného (nezaujatého) postavenia v rámci správneho konania voči účastníkom\nkonania a z ochrany zásady rovnosti medzi nimi. Správny orgán je povinný dôsledne vyžadovať plnenie\nzákonom stanovených povinností od všetkých spravovaných subjektov bez výnimky. Tým je vylúčená\nsvojvôľa a podporuje nestrannosť pri rozhodovaní. Zásada zákonnosti sa vzťahuje nielen na správne\norgány, aj na účastníkov konania a ostatné subjekty, ktoré v ňom vystupujú.\nZákonnosť sa premieta zo základných pravidiel konania do celého správneho konania, napr. do\nustanovení upravujúcich rozhodnutie a jeho náležitosti. Taktiež platí, že na dôkazy získané a vykonané\nnezákonným spôsobom sa neprihliada.\nŽalobca síce namietal zo strany žalovaného porušenie zásady zákonnosti, neponúkol však v súdnom\nkonaní žiadne tvrdenie o porušení konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal žalovaný porušiť, preto\ntúto námietku vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú.\nK zásade materiálnej pravdy považuje najvyšší súd na tomto mieste za dôležité uviesť, že spoľahlivo\nzistený stav, má byť podmienkou každého rozhodnutia vo veci. Ustanovenie § 32 ods. 1 Správnom\nporiadku o presnom a úplnom zistení skutočného stavu treba vykladať v súlade so súčasnými\ntendenciami procesného práva ako celku ale aj obmedzeniami, ktoré stanovujú ostatné, rovnocenné\nzásady ako napr. zásada rýchlosti, hospodárnosti, právnej istoty. Úplnosť zistenia treba vykladať\nako vykonanie všetkých vyšetrení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolnosti dôležitých pre\nposúdenie veci a presnosť ako potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou.\nNaplnenie tejto zásady napomáha presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Na\nrealizáciu tejto zásady v súlade s ostatnými zásadami správneho konania správny orgán vyberie\noptimálne prostriedky zisťovania a dokazovania podľa vlastnej úvahy. Všeobecne známe skutočnosti\ndôležité pre rozhodnutie a tie, ktoré sú známe správnemu orgánu z jeho činnosti ako aj uverejnené\nvšeobecne záväzné právne predpisy netreba dokazovať.\nPodľa najvyššieho súdu nedošlo v danom prípade k porušeniu zásady zákonnosti ani zásady materiálnej\npravdy správneho konania a teda námietku žalobcu o presnosti zistenia okolností podstatných pre\nrozhodnutie vo veci samej, považuje za neopodstatnenú.\nNajvyšší súd záverom dodáva, že mal za preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené v\nnapadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského\nsúdu, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú\nzamietol.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\n\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nŽalobca neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nV.\nTrovy konania\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/126/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}