Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/34/2016 z 22. 11. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2017, sp. zn. 7So/34/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7015201075.1
Najvyšší súd | 7So/34/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:7015201075.1 | 2017-11-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 65 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7662fefc-09f7-431b-b606-c6954c52e279
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015201075.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/34/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201075
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7015201075.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
navrhovateľa Ing. A. B., bytom W., proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8,
Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 12. februára 2016, č.k. 9Sd/52/2015-22, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. februára 2016, č.k.
9Sd/52/2015-22,   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 25Oq ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporkyne z 8. júla 2015, č. XXX XXX XXXX X., v spojení so zmenovým
rozhodnutím z 30. októbra 2015, č. XXX XXX XXXX X.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k
ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutím z 8. júla 2015, č. XXX XXX XXXX X, v spojení so zmenovým rozhodnutím z 30. októbra
2015, č. XXX XXX XXXX X, odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 19.
marca 2015, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Odporkyňa dôvodila tým, že z dôvodu, že v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ získal iba 4 151 dní,
t.j. 11 rokov a 136 dní, nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 55 rokov veku, t.j. k 22. októbru
2009, nevznikol. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom
2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.
decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a/ prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného ustanovenia je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie
alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Uvedenú podmienku navrhovateľ
nesplnil vzhľadom na to, že zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie bolo ukončené 22. januára
1992. Podľa potvrdenia Rudných baní š.p. Banská Bystrica z 29. mája 2015 bol navrhovateľ zaradený
do I. pracovnej kategórie v rokoch 1980 až 1992 z toho dôvodu, že nevykonával funkciu so stálym



zaradením v podzemí. Funkcie samostatný energetik a revízny technik nie sú zaradené ako funkcie
so stálym pracoviskom v podzemí, preto nie je možné v jeho prípade zaradiť vykonávanú prácu do
zvlášť zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórie. Ako doba zamestnania v I. alebo II. pracovnej kategórii
pred 1. januárom 2000 sa podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. započítava doba výkonu práce
podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu a za
podmienok podrobnejšie určených v rezortnom zozname. Nakoľko navrhovateľ v období od 28. januára
1992 do 31. decembra 1999 nebol zamestnancom štátneho podniku ani obchodnej spoločnosti, ktorá
vznikla zo štátneho podniku, uvedené obdobie bolo započítané v III. pracovnej kategórii. Nárok na
starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne dovŕšením 62 rokov veku dňom 22. októbra 2016. Zmenovým
rozhodnutím z 30. októbra 2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa doplnila odôvodnenie rozhodnutia o
citáciu § 17 a § 18 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a uviedla, že rezortný zoznam zamestnaní používa
zamestnávateľ a zariadenie zamestnaní vykonávaných jednotlivými zamestnancami do zvýhodnených
pracovných kategórií. Ďalej uviedla, že nie je možné zaradiť do preferovanej pracovnej kategórie a
hodnotiť dobu zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii zamestnanie, ktoré nie je menovite uvedené
v rezortnom zozname. Výkon zamestnania samostatne zárobkovo činnej osoby nie je možné nikdy
zaradiť do preferovanej pracovnej kategórie, nakoľko samostatne zárobkovo činná osoba nepatrila pod
orgán, ktorý vydával rezortný zoznam a teda výkon takejto činnosti nemôže byť zaradený do rezortného
zoznamu.

Podľa krajského súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v roku 1991 zanikol podnik ŽELBA
Železorudné bane Spišská Nová Ves, podnikové riaditeľstvo. Navrhovateľ od roku 1991 pracoval ako
samostatne zárobkovo činná osoba a vykonával činnosť revízneho technika elektrických zariadení v
podzemí banského závodu SIDERIT, Nižná Slaná. Ako živnostník vykonával tie isté práce a činnosti,:
ako predtým, keď bol v pracovnom pomere, pričom živnostenský list mu bol vydaný v predmete činnosti
na tie isté práce aké vykonával v pracovnom pomere. Tieto roky mu odporkyňa v I. pracovnej kategórii
nezhodnotila. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že navrhovateľ v období od 28. januára 1992
do 30. júna 2004 nebol zamestnancom zamestnávateľa, ktorý by podľa druhu a rozsahu vykonávanej
pracovnej činnosti viedol evidenciu na účely dôchodkového zabezpečenia, na základe ktorej by mohol
byť podľa príslušného rezortného zoznamu zaradený do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Na základe
vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav
veci. Mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre hodnotenie obdobia dôchodkového
poistenia od 28. januára 1992 do 30. júna 2004 vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Preskúmavané
rozhodnutia z tohto dôvodu považoval krajský súd za súladné so zákonom a preto ich podľa § 250q
ods. 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 s použitím § 250l ods. 2 OSP.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, lebo v konaní nebol úspešný.

2.

Navrhovateľ sa proti rozsudku krajského súdu včas odvolal. Napadnutý rozsudok považoval za
nesprávny z dôvodu, že krajský súd nesprávne zistil skutkový stav a s jeho hodnotením sa nestotožnil.
Uviedol, že od roku 1992 až do roku 2008 vykonával tie isté funkcie, to isté zaradenie, ktoré malo
takú istú pracovnú náplň a dokonca na tých istých pracoviskách ako predtým, a to napriek tomu, že
ich nevykonával v pracovnom pomere s predchádzajúcim zamestnávateľom Železnorudné bane š.p..
V roku 1992 po vykonaných organizačných zmenách a opatreniach u dovtedajšieho zamestnávateľa
Železnorudné bane š.p. bol nútený prejsť na živnosť a práce vykonávať v rámci živnosti. Na pracovnom
zaradení a na vykonávanej práci, pracovnej činnosti a pracovnej náplni sa však nič nezmenilo. Naďalej
vykonával tie isté pracovné činnosti ako predtým a na tých istých pracoviskách v podzemí. Teda
nepretržite vykonával práce a pracoval ako revízny technik elektrických zariadení a ťažných strojov
v podzemí a tieto práce vykonával na tom sitom pracovisku ako predtým a to v závode SIDERIT
Nižná Slaná, ktorý prešiel v rámci svojho vývoja a transformácií rôznymi právnymi formami ,čo však nič
nemenilo na ním vykonávanej práci. Pravdivosť tvrdení môže dosvedčiť svedkami. Rozsudok krajského
súdu navrhol zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť.

3.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.



4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a
§ 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 491 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak
by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia 55 rokov veku.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nároky
vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších  predpisov
zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu
vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené
v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom
1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej
kategórie.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a/ - l/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a
v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza v častým a trvalým
poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov.

Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za
dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného
v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch
platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu.

Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj
zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou
takého hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených
do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého
pôsobnosti patril. Ustanovenie § 14 ods. 5 platí obdobne (§ 16 zákona č. 100/1988 Zb.).

Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov
v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.

Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie
v I. pracovnej kategórii, prípadne službu v I. alebo II. kategórii funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok
na starobný dôchodok tiež ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň



a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 19 rokov v službe
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/,
prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom
v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií, alebo 17,5 roka v službe v II.
kategórie funkcii, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcii.

Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 i e, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k
31. decembru 1999.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žiadateľ o starobný dôchodok -navrhovateľ, ktorý bol
zamestnancom Železnorudných baní š.p. Banská Bystrica bol v rokoch 1980 až 1992 zaradený
do I. pracovnej kategórie. Od 28. januára 1992 bol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení a
dôchodkovom poistení ako, nie ako zamestnanec. To znamení, že v období od samostatne zárobkovo
činná osoba 28. januára 1992 do 31. decembra 1999 nebol zamestnancom štátneho podniku ani
obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla zo štátneho podniku.

Medzi účastníkmi konania je tak sporné započítanie obdobia navrhovateľa od 28. januára 1992 do 31.
decembra 1999 v III. pracovnej kategórii.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ vykonával prácu revízneho technika elektrických
zariadení a ťažných strojov v podzemí v závode SIDERIT Nižná Slaná ako zamestnanec do 22. januára
1992 a k tomuto dňu v tomto zamestnaní získal 11 rokov a 136 dní.

Spornou zostala otázka, či obdobie od 28.januára 1992 do 30. júna 2004, v ktorom období navrhovateľ
vykonával prácu revízneho technika elektrických zariadení a ťažných strojov v podzemí ako samostatne
zárobkovo činná osoba, možno hodnotiť vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a teda či výkon činnosti
vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie vekovej hranice pre vznik nároku na starobný
dôchodok (§ 21 ods. 1 písm. c/, resp. § 174 ods. 1 zákona č. 100/88 Zb.) a na jeho výšku.

Pracovné kategórie boli zrušené od 1. januára 2000.

Odvolací súd, zhodne ako krajský súd z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu odporkyne zistil,
že navrhovateľ v období od 28. januára 1992 do 30. júna 2004 vykonával prácu revízneho technika
elektrických zariadení a ťažných strojov v podzemí. Z Prílohy č. 1 k žiadosti o starobný dôchodok
odvolací súd zistil, že aj v neskoršom období bol striedavo samostatne zárobkovo činnou osobou a
nezamestnaným evidovaným na ÚPSVR Rožňava.

Podľa § 17 zákona 100/1988 Zb. ústredné orgány štátnej správy republík, v ktorých odboroch pôsobnosti
sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej
kategórie, vydávajú po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a príslušným
ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky svojimi výnosmi rezortné zoznamy zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Za ostatné ústredné orgány a organizácie republík, v
ktorých odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené
do I. a II. pracovnej kategórie, vydáva tieto zoznamy svojim výnosom príslušné ministerstvo práce a
sociálnych vecí republiky po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí. Osobitné
zákony ustanovia, ktoré zamestnanie vykonávané v odboroch pôsobnosti ústredných orgánov štátnej
správy, ostatných ústredných orgánov a organizácií federácie sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórie.



Podľa § 18 ods. 1 zákona 100/1988 Zb. ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava
doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti zamestnania uvedeného v príslušnom rezortnom
zozname zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia.

Navrhovateľ v období od 28. januára 1992 do 30. júna 2004 nebol zamestnancom zamestnávateľa,
ktorý by podľa druhu a rozsahu vykonávanej pracovnej činnosti viedol evidenciu na účely dôchodkového
zabezpečenia, na základe ktorej by mohol byť podľa príslušného rezortného zoznamu zaradený do
zvýhodnenej pracovnej kategórie.

Hodnotenie samostatnej zárobkovej činnosti vo zvýhodnenej kategórii neumožňoval zákon č. 100/1988
Zb. ani pred zrušením pracovných kategórií.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa dostatočne zistila skutočný stav veci
a mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok ani
podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 21 zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu dovŕšenia 55. roku
veku, keďže nezískal v I. pracovnej kategórii potrebnú dobu, ani podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
v spojení s § 174 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ku dňu dovŕšenia 56-eho roku veku
(nezískal 15 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/
až h/ a takéto zamestnanie u neho netrvalo k 31. decembru 1999).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.
3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP potvrdil ako vecne správny.
Náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd účastníkom konania nepriznal (250k ods. 1 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 OSP s § 224 ods. 1 OSP), lebo navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol
a odporkyni trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.