{"guid": "07025c16-8f4c-46ad-9cbd-f8fa1da36016:6e68d7ab-5994-4381-9762-213e7630a4da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200982.1", "spisova_znacka": "7Sžo/89/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/89/2016 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžo/89/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7015200982.1", "identifikacne_cislo": "7015200982", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-12", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-13", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-14", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e68d7ab-5994-4381-9762-213e7630a4da", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200982.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200982.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200982.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/89/2016\n7015200982\n27. 09. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:7015200982.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci navrhovateľa: Ing. F. W., nar. X. E. XXXX, bytom v X., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci,\nKancelária Prešov, so sídlom v Prešove, Slovenská č. 40, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu z 28. mája 2015, sp.zn. 2N 6799/14-2354/15-KaPO, R. z. 34488/2015, o odvolaní navrhovateľa\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. apríla 2016, č.k. 2Sp/42/2015-16, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nz 26. apríla 2016, č.k. 2Sp/42/2015-16 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd“) postupom podľa § 250q ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozsudkom z 26. apríla 2016,\nč.k. 2Sp/42/2015-16 potvrdil rozhodnutie odporcu z 28. mája 2015, sp.zn. 2N 6799/14-2354/15-KaPO,\nR. z. 34488/2015. Uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 14 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene\na doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005\nZ.z. v rozhodnom znení (ďalej len „zákon\nč. 327/2005 Z.z.“) odňal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v\nprávnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave\nz 28. marca 2012, č.k. 10CoE/115/2011-43.\nKrajský súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu zistil, že odporca rozhodnutím z\n10. septembra 2014, sp.zn. 2N 6799/14-KaPO priznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej\npomoci. Zároveň navrhovateľovi určil advokáta JUDr. Jána Burociho na zastupovanie v konaní pred\nsúdom v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. marca 2012, č.k.\n10CoE/115/2011-43. Navrhovateľ s určeným advokátom uzavrel dňa 20. novembra 2014 Dohodu o\nposkytovaní právnej pomoci a udelil mu toho istého dňa Splnomocnenie na zastupovanie v predmetnom\ndovolacom konaní. Dňa 20. januára 2015 oznámil určený advokát odporcovi odvolanie plnej moci zo\nstrany navrhovateľa. Krajský súd ďalej zistil, že na výzvu odporcu, z akého konkrétneho dôvodu došlo\nk odvolaniu určeného advokáta, navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo 16. februára 2015 uviedol, že\nadvokát neprejavoval veľký záujem o jeho právnu vec, v konaní si neuplatnil ani náhradu trov dovolacieho\nkonania. Ustanovený advokát v následnom vyjadrení odvolanie plnej moci a odstúpenie od dohody o\n\nposkytovaní právnej pomoci považoval za prekvapivé. Konštatoval, že všetky podania sledovali záujmy\nnavrhovateľa, pričom sa domnieval,\nže zo strany navrhovateľa išlo len o nepochopenie obsahu podaní. Rovnako odmietol akúkoľvek\nzaujatosť.\nPo preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody,\nktoré by svedčili o tom, že určený advokát nevykonával svoju činnosť odborne a nestranne. Záver\nodporcu o tom, že navrhovateľ na základe subjektívnych dôvodov zmaril účel rozhodnutia o poskytnutí\nprávnej pomoci v konkrétnom prípade, považoval krajský súd za správny. Dodal, že zákon č. 327/2005\nZ.z. pripúšťa zmenu určeného advokáta na žiadosť oprávnenej osoby, ale navrhovateľ takúto žiadosť\nodporcovi nepodal, pričom v konkrétnom prípade sa stotožnil s názorom odporcu, že nárok na zmenu\nurčeného advokáta ani nebol preukázaný.\nVzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal v konaní žiadny relevantný dôvod na to, aby určeného\nadvokáta odvolal, krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil ako vydané v\nsúlade so zákonom\nNakoľko navrhovateľ v predmetnom konaní nedosiahol úspech, krajský súd mu právo na náhradu trov\nkonania nepriznal.\nZároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- eur, a to do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku na účet Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica, vedený v peňažnom ústave\nPoštová banka, a.s., Bratislava.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie.\nV odvolaní namietal, že odôvodnenie rozsudku je absolútne nepravdivé, zavádzajúce, ktoré nedáva\nzákonný a odôvodňujúci podklad pre rozhodnutie. Uviedol, že advokát JUDr. Ján Buroci bol odvolaný\nzo zákonných, objektívnych dôvodov, nárok na zmenu advokáta bol preukázaný.\nNásledne v doplnenom odvolaní navrhovateľ bližšie konkretizoval dôvody svojho odvolania a tvrdení\nv ňom uvedených. Mal za to, že uviedol konkrétne dôvody, ktoré svedčia o tom, že určený advokát\nnevykonával svoju činnosť odborne a nestranne. Rovnako preukázal vzťah advokáta k protistrane.\nOdporca ako aj krajský súd vo svojich rozhodnutiach účelovo uviedli iba tie skutočnosti, ktoré im\nvyhovovali. Poukázal na to, že Oznámenie o prevzatí zastupovania ako aj Vyjadrenie k výzve Okresného\nsúdu Skalica z 3. decembra 2014 nespĺňa požiadavky kvalifikovaného zástupcu. V ďalšej časti odvolania\nnamietal, že krajský súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, a to i napriek žiadosti o odročenie\npojednávania z 21. apríla 2016, v ktorej ako dôvod odročenia označil nepriaznivý zdravotný stav\nmanželky, starostlivosť o rodinu a dvoch maloletých detí a nedostatok finančných prostriedkov na cestu\ndo Košíc a späť. Na základe týchto dôvodov mal krajský súd pojednávanie odročiť,\nak tak nespravil, poprel navrhovateľovi právo na súdnu a inú právnu ochranu. V tejto súvislosti dodal,\nže byť prítomný na pojednávaní je právom účastníka konania, ktoré navrhovateľ z dôležitých dôvodov\nvyužil. Krajský súd nerešpektoval procesné práva účastníka konania a pokiaľ pojednával bez prítomnosti\núčastníka konania, odňal mu tým možnosť konať pred súdom.\nNavrhovateľ ďalej aj s poukazom na Dohodu o poskytovaní právnej pomoci uviedol, že postupoval\npresne v zmysle menovanej Dohody a z nej plynúci bod 5.1, podľa ktorého „Klient môže od tejto dohody\nodstúpiť kedykoľvek“. Dôvod odstúpenia od menovanej Dohody založil na tom, že advokát JUDr. Ján\nBuroci v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp.zn. 1Er 3313/2008, rozhodujúci\no doplnení dovolania, nenaplnil požiadavku kvalifikovaného zástupcu pre dovolacie konanie, na\nodstraňovanie nedostatku náležitostí podaného dovolania tak, aby zodpovedalo § 241 ods. 1, 2 OSP, t.j.\naby bola poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc a aby dovolanie vyhovovalo zákonným náležitostiam.\nKonkrétne uviedol, že ustanovený advokát JUDr. Ján Buroci svojím podaním z 3. decembra 2014\nnazvaným „Oznámenie o prevzatí zastupovania, Vyjadrenie k výzve súdu“ dovolanie navrhovateľa\n(v exekučnej veci v pozícií oprávneného) nedoplnil tak, ako to predpokladá List Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky z 24. februára 2014, ktorým vrátil vec okresnému súdu ako predčasne predloženú\nv spojení s následne realizovaným uznesením okresného súdu z 13. mája 2014, č.k. 1Er/3313/2008-81,\nktorým bol navrhovateľ vyzvaný, aby si zvolil pre dovolacie konanie advokáta a neúplné a nezrozumiteľné\ndovolanie doplnil. Túto skutočnosť považoval za dôvod odvolania Splnomocnenia ako aj odstúpenia od\nDohody o poskytovaní právnej pomoci; vylúčil tým, že dôvod odvolania je založený\niba na subjektívnom postoji navrhovateľa tak, ako to tvrdí odporca a krajský súd.\nVzhľadom na vyššie uvedené, navrhovateľ skonštatoval, že rozhodnutia odporcu a krajského súdu\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide totiž o konania v tak citlivých veciach, že\nzákonodarca považoval za potrebné poskytnúť účastníkom širšiu ochranu ich práv tým, že uložil súdu\npovinnosť aktívne zisťovať skutočnosti a dôkazné prostriedky, aby neboli na svojich právach a právom\nchránených záujmoch poškodení. Rozhodnutie o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci možno\npovažovať za arbitrárne, predstavujúce obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného\nÚstavou Slovenskej republiky, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky\ntak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.\nPoukázal na nezlučiteľnosť záverov krajského súdu s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nKonaním krajského súdu sa znemožnila realizácia procesných práv navrhovateľa, čo malo za následok\nporušenie práva na spravodlivý proces. Rovnako navrhovateľ namietal, že zo strany krajského súdu\nbolo porušené aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nZáverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Taktiež navrhol,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky výrok krajského súdu, ktorým bola uložená poplatková povinnosť\npostupom podľa § 250ja ods. 3\nveta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nIII.\nOdporca sa vo vyjadrení k odvolaniu zo 7. októbra 2016 stotožnil s výrokom\nako i skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a navrhol, aby\nodvolací súd predmetný rozsudok potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného\nodvolania navrhovateľa (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP),\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 250l ods. 2 OSP,\n§ 492 ods. 1, 2 SSP)\nkeď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 1, 2 SSP) a dospel k záveru,\nže odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\nPodľa § 492 ods. 1 a 2 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 250l ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\n\n(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou\n§ 250a.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je\nsúdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať,\nči správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia,\nči zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo\nvydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako\naj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené\nprocesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd napadnuté rozhodnutie\nodporcu z 28. mája 2015, sp.zn. 2N 6799/14-2354/15-KaPO,\nR. z. 34488/2015 potvrdil. Napadnutým rozhodnutím odporca postupom podľa § 14 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 327/2005 Z. z. odňal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci.\nNajvyšší súd z administratívneho spisu vedeného u odporcu\npod sp.zn. 2N 6799/14-2354/15 zistil, že odporca rozhodnutím z 10. septembra 2014,\nsp.zn.: 2N 6799/14 - KaPO, R. z.: 53020/2014 priznal navrhovateľovi podľa § 10 ods. 5 zákona č.\n327/2005 Z.z. nárok na poskytovanie právnej pomoci a zároveň mu určil advokáta JUDr. Jána Burociho\nna zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave\nz 28. marca 2012,\nč.k. 10CoE/115/2011-43. V zmysle odporcom realizovanej výzvy z 10. septembra 2014 doručil odporcovi\nSplnomocnenie z 20. novembra 2014 udelené určenému advokátovi\nJUDr. Jánovi Burocimu a Dohodu o poskytovaní právnej pomoci z 20. novembra 2014.\nNásledne elektronicky zaslaným podaním dňa 20. januára 2015 určený advokát odporcovi oznámil\nodvolanie plnej moci zo strany navrhovateľa, pričom prílohu podania tvorilo „Odvolanie splnomocnenia\na Dohody o poskytovaní právnej pomoci“\nzo 16. januára 2015. Na základe odporcom realizovanej výzvy z 29. januára 2015 o označenie dôvodov\nodvolania plnej moci určenému advokátovi, navrhovateľ v podaní\nz 11. februára 2015 (vrátane jeho doplnenia zo 16. februára 2015) ako dôvod uviedol, že určený advokát\ncit.: „neprejavoval veľký záujem o túto právnu vec, nepredpokladal úspešnosť tejto právnej veci“, ...\n„vyjadrenie k výzve súdu nezodpovedá účelu a ochrane záujmov klienta ... mal postupovať v zmysle\nDohody o poskytovaní právnej pomoci, a chrániť záujmy klienta, lebo obsah spisu a materiálov, ktoré\nmal kompletne k dispozícii, je jednoznačný v prospech navrhovateľa - klienta“, advokát „si neuplatnil\nani náhradu trov dovolacieho konania, čo svedčí, akú váhu prikladal tomuto dovolaciemu konaniu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 10CoE/115-43 zo dňa 28.03.2012.“ Na základe uvedených\nskutočností došlo k narušeniu nevyhnutnej dôvery medzi určeným advokátom a klientom, na základe\nčoho navrhovateľ podaním zo 16. januára 2015 postupujúc pritom podľa bodu 5.1 Dohody o poskytovaní\nprávnej pomoci odvolal Splnomocnenie\n\nako aj menovanú Dohodu. Zároveň požiadal odporcu, aby mu určil\niného advokáta - JUDr. Jána Čarnogurského.\nNa základe žiadosti odporcu o stanovisko zo 16. apríla 2015, určený advokát\nJUDr. Ján Buroci vo vyjadrení k výzve uviedol cit.: „Odvolanie plnej moci a odstúpenie od dohody o\nposkytovaní právnej pomoci bolo pre mňa prekvapivé a k jeho doručeniu došlo po tom ako klient prevzal\nkópiu podaní adresovaných súdom v právnych veciach, v ktorých som bol ustanovený na zastupovanie.\nZ vyjadrení klienta, ktoré Vám zaslal je zjavné,\nže má dojem, že podania neboli podávané v jeho záujme a na jeho prospech. ... Všetky podania sledovali\nzáujmy oprávnenej osoby, čo môžete posúdiť i sami. Mám za to,\nže ide zo strany oprávnenej osoby o nepochopenie obsahu podaní. Z podaní je taktiež zjavné, že nie\nsom zaujatý v akomkoľvek smere. Ostatné vyjadrenia oprávnenej osoby sú skreslené, zavádzajúce a\nneúplné.“ K predmetnému vyjadreniu zároveň priložil\n- Oznámenie o prevzatí zastupovania, Vyjadrenie k výzve súdu\nz 3. decembra 2014 adresované Okresnému súdu Skalica k sp.zn. 1Er/3313/2008\n- Doplnenie vyjadrenia zo 4. decembra 2014, v ktorom si advokát uplatnil náhradu trov dovolacieho\nkonania vo výške 139,78 eur.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odporca po vyhodnotení navrhovateľom označených\ndôvodov, na základe ktorých tento pristúpil k odvolaniu Splnomocnenia a Dohody o poskytovaní právnej\npomoci vydal napadnuté rozhodnutie z 28. mája 2015,\nsp.zn. 2N 6799/14-2354/15-KaPO, R. z. 34488/2015, v ktorom skonštatoval nesúčinnosť oprávnenej\nosoby, keďže rozhodnutie oprávnenej osoby odvolať plnú moc je kľúčové\naj pre ustanoveného advokáta, ktorý proti výslovne prejavenej vôli oprávnenej osoby nemôže vo veci, v\nktorej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, ďalej postupovať. Oprávnená osoba odvolala\nplnú moc určenému advokátovi na základe subjektívnych dôvodov, čím zmarila účel rozhodnutia odporcu\n- poskytnutie právnej pomoci v konkrétnom prípade, pričom nárok na zmenu určeného advokáta nebol\npreukázaný.\nÚčelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť\njej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku\nsvojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich\npráv, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu, 1)\noznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1aaa) (ďalej len \"protispoločenská\nčinnosť\") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa\nosobitného predpisu, 1aab) a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. (§ 1)\nPodľa § 5d ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ak existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci\nalebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej\noprávnenej osoby, centrum môže na žiadosť oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby\nrozhodnúť o zmene v osobe advokáta alebo mediátora; centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená\nosoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich\nvzťah k protistrane. Pri zmene v osobe advokáta alebo mediátora rozhodne súčasne aj o odmene za\nprávne zastúpenie podľa § 12 ods. 4 alebo o odmene mediátora podľa § 11a ods. 3; v odôvodnených\nprípadoch centrum odmenu vôbec neprizná. Proti rozhodnutiu o zmene v osobe advokáta alebo\nmediátora sa advokát alebo mediátor môže odvolať iba v časti týkajúcej sa odmeny.\nPodľa § 12 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., ak oprávnená osoba neudelí plnomocenstvo na\núkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci centru alebo určenému advokátovi alebo ak udelené\nplnomocenstvo odvolá, nemá nárok na určenie iného advokáta; to neplatí, ak oprávnená osoba preukáže\nnečinnosť advokáta alebo jeho vzťah k protistrane.\nPodľa § 13 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. oprávnená osoba je povinná poskytovať centru, určenému\nadvokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.\n\nPodľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z z. Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej\npomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú\nsúčinnosť;\nPodľa § 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci\nmožno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný\nkrajský súd; o tomto centrum oprávnenú osobu náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.\nNajvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov, ku ktorým dospel v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajský súd, právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom vo veci\nsamej v zásade považuje za správne a súladné so zákonom.\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší súd\nna zdôraznenie správnosti záverov krajského súdu uvádza, že v predmetnej veci bolo nesporné, že\nnavrhovateľ podaním zo 16. januára 2015 odvolal Splnomocnenie udelené advokátovi JUDr. Jánovi\nBurocimu, ktorý bol rozhodnutím z 10. septembra 2014, sp.zn.: 2N 6799/14 - KaPO, R. z.: 53020/2014\nurčený na zastupovanie navrhovateľa v konaní pred súdom v právnej veci dovolania proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trnave\nz 28. marca 2012, č.k. 10CoE/115/2011-43; rovnako navrhovateľ odstúpil od Dohody o poskytovaní\nprávnej pomoci. O zmenu v osobe advokáta však navrhovateľ požiadal až podaním zo 16. februára 2015.\nPokiaľ teda navrhovateľ udelené plnomocenstvo odvolal skôr, ako požiadal odporcu o zmenu v osobe\nadvokáta, nebol naplnený predpoklad odporcu na postup podľa § 5d ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., teda\nna rozhodnutie o zmene v osobe advokáta. V takom prípade, do úvahy prichádzala výlučne aplikácia\nvyššie citovaného ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., v zmysle ktorého, pokiaľ oprávnená\nosoba (navrhovateľ) odvolal udelené plnomocenstvo určenému advokátovi, nárok na určenie iného\nadvokáta nemá. Zároveň citované ustanovenie v časti za bodkočiarkou upravuje výnimku z tejto zásady,\npodľa ktorej má navrhovateľ nárok na určenie iného advokáta, pokiaľ preukáže nečinnosť advokáta alebo\njeho vzťah k protistrane. Po preskúmaní administratívneho spisu, obsah ktorého tvorili aj vyjadrenia\nnavrhovateľa (vyjadrenia\nz 11. februára 2015 a zo 16. februára 2015), najvyšší súd rovnako ako krajský súd dospel k záveru, že\nnavrhovateľ v konaní nepreukázal nečinnosť advokáta, a taktiež jeho vzťah k protistrane. Z uvedených\nlistín obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva,\nže JUDr. Ján Buroci vo veci, v ktorej bola navrhovateľovi priznaná právna pomoc, vykonával úkony\nv prospech klienta - navrhovateľa, tak ako to vyplýva z príloh k listu z 28. apríla 2015 (Oznámenie\no prevzatí zastupovania, Vyjadrenie k výzve súdu z 3. decembra 2014 adresované Okresnému súdu\nSkalica, k sp.zn. 1Er/3313/2008, Doplnenie vyjadrenia zo 4. decembra 2014, v ktorom si advokát\nuplatnil náhradu trov dovolacieho konania). Neobstojí tak ani tvrdenie navrhovateľa, že určený advokát\nsi neuplatnil náhradu trov dovolacieho konania, čo navrhovateľ pokladal za jeden z dôvodov odvolania\nSplnomocnenia. Z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva, že advokát si podaním zo 4. decembra\n2014 náhradu trov dovolacieho konania uplatnil.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že advokát JUDr. Ján Buroci nenaplnil záväzný pokyn Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky plynúci z Listu z 24. februára 2014,\nsp.zn. 3ECdo 9/2014, najvyšší súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť,\nže Najvyšší súd Slovenskej republiky Listom z 24. februára 2014, sp.zn. 3ECdo 9/2014 vrátil spis\nOkresnému súdu Skalica ako predčasne predložený. Dôvod vrátenia spisu spočíval v tom, že\npríslušný okresný súd v predchádzajúcej výzve na doplnenie dovolania a predloženie plnej moci\nudelenej advokátovi pre dovolacieho konanie, nepoučil navrhovateľa (tam oprávneného) aj o možnosti\nustanovenia advokáta Centrom právnej pomoci za predpokladu, že účastník konania spĺňa v ustanovení\n§ 30 OSP uvedené podmienky. Na základe tohto Listu okresný súd uznesením z 13. mája 2014,\nč.k. 1Er/3313/2008-81 opätovne vyzval navrhovateľa (oprávneného) na doplnenie dovolania v zmysle\npokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ následne podaním z 28. mája 2014\npožiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci, pričom tejto žiadosti bolo zo strany\nodporcu vyhovené a rozhodnutím z 10. septembra 2014, sp.zn.: 2N 6799/14 - KaPO, R. z.: 53020/2014\n\nmu bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát JUDr. Ján Buroci. Dňa 20.\nnovembra 2014 bolo zároveň spísané Splnomocnenie ako aj Dohoda o poskytovaní právnej pomoci.\nJUDr. Ján Buroci podaním z 3. decembra 2014 oznámil okresnému súdu prevzatie zastupovania a\ndoplnil navrhovateľom podané dovolanie, pričom z obsahu tohto podania vyplýva, že určený advokát\nkonal v záujme navrhovateľa. Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd dospel k obdobnému záveru,\nže podanie advokáta nevykazuje znaky neodborného, respektíve nekvalifikovaného postupu.\nTaktiež z obsahu podaní navrhovateľa nevyplýva záver, že by mal mať určený advokát vzťah k\nprotistrane. Hodnotenie správania, respektíve postupu protistrany v konaní\nešte bez ďalšieho nezakladá dostatočne relevantný dôvod na ustálenie si záveru, že určený advokát má\nvzťah k protistrane. Nakoniec z obsahu podaní určeného advokáta vyplýva, že tento konal v prospech\nnavrhovateľa. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že ustanovený advokát pri prevzatí\nprávneho zastupovania vec právne posúdi a môže vyjadriť svoj názor na skutkové a právne okolnosti\nprípadu. Objektívne zhodnotenie prípadu\nešte samo o sebe neznamená, že právny zástupca bude postupovať v rozpore so záujmami oprávnenej\nosoby. Práve naopak, je povinnosťou advokáta svojho klienta upozorniť na možné riziká a poučiť ho aj\no následkoch prípadného neúspechu v spore. Žiadna z týchto skutočností však neznamená, že advokát\nnebude postupovať v prospech oprávnenej osoby.\nVzhľadom na uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, že dôvody, o ktoré navrhovateľ „opieral“ odvolanie\nSplnomocnenia a odstúpenie od Dohody o poskytovaní právnej pomoci neboli dostatočne relevantné\nna to, aby navrhovateľovi vznikol nárok na určenie iného advokáta. Navrhovateľ nepreukázal nečinnosť\nustanoveného advokáta a rovnako\naj jeho vzťah k protistrane, čím mu nárok na určenie iného advokáta v označenej veci nevznikol.\nNavrhovateľ odvolal plnú moc určenému advokátovi na základe subjektívnych dôvodov, čím zmaril účel\nrozhodnutia odporcu - poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v\nTrnave z 28. marca 2012,\nč.k. 10CoE/115/2011-43. Bezdôvodným odvolaním splnomocnenia navrhovateľ znemožnil poskytovanie\npotrebnej súčinnosti ustanovenému advokátovi, preto odporca zákonným spôsobom rozhodol o odňatí\nposkytovania právnej pomoci navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.\nNámietku navrhovateľa, že krajský súd pojednával v jeho neprítomnosti, napriek ospravedlneniu a\nnesúhlasu s prejednaním veci v neprítomnosti, na základe čoho mal krajský súd navrhovateľovi odňať\nmožnosť konať pred súdom, vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú.\nSúd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na\npojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti\ntakého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 OSP). V\nospravedlnení sa z pojednávania navrhovateľ uviedol, že sa ospravedlňuje z pojednávania z rodinných\ndôvodov, a to zdravotného stavu jeho manželky, starostlivosti o dve maloleté deti (sprevádzanie do\nzákladnej školy v Spišskom Podhradí) a nedostatku finančných prostriedkov na cestu do Košíc a späť.\nNavrhovateľ nepriložil listinné dôkazy, ktoré by mohli zakladať dôležitý dôvod, pre ktorý\nby sa pojednávanie mohlo odročiť. Byť prítomný na pojednávaní je právom účastníka konania, avšak keď\ntoto svoje právo bez dôležitého dôvodu nevyužije, môže súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka.\nNavrhovateľ v konaní pred krajským súdom nepreukázal, že by manželka mala plánované vyšetrenie\npráve na deň, ktorý by korešpondoval s dňom konania pojednávania, t.j. 26. apríl 2016. Odvoz detí do\npredškolského zariadenia, prípadne školy nemožno považovať za dôležitý (závažný, nepredvídateľný)\ndôvod na odročenie pojednávania, nakoľko v takom prípade by súd musel pojednávanie odročiť\naž do skončenia predškolskej výchovy, prípadne do skončenia ich povinnej školskej dochádzky.\nTaktiež navrhovateľ spájal ospravedlnenie svojej absencie na pojednávaní pre nedostatok finančných\nprostriedkov na cestovné s požiadavkou odročenia pojednávania na iný vhodnejší termín, bez\npomenovania logickej spojitosti týchto dvoch skutočností.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že konanie o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu\nsa uskutočnilo na základe odvolania (opravného prostriedku) podaného samotným navrhovateľom, teda\nišlo o konanie ním vyvolané, z čoho možno vyvodiť,\n\nže išlo o konanie vo veci navrhovateľovi známej, ktoré si nevyžadovalo osobitnú prípravu navrhovateľa.\nV neposlednom rade, pokiaľ navrhovateľ spochybňoval uplatnenie princípu kontradiktórnosti konania\nvedeného krajským súdom, najvyšší súd uvádza, že preskúmavanie správnych rozhodnutí všeobecným\nsúdom sa uskutočňuje v konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí a súd môže\nvykonať dôkazy navrhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia z hľadiska posúdenia jeho\nzákonnosti, t.j. princíp kontradiktórnosti sa v tomto konaní neuplatňuje tak, ako v prípade štandardných\nobčianskoprávnych sporov.\nNajvyšší súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ z rovnakých dôvodov (nepriaznivý zdravotný\nstav manželky, starostlivosť o maloleté deti a nedostatok finančných prostriedkov) žiadal o odročenie\npojednávania aj vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 10Sp/71/2015, v rámci ktorého\nkonajúci súd odročil pojednávanie celkovo až 6 (šesť) krát, pričom aj tak v konečnom dôsledku vzhľadom\nna opakované žiadosti o odročenie pojednávania rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.\nPosúdením všetkých týchto okolností nemožno vyvodiť záver, že krajský súd pochybil, keď vec\nprejednal bez neúčasti navrhovateľa, na strane ktorého by existoval vážny dôvod, pre ktorý by súd mal\npojednávanie odročiť. Tvrdenie navrhovateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom, tak neobstojí.\nZáverom najvyšší súd poukazuje na to, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na\nkonkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07 <http://merit.slv.cz/\nI.US241/07>). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v\ndostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára\n1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\nVzhľadom na uvedené, najvyšší súd dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že napadnuté\npreskúmavané rozhodnutie odporcu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, a preto\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení\ns § 250l ods. 2, § 246c ods. 1 veta prvá, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP, § 250k ods. 1 OSP a § 492\nods. 1, 2 SSP tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sp/42/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}