{"guid": "0609d84b-c55a-4655-b79c-73600a55700b:d71d453d-464e-4367-a862-467dac3129bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200938.1", "spisova_znacka": "5Sžo/37/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/37/2016 z 19. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2017, sp. zn. 5Sžo/37/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7015200938.1", "identifikacne_cislo": "7015200938", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-10-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d71d453d-464e-4367-a862-467dac3129bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200938.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200938.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200938.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/37/2016\n7015200938\n19. 10. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:7015200938.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Univerzitná\nnemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707, právne zastúpený:\nAlena Zadáková & spol. advokátska kancelária, so sídlom Kováčska 32, Košice, proti žalovanému: Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. ZS 802/00010/2014/R zo dňa 4. marca 2015, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/103/2015-38 zo dňa 2. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/103/2015-38 zo dňa 2.\nmarca 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd\") rozsudkom č.k.7S/103/2015-38 zo dňa 2. marca\n2016 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. ZS 802/00010/2014/R zo dňa 04.03.2015, ktorým zamietol rozklad žalobcu\na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice č. ZS 802/00010/2014\nzo dňa 07.11.2014 potvrdil. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že\nžalobcovi ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím žalovaného č. ZS 802/00010/2014/R zo dňa 04.03.2015 bol zamietnutý rozklad žalobcu\na súčasne ním bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka\nKošice č. ZS 802/00010/2014 zo dňa 07.11.2014, ktorým na základe ukončeného výkonu dohľadu\nnad poskytnutím zdravotnej starostlivosti bola podľa § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1, § 50 ods. 2 písm.\na/ v spojení s § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,\ndohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 581/2004 Z. z.\") a podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny\nporiadok\") žalobcovi za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,\nslužbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.\"), t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť\nzdravotnú starostlivosť správne, uložená pokuta 1 000,- €. Porušenie zákonnej povinnosti v zmysle\n§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. bolo zistené dňa 19.06.2014 ukončeným výkonom dohľadu nad\nposkytnutím zdravotnej starostlivosti Z. Y., nar. XXXX, bytom X., pričom uvedené porušenie spočívalo\nv tom, že prvotné ošetrenie rany dňa 20.10.2012 nebolo u pacienta na Klinike úrazovej chirurgie\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonané v dostatočnom rozsahu a správne. Rana bola dňa\n20.10.2012 primárne operačne nesprávne ošetrená a nedostatočne zrevidovaná. Vzhľadom na akútne\n\npoúrazovo vzniknutý neurologický deficit a žiadne zlepšovanie klinického stavu, bolo potrebné vykonať\nrevíziu operačného poľa a deliberáciu, resp. sutúru minimálne po 10 - 14 dňoch od prvotnej operačnej\nrevízie.\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dohľad nad poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti bol u žalobcu vykonaný podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z., pričom v záujme náležitého\nzistenia skutkového stavu prvostupňový správny orgán požiadal o vypracovanie odborného stanoviska\nK. odborníka v špecializačnom odbore úrazová chirurgia, ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo\ndňa 10.04.2014 konštatoval, že v posudzovanom prípade zdravotná starostlivosť nebola pacientovi\nposkytnutá správne, nakoľko dňa 20.10.2012 nebola vykonaná správne prvá revízia rany neatestovaným\nlekárom, nebol manažérsky zvládnutý reťazec postupu poranenia, nebola vykonaná revízia pri ďalších\nkontrolách a pacient nebol odoslaný na doriešenie na vyššie pracovisko. Vzhľadom na akútne poúrazovo\nvzniknutý neurologický deficit a žiadne zlepšovanie klinického stavu bolo potrebné vykonať revíziu\noperačného poľa a deliberáciu, resp. sutúru minimálne po 10 - 14 dňoch od prvotnej operačnej revízie.\nPodkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol protokol č. 205/2014 zo dňa 05.05.2014, ktorý\nbol žalobcovi doručený dňa 14.05.2014. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril listom zo\ndňa 23.05.2014, v ktorom namietal závery protokolu a konštatoval, že pacient sa tri dni po prepustení\nnedostavil na kontrolu. Uvedené výhrady žalobcu k protokolu vyhodnotil K.. v odbornom stanovisku\nzo dňa 05.06.2014 ako neopodstatnené, keď opätovne konštatoval, že žalobca neposkytol pacientovi\nzdravotnú starostlivosť správne. Námietky žalobcu k protokolu boli za prítomnosti žalobcu prerokované\ndňa 19.06.2014, o čom bola spísaná zápisnica č. 205/2014. Námietky žalobcu ku kontrolným zisteniam\nuvedeným v protokole prvostupňový orgán neakceptoval, čo zdôvodnil a zaznamenal v zápisnici.\nPrvostupňový orgán následne zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania, ktoré mu\nbolo doručené dňa 06.10.2014. Žalobca sa vo vyjadrení k tomuto upovedomeniu zo dňa 13.10.2014\npridržal svojich námietok k protokolu a žiadal, aby bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie formou\nznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia.\n4. Žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v podanom rozklade ako všeobecné, nepodložené a\núčelové, keď neuviedol žiadne relevantné skutočností, ktoré by nasvedčovali nedostatočne zistenému\nskutkovému stavu. Ďalej poukázal na to, že žalobca v rozklade namietal nevykonanie úkonov, ktoré však\nzákon prvostupňovému orgánu nezveril. Mal za to, že prvostupňový orgán pri určovaní výšky pokuty\npostupoval v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. Vo vzťahu k návrhu žalobcu\nna nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že je vecou správneho orgánu rozhodnúť o priebehu\nznaleckého dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. V tejto súvislosti poukázal\naj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Sžo/10/2008 zo dňa 26.02.2009, ktorým\nbol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/207/2006-50 zo dňa 30.10.2007. Z týchto\nrozhodnutí vyplýva, že ak by aj správny orgán prizval do konania znalca za účelom vypracovania\nznaleckého posudku, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom,\na ktoré boli podkladom pre vypracovanie odborných záverov vo veci. Správny poriadok v žiadnom zo\nsvojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby\nsprávny orgán na ustálenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu.\nPostup úradu pri zisťovaní skutkového stavu predpisujú ustanovenia § 43 a nasledujúce a zákona č.\n581/2004 Z.z. a vychádzajúc z týchto ustanovení zákon počíta s odbornými posudkami konzultantov,\nako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní.\n5. Poukazujúc na vyššie uvedený priebeh konania a z neho vyplývajúce zistenia konštatoval porušenie\n§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., t.j. porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne,\nkeďže prvotné ošetrenie rany nebolo u pacienta vykonané v dostatočnom rozsahu, čo potvrdzuje aj\nnásledný priebeh ochorenia u pacienta a objektivizovaný neurologický nález a operačný nález zistený\npri neskoršej operácii. To, že pacient prišiel na kontrolu na vyšetrenie až na 11 deň po prepustení,\nnemení skutočnosť, že mal byť pred prepustením jednoznačne doriešený. Aj pri tejto kontrole po 11.\ndňoch mal byť pacient akútne znovu prijatý na revíziu a nemal sa zdržiavať priebeh liečby neurologickým\nvyšetrením. Diagnostický výraz v. s. nezľahčuje nález, ktorý jednoznačne vznikol úrazovým dejom, pre\nktorý bol pacient dňa 20.10.2012 prijatý pre reznú ranu volárnej plochy ľavého predlaktia s parestéziami\n1. - 3., resp. až 4. prsta na revíziu s podozrením na poškodenie n. mediani. Ďalšie zdržanie vzniklo\noneskoreným EMG vyšetrením. Odložené primárne ošetrenie po zhojení rany v priebehu prvých\ndvoch týždňov má výhodu v nižšom riziku vzniku infekcie a lepšej možnosti identifikovať vitalitu\nnervových kýpťov. Sám žalobca túto skutočnosť potvrdil vyjadrením: „revízia, ktorá by bola vykonaná v\n\nodstupe 10 - 14 dní od úrazu, mohla mať priaznivý klinický výsledok\". Táto možnosť, keďže primárne\nošetrenie nebolo vykonané dostatočne, tu bola aj po 11. dňoch pri následnej klinickej kontrole pacienta.\nŽalobca napriek ťažkostiam pacienta operačnú revíziu neindikoval, ani ju neodporúčal. Žalovaný ďalej\nuviedol, že prvostupňový správny orgán zistil, že pred aj po primárnej operačnej revízii vykonanej\ndňa 20.10.2012 sa pacient trvale a opakovane sťažoval na neurologickú symptomatológiu, svedčiacu\npre akútne poškodenie n. mediani, s čím bol prijatý, ale aj prepustený. Nesprávne ošetrenie pacienta\nvykonala sekundárna lekárka bez špecializácie. Operačné ošetrenie dňa 20.10.2012 nebolo vykonané\nv dostatočnom rozsahu, a teda ani správne. Vzhľadom na akútne poúrazovo vzniknutý neurologický\ndeficit a žiadne zlepšovanie klinického stavu, bolo potrebné pacienta pri nasledujúcej kontrole, t.j. po 11.\ndňoch akútne prijať a doriešiť, resp. odoslať priamo na neurochirurgické pracovisko.\n6. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na priebeh konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia a dôvody uvedené v podanom rozklade. Uviedol, že vo vyjadrení k upovedomeniu o\nzačatí správneho konania sa pridržal námietok k protokolu, vyslovil nesúhlas so záverom, že zdravotná\nstarostlivosť bola pacientovi poskytnutá ,,non lege artis\" a navrhol, aby bolo nariadené znalecké\ndokazovanie formou znaleckého posudku - odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia.\nŽalovanému vytýkal predovšetkým nenariadenie znaleckého dokazovania za situácie, kedy sa za\nžalobcu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pacientovi vyjadrovali lekári, o odbornosti ktorých nie\nje možné pochybovať, pričom zo strany správnych orgánov bolo nevyhnutné, aby si pre vyjasnenie\nrozporných záverov konzultantov a námietok poskytovateľa obstarali kontrolné odborné stanoviská, v\nopačnom prípade napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového\nstavu. Žalobca sa stotožnil s názorom žalovaného, že aj pribratý znalec by vychádzal z tých\nistých skutočností, ktoré boli známe aj konzultantom správneho orgánu, a ktoré boli podkladom pre\nvypracovanie odborných záverov, čo ale neznamená, že znalec je povinný sa s ich závermi stotožniť.\nŽalobca svoju argumentáciu doplnil v písomnom stanovisku zo dňa 29.02.2016, v ktorom okrem iného\nuviedol, že správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia\ndôkazov len po vykonaní všetkých úkonov s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Zistenie\nskutkového stavu nebolo dostatočné, t.j. také, aby voči nemu mohla byť vyvodená zodpovednosť za\nporušenie zákona. Záverom dodal, že konzultanti správneho orgánu hodnotia poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti ex post, čo je pomerné jednoduché, nakoľko už zvyčajne poznajú chorobu a taktiež sa vie,\nči liečba bola alebo nebola úspešná. Za správne považoval posudzovanie zdravotnej starostlivosti ex\nante, čo je oveľa problematickejšie, pretože prebieha nie od už určenej choroby k diagnostike a liečbe,\nale naopak.\n7. Krajský súd stotožňujúc sa so závermi správnych orgánov konštatoval, že žalobca nepredložil\nžiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil odborný záver prizvaného odborníka K. Rovnako ani\nz námietok k protokolu o vykonanom dohľade a ani zápisnice o prerokovaní námietok žalobcu k\nprotokolu o vykonanom dohľade zo dňa 19.06.2014 nemal za preukázané, že by boli odborné závery\nprizvaného odborníka žalobcom spochybňované. Podľa názoru krajského súdu za daného skutkového\nstavu neexistoval právny dôvod, aby žalovaný vo veci nariaďoval ešte aj znalecké dokazovanie. V\ntejto súvislosti poukázal na správnosť argumentácie žalovaného, že s postavením odborníkov v danom\nmedicínskom odbore sa už vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 4Sžo/10/2008\nzo dňa 26.02.2009, ako aj rozsudku č.k. 10Sžso/21/2014 zo dňa 15.04.2015. Krajský súd z uvedených\ndôvodov považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré\nmalo spočívať v nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania, keď uviedol, že vykonávanie\ndôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten - ktorý\ndôkazný prostriedok vykonať. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti\na hospodárnosti, ak má žalovaný skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť\nnávrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Pokutu považoval za uloženú v súlade s § 50 ods. 2 písm.\na/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z., pričom dodal, že žalobca v podanej žalobe výšku\npokuty nenamietal.\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/,\nd/, f/ O.s.p. včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu\nzruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že úlohou krajského\nsúdu bolo preskúmať, či žalovaný pri hodnotení otázky správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti\nžalobcom postupoval v súlade so zákonom, teda či žalovaný v procese hodnotenia dôkazov sa riadil\n\nzákonnými zásadami a či v správnom konaní nebola účastníkovi konania odopretá možnosť účinne\nhájiť svoje práva. V súvislosti so záverom krajského súdu, že žalobcom namietaný nedostatočne\nzistený skutkový stav spočívajúci v nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania je nedôvodný,\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012,\nv ktorom bol vyslovený záver, že ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký\nposudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočnosti dôležitých\npre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene.\nSprávny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením\nskutočnosti z odbornej stránky. Žalobca mal za to, že pokiaľ v konaní vyvstanú protichodné dôkazy,\núlohou správneho orgánu je odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch, resp. presvedčivo odôvodniť, ktorý\ndôkaz je pre posúdenie veci smerodajný a určujúci, čo v danom prípade absentuje. Správne orgány\noboch stupňov neurčili, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre ich rozhodnutie. Správny orgán môže\npristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal\nvšetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Skutkový stav, ktorý bol podkladom pre\nrozhodnutie, nie je jednoznačný, aby na jeho základe mohla byť voči žalobcovi vyvodená zodpovednosť\nza porušenie zákona. Tvrdenie žalovaného, že nie je dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého\ndokazovania z dôvodu, že prizvaný znalec vychádza z tej istej dokumentácie ako konzultanti úradu\nje v rozpore s presvedčivým zdôvodnením zo strany žalovaného. Žalobca taktiež krajskému súdu\nvytýkal, že sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho tvrdeniami o nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nžalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie §\n77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa na konanie a rozhodnutie žalovaného vzťahuje\nsprávny poriadok. S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku, ktoré upravuje spôsob\nrozhodovania odvolacieho orgánu mal za to, že žalovaný sa týmto ustanovením dôsledne neriadil,\nkeď vo výroku rozhodnutia uvádzal konkrétne skutky, ktorými bolo porušené ustanovenia § 4 ods. 3\nzákona č. 576/2004 Z.z. Formulácia výroku rozhodnutia nemá oporu v zákone, keďže náležitosti výroku\nrozhodnutia odvolacieho orgánu zakotvuje uvedené ustanovenie správneho poriadku. Vo výroku tohto\nrozhodnutia nie je presne a nezameniteľne identifikovaný skutok, ktorý je podľa správneho orgánu\nporušením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Táto nepresnosť sa týka neuvedenia pracoviska kliniky\núrazovej chirurgie, na ktorom malo dôjsť k správnemu deliktu t.j. či ide o kliniku na Rastislavovej 43,\nalebo na Triede SNP č. 1 v Košiciach. Vzhľadom na nedostatočne konkretizovaný výrok rozhodnutia vo\nvzťahu k vymedzeniu skutku, za ktorý bola uložená sankcia je rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho\nnezrozumiteľnosť.\n9. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil so závermi krajského súdu vyslovenými\nv napadnutom rozsudku. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia\nžalovaného uviedol, že táto námietka nebola žalobcom uplatnená v podanej žalobe a ani jej doplnení\nv lehote podľa § 250h ods. 1 O.s.p. Uvedenú námietku preto považuje za irelevantnú, na ktorú\nnámietku by odvolací súd nemal prihliadať. Nestotožnil sa ani s názorom žalobcu, že ak poskytovateľ\nzdravotnej starostlivosti nesúhlasí so stanoviskom prizvaného odborníka a vznesie k nemu námietky,\nje povinnosťou úradu zaobstarať ďalšie stanovisko iného odborníka z príslušného odboru za účelom\nodstránenia rozporov, prípadne nariadiť dokazovanie súdnym znalcom. Žalovaný aj s poukazom na\nsúdnu prax zdôraznil, že platná právna úprava nevylučuje, aby sa skutkové zistenia žalovaného opreli\naj o názor len jedného prizvaného odborníka, pokiaľ tento spĺňa odborné a zákonné predpoklady na\nposúdenie prípadu.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k\nzáveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\n11. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.\"), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n\n12. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n13. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť\nsprávne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na\nsprávne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo\nzlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\n14. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n15. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a\nprizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu\") na základe písomného poverenia\núradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s\nich súhlasom.\n16. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb\na právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n17. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n18. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,\nmá sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie\nprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n19. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n20. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n21. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n22. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n23. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n24. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n25. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n26. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\n27. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n28. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n29. Žalobca v odvolaní opakovane namietal, že rozhodnutie o uložení pokuty trpí vadou nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, keďže správny orgán za situácie, kedy sa za žalobcu k poskytovaniu\nzdravotnej starostlivosti pacientovi vyjadrovali lekári, o odbornosti ktorých nie je možné pochybovať\nnenaradil kontrolné znalecké dokazovanie za účelom odstránenia rozporných záverov konzultantov a\nnámietok žalobcu uvedených v protokole.\n30. S ohľadom na žalobcom tvrdené nedostatočné zistenie skutkového stavu je potrebné uviesť, že\nprávo účastníka konania predkladať dôkazy a podieľať sa na objasňovaní skutkového stavu nemožno\ninterpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie dôkazov.\nVykonávanie dôkazov patrí v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu.\nAk však správny orgán návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, je jeho povinnosťou tento postup\nzdôvodniť. Najvyšší súd uvádza, že zo zákona č. 581/2004 Z.z. nevyplýva, že by na zodpovedanie\nšpecifických otázok, či na posúdenie veci nepostačoval názor (stanovisko) aj len jedného odborníka z\ndanej medicínskej oblasti. Rovnako ani samotný správny poriadok výslovne neurčuje počet, či dôležitosť\ndôkazných prostriedkov. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku povinný náležite zistiť\nskutkový stav, za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a vykonať dokazovanie\ntak, aby mal zistené a preukázané všetky skutočnosti do tej miery, aby bol takto zistený skutkový stav\nspoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie.\n31. Najvyšší súd považoval postup správneho orgánu, keď do procesu výkonu dohľadu prizval\nerudovaného odborníka v špecializačnom odbore úrazová chirurgia K.. za správny a súladný s\nustanovením § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti\nžalobcom bola v danom prípade posudzovaná prizvaným odborníkom v odborných stanoviskách, v\nktorých sa vysporiadal s odbornými námietkami žalobcu s rovnakým záverom, že zdravotná starostlivosť\nnebola poskytnutá správne. Uvedené odborné závery boli následne správnymi orgánmi vo vzťahu k\naplikácii ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v napadnutých rozhodnutiach zrozumiteľne\nodôvodnené.\n32. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu konfrontácie resp. odborného prehodnotenia názorových\nrozporov medzi vyjadreniami jeho lekárov a stanoviskom prizvaného odborníka, odvolací súd uvádza,\nže nespochybňuje kompetentnosť a erudovanosť lekárov, na vyjadrenia ktorých sa žalobca odvolával,\navšak je potrebné opätovne uviesť, že išlo o vyjadrenia žalobcu, ktoré už boli správnymi orgánmi\nv súčinnosti s prizvaným odborníkom preskúmané a vyhodnotené. Práve v záujme náležitého\nzistenia skutkového stavu veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytovanej zdravotnej\nstarostlivosti pacientovi bol správnym orgánom prizvaný k výkonu dohľadu odborník z medicínskej\noblasti, ktorý nie je zamestnancom úradu hoci primárne dohľad vykonávajú zamestnanci úradu a\nprizvané osoby na základe písomného poverenia úradu. Žalobca pritom nepredložil žiaden relevantný\ndôkaz, ktorým by spochybnil správnosť odborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom. V\ntejto súvislosti sa žiada uviesť aj to, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\nje na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť\nposkytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z., je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Úlohou a povinnosťou úradu nie\nje dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, či ich jednotlivými lekármi, v otázke, či\nzdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými\nzávermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť preto\npodľa názoru najvyššieho súdu nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu.\nRozsudok najvyššieho sudu sp.zn. 6Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012, z ktorého žalobca vyvodzoval\npotrebu odstrániť rozpory v skutkovom stave kontrolným posudkom podľa názoru najvyššieho súdu\nnemožno aplikovať na prejednávanú vec, keďže v uvedenom prípade bolo potrebné vysporiadať sa s\nexistenciou viacerých znaleckých posudkov. Ako už bolo vyššie uvedené v preskúmavanej veci nešlo o\n\nrozpory medzi relevantnými odbornými závermi prizvaných osôb, znalcov a pod., ktoré by odôvodňovali\nverifikáciu ich odborných zistení kontrolným posúdením.\n33. Žalobca taktiež vytýkal žalovanému porušenie ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku pri\nformulácii výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že z výrokovej časti\nnapadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že žalovaný zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Pokiaľ sa týka prevzatia časti výroku prvostupňového rozhodnutia popisujúcej\nprotiprávne konanie žalobcu vrátane jeho právnej kvalifikácie do výrokovej časti rozhodnutia žalovaného,\nodvolací súd túto skutočnosť nevyhodnotil ako vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, nakoľko uvedeným postupom žalovaného nebola narušená totožnosť skutku a ani jeho\nprávne posúdenie. Takto formulovaný výrok rešpektuje kritéria zrozumiteľnosti a nezameniteľnosti.\nNemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, o nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia v súvislosti s\nneuvedením miesta spáchania deliktu, keďže táto skutočnosť vyplýva z označenia žalobcu vo výrokovej\nčasti rozhodnutia.\n34. Podľa názoru najvyššieho súdu z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny\norgán uložil žalobcovi pokutu, pretože neposkytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne (čo\npodrobne odôvodnil), čím porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Tento záver má\noporu vo vykonanom dokazovaní - v stanoviskách pribratého odborného konzultanta z príslušného\nmedicínskeho odboru, závery ktorého žalobca v konaní relevantným spôsobom nespochybnil. Vzhľadom\nna to, že žalobca ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali zmenu resp. zrušenie rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa stotožnil so záverom krajského súdu, že rozhodnutia správnych orgánov, ako aj postup, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, boli v súlade so zákonom, preto jeho odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdil v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.\n35. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože\nžalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/103/2015", "guid": "f96b78d7-a9d9-41b3-bf11-0119e00211c5:35926178-fc4f-412c-af48-e1b553adc4fe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}