{"guid": "34aec77e-8f33-47dc-ae1a-87e2899e7c08:6bd21825-ae80-4f29-842e-01a237a751f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200670.1", "spisova_znacka": "5Sžf/39/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/39/2016 z 30. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 5Sžf/39/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7015200670.1", "identifikacne_cislo": "7015200670", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-5", "nazov": "§ 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bd21825-ae80-4f29-842e-01a237a751f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200670.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200670.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200670.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/39/2016\n7015200670\n30. 11. 2017\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2017:7015200670.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu KÚPELE\nŠTÓS, a.s., so sídlom Štós - kúpele č. 235, Štós, IČO: 31 714 463, zastúpeného JUDr. Ladislavom\nScholczom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/123453/2015/5306 z 30. marca 2015, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/72/2015-57 zo 17. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/72/2015-57 zo 17.\nfebruára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/123453/2015/5306 z 30. marca\n2015 a rozhodnutie správcu dane Obce Štós č. 1/2014-09-Ras z 19. novembra 2014 z r u š u j e a\nvec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo sumy 140,- € zaplatenej\ntitulom súdnych poplatkov na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného 1100303/1/123453/2015/5306 z 30. marca 2015, ktorým v zmysle podľa § 74\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov odvolaniu nevyhovel a potvrdil rozhodnutie správcu dane Obce\nŠtós č. 1/2014-09-Ras z 19. novembra 2014, ktorým bola podľa § 37 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych\ndaniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“ alebo zákon o miestnych daniach“) a § 12 Všeobecne\nzáväzného nariadenia č. 1/2007 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a\ndrobné stavebné odpady na území Obce Štós vyrubená žalobcovi daň za ubytovanie za zdaňovacie\nobdobie roku 2009 určená podľa pomôcok vo výške 7 182,12 €.\n2. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 OSP v súvislosti s § 247 ods. 1\nOSP a dospel k záveru, že zo strany žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákonnosti,\nktoré by malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia\n§ 37, 38, 41 a 43 zákona č. 582/2004 Z.z. S poukazom na § 1 vyhlášky č. 277/2008 Z.z. zaujal\nzáver, že žalobca spĺňa podmienky, aby bol považovaný za platiteľa dane za ubytovanie s tým,\nže zároveň spĺňa aj podmienky vymedzené v predmete dane v zmysle § 37 zákona č. 582/2004\nZ.z. Podľa krajského súdu prvou podmienkou je poskytovanie odplatného prechodného ubytovania\nfyzickým osobám. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že poskytuje iba pobyt na lôžku. Pri\n\nposkytovaní kúpeľnej starostlivosti zväčša nejde o pacientov, ktorí sú viazaní na lôžko a musia dodržiavať\nnemocničný režim. Ide o prechodné odplatné ubytovanie fyzických osôb v zariadeniach žalobcu, ako aj v\niných ubytovacích zariadeniach mimo zariadení žalobcu, pri využívaní všetkých poskytovaných služieb\nžalobcu. Pokiaľ si fyzická osoba zvolí ubytovanie v kúpeľoch, táto musí zaplatiť daň za ubytovanie.\nDruhou podmienkou je podľa krajského súdu, že ide o ubytovacie zariadenia, ktorého kategorizáciu\nurčuje osobitný predpis. V súčasnosti upravuje kategorizáciu § 2 a § 3 vyhlášky č. 277/2008 Z.z. s\ntým, že charakteristika jednotlivých druhov kategórii je uvedená v § 4 citovanej vyhlášky. Na námietku\nžalobcu, že kategorizácia sa netýka zdravotníckych zariadení a že svoju činnosť nevykonáva na základe\nživnostenského oprávnenia, ale na základe rozhodnutia ministerstva zdravotníctva, krajský súd uviedol,\nže § 37 zákona č. 582/2004 Z.z. odkazuje iba na kategórie ubytovacích zariadení a nie na to, pod akú\ninštitúciu patrí. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k OSP tak, že neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc, aby odvolací súd\nrozhodnutie krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil; alternatívne zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia a nedostatočne zisteného\nskutkového stavu. Považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za arbitrárne, nepreskúmateľné a\nneúplné so zreteľom na § 157 ods. 2 OSP, pretože krajský súd nevenoval pozornosť skutkovým a\nprávnym argumentom žalobcu. Namietal, že krajský súd dospel k ničím nepodloženým zisteniam, že\npri kúpeľnej starostlivosti nejde o pacientov, ktorí sú viazaní na lôžko, že zariadenie žalobcu nemožno\nporovnávať s kúpeľnou starostlivosťou, ďalej, že lôžko v nemocniciach nie je za odplatu a, že zariadenia\nžalobcu spĺňajú kategorizáciu podľa § 3 a 4 vyhlášky č. 277/2008 Z.z. Svoj názor opieral o tvrdenie, že\nubytovanie pacienta nie je primárnym ekonomickým cieľom, resp. službou pre pacienta a slúži výlučne\nna to, aby sa pacientovi mohla poskytovať zdravotná starostlivosť. Poukázal na to, že v prírodných\nliečebných kúpeľoch sa odborne a presne rovnako poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť tak, ako\nv nemocniciach a iných zariadeniach poskytujúcich ústavnú zdravotnú starostlivosť. V tejto súvislosti\nnamietal, že krajský súd nesprávne položil dôraz na charakter a právne zaradenie budov, v ktorých sa\nubytovanie poskytuje v tom zmysle, že ak sa poskytuje v budove, ktorá je nemocnicou, tak to súvisí s\nposkytovaním zdravotnej starostlivosti. Ak sa však zdravotná starostlivosť poskytuje v budovách, ktoré\nnie sú nemocnicami, tak ide o ubytovanie, ktoré podlieha zdaňovaniu bez ohľadu na to, že aj v týchto\nzariadeniach sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Podľa názoru žalobcu krajský súd nesprávne posúdil\notázku, či žalobca ako prevádzkovateľ prírodných liečebných kúpeľov poskytuje pobyt na lôžku ako\nslužbu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo ubytovanie, ktoré je predmetom dane.\nŽalobca poukazoval nato, že nie je daňovníkom ani platiteľom dane za ubytovanie a ani poskytovaný\npobyt na lôžku, ako služba súvisiaca s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti, nie je predmetom dane\nza ubytovanie nakoľko ide o prírodné liečebné kúpele so zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti a\nnie ubytovacím zariadením, pričom žalobca neposkytuje odplatné prechodné ubytovanie v ubytovacom\nzariadení, ale zdravotnú starostlivosť a neposkytuje ani ubytovacie služby na základe živnostenského\noprávnenia. Žalobca ďalej rozporoval záver súdu, že ide o prechodné odplatné ubytovanie fyzických\nosôb v zariadeniach žalobcu, pričom toto ubytovanie je možné aj mimo zariadení žalobcu, pri využívaní\nvšetkých poskytovaných služieb žalobcu okrem ubytovania, považujúc ho za nesprávny, dôvodiac tým,\nže ak je poskytovaná zdravotná starostlivosť v prírodných liečebných kúpeľoch bez viazanosti na pobyt\nna lôžku, tak v tomto prípade sa nejedná o ústavnú zdravotnú starostlivosť, ale ide o ambulantnú kúpeľnú\nzdravotnú starostlivosť, pričom žalobca využíva pri poskytovaní kúpeľnej liečby, ako prírodný liečivý\nzdroj, zákonom uznané klimatické podmienky vhodné na liečenie. Takýto prírodný liečivý zdroj je však\nzdravotne účinný iba vtedy, ak pacient strávi v klimatickom mieste najmenej čas presahujúci 24 hodín,\npodľa Prílohy č. 6 k zákonu č. 577/2004 Z.z. v znení zákona č. 661/2007 Z.z. Podľa žalobcu neobstojí\nargumentačný odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/69/2012 z\ndôvodu, že sa jedná o rozdielnu skutkovú a tým aj právnu situáciu, ktoré dôvodil s tým, že Liečebné\ntermálne kúpele, a.s. so sídlom Sklené Teplice sú kúpele s iným indikačným zameraním, nakoľko ide o\nkúpele, ktoré využívajú počas kúpeľnej liečby prírodný liečivý zdroj, ktorým je liečivá voda, preto je v nich\nmožné poskytovať aj ambulantnú kúpeľnú zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je viazaná na pobyt na lôžku.\n4. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním z 3. mája 2016, v ktorom navrhol, aby odvolací\nsú napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil stotožniac sa s jeho závermi v plnom rozsahu\npoukazujúc na to, že ide o námietky, ktoré v svojej podstate kopírujú žalobné námietky, s ktorými sa už\nkrajský súd v napadnutom rozsudku vysporiadal.\n\n5. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\n6. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSR www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\na § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n8. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\n9. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či\nkonal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma\nprocesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\n10. Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal správnosť záverov krajského\nsúdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal.\n11. Predmetom preskúmavania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obce Štós č. 1/2014-09-Ras z 19. novembra 2014,\nktorým bola podľa § 37 zákona č. 582/2004 Z.z. a § 12 Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2007 o\nmiestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území\nObce Štós vyrubená žalobcovi daň za ubytovanie za zdaňovacie obdobie roku 2009 určená podľa\npomôcok vo výške 7 182,12 €.\n12. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca prevádzkuje zariadenie, v ktorom za\nodplatu poskytuje prechodné ubytovanie. Za zdaňovacie obdobie roku 2009 správcovi dane neodviedol\nžiadnu vybratú daň. Použitie určenia dane podľa pomôcok odôvodnil tým, že u daňového subjektu bola\nzačatá daňová kontrola, v rámci ktorej bol daňový subjekt vyzvaný na predloženie dokladov potrebných\nna výkon kontroly. Aj napriek výzve správcu dane, daňový subjekt požadované doklady nepredložil,\nv čoho dôsledku nebolo možné daň správne zistiť, preto s použitím ustanovenia § 48 ods. 1 písm.\nc/ a d/ zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, určil daň podľa pomôcok. Správca\ndane v odôvodnení uviedol použité pomôcky - vyjadrenia zdravotných poisťovní a Štatistického úradu\nSlovenskej republiky a spôsob určenia dane s ohľadom na platné VZN. Správca dane uviedol, že k\nurčeniu dane použil údaje o počtoch ubytovaných fyzických osôb uvádzané zdravotnými poisťovňami,\npretože ich považoval za presnejšie, ako údaje získané od štatistického úradu (z ktorých nebolo\nmožné zistiť presné počty ubytovaných len vo vzťahu k daňovému subjektu). Ďalej v odôvodnení\nuviedol, že daňový subjekt počas určovania dane podľa pomôcok nepredložil žiadne doklady, ktoré\nby mohli byť použité ako pomôcky. Tiež neuplatnil žiadne skutočnosti, z ktorých by pre neho vyplývali\nakékoľvek výhody a správca dane žiadne takéto okolnosti nezistil. Správca dane v predmetnom\n\nrozhodnutí odôvodnil nemožnosť prihliadnuť na pripomienky daňového subjektu z 10.11.2014, podané\ndňa 11.11.2014, t.j. po zákonom stanovenej lehote. Žalobca sa voči predmetnému rozhodnutiu podaním\nodvolal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 74 ods. 5 zákona\nč. 563/2009 Z.z. a uviedol, že postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia a preskúmal dodržanie\nzákonných podmienok na použitie § 48 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný\nďalej poukázal na ustanovenia § 46 ods. 1, § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. a uviedol, že\npri určení dane podľa pomôcok je správca dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii,\nalebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom, pričom ak daňový subjekt v priebehu\nurčenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane\nich môže využiť ako pomôcky (§ 48 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov).\nŽalovaný ďalej poukázal na ustanovenia § 48 ods. 5, § 44 až 47, § 3 ods. 5, § 4 ods. 2 písm. d/\nzákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 37, § 38, § 40 zákona č. 582/2004 Z.z.\nv znení neskorších predpisov (platnom v predmetnom zdaňovacom období) a uviedol, že platiteľom\ndane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý odplatné prechodné ubytovanie poskytuje (§ 41 zákona\nč. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) a správu dane vykonáva obec, na ktorej území sa\nzariadenie nachádza (§ 42 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poukázal na to, že\nsplnomocňovacím ustanovením § 43 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov bola obec\nzaviazaná Všeobecne záväzným nariadením ustanoviť podrobnosti k § 37 až § 41, najmä náležitosti\na lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia preukaznej\nevidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, lehoty a\nspôsoby jej odvodu obci, prípadné oslobodenie od tejto dane alebo zníženie dane. Poukázal na to, že v\nustanovení § 3 vyhlášky č. 277/2008 Z.z. sú na základe klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov\nubytovacie zariadenia zaradené do kategórií a tried, pričom v ustanovení § 4 sú uvedené charakteristiky\njednotlivých kategórií a tried ubytovacích zariadení.\n13. Žalovaný konštatoval, že pre posúdenie skutočnosti, či je daňový subjekt platiteľom dane za\nubytovanie, t.j. pre zaradenie ubytovacieho zariadenia do predmetu dane za ubytovanie je podstatné,\naby spĺňal podmienky uvedené v ustanovení § 37 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.\nPrvou podmienkou je poskytovanie odplatného prechodného ubytovania fyzickým osobám a druhou\npodmienkou je, že ubytovanie bolo poskytnuté v ubytovacom zariadení, ktorého kategorizáciu určuje\nosobitný predpis. Poukázal na to, že odvolávajúci sa daňový subjekt vo svojich vyjadreniach namietal,\nže neposkytuje ubytovanie, ale iba pobyt na lôžku pacientom v súvislosti s výkonom svojej zdravotníckej\nkúpeľnej starostlivosti. Žalovaný k námietke daňového subjektu uviedol, že o pobyte na lôžku je možné\nhovoriť iba v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach typu\nnemocnica. Pri poskytovaní kúpeľnej zdravotnej starostlivosti (čo je prípad daňového subjektu) zväčša\nnejde o pacientov viazaných na lôžko, aj keď v ojedinelých prípadoch je to možné. Účel, na ktorý\nsa fyzická osoba v ubytovacom zariadení prechodne ubytuje (kúpeľná starostlivosť, rekondičný alebo\nrelaxačný pobyt, rodinný príslušník, sprievodca a pod.) zákon č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších\npredpisov nezohľadňuje, ani neustanovuje zákonné úľavy pre niektorý typ ubytovania fyzickej osoby,\npreto účel ubytovania nie je z hľadiska platenia dane za ubytovanie rozhodujúci. V prípade kúpeľnej\nliečby ide o prechodné odplatné ubytovanie. Ubytovanie je možné i mimo ubytovacích zariadení\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to pri využívaní všetkých ním poskytovaných služieb, pričom\nubytovaná fyzická osoba je aj v týchto iných ubytovacích zariadeniach daňovníkom dane za ubytovanie\na prevádzkovatelia týchto zariadení sú platiteľmi dane za ubytovanie.\n14. Podľa § 37 zákona o miestnych daniach platnom v predmetnom zdaňovacom období, predmetom\ndane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení, ktorého\nkategorizáciu určuje osobitný predpis (ďalej len zariadenie).\n15. Podľa § 38 zákona o miestnych daniach, daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne\nprechodne ubytuje.\n16. Podľa § 41 zákona o miestnych daniach platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia ktorý odplatné\nprechodné ubytovanie poskytuje.\n17. Podľa § 43 zákona o miestnych daniach obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podobnosti\n§ 37 až 41, najmä náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a\nspôsobu vedenia preukázanej evidencie na účely dane, spôsoby vyberania dane, náležitosti potvrdenia\n\no zaplatení dane, lehoty na účel dane, k spôsobu vyberania dane, a náležitosti potvrdenia o zaplatení\ndane, lehoty a spôsoby jej odvodu v obci prípadné oslobodenia od tejto dane alebo zníženia dane.\n18. Podľa § 1 vyhlášky č. 277/2008 Z.z. táto vyhláška ustanovuje druhy kategórii a triedy bytom akcií\nzariadení k ako aj klasifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenia pri zaraďovaní do\nkategórií a tried. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia\nposkytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.\n19. Podľa § 2 vyhlášky č. 277/2008 Z. z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie\na) ubytovacím zariadením budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za\núhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie\nzariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku,\nb) kategóriou ubytovacieho zariadenia určenie druhu ubytovacieho zariadenia podľa § 3 na základe\nsplnených kritérií kategorizácie podľa klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov ubytovacieho\nzariadenia uvedených v prílohe,\nc) triedou určenie minimálnych požiadaviek na vybavenie ubytovacieho zariadenia podľa jednotlivých\nkategórií a požiadaviek na úroveň a rozsah poskytovaných služieb spojených s ubytovaním podľa kritérií\nuvedených v prílohe. Triedy sa označujú hviezdičkami od najnižšej triedy (*) po najvyššiu triedu (*****).\n20. Podľa § 4 ods. 1 predmetnej vyhlášky, hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné\nubytovanie hostí, ktoré má viac ako desať izieb. Hosťom poskytuje okrem ubytovania, stravovania aj\ndoplnkové služby, zábavné a spoločenské služby, služby obchodne cestujúcim a rekreačno-športové\nslužby na aktívne trávenie voľného času.\n21. Podľa § 4 ods. 6 predmetnej vyhlášky, kúpeľný hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel.\nNachádza sa v miestach, ktoré majú štatút kúpeľného miesta (§ 35 zákona č. 538/2005 Z.z.). Hosťom\nposkytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela s ponukou liečebnej starostlivosti. V\nkúpeľnom hoteli je k dispozícii lekár pre hostí. Ako kúpeľný hotel možno označiť iba hotel, ktorý spĺňa\npožiadavky najmenej hotela triedy ***.\n22. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách a prírodných liečebných\nkúpeľoch, prírodné liečebné kúpele sú viac ako jedno zdravotnícke zariadenie, v ktorých sa poskytuje\nzdravotná starostlivosť na stabilizáciu zdravotného stavu, regeneráciu zdravia alebo prevenciu chorôb\n3) a ktoré využívajú prírodné liečivé vody alebo klimatické podmienky vhodné na liečenie uznané podľa\ntohto zákona na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.\n23.Podľa § 2 ods. 13 zákona č. 538/2005 Z.z. kúpeľná starostlivosť je zdravotná starostlivosť\nposkytovaná v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach.\n24. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 538/2005 Z.z., prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne možno\nprevádzkovať len na základe povolenia, ktoré vydá Štátna kúpeľná komisia.\n25. Podľa § 33 ods. 4 predmetného zákona, kúpeľná starostlivosť sa môže vykonávať len v prírodných\nliečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach.\n26. Podľa § 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ\nje fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe\npovolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie\nkúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu (§ 33 zákona č. 538/2005 Z.z.).\n27. Podľa § 7 ods. 4 predmetného zákona zariadeniami ústavnej zdravotnej starostlivosti sú: e) prírodné\nliečebné kúpele, f) kúpeľná liečebňa.\n28. Podľa § 9 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 770/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú určujúce\nznaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej\nstarostlivosti je určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobám, ktorých zdravotný stav\nvyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojené s predpokladaným pobytom na lôžku\nv zdravotníckom zariadení presahujúcim 24 hodín.\n\n29. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, v prírodných liečebných kúpeľoch a v kúpeľnej liečebni (§ 2 ods. 10 a 11\nzákona č. 538/2005 Z.z.) sa poskytuje zdravotná starostlivosť osobe na účely stabilizácie zdravotného\nstavu, regenerácie zdravia alebo prevencie chorôb.\n30. Podľa § 14 ods. 2 predmetnej vyhlášky, prírodné liečebné kúpele a kúpeľnú liečebňu možno zriadiť\nlen v mieste, kde a) bol uznaný prírodný liečivý zdroj alebo b) boli vyhlásené klimatické podmienky na\npriaznivé liečenie.\n31. Z informácii vyplývajúcich zo zistení správneho orgánu ( informácií uverejnených na internetových\nstránkach žalobcu <http://www.kupele-stos.sk>, ako aj z priložených vyjadrení zdravotných poisťovní\na výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky) vyplýva, že žalobca bol v predmetnom\ndaňovom období roku 2009 poskytovateľom odplatného prechodného ubytovania vo svojich ubytovacích\nzariadeniach, ktoré uvádza pod rôznym označením ako kúpeľné hotely alebo liečebné domy, čo nie\nje v prejednávanej veci sporné. V nadväznosti na § 37 zákona o miestnych daniach predmetom\ndane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení, ktorého\nkategorizáciu určuje osobitný predpis. Zákon odkazuje pri osobitnom predpise na § 3 vyhlášky\nMinisterstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné značky na ubytovacie\nzariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried. V paragrafe 3 vyhlášky sú ustanovené kategórie\nubytovacích zariadení a to v bode 1 aj kúpeľný hotel. Keďže vo svojich ubytovacích zariadeniach žalobca\nposkytuje odplatné prechodné ubytovanie fyzickým osobám a tieto ubytovacie zariadenia sú zaradené\ndo kategórii ubytovacích zariadení uvedených v § 3 predmetnej vyhlášky je naplnený predmet dane za\nubytovanie v zmysle § 37 zákona o miestnych daniach a žalobca ako prevádzkovateľ týchto zariadení je\npovažovaný v zmysle § 41 zákona o miestnych daniach za platiteľa dane. Žalobca bol povinný vyberať\npredmetnú daň od daňovníka, ktorým je v zmysle § 38 fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení\nodplatne prechodne ubytuje a bol povinný odvádzať správcovi dane v zmysle VZN č. 1/2007.\n32. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal aj na výkladové stanoviská Ministerstva financií SR, podľa\nktorých predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom\nzariadení. S poukazom na poznámku pod čiarou k odkazu vzťahujúcemu sa na ubytovacie zariadenia\na to k § 3 vyhlášky č. 277/2008 Z.z., ktorou sa stanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia\nzaradené pri ich zaraďovaní do kategórii a tried MF SR uvádza, že ak je ubytovacie zariadenie zaradené\ndo niektorej kategórie taxatívneho výpočtu ubytovacích zariadení uvedených v § 3 predmetnej vyhlášky,\nje splnená podmienka predmetu dane za ubytovanie. Ministerstvo financií SR poukazuje na skutočnosť,\nže účel, na ktorý sa fyzická osoba v ubytovacom zariadení ubytuje, cit. zákon neupravuje a preto nie je z\nhľadiska platenia dane za ubytovanie rozhodujúci. Nie je podstatné, na základe akej právnej normy alebo\nlicencie sa poskytuje ubytovanie a či odplatné prechodné ubytovanie sa poskytuje osobitne alebo ako\nsúčasť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Takisto poukázal v tomto smere aj na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR 5Sžf/69/2012, 5Sžf/26/2013.\n33. Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj\nprvostupňového rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za\nto, že rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/123453/2015/5306 z 30. marca 2015, ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane Obce Štós č. 1/2014-09-Ras z 19. novembra 2014, je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j\nods. 2 písm. a/ OSP pre nesprávne právne posúdenie veci.\n34. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu a žalovaného správneho orgánu, že\nby žalobca ako poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti v zmysle povolenia Ministerstva\nzdravotníctva SR mal byť v každom prípade platiteľom dane za ubytovanie v zmysle § 37 zákona\nč. 582/2004 Z.z. resp. § 41 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za\nkomunálne odpady. Čo je predmetom dane za ubytovania ustanovuje § 37 predmetného zákona,\npričom predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom\nzariadení, ktorého kategorizáciu určuje osobitný predpis. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje\npoznámka pod čiarou (23) je vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 277/2008 Z.z. ktorou sa\nstanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried. Táto v\n§ 3 určuje kategorizáciu, resp. kategórie a triedy ubytovacích zariadení. §1 predmetnej vyhl. hovorí\no predmete úpravy s tým, že táto vyhl. stanovuje druhy a triedy ubytovacích zariadení, ako aj\nklasifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenia pri zaraďovaní do kategórii a tried (ďalej\nlen „kategorizácia“). Pričom kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú\n\npodnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia (ďalej\nlen podnikateľ) - zákon č. 455/1991 Z.z.. Daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne\nprechodne ubytuje (§ 38 zákona č. 582/2004 Z.z.). Platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia, ktorý\nodplatné prechodné ubytovanie poskytuje (§ 41 zákona č. 582/2004 Z.z.). V § 43 zákona č. 582/2004\nZ.z. je uvedené splnomocňujúce ustanovenie pre obce, ktorá podrobnosti ohľadne predmetnej dane,\nnajmä náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a spôsob vedenia\npreukaznej evidencie na účely dane, spôsob vyberania dane, náležitosti potvrdenia o zaplatení dane,\nlehoty a spôsob jej odvodu obci, prípadne oslobodenie od tejto dane alebo zníženie dane, upraví vo\nvšeobecnom záväznom nariadení (§ 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).\n35. Najvyšší súd sa v danom prípade stotožnil so žalobnými dôvodmi žalobcu, že skutočnosti, či žalobca\nje platiteľom dane za ubytovanie v zmysle § 41 v kontexte s predmetom dane podľa § 37 zákona č.\n582/2004 Z.z. je potrebné posudzovať aj v kontexte so zákonom č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých\nvodách a prírodných liečebných kúpeľoch, zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a zákonom\nč. 578/2004 Z.z.. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Podľa § 2 ods. 13 zákona č. 538/2005\nZ.z. je kúpeľná zdravotná starostlivosť poskytovaná v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných\nliečebniach, ktoré podľa § 33 ods. 1 možno prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré vydáva štátna\nkúpeľná komisia. Kúpeľná starostlivosť podľa § 33 ods. 4 zákona sa môže poskytovať len v prírodných\nliečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach, ktoré sú súborom zdravotníckych zariadení s poukazom\nna § 2 ods. 10, 11 zákona č. 538/2005 Z.z., poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v iných zariadeniach\nje vylúčené. Podľa § 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nposkytovateľ je definovaný ako fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje\nzdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo\npovolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu. V zmysle § 7 ods. 4 písm. e/\na f/ uvedeného zákona sú prírodné liečebné kúpele a kúpeľná liečebňa zaradené ako zariadenia ústavnej\nzdravotnej starostlivosti. Špecifikácia zdravotníckych zariadení je uvedená vo vyhláške Ministerstva\nzdravotníctva SR č. 770/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú znaky jednotlivých druhov zdravotníckych\nzariadení, ktorá v § 9 definuje zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotníckej starostlivosti. Do tejto v\n§ 14 zaraďuje aj prírodné liečebné kúpele a kúpeľnú liečebňu. Žalobca je nepochybne prevádzkovateľ\nprírodných liečebných kúpeľov na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva, čo nie je sporné. Je\nposkytovateľom kúpeľnej - zdravotníckej starostlivosti, ktorú poskytuje v prírodných liečebných kúpeľoch\n- ústavnom zariadení.\n36. Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca pokiaľ svoje zariadenia neprevádzkuje na základe\nživnostenského zákona - zákon č. 455/1991 Zb. tak, ako to ustanovuje § 1 vyhlášky č. 277/2008 Z.z. sa\nna jeho zariadenia nemôže vzťahovať kategorizácia podľa § 3 predmetnej vyhlášky č. 277/08 Z.z.. Pokiaľ\nkúpeľnú zdravotnú starostlivosť žalobca vo svojich zariadeniach neposkytuje, poskytuje len stravovanie,\nubytovanie, v týchto prípadoch má postavenie platiteľa dane za ubytovanie podľa § 37 resp. 41 zákona\nč. 582/2004 Z.z., nakoľko takisto nie je sporné, že žalobca má v predmete svojho podnikania, ktorý je\nzapísaný v obchodnom registri zapísanú aj činnosť ubytovacie a stravovacie služby. V tomto prípade je\nteda potrebné aplikovať príslušné ustanovenie § 37 resp. § 41 zákona č. 582/2004 Z.z. v nadväznosti na\n§ 1 a 3 vyhl. č. 277/2008 Z.z. a je potrebné, aby uvedená daň za ubytovanie s poukazom aj na príslušné\nustanovenie VZN Obce Štós bola vyberaná a teda platená. Treba teda rozlišovať postavenie žalobcu\nako poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti a tiež aj ako poskytovateľa odplatného prechodného\nubytovania v zmysle vyhl. č. 277/2008 Z.z., kde žalobca nevyhnutne bude platiteľom dane v zmysle §\n41 zákona č. 582/2004 Z.z.\n37. Najvyšší súd poukazuje na to, že tieto skutočnosti neboli jednoznačné ani pre správne orgány, ktoré\nsvoje rozhodnutia odôvodňujú stanoviskami Ministerstva financií SR, ktoré hovoria, že nie je potrebné\npozerať na účel, na ktorý sa fyzická osoba ubytuje resp., že nie je podstatné na základe, akej normy sa\nposkytuje ubytovanie, resp. či sa poskytuje ako súčasť ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo osobitne.\nS uvedeným názorom sa najvyšší súd nestotožňuje, poukazuje na to, že výkladové stanoviská MF SR\nnie sú ani všeobecne záväzné právne akty, ktoré by mali zaväzovať jednotlivých adresátov právnych\nnoriem. Najvyšší súd poukazuje na to, že povinnosti (aj daňové povinnosti) možno ukladať len na základe\nzákona, v jeho medziach a pri dodržaní základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR.\nŠtátne orgány môžu konať len to, čo im adresne povoľuje zákon. Nikoho nemožno nútiť konať to, čo mu\nzákon neukladá. Výklad všetkých zákonov musí byť v súlade s Ústavou SR. V tejto súvislosti poukazuje\nnajvyšší súd ešte na ďalšiu skutočnosť, ktorá svedčí v prospech žalobcu a to na novelu zákona o\n\nmiestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, konkrétne zákon č. 268/2014 Z.z., ktorý\nnovelizoval § 37 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a to nasledovne: Predmetom dane za\nubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom\nzariadení (ďalej len zariadenie), ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný\ndom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická\nubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, camping, minicamp, táborisko,\nrodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo stavbe slúžiacej na viaceré účely. Táto novela\nvypustila poznámku pod čiarou k odkazu 23, t.j. odkaz na vyhlášku č. 277/2008 Z.z.. Uvedená novela\nnadobudla účinnosť 15.10.2014 a táto jednoznačne špecifikuje, čo je predmetom dane za ubytovanie,\nt.j. odplatné prechodné ubytovanie podľa §754 -759 OZ v ubytovacom zariadení, ktorým je už aj kúpeľný\ndom, liečebný dom, ubytovacie zariadenia prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, t.j. až\nod tohto momentu je žalobca tak, ako je to v tomto ustanovení zákona uvedené povinný platiť daň za\nubytovanie v zmysle § 41 zákona a to aj pokiaľ ide o poskytovanie zdravotnej (kúpeľnej) starostlivosti v\nzariadeniach žalobcu. Priamo v zákone boli tak už celkom jednoznačne vymedzené jednotlivé kategórie\nubytovacích zariadení, v ktorých sa poskytuje odplatné prechodné ubytovanie, bez odkazu na vyhlášku,\nktorá stanovovala kategórie a triedy ubytovacích zariadení, pričom kategorizácia sa vzťahovala na\nubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkovali podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby\nna základe živnostenského oprávnenia - zákona č. 455/1991 Zb. t.j. táto povinnosť pre žalobcu je\njednoznačná (jednoznačne zadefinovaná) až s účinnosťou od uvedeného dátumu a keďže v právnom\nporiadku SR platí princíp zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem, nie je možné vynucovať\nplnenie tejto povinnosti od žalobcu spätne za obdobie roku 2012.\n38. Je potrebné poukázať aj na to, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR Slovenská republika\nje právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 Ústavy SR a je založený na princípoch právnej istoty a\npredvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a\nvykladať na ťarchu adresáta právnej normy (tak ako tomu bolo v tomto prípade), ale vždy na ťarchu\ntvorcu právnej normy - II.ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03. Taktiež je potrebné poukázať nato, že\nv situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladný a druhý\nústavne nesúladný), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom.\n39. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods.\n4 Ústavy SR. Táto povinnosť zodpovedá ústavne garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl.\n46 Ústavy SR -II. ÚS 50/01. Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri\nrozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom\nodstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala\nústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť,\nale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a\nzmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita\nvýkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež\npožiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy\nrôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,\nresp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo\nprávnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať\nprávne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS\n148/06 z 12. apríla 2007).\n40. Vo vzťahu k rozsudku súdu (sp.zn. 5Sžf/69/2012), na ktorý poukazoval žalovaný a krajský súd,\nje potrebné uviesť, že v slovenskom právnom poriadku platí princíp, podľa ktorého sú súdy viazané\nlen zákonmi, znamená to, že súd pri svojom rozhodovaní prihliada, prípadne aplikuje súdny judikát, či\nstanovisko len vtedy, ak dôjde k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, ale záväzné pre neho nie\nsú (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. MCdo 31/01 (50/2001 ZSP). Požiadavka pridržiavať sa\npredchádzajúcich rozhodnutí (tzv. judikátov, či precedensov) je odmietnutá čl. 144 Ústavy SR, podľa\nktorej výkon súdnej právomoci je viazaný len ústavou, ústavnými zákonmi, zákonom a medzinárodnou\nzmluvou. Súdne rozhodnutie je záväzné len pre účastníkov (strany) konania, v ktorom rozhodnutie bolo\nvydané a je len hľadaním práva a nie jeho tvorbou. Najvyšší súd sa odklonil od svojho predchádzajúceho\nrozsudku, na ktorý poukazovali správne orgány, najmä aj s poukazom na prijatú novelu zákona o\n\nmiestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zákon č.\n682/2014 Z.z., ktorá predmet dane za ubytovanie s účinnosťou od 15.10.2014 precizovala tak, že\nuž nie je možné považovať ustanovenie § 37 zákona č. 582/2004 Z.z., čo sa týka predmetu dane\nza nejednoznačné a od tohto momentu, t.j. s účinnosťou od 15.10.2014 žalobca bude platiteľom\ndane za ubytovanie vo vzťahu k zariadeniam, v ktorých poskytuje prechodné odplatné ubytovanie,\nktoré jednoznačne už sú špecifikované v tomto zákonnom ustanovení ako kúpeľný dom, liečebný\ndom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Súd vychádzal zo\nzákladného ústavného princípu, že nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na\nťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.\n41. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR odvolaniu žalobcu vyhovel a s prihliadnutím na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP zmenil, nakoľko neboli\nsplnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP) a došlo\nk zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia postupom\npodľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a to pre nesprávne právne posúdenie veci.\n42. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250 k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nprávo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdnom poplatku za podanú žalobu\n(vo výške 70,- €) a podané odvolanie proti rozsudku krajského súdu (vo výške 70,- €), spolu vo výške\n140,- €, tak, ako vyplývajú zo súdneho spisu pretože žalobca si trovy právneho zastúpenia v lehote\npodľa § 151 ods. 1 a 2 OSP nevyčíslil.\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/72/2015", "guid": "b240037e-94e9-49d3-b51d-cca81d3e4030:6468958a-eca8-49f0-ad0b-a1333dac9f21", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 274/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7b61495-171c-4374-92d1-0de43ed6d9e4"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}, {"guid": "ussr:7892ec1a-5f07-4a5c-8937-2a7f1b813fd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 z 7. 1. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-01-07", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1997.1"}], "citovane_v": []}