{"guid": "d7ff642e-6dc0-4dd9-87f3-71b24888e8fb:a51f5723-e80f-4611-b973-295e697b04d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200664.1", "spisova_znacka": "10Sžo/387/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/387/2015 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 10Sžo/387/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7015200664.1", "identifikacne_cislo": "7015200664", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3.pismeno-j", "nazov": "§ 7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3.pismeno-i", "nazov": "§ 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-7.odsek-3.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a51f5723-e80f-4611-b973-295e697b04d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200664.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200664.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200664.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/387/2015\n7015200664\n27. 02. 2017\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2017:7015200664.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu Pavla Makeľa, Jarná 8, 040 01 Košice, IČO: 14 303 078, právne zastúpený Mgr. Tomášom\nPolákom, advokátom, Moyzesova 38, 040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu\npráce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/\nBEZ/2015/2947 O-85/2015 zo dňa 2. apríla 2015, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 6S/62/2015-57 zo dňa 1. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/62/2015-57 zo dňa 1.\noktóbra 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2947 O-85/2015\nzo dňa 02.04.2015 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 308/14/O zo dňa 19.01.2015, ako\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona č. 125/2006\nZ.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 5.000 € za porušenie zákazu vyplývajúceho z ust.§ 3 ods. 2 v nadväznosti na\n§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) na tom skutkovom základe, že žalobca\nvyužíval závislú prácu fyzických osôb J. C. a V. F., čo bolo zistené inšpekciou práce vykonanou u žalobcu\ndňa 19.09.2014, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň krajský súd odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu až\ndo právoplatného rozhodnutia súdu v preskúmavanej veci.\nKrajský súd dospel k záveru, že Inšpektorát práce Košice príslušný na rozhodnutie podľa zákona č.\n125/2006 Z.z. v prvom stupni a Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v predmetnej veci\nnepostupovali v intenciách právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie\nrozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné a súčasne oba správne orgány sa\nv konaní dopustil vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia, z ktorého dôvodu napadnuté\nrozhodnutia krajský súd nepovažoval za súladné so zákonom.\nKrajský súd zastáva názor, že vzhľadom k tomu, že zákon č. 125/2006 Z.z. neustanovuje hmotnoprávnu\na ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v preskúmavanej veci\n\nvychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 372/1990 Zb.“), na ktorú zákonodarca aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v §\n7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z.z. priamo odkazuje a na ktoré ust. § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch žalobca výslovne v žalobe poukazuje.\nV predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov\no postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru krajského súdu aplikovať\nna danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\ndohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu, keďže Slovenská republika článkom 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa zaviazala,\nže uznáva a dodržiava všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy,\nktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky a uvedený dohovor sa podľa článku 154c\nÚstavy Slovenskej republiky stal súčasťou Právneho poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a\nmá prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva\na záväzky občianskej povahy“, pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\nUvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn.\n3Sžn/68/2004, 3Sž/85/2007, 8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne\nprincípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa\nposkytujú obvinenému.\nAj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené\nVýborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských\nštátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ\nide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými\nsa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo\niné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu\nsa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného odporúčania vo vzťahu k ukladaniu\nsprávnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovnú zásadu: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii\nmá byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s\ntým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba,\nprípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa\n(byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia,\nmá obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.\nVychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že\nneoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy Slovenskej republiky je\naj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného\nv tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a\nrozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS\n10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí\norgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve\nna ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických\nosôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z 22. septembra 1999 Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999 Nález z 13. októbra 1999 Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I.ÚS 10/98; I.ÚS 54/02 Nález z 13. novembra\n2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\nZ čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\n\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.\nZ uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného, ako aj Inšpektorátu práce Košice v danom prípade\nvykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 82/2005 Z.z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.\nSprávny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne\nzistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránil ani\nžalovaný.\nZákonodarca v právnej norme § 7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z.z. stanovil, že správny orgán\nrozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov, pričom odkázal\nna zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.\nZ administratívneho spisu žalovaného v danej veci nevyplýva, že by správny orgán so žalobcom\nprejednal správny delikt kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní, alebo že by sa žalobca odmietol\ndostaviť na ústne pojednávanie, na ktorú vadu žalobca upozorňoval už vo vyjadrení k začatiu správneho\nkonania z 27.12.2014, v dodatku k tomuto vyjadreniu z 08.01.2015, v odvolaní žalobcu z 08.02.2015,\nako aj v žalobe, a krajský súd pritom na takúto procesnú vadu musí prihliadať z úradnej povinnosti,\nkeďže má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v\nzmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nUvedené procesné pochybenie bolo dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v\nzmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., a ďalšími odvolacími námietkami žalobcu sa krajský súd už\nnezaoberal.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.\ntak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.\nVo včas podanom odvolaní žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný poukázal na rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k\nžalobe zo dňa 16.07.2015 ako aj v správnom konaní a naviac uviedol, že nesúhlasí s tvrdením krajského\nsúdu, že mal postupovať v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb., na ktorý priamo odkazuje § 7 ods. 3\npísm. j) zákona o inšpekcii práce. Žalovaný uviedol, že oprávnenie inšpektorátu práce uložiť pokutu za\nporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nevyplýva z § 7 ods. 3 písm. j), ale z § 7 ods. 3 písm.\ni) zákona o inšpekcii práce, ktorý na zákon č. 372/1990 Zb. neodkazuje a Správny poriadok upravujúci\nsprávne trestanie inšpektorátom práce nevyhnutnosť ústneho pojednávania neukladá.\nPodľa názoru žalovaného žalobca ako osoba čeliaca správnej sankcii bol informovaný o obvinení\nproti nemu, mal poskytnutý priestor na prípravu svojej obhajoby, bol informovaný o povahe dôkazov\nproti nemu a bolo mu umožnené vyjadriť sa pred tým, ako bolo prijaté vo veci rozhodnutie. Uvedené\nvyplýva z priebehu správneho konania, v rámci ktorého boli žalobcovi priznané rovnaké záruky, aké\neurópske odporúčanie priznáva obvinenému. S ohľadom na túto skutočnosť preto nemožno podľa\nnázoru žalovaného usúdiť, že zo strany správnych orgánov došlo v dôsledku nenariadenia ústneho\npojednávania k odňatiu práva žalobcovi na spravodlivý proces tak, ako to vo svojom rozsudku deklaruje\nkrajský súd.\nŽalobca vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné.\n\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 01.10.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n27.02.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou\nosobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá\ns ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie\nnelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §\n2 ods. 3.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\npracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a\nskončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok\nžien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili\n15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.\nPodľa § 7 ods. 3 písm. i), písm. j) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce\ni) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu,\nj) prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných\npredpisov.\nPodľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\nPodľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)\na e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20\nsa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\nPodľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha\nveci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby\njeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu\nbyť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo\nnárodnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana\n\nsúkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by\nvzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie\nkrajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2947 O-85/2015\nzo dňa 02.04.2015 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 308/14/O zo dňa 19.01.2015, ako\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona č. 125/2006\nZ.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000 € za porušenie zákazu vyplývajúceho z ust.§ 3 ods. 2 v\nnadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. na tom skutkovom základe, že žalobca\nvyužíval závislú prácu fyzických osôb J. C. a V. F., čo bolo zistené inšpekciou práce vykonanou u žalobcu\ndňa 19.09.2014, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň krajský súd odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu až\ndo právoplatného rozhodnutia súdu v preskúmavanej veci.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že rozhodnutím\nInšpektorátu práce Košice, ako prvostupňovým správnym orgánom, č. 308/14/O zo dňa 19.01.2015 bola\nuložená žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. pokuta vo výške 5.000\n€ za porušenie zákazu vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 82/2005, spočívajúci v tom, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb J. C. a V. F., ktorí pre\nžalobcu ako zamestnávateľa dňa 19.09.2014 o 11.55 hod. vykonávali prácu na stavbe a nemal s nimi\nzaložený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.\nV rozhodnutí uviedol, že na základe vykonanej kontroly u žalobcu je dokázané, že žalobca porušil\npovinnosť dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania. Poukázal na zápisnice o podaní vysvetlení V.\nF. a J. C. zo dňa 19.09.2014, ktorí zhodne uviedli, že na stavbe pracujú od včera, nemajú podpísanú\ndohodu, dohodnutí sú len ústne a majú dohodnutú odmenu. Pán F. 2 €/hod a pán C. 4-5 €/hod.\nNa odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/2947 O-85/2015 zo dňa\n02.04.2015 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok\nkrajského súdu je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť.\nOdvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, že žalovaný mal v predmetnej veci\nvychádzať z právnej úpravy zákona o priestupkoch, na ktorú zákonodarca v § 7 ods. 3 písm. j) priamo\nodkazuje. V predmetnej veci ide o postih žalobcu za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1\nzákona č. 125/2006 Z.z.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006\nZ.z., ktorý explicitne ustanovuje, že na konania podľa § 19 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom\nkonaní, ak tento zákon neustanovuje inak. A keďže právnu úpravu zákona o priestupkoch konanie\npodľa § 19 nepripúšťa, tak postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorí na\nsankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. použili všeobecné predpisy\no správnom konaní, teda Správny poriadok, bol správny.\nOdvolací súd ďalej k veci uvádza, že oprávnenie žalovaného uložiť žalobcovi pokutu za porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania nevyplýva tak ako to uviedol krajský súd z ust. § 7 ods. 3 písm.\nj) zákona č. 125/2006 Z.z., ale z ust. § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z., podľa ktorého\ninšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. V predmetnej veci ide\no rozhodovanie o sankcionovaní žalobcu za správny delikt. Prejednávanie priestupkov a rozhodovanie o\n\nuložení pokút za priestupky patrí do ďalších oprávnení inšpektorátu prácu, ktoré ale nemožno zamieňať\ns rozhodovaním o správnom delikte.\nOdvolací súd nesúhlasí ani so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán nenariadil vo veci\nústne pojednávanie, tak došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nS poukazom na § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 21 ods. 1 Správneho poriadku\nodvolací súd uvádza, že osobitný zákon, v tomto prípade zákon č. 125/2006 Z.z., nariadenie ústneho\npojednávania žalovanému neukladá a podľa názoru odvolacieho súdu si to nevyžaduje ani povaha veci.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v správnom konaní podal vyjadrenie k protokolu\no výsledku inšpekcie zo dňa 20.10.2014, vyjadrenia po začatí správneho konania zo dňa 27.12.2014\na dňa 08.01.2015 a opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa\n08.02.2015. Ani v jednom z podaní však žalobca nežiadal nariadenie ústneho pojednávania, ale vo\nsvojich podaniach žiadal vykonanie výsluchu svedkov. Nenariadenie ústneho pojednávania žalobca\nnamietal až v podanej žalobe. Odvolací súd k veci uvádza, že vyžiadanie vykonania výsluchu svedkov\nnemožno chápať ako žiadosť o nariadenie ústneho pojednávania. Na pojednávaní pred krajským súdom\ndňa 01.10.2015 sa žalobca zúčastnil.\nOdvolací súd v tomto prípade uvádza, že podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania\nnespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v\nprípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou\n(napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01).\nOdvolací súd poukazuje na zrejmý skutkový stav, ktorý žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán\ndostatočným spôsobom zistili a na ktorý odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Správne orgány\nvo svojich rozhodnutiach aj dostatočným spôsobom odôvodnili nevykonanie navrhovaných dôkazov\nžalobcu, nakoľko by tieto dôkazy neprispeli k jeho ďalšiemu objasneniu.\nZároveň najvyšší súd zdôrazňuje, že právo na verejné prejednanie trestných obvinený, v tomto\nprípade správneho deliktu, čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje a priznáva v konaní pred nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom. V tomto prípade však žalovaný, ako orgán štátnej správy\npodľa § 3 zákona č. 125/2006 Z.z., nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru. Z uvedeného dôvodu tak podľa názoru odvolacieho súdu neuskutočnenie ústneho\npojednávania v konaní pred správnymi orgánmi nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci,\nv prípade, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom, ktorý spĺňa požiadavky\nuvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V danej veci odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu\nSR II. ÚS 134/2014-19 zo dňa 5. februára 2014, v ktorom ústavný súd uviedol, že „Ústavný súd však\nnemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru najvyššieho súdu,\npodľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci radou sťažovateľke nebola odňatá možnosť\nkonať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny\nči zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej časti opierajúceho\no rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu.\nV zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii na konanie podľa tohto zákona sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti ne sprístupnenia zápisníc\no hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)\nv znení účinnom v rozhodujúcom období.\nV zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to\nvyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.\nNajvyšší súd sťažovateľkou namietaný postup rady s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona\no vysielaní a retransmisii v spojení s ustanovením § 21 ods. 1 Správneho poriadku ústavne súladným\n\nspôsobom odôvodnil, keď ustálil, že (osobitný) zákon o vysielaní a retransmisii nariadenie ústneho\npojednávania rade neukladá, nevyžaduje si to ani povaha veci, a do odôvodnenia svojho rozsudku\nuviedol aj postup, akým. dospel k názoru, že nariadenie ústneho pojednávania by neprispelo ani k jej\nďalšiemu objasneniu. ...\n...Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred\nradou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim\nv zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán, akým bola\nv tomto konkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu, totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty\nnestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia,\nresp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom (argumetum asimili\nPL.ÚS 12/97).\nAbsenciu nezávislého súdu, ktorý by preskúmal správne rozhodnutie, skonštatoval ESĽP aj v rozsudku\nz 2. septembra 1998 v prípade Lauko proti Slovenskej republike č. 26138/95. Európsky súd pre ľudské\npráva v rozhodnutí uviedol, že napriek tomu, že zverenie úlohy stíhať a trestať priestupky správnym\norgánom nie je s dohovorom nezlučiteľné, dotknutá osoba musí mať možnosť nechať rozhodnutie prijaté\nproti nej preskúmať súdom, ktorý spĺňa záruky čl. 6 ods. 1 dohovoru. V predmetnom prípade však\nsťažovateľ (Lauko) na rozdiel od prípadu sťažovateľky nemal možnosť nechať preskúmať rozhodnutia\nsprávnych orgánov nezávislým a nestranným súdom. A teda z tohto dôvodu nebolo rešpektované jeho\nprávo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Obdobne rozhodol ESĽP aj rozsudkom z 02.09.1998 vo veci Kadubec\nproti Slovenskej republike, č. sťažnosti 27061/95.\nZároveň však ESĽP uviedol, že prerokovanie priestupkov (a analogicky potom aj správnych deliktov)\nsprávnymi orgánmi nie je v rozpore s dohovorom, ak rozhodnutia správnych orgánov je možné\npreskúmať súdom, ktorý napĺňa znaky čl. 6 dohovoru, teda je nestranný, nezávislý a zriadený zákonom.“\nS poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 220 O. s. p. napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods.\n1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný\nnemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/62/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 234/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/03 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13e21cb5-e257-40c8-ba14-da80f8a9be4a"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}, {"guid": "ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:487877c7-12fc-45c3-897a-ab7799a5f7d6"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}