{"guid": "aa0f7db9-504b-48d3-97d5-36a74ab69635:fb4c5d13-db6a-4982-aa8a-08c77f96985a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200381.1", "spisova_znacka": "6Sžo/193/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/193/2015 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 6Sžo/193/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7015200381.1", "identifikacne_cislo": "7015200381", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-266.odsek-2", "nazov": "§ 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-266.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-266", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb4c5d13-db6a-4982-aa8a-08c77f96985a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200381.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200381.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200381.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/193/2015\n7015200381\n27. 09. 2017\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2017:7015200381.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: B.. L. L., B.\nXXXX/XX, Q. Z. V., práv. zast. Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., Letná 37, Spišská\nNová Ves, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, v\nkonaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE-VO-74-003/2015 zo dňa 27.01.2015,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/37/2015-65 zo dňa 9. júla 2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/37/2015-65 zo dňa 9.\njúla 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č.k. 6S/37/2015-65 zo dňa 9. júla 2015 Krajský súd v Košiciach podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-74-003/2015 zo dňa 27.01.2015,\nktorým žalovaný potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru železničnej polície Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Košiciach č. 4 zo dňa 23.10.2014, ktorým tento podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.\") uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie, zníženie služobného platu\no 15 % na dobu 3 mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako člen\nhliadky nedodržal predpísanú inštruktáž podľa ČIL: 07-10/2014 zo dňa 04.10.2014, lebo v určenom čase\nsa nenachádzal v predpísanom úseku, ako mu to ukladal uvedený inštruktážny list.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa inštruktážneho listu ČIL: 07-10/2014 mala hliadka\n(v zložení žalobca a Z.. V. P.) v čase od 01.30 h do 03.30 h vykonávať kontrolu priestorov Traťovej\nsprávy Q., Mechanizačného strediska, Rušňového depa so zameraním na zabezpečenie objektov,\nzamedzovanie páchaniu majetkovej kriminality, kontrolu skladu PHM a odstavených HDV v Rušňovom\ndepe, avšak vykonanou kontrolou bolo preukázané, že sa hliadka (teda aj žalobca) v určenom čase v\npredpísanom úseku nenachádzala. Členovia kontrolnej skupiny dňa 04.10.2014 v čase od 02.10 h do\n02.25 h v predpísanom úseku hliadku nezaregistrovali, preto požiadali npor. F.. K. B., vykonávajúcu\nv tom čase stálu službu na oddelení železničnej polície, aby prostredníctvom rádiostanice vyrozumela\nhliadku, aby sa dostavila na oddelenie železničnej polície na stálu službu. Hliadka bola s uvedenou\npožiadavkou vyrozumená o 02.35 h. So zámerom zistiť, odkiaľ sa hliadka bude presúvať, kpt. D.. K. F.\nsledoval priestor na nástupišti železničnej stanice Q. a kpt. D.. F. U. sledoval priestor pred staničnou\n\nbudovou (od ulice), keďže stála služba oddelenia sa nachádza v priestoroch železničnej stanice. V čase\no 03.10 h kpt. D.. K. F. spozoroval žalobcu a npráp. V. P. ako vyšli z budovy železničnej stanice smerom\nna nástupište, čiže neprichádzali z určeného úseku. K vyjadreniu žalobcu v disciplinárnom konaní, že\npri presune hliadky na stálu službu cez budovu železničnej stanice iba prechádzal, pričom konkrétne\nuviedol, že „cez Centrum predaja lístkov som vošiel do staničnej budovy a vyšiel z druhej strany na prvé\nnástupište...\", žalovaný uviedol, že priestory Centra predaja lístkov nie sú podľa inštruktážneho listu ČIL:\n07-10/2014 uvedené medzi určenými priestormi, ktorých kontrolu mala hliadka v čase od 01.30 h do\n03.30 h vykonávať a vzhľadom na priestory, ktorých kontrolu mala hliadka v určenom čase vykonávať,\nnebol dôvod, aby sa hliadka pohybovala v priestoroch Centra predaja lístkov, pričom na to nedostala\nani pokyn v rámci vyrozumenia o dostavení sa na oddelenie. Podľa vyjadrenia žalobcu hlásenie o\ndostavení sa na stálu službu obdŕžala hliadka v čase, keď sa nachádzala za 127. výmenou na konci\nkoľaje pri tupíku (železničné priecestie ul. L. v Q.i). Členovia kontrolnej skupiny po potvrdení hlásenia\nhliadkou monitorovali priestor zo strany staničnej budovy orientovanej k úseku obvodu, z ktorého bol\npredpokladaný príchod hliadky. Keďže členovia kontrolnej skupiny disponovali informáciou, že členovia\nhliadky sa počas služby v nočných hodinách zdržiavajú v služobných priestoroch železničnej stanice,\nkpt. D.. K. F. sledoval priestor zo strany nástupišťa železničnej stanice s výhľadom na možný príchod\nhliadky vrátane dverí Centra predaja lístkov a kpt. D.. F. U. sledoval priestor pred staničnou budovou od\nulice s výhľadom na možný príchod hliadky vrátane dverí Centra predaja lístkov. V čase o 03.10 h dňa\n04. 10. 2014 kpt. D.. K. F. uvidel hliadku vyjsť z dverí Centra predaja lístkov smerom na nástupište.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so\nzákonom a je náležite odôvodnené, nakoľko žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami\nžalobcu, pričom tieto námietky boli zhodné aj so žalobnými námietkami. Krajský súd s poukazom na\nustanovenie § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. uviedol, že výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu\nje v súlade s uvedeným ustanovením, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej je popísané\nkonanie žalobcu, resp. skutok, ktorý je disciplinárnym previnením podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ. z. Ako prvostupňový orgán, tak aj druhostupňový správny orgán vo výroku uviedol, že dňa 04.10.2014\ndošlo ku konaniu, ktoré je disciplinárnym previnením a z výroku je zrejmé, že týmto previnením, resp.\nskutkom, za ktorý žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie, je nedodržanie predpísanej inštruktáže\npodľa inštruktážneho listu ČIL: 07-10/2014, pretože žalobca sa v určenom čase nenachádzal v úseku\npredpísanom týmto inštruktážnym listom, čo podľa názoru krajského súdu dostatočne a určite vymedzuje\nskutok tak, že ho nebolo možné zameniť s iným skutkom.\nK námietke žalobcu, že disciplinárny rozkaz nebol vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, krajský\nsúd poukázal na tvrdenie samotného žalobcu, že disciplinárny rozkaz mu bol predložený v písomnej\npodobe na prečítanie. Krajský súd tiež poukázal na vyjadrenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí,\nv ktorom sa s uvedenou námietkou žalobcu riadne a dostatočne vysporiadal, keď uviedol, že v súlade\ns ustanovením § 60 ods. 1 a § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárny rozkaz ústne vyhlásil\nriaditeľ odboru železničnej polície pplk. F.. C. A. za prítomnosti referenta špecialistu odboru železničnej\npolície kpt. D.. F. U. a vedúceho oddelenia železničnej polície mjr. F.. F. G.. Žalobca vzal disciplinárny\nrozkaz na vedomie, čo potvrdil svojím podpisom. Žalovaný v rozhodnutí podľa krajského súdu správne\npoukázal na ustanovenie § 250 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého právny úkon, ktorý nebol\nurobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.\nZákon neuvádza, že ak si žalobca prečítal rozhodnutie o disciplinárnom rozkaze, žeby takáto forma\nvyhlásenia disciplinárneho rozkazu bola neplatná.\nK námietke žalobcu, že v položke „rozhodnutie vyhlásené dňa\" nie je uvedený dátum, krajský súd\nuviedol, že podstatný je dátum uvedený v disciplinárnom rozkaze a nie dátum uvedený v namietanej\npoložke, pretože tento skutočne slúži len na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia, ako to uviedol\nžalovaný vo svojom rozhodnutí, a preto neuvedenie dátumu v tejto položke nemá vplyv na platnosť\ndisciplinárneho rozkazu.\nPokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a nevyhodnotil ani\npísomné námietky žalobcu, krajský súd poukázal na to, že žalobca predkladal námietky, v rámci\nktorých opakovane namietal procesné pochybenia v konaní, tieto námietky boli obsahovo zhodné s\nnámietkami v odvolaní a s námietkami v doplnení podkladov k odvolaniu, pričom išlo o námietky\ntýkajúce sa spôsobu vyhlásenia disciplinárneho rozkazu, absencie odtlačku pečiatky so štátnym znakom\nna disciplinárnom rozkaze, povinnosti vykonať všetky navrhnuté dôkazy, neprimeranosti uloženého\n\ndisciplinárneho opatrenia, nesúladu časových údajov vo vykonaní kontroly a námietky týkajúce sa\npríslušnosti nadriadeného. Podľa názoru krajského súdu nebolo povinnosťou žalovaného opakovane\nreagovať na opakované množstvo námietok žalobcu, ktoré boli zhodné, pričom krajský súd poukázal na\nto, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí reaguje na každú odvolaciu námietku žalobcu osobitne a jeho\nrozhodnutie je preto v namietanom smere vydané v súlade so zákonom.\nŽalobcom spochybňované údaje o časových údajoch žalovaného v žalovanom rozhodnutí a o niektorých\nnepresnostiach z toho vyplývajúcich podľa názoru krajského súdu nemohli byť takými vadami,\nktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože podstata toho, prečo\nžalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie, bola nepochybne preukázaná a spočívala v tom, že\nžalobca ako člen hliadkovej služby sa v určenom čase nenachádzal v predpísanom úseku (teda\nžalobca nevykonával v čase od 1:30 hod. do 3:30 hod. kontrolu priestorov Traťovej správy Q.,\nMechanizačného strediska, Rušňového depa so zameraním na zabezpečenie objektov, zamedzovanie\npáchaniu majetkovej kriminality, kontrolu skladu PHM a odstavných hromadných dopravných vozidiel v\nRušňovom depe Q., ako to pre neho vyplývalo z inštruktážneho listu č. 07-10/2014), ale sa nachádzal v\nbudove Železničnej stanice v Q., čo bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané kontrolným zistením\nvyplývajúcim z operatívnej kontroly. Sám žalobca spochybnil svoju námietku tým, že v odvolaní uviedol,\nže členovia hliadky disponujú kľúčom od dverí Centra predaja lístkov a pri presune sa rozhodli vykonať\nrýchlu prehliadku priestorov v služobnej časti budovy pre neprítomnosť osôb neoprávnených sa v nich\nzdržiavať, pričom žalobca podľa obsahu spisu v registratúrnom zázname zo dňa 11.12.2014 označenom\nako „Námietka - 1/10 strán\" na strane 4 túto námietku poprel a uviedol, že v tomto zmysle sa nikdy\nnevyjadril a dodal, že odvolanie nepísal on, ale jeho obhajca a odvolanie nečítal.\nPokiaľ išlo o výšku uloženého disciplinárneho opatrenia, krajský súd považoval uložené disciplinárne\nopatrenie za súladné so zákonom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998\nZ. z. Pokiaľ je rozhodnutie vydané na základe správnej úvahy, úlohou súdu v rámci preskúmavacej\nprávomoci je posúdiť, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a z hľadísk stanovených zákonom a či je z\nneho zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil. Krajský súd poukázal na odôvodnenie uloženého\ndisciplinárneho opatrenia žalovaným, ktorý vo svojom rozhodnutí poukázal predovšetkým na závažnosť\nkonania žalobcu, ktorá spočívala najmä v tom, že žalobca opustil, resp. sa nedostavil do určeného\núseku, v ktorom podľa inštruktáže mal hliadkovú službu vykonávať, čím konal v rozpore s ustanovením\nčl. 25 ods. 2 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 24/2010 o činnosti útvarov služby železničnej\npolície Policajného zboru v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Hliadka sa nemusí dostaviť\ndo určeného úseku hliadky alebo ho môže opustiť na nevyhnutne potrebný čas iba z dôvodu potreby\nvykonania služobného zákroku, iných prvotných neodkladných opatrení, potreby vykonania prvotných\nneodkladných opatrení pri inom bezprostrednom ohrození života, zdravia a majetku, vrátane potreby\nplnenia inej povinnosti policajta na odvrátenie hroziacej škody, vážnych zdravotných problémov, z\ndôvodu meškania vlaku, pri ktorom by vykonanie sprevádzania znemožnilo ďalší výkon sprevádzania\nurčeného vlaku podľa predpísanej inštruktáže, živelných pohrôm, na vykonanie administratívnych prác,\nktoré neznesú odklad a z dôvodu príslušného nadriadeného alebo policajta vykonávajúceho stálu\nslužbu\", pričom zároveň konal v rozpore s ust. čl. 27 ods. 3 tohto nariadenia, podľa ktorého „Policajt\nv hliadkovej službe plní aj ďalšie úlohy podľa inštruktáže a pokynov vedúceho oddelenia železničnej\npolície, atď.\", ako aj s ust. čl. 27 ods. 4, podľa ktorého „O nedostavení sa do určeného úseku hliadky\nalebo do určeného kontrolného bodu, alebo o ich predčasnom opustení a o dôvodoch, ktoré k tomu\nvedú, neodkladne informuje policajta vykonávajúceho stálu službu, vedúceho oddelenia železničnej\npolície, atď.\". Žalobca uvedeným konaním postupoval podľa žalovaného v rozpore s § 48 ods. 3 písm.\na) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko podľa tohto ustanovenia policajt je povinný plniť svedomite úlohy ,\nktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol\ns nimi riadne oboznámený. Závažnosť konania žalobcu podľa žalovaného znásobuje okolnosť, že k\ntomuto došlo v rámci priameho výkonu štátnej služby (v teréne), keď žalobca mal podľa inštruktáže\nvykonávať kontrolu určených objektov so zameraním na ich zabezpečenie a svojou prítomnosťou\npreventívne pôsobiť proti páchaniu majetkovej kriminality, ako aj to, že žalobca konal úmyselne a úlohy\nuložené inštruktážou ignoroval. Podľa žalovaného neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala\nzdržiavanie sa žalobcu v služobných priestoroch železničnej stanice. Vzhľadom na uvedené žalovaný\npovažoval uloženie disciplinárneho opatrenia - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov\n- za odôvodnené. Žalovaný pri uložení disciplinárneho opatrenia bral do úvahy aj skutočnosť, že v\nminulosti nebolo žalobcovi uložené žiadne disciplinárne opatrenie, ako aj to, že mu boli udeľované\n\ndisciplinárne odmeny, ku ktorým však žalovaný uviedol, že v poslednom období išlo o odmeny, ktoré boli\nudeľované plošne všetkým policajtom. Žalovaný tiež poukázal na závery hodnotenia vykonaného za I.\npolrok roku 2014, podľa ktoého dosahovaný výkon žalobcu pri plnení služobných úloh bol hodnotený ako\npriemerný, čo podľa žalovaného nemohlo pozitívne ovplyvniť rozsah uloženého disciplinárneho postihu.\nKrajský súd považoval takto odôvodnenú výšku uloženého disciplinárneho opatrenia za dostatočnú a\nkomplexnú.\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil resp. zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože\nrozhodnutie súdu prvého stupila vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal\nna ustanovenie § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého má byť rozhodnutie vyhlásené\nústne. V danom prípade bolo rozhodnutie v písomnej forme predložené žalobcovi na prečítanie, a teda\nnebol dodržaný zákonný spôsob vyhlásenia rozhodnutia. Žalobca uviedol, že sa nedomáha neplatnosti\ndisciplinárneho rozkazu, ale sa domáha nezákonnosti postupu správneho orgánu a nezákonnosti jeho\nrozhodnutia. Každé rozhodnutie, resp. postup správneho orgánu, ktorý je v rozpore so zákonom, je\nnezákonné. V prípade použitia právnej úvahy krajského súdu by sa za ústne vyhlásený disciplinárny\nrozkaz mohol považovať každý disciplinárny rozkaz, ktorý bol vyhotovený, pretože podľa názoru\nprvostupňového súdu, nedodržanie formy nemá za následok jeho neplatnosť.\nŽalobca považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné z dôvodu, že vo výroku\nabsentuje miesto a čas spáchania disciplinárneho previnenia. Zároveň opätovne poukázal na zmätočné\na nepresné časové údaje v hliadkových knihách a knihe kontrol. V úradnom zázname z vykonanej\nkontroly sa uvádza vykonanie kontroly v čase od 02:10 do 03:40 hod., v hliadkových knihách oboch\nčlenov hliadky (npráp. V. P. a žalobcu) je uvedený čas kontroly od 02:50 do 03:35 hod. a v knihe kontrol je\nuvedený iba začiatok kontroly o 02:15 hod. a jej koniec uvedený nie je. Kontrolný orgán vykonal nesúlad\na vyvolal zmätočnosť v časovej dokumentácii kontroly, ktorá vyvracia tvrdenia kontrolného orgánu o\nprivolaní hliadky, ktoré sa malo vykonať o 02:35 hod., keď na základe údaju z hliadkových kníh v tom\nčase kontrola ešte neprebiehala a v knihe kontrol je údaj neúplný a teda na ňom nemožno zakladať\nrozhodnutie. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné ak sú nepreskúmateľné podklady, z\nktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádza.\nPodľa žalobcu sa prvostupňový súd nedostatočne zaoberal postupom správneho organu, ktorý sa\ns tvrdeniami žalobcu, že členovia kontrolnej skupiny sa pri operatívnej kontrole zdržiavali obaja na\nnástupišti železničnej stanice Q., nevysporiadal žiadnou konfrontáciou ani iným spôsobom. Obidvaja\nčlenovia kontrolnej skupiny sa nachádzali na nástupišti a preto kpt. D.. F. U. nemohol vidieť, že žalobca\ns npráp. V. P. vošli do budovy železničnej stanice cez Centrum predaja lístkov. Správny orgán nevykonal\ndôkazy navrhované žalobcom, a rozhodol bez toho aby sa s nimi vysporiadal.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nŽalovaný v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré sa policajtovi oznamujú vyhlásením (ako tomu bolo aj v\nprejednávanej veci), poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 73/1998 Z. z., v ktorej k § 266\nsa uvádza, že v prípadoch, v ktorých sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením, „ide o také rozhodnutia,\nz ktorých jeden výtlačok policajt neobdrží. Oznámenie rozhodnutia policajt iba potvrdí vlastnoručným\npodpisom na rozhodnutí.\"\nŽalovaný má za to, že výrok napadnutého disciplinárneho rozkazu obsahuje rozhodnutie vo veci, v rámci\nčoho je popísané konanie žalobcu, resp. skutok, ktorý je disciplinárnym previnením podľa § 52 ods.\n1 zákona č. 73/1998 Z. z. Vo výroku je uvedený deň, kedy došlo ku konaniu, ktoré je disciplinárnym\nprevinením, a je z neho zároveň zrejmé, že týmto previnením resp. skutkom, za ktorý mu disciplinárne\nopatrenie bolo uložené, je nedodržanie predpísanej inštruktáže podľa ČIL: 07-10/2014, pretože sa v\nurčenom čase nenachádzal v predpísanom úseku.\nK námietkam, v ktorých žalobca poukazuje na nepresné časové údaje, má žalovaný za to, že k týmto\nsa podrobne a dostatočne vyjadril v konaní pred prvostupňovým súdom a plne sa stotožňuje so závermi\nkrajského súdu, ktoré uviedol v rozsudku.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\n\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPredmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo žalobcovi\nuložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., zníženie služobného\nplatu o 15 % na dobu 3 mesiacov, za disciplinárne previnenie, ktorého sa mal žalobca dopustiť\ntým, že ako člen hliadky nedodržal predpísanú inštruktáž, pretože v určenom čase sa nenachádzal v\npredpísanom úseku, ako mu to ukladal inštruktážny list.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú\nmu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne\noboznámený.\nPodľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne,\nriadne a včas.\nPodľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci\nudeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností\npolicajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\nPodľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym opatrením je zníženie platu až o 15%\nna dobu najviac troch mesiacov.\nPodľa § 60 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje\npolicajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný\nnadriadený.\nPodľa § 241 ods. 1 vety prvej zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi\npredpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní.\nPodľa § 241 ods. 2 vety prvej zákona č. 73/1998 Z. z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté.\nPodľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné,\ndoručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.\nPodľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne\noprávnený orgán.\nPodľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade\nškody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú\ndoručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo\n\nkdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou\nna poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou \"do vlastných\nrúk\"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.\nPodľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu,\npričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré\nvytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom\nkrajského súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné uviesť\nnasledovné.\nNajvyšší súd v súvislosti s námietkami žalobcu uvádza, že žalobca dezinterpretuje závery krajského\nsúdu ohľadne dodržania zákonnej formy oznámenia disciplinárneho rozkazu, keď tvrdí, že zo záverov\nkrajského súdu vyplýva, že by sa za ústne vyhlásený disciplinárny rozkaz mohol považovať každý\ndisciplinárny rozkaz, ktorý bol vyhotovený, a že podľa krajského súdu nedodržanie formy nemá za\nnásledok neplatnosť disciplinárneho rozkazu. Takáto interpretácia záverov krajského súdu nie je ničím\nodôvodnená a z textu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Najvyšší súd k tomu uvádza,\nže zákon č. 73/1998 Z. z. v ustanovení § 266 upravuje dva spôsoby oznamovania rozhodnutí, a to\nvyhlásením alebo doručením, pričom z ustanovenia § 266 ods. 3 a contrario vyplýva, že napadnutý\ndisciplinárny rozkaz mal byť žalobcovi oznámený vyhlásením a nie doručením. Rozdiel v spôsobe\noznamovania jednotlivých rozhodnutí spočíva v tom, že pri rozhodnutiach, ktoré sa policajtovi len\nvyhlasujú, policajt neobdŕži ich odpis tak ako je tomu pri doručovaných rozhodnutiach. V texte\nustanovenia § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. sa uvádza, že rozhodnutie oznamuje vyhlásením\npolicajtovi ústne oprávnený orgán. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie mu bolo v písomnej forme predložené\nna prečítanie. Najvyšší súd konštatuje, že pre účinné oznámenie rozhodnutia vyhlásením (podľa §\n266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) nie je rozhodujúce, či text rozhodnutia prečíta policajtovi jeho\nnadriadený alebo si ho policajt prečíta sám v prítomnosti nadriadeného, ktorý mu toto rozhodnutie\nvyhlasuje. Podstatné je, aby bol policajt oboznámený s jeho obsahom, nakoľko toto je účelom vyhlásenia\nrozhodnutia. Nedodržanie formy oznámenia rozhodnutia by malo závažný následok v prípade, ak by\nrozhodnutie, pre ktoré zákon ustanovuje formu jeho oznámenia doručením, správny orgán oznámil len\nvyhlásením. V takom prípade by nesprávne zvolená forma oznámenia rozhodnutia mala za následok\njeho neúčinné doručenie, nakoľko vo formách oznámenia vyhlásením a doručením je kvalitatívny rozdiel,\nkeď doručenie rozhodnutia možno považovať za formu oznámenia, ktorá má vyššiu kvalitu (keďže\npolicajt obdŕži jeho odpis) a nedodržanie tejto formy by bolo ukrátením na právach účastníka konania.\nV prejednávanom prípade sa však o takýto prípad nejedná. Na oznámenie disciplinárneho rozkazu\npostačovalo jeho vyhlásenie, bez obdŕžania odpisu rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bolo\nrozhodnutie oznámené predložením jeho textu na prečítanie, nemožno z toho vyvodzovať, že by sa\nžalobca s rozhodnutím neoboznámil. Oboznámenie sa s disciplinárnym rozkazom potvrdil žalobca aj\nsvojím podpisom.\nNajvyšší súd považuje za neopodstatnené aj ďalšie námietky voči procesnému postupu žalovaného\nči formálnym náležitostiam rozhodnutia. Najvyšší súd sa stotožňuje s konštatovaním krajského súdu,\nže výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a skutok, ktorý má byť disciplinárnym previnením, je v\nňom vymedzený tak, že nie je zameniteľný s iným skutkom. Vykonávanie dôkazov je v pôsobnosti\nsprávneho orgánu a nie je jeho povinnosťou vykonávať každý dôkaz, ktorý navrhuje účastník konania,\nale len tie dôkazy, ktoré vedú k objasneniu skutkového stavu. Z rozhodnutia prvostupňového ako aj\ndruhostupňového orgánu je zrejmé, ktoré dôkazy tvorili podklad rozhodnutia a ako ich správny orgán\nvyhodnotil vo vzťahu k námietkam žalobcu, pričom najvyšší súd nevidí v ich hodnotení nelogickosť, či\núčelovosť. Žalobca nepoukazuje na žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by relevantne vyvrátila závery\nžalovaného. Pokiaľ žalovaný priamo nekonfrontoval výpovede členov kontrolnej skupiny a policajtky\nvykonávajúcej stálu službu na oddelení s tvrdeniami žalobcu, ale vychádzal z písomného úradného\nzáznamu o vykonanej kontrole, resp. z úradného záznamu policajtky vykonávajúcej stálu službu, ako aj\nz iných podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, tento jeho postup nemožno považovať\n\nza nezákonný, najmä ak (ako už bolo vyššie uvedené) v odôvodnení rozhodnutia získané podklady a\ndôkazy náležite vyhodnotil a vysporiadal sa s námietkami žalobcu, pričom závery, ku ktorým dospel\nžalovaný nevzbudzujú vo svetle odvolacích námietok žalobcu pochybnosti. Na okraj možno uviesť, že\núdaje uvádzané policajtkou vykonávajúcou stálu službu na oddelení možno v tomto prípade považovať v\nistom zmysle za dôkaz slúžiaci na porovnanie a hodnotenie tvrdení členov kontrolnej skupiny a žalobcu,\nnakoľko táto policajtka nevystupovala v pozícii kontrolného orgánu.\nZáverom najvyšší súd konštatuje, že žalovaný správny orgán sa v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobcu, porušenie povinnosti žalobcu dostatočne preukázal a\nvýšku uloženej sankcie náležite odôvodnil. Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému\nso záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného\nsprávneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor\npovažoval aj odvolací súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako\nvecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi\nkrajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods.1, § 224 ods. 1 v spojení\ns § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/37/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}