{"guid": "4f364db7-08a1-45d7-bb33-e80115004916:279dba60-03b0-4b38-8f4a-f4a11c41d3f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014201076.2", "spisova_znacka": "8Sžo/207/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/207/2015 z 23. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2017, sp. zn. 8Sžo/207/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014201076.2", "identifikacne_cislo": "7014201076", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2017-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-84.odsek-2.pismeno-a-m", "nazov": "§ 84 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-84.odsek-2.pismeno-a-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-84"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-84"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/279dba60-03b0-4b38-8f4a-f4a11c41d3f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014201076.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014201076.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014201076.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/207/2015\n7014201076\n23. 02. 2017\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2017:7014201076.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobkyne Ing. P.\nH., bytom v N., R. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach,\nKuzmányho 57, proti žalovanému Ministerstvu vnútra SR, Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v\nKošiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nKRPZ-KE-VO-282-007/2014 zo dňa 01.07.2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach č. k. 7S/97/2014-39 zo dňa 01.07.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/97/2014-39 zo dňa 01.\njúla 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 148,22 €, na účet jej\nprávnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného\noznačené v záhlaví tohto rozsudku ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nKošiciach č. ORPZ-KE-VO-162/2014 zo dňa 19.03.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa\nust. § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou po hmotnoprávnej\nstránke v absencii ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej\nrepubliky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) vo výroku napadnutého rozhodnutia\nako aj nesprávnym výkladom uvedeného ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. Žalovaný označeným\nrozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni za čas neplatného\nskončenia služobného pomeru od 27.01.2009 do 22.10.2013 patrí služobný príjem podľa § 84 ods.\n2 písm. a/ až m/ zákona č. 73/1998 Z. z. a za obdobie od 23.10.2013 do 27.02.2014 jej služobný\npríjem nepatrí. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že žalobkyni bolo dňa 23.01.2009 na\nzáklade Personálneho rozkazu Riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. 22 zo dňa 23.01.2009\noznámené skončenie služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu uloženia trestu straty\nhodnosti rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. p. 6To 34/08-456 zo dňa 09.12.2008, ktorý bol na\nzáklade dovolania žalobkyne rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo 49/2013\nzo dňa 22.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 22.10.2013, zrušený a súčasne boli zrušené\naj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, na základe čoho žalobkyňa dňa 27.02.2014 o 15.00\nhod. požiadala o zaradenie do výkonu štátnej služby. Krajský súd uviedol, že operatívnym šetrením\nna Špeciálnom súde v Pezinku, kde sa v tom čase nachádzal predmetný trestný spis žalobkyne, zistil,\nže žalobkyňa prevzala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 4.3.2014. Nepovažoval\n\nza sporné, že žalobkyňa bola na základe prvostupňového rozhodnutia ustanovená do funkcie referent\nObvodného oddelenia PZ Košice - Staré mesto dňom 28.02.2014 podľa ust. § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2\nzákona č. 73/1998 Z. z., pričom za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru od 27.01.2009\ndo 22.10.2013 jej bol priznaný služobný príjem, no za obdobie od 23.10.2013 do 27.02.2014 jej priznaný\nnebol, pričom dôvody nepriznania spočívali v ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Krajský\nsúd mal za to, že z ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že služobný príjem nemôže byť\npriznávaný alikvotnou čiastkou, ako to uviedli správne orgány v napadnutých rozhodnutiach, za celý\nčas neplatného skončenia služobného pomeru, odvolávajúc sa na ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č.\n73/1998 Z. z. Vyjadril názor, že tým, že sa zrušilo rozhodnutie o skončení služobného pomeru žalobkyne,\nnastal právny stav, podľa ktorého patrí policajtovi od skončenia služobného pomeru až do jeho nástupu\nslužobný príjem ako keby služobný pomer trval, čo odôvodňuje ust. § 196 ods. 1 prvá veta zákona\nč. 73/1998 Z. z.. Podľa názoru krajského súdu ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z.,\npodľa ktorého policajt je povinný nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia\no skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, by\nmalo význam iba vtedy, ak by súdy konali o neplatnosti takéhoto právneho aktu, kde sa rozhoduje\nna verejnom zasadnutí, avšak v danom prípade sa v trestnej veci konalo tak, že predmetný rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo 49/2013 bol vynesený na neverejnom zasadnutí,\npreto notifikačná povinnosť policajta v uvedenom prípade prichádzala do úvahy až po doručení rozsudku,\nčo sa preukázateľne stalo až dňa 03.02.2014, čo je aj obsahom administratívneho spisu preukázané.\nBezodkladnosť oznámenia takejto právnej skutočnosti, bez ohľadu na absenciu primeranej lehoty v\nzákone č. 73/1998 Z. z., má za následok, že ak účastník takýto právny úkon učiní, je povinnosťou\nzamestnávateľa príslušného policajta zaradiť do štátnej služby, čo sa v danom prípade stalo dňom\n28.02.2014. Krajský súd uviedol, že bezodkladné oznámenie je podľa jeho názoru na úvahe správneho\norgánu, pričom táto lehota sa obvykle považuje od 8 do 15 dní podľa situácie, ktorá sa po obdržaní\nrozsudku vyskytla na strane prijímateľa rozsudku, v danom prípade bol žalobkyni rozsudok doručený dňa\n05.03.2014, teda už v čase, keď bola prijatá do služobného pomeru. Vychádzajúc z uvedeného krajský\nsúd považoval právny záver žalovaného v otázke notifikačnej povinnosti žalobkyne za nesprávny, preto\ns odkazom na ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. považuje obdobie od 23.10.2013 do času,\nkeď mohla žalobkyňa po prvý krát oznámiť bezodkladne právnu skutočnosť o zrušení rozhodnutia o\nskončení služobného pomeru za obdobie, za ktoré patrí žalobkyni služobný príjem ako pred neplatným\nskončením služobného pomeru. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť ich náhradu žalobkyni v sume 438,48 € na účet jej právnej zástupkyne do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku, a to zohľadniac zásadu úspechu žalobkyne v konaní v zmysle § 250k ods.\n1 OSP. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnej zástupkyni žalobkyne, ktoré tvorí odmena\nza zastupovanie advokátkou za 3 úkony právnej služby: prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a účasť\nna pojednávaní spolu s paušálnou náhradou.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný považujúc ho za nesprávny z dôvodu,\nže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) navrhujúc, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal\nnáhradu trov konania. Žalovaný zdôraznil, že obdobie neplatného skončenia služobného pomeru\nžalobkyne bolo ukončené dňom 22.10.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Tdo 49/2013 zo dňa 22.10.2013, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 6To 34/2008 a ktorým zároveň boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušený\nrozsudok obsahovo nadväzujúce. Uviedol, že z formulácie ust. § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.\nvyvodzuje, že zákon neohraničuje dobu neplatného skončenia služobného pomeru dňom oboznámenia\nsa policajta s rozsudkom resp. dňom jeho doručenia, ale dňom, kedy nadobudol takýto rozsudok\nprávoplatnosť, a preto žalovaný má jednoznačne za to, že posledným dňom, za ktorý žalobkyni patril\nslužobný príjem, je deň 22.10.2013, kedy sa stal rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nprávoplatný. Podľa názoru žalovaného je preto uplatňovaný nárok na služobný príjem za obdobie\npo nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neopodstatnený a\nnemá oporu v zákone. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nevyhnutnou podmienkou pre ustanovenie\npolicajta do funkcie a priznanie služobného príjmu po zrušení rozhodnutia o skončení služobného\npomeru je splnenie povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 7/1998 Z. z., t. j. povinnosti\nnastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a\noboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného. Žalobkyňa však preukázateľne po zrušení\nrozhodnutia o skončení služobného pomeru v období od 23.10.2013 do 27.02.2014 úlohy policajného\nzboru neplnila, preto jej za toto obdobie služobný príjem nepatrí. Žalovaný mal za to, že prvostupňový\n\nsúd nesprávne právne posúdil vec, keďže podľa názoru žalovaného ust. § 196 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z. z. neohraničuje dobu neplatného skončenia služobného pomeru dňom oboznámenia sa\npolicajta s rozsudkom, resp. dňom jeho doručenia, ale žalovaný je presvedčený, že právne významnou\nskutočnosťou ohraničujúcou dané obdobie je nadobudnutie právoplatnosti tohto rozsudku. Mohlo by\ntotiž dôjsť k tomu, že doručovanie rozsudku bude, a to už z akéhokoľvek dôvodu, trvať dlhšie časové\nobdobie, a od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady spojené s postupom\npri doručovaní rozsudku, ktorý ani sám nemôže ovplyvniť. Preto je žalovaný presvedčený, že vyplatenie\nslužobného príjmu za sporné obdobie nemá oporu v zákone č. 73/1998 Z. z..\nŽalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie prvostupňového súdu\nako vecne správne potvrdiť a zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 148,22 €,\nktoré tvorí odmena za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu - 139,83 € a paušálna náhrada v sume 8,39\n€. Uviedla, že výklad ust. § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z. žalovaným, podľa ktorého mala\nžalobkyňa povinnosť nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení\nslužobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, bez ohľadu na\njej vedomosť o takomto rozhodnutí, je neprijateľný. Žalobkyňa mala za to, že do doby, kým sa takáto\ninformácia nedostala do jej dispozície, nemohla ju ani postúpiť svojmu nadriadenému. Poukázala na\nto, že po oboznámení sa s existenciou zrušujúceho rozhodnutia splnila svoju zákonnú povinnosť a\nneodkladne oboznámila svojho nadriadeného s týmto rozhodnutím, pričom zároveň žiadala o pokyny\nna nastúpenie výkonu služby, preto má žalobkyňa za to, že si riadne splnila všetky od nej vyžadované\nzákonné povinnosti v súvislosti s trvaním jej služobného pomeru. Žalovaný ani v prvostupňovom konaní\nani v odvolacom konaní neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré žalobkyňa porušila, a teda pre\nktoré by jej nemal byť priznaný služobný príjem. Žalobkyňa považovala za plne legitímny a dostatočne\nodôvodnený rozsudok aj v časti, že nie je možné priznať náhradu služobného príjmu alikvotnou čiastkou,\npričom žalovaný ani sám necituje ani iným spôsobom neodkazuje na ustanovenie zákona, podľa ktorého\nby sa mal priznať služobný príjem za dobu, po ktorú bol neplatne skončený služobný pomer nejakým\npodielom, či špecifikáciou determinujúcich skutočností.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP\ns použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a\ndospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým boli podľa § 250j\nods. 2 písm. a/ OSP zrušené preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie\na vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého\nstupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto\nrozhodnutiam prechádzali.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému\nrozhodnutiu podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým\nOkresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach rozhodlo, že žalobkyni ustanovenej dňa 28.02.2014\ndo funkcie referent Obvodného oddelenia PZ Košice Staré Mesto odboru poriadkovej polície Okresného\nriaditeľstva PZ v Košiciach za čas neplatného skončenia služobného pomeru od 27.01.2009 do\n22.10.2013 patrí služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a/ až m/ zákona č. 73/1998 Z. z. a za obdobie\nod 23.10.2013 do 27.02.2014 jej služobný príjem nepatrí z dôvodu, že žalobkyňa začala vykonávať\nštátnu službu až dňa 28.02.2014 a v období od 23.10.2013 do 27.02.2014 nenastúpila do výkonu štátnej\nslužby a podľa § 48 ods. 3 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. nevykonávala štátnu službu osobne, nepatrí\njej za uvedené obdobie služobný príjem. Žalovaný považoval za posledný deň, za ktorý žalobkyni patrí\nslužobný príjem podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. deň právoplatnosti rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorým bolo okrem iných zrušené aj rozhodnutie o skončení služobného\npomeru žalobkyne, t. j. deň 22.10.2013.\n\nPodľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení\nprávneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,\nustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu výrok prvostupňového rozhodnutia „za obdobie od 23.10.2013\ndo 27.02.2014 jej služobný príjem nepatrí“ trpí formálnou vadou spôsobujúcou jeho neúplnosť a\nneurčitosť, keďže neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté v zmysle\nvyššie citovaného § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. V prejednávanom prípade ani odôvodnenie\nrozhodnutia správneho orgánu v zmysle zákonného rámca nedáva zrozumiteľný a presvedčivý podklad\npre preskúmanie správnosti rozhodnutia. Jeho nejednoznačnosť ako i absenciu právnych záverov\nvyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností je nutné považovať za dôvod, ktorý zakladá jeho\nnezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov.\nPodľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší,\nslužobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem\npodľa § 84 ods. 1 písm. a/ až m/ a písm. s/ a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2\npísm. a/ až m/, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.\nPodľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v\nintenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia možno nepovažovať za súladné so zákonom,\nz ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci po právnej stránke správne, keď ich podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nPodľa § 219 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s\nprihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti\nprejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu.\nOdvolací súd považuje za správny právny názor krajského súdu, že v zmysle ustanovenia § 196 ods.\n1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z. zrušením rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobkyne\nnastal právny stav, podľa ktorého patrí policajtovi od skončenia služobného pomeru až do jeho nástupu\nslužobný príjem ako keby služobný pomer trval. Záver žalovaného, podľa ktorého posledným dňom, za\nktorý žalobkyni patrí služobný príjem podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné považovať\ndeň právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o\nskončení služobného pomeru žalobkyne, preto neobstojí. Pokiaľ ide o bezodkladné splnenie povinností\nustanovených v § 48 ods. 3 písm. t/ zákona č. 73/1998 Z. z., tieto žalobkyňa mohla splniť až po\ntom, ako sa objektívne dozvedela o predmetnom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo\nv prejednávanom prípade bolo dňom jeho doručenia žalobkyni resp. jej obhajkyni s ohľadom na to,\nže rozsudok bol vyhlásený na neverejnom zasadnutí a žalobkyňa nebola podľa jej tvrdenia na tomto\nvyhlásení prítomná (tieto skutočnosti však žalované správne orgány neoverovali v príslušnom súdnom\nspise).\nS ohľadom na to, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli\novplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2\nOSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP potvrdil, stotožniac sa s právnym posúdením a dôvodmi\nkrajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP s\npoužitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že priznal ich náhradu v sume 148,22 €, žalobkyni, ktorá mala\nv odvolacom konaní úspech. Jej trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej\nslužby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 06.10.2017) vo výške 139,83 € s paušálnou náhradou\n8,39 €.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}