{"guid": "2c709bac-142e-4fcb-a1e2-4d2d64b3726c:719a2a12-cfaa-441d-9c89-1f1801d4b6c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200790.1", "spisova_znacka": "10Sžo/43/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/43/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 10Sžo/43/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200790.1", "identifikacne_cislo": "7014200790", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-5b.odsek-6", "nazov": "§ 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-5b.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-5b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-5b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/719a2a12-cfaa-441d-9c89-1f1801d4b6c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200790.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200790.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200790.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/43/2016\n7014200790\n31. 05. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:7014200790.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:\nEURO-ANRIL AUTO PREDAJ, s.r.o, IČO: 31 732 411, Družstevná pri Hornáde II/345, proti odporcovi:\nCentrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu sp. zn. 3805/2014-KaKE, R. z. 36777/2014 zo dňa 26.06.2014, na odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/31/2014-35 zo dňa 1. decembra 2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/31/2014-35 zo dňa\n1. decembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 3805/2014-KaKE, R. z. 36777/2014\nzo dňa 26.06.2014, ktorým rozhodol, že navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č.\n327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní\nprávnej pomoci“) nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľovi právo na náhradu\ntrov konania nepriznal a uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35 Eur do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v danom prípade odporca postupoval v súlade\nso zákonom, keď žiadosť navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci predložil riaditeľovi Centra právnej\npomoci, ktorý si pred rozhodnutím vyžiadal stanovisko Rady centra, ktorá na základe posúdenia\npredloženej dokumentácie neodporučila postup v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.\nNámietku navrhovateľa, týkajúcu sa nesprávnych záverov odporcu, pokiaľ ide o konštatovanie, že\nspoločníkom a konateľom spoločnosti navrhovateľa je jedna a tá istá osoba, vyhodnotil súd prvého\nstupňa síce ako opodstatnenú, avšak pre posúdenie odôvodnenosti jeho žiadosti za irelevantnú, rovnako\nako aj jeho námietku týkajúcu sa porušenia zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\nzo strany odporcu, keďže v citovanom zákonnom ustanovení § 5b ods. 6 sú stanovené podmienky pre\nposudzovanie predmetného nároku navrhovateľa. Súd tak nepovažoval za potrebné týmito námietkami\nsa podrobne zaoberať.\nKrajský súd uviedol, že je neprijateľný názor navrhovateľa, v zmysle ktorého, tým že mu v predmetnom\nkonaní vo veci samej bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, sa mu musí automaticky priznať\n\naj nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci. Dôvodil tým,\nže súd v zmysle ustanovenia § 30 O.s.p. odkáže účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a\nktorému bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, na Centrum právnej pomoci, ktorému však\nautomaticky nevzniká povinnosť priznať právnu pomoc a určiť advokáta, keďže oslobodenie od súdnych\npoplatkov a bezplatná právna pomoc sú dva rôzne inštitúty, o ktorých rozhodujú rôzne orgány na základe\nosobitne upravených podmienok pre posudzovanie uvedených nárokov.\nĎalej uviedol, že čl. 47 ods. 2 Ústavy SR garantuje právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi\na inými orgánmi za podmienok ustanovených zákonom, pričom ide o právo na právnu pomoc, nie však na\nbezplatnú právnu pomoc. Túto poskytuje štát z prostriedkov štátneho rozpočtu. Je preto legitímne, ak štát\nzároveň stanovil podmienky, za ktorých túto bezplatnú právnu pomoc bude poskytovať. Pri právnických\nosobách, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, zákonodarca len všeobecne zakotvil možnosť, nie\npovinnosť poskytnutia bezplatnej právnej pomoci aj právnickým osobám z prostriedkov centra za\npodmienky, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti,\npričom výlučné posúdenie tejto otázky zveril do právomoci riaditeľa centra.\nNa základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy\njednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti ustálil, že v danom prípade uvedené podmienky pre priznanie\npredmetného nároku navrhovateľovi ako právnickej osobe splnené nie sú.\nVzhľadom na to, že súdne konanie, v rámci ktorého navrhovateľ požiadal o ustanovenie zástupcu z\nradov advokátov je konaním v oblasti obchodného práva a jeho predmet (zaplatenie sumy 42.871,60\neur s príslušenstvom z titulu neuhradenej ceny za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody) súvisí s bežnou\npodnikateľskou činnosťou navrhovateľa, realizovanou v rámci predmetu jeho činnosti, zapísaného v\nobchodnom registri, vychádzajúc aj z obsahu listín, obsiahnutých v administratívnom spise, súvisiacich\ns predmetným konaním (rozsudky súdov I. a II. stupňa, odvolanie, dovolanie a pod.), súd zhodne\ns odporcom vyjadril názor, že v danom prípade nejde o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby\nzabezpečenia prístupu k spravodlivosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 5b ods. 6 zákona\nč. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších\npredpisov. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné\npotvrdil.\nNeúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4\ndruhá veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a\npoplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v sume 35 eur určenej podľa položky\nč. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.\nVoči rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd\ndostatočne nepreskúmal, či bol riadne zistený skutkový stav, z ktorého orgán, ktorý vo veci rozhodol\nvychádzal, nakoľko mal za to, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne rozhodnutia,\nje v rozpore s obsahom spisu v zmysle § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p.. Ak správny orgán posúdil vec\nnesprávne, odôvodňuje to zrušenie rozhodnutia správneho orgánu súdom podľa § 250j ods. 2 O.s.p.\nSúd nedostatočne zistil skutkový stav, čo je dôvodom na podanie odvolania (§ 221 ods. l písm. h) O.s.p.).\nNavrhovateľ zároveň navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nPoznamenal, že súd nemôže zdôvodňovať nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tým,\nže súdne konanie, v rámci ktorého navrhovateľ požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov\nje konaním v oblasti obchodného práva a jeho predmet súvisí s bežnou podnikateľskou činnosťou\nnavrhovateľa, t. j. že žiadateľ je právnickou osobou. Súd sa vôbec nezaoberal jeho námietkou nerešpektovaním zásad správneho konania zo strany odporcu, pričom ide o takú vadu konania, ktorá\nmusí mať za následok zrušenie rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia to odporca vôbec\nnespomína, hoci to bolo jeho povinnosťou.\nZdôraznil, že súd sa vôbec nezaoberal ani ďalšou jeho námietkou, a to podstatnou vecou pri\nposudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorú uviedol v odvolaní, a to, že navrhovateľ\nnemôže reálne disponovať žiadnym majetkom a rovnako nemá žiadne príjmy. Súd sa tiež nevysporiadal\n\ns nepravdivým tvrdením správneho orgánu v odôvodnení svojho rozhodnutia „Žiadateľ požiadal\nžiadosťou zo dňa 07.03.2014, ktorá bola centru doručená dňa 12.03.2014...“, pričom žiadosť\nnavrhovateľa bola doručená odporcovi už 28.10.2013.\nPodľa navrhovateľa nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená\nporušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a spôsobuje, že konanie je zaťažené inou\nvadou (§205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a\nzároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom bolo\nodňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\nMá za to, že podaný opravný prostriedok bol dôvodný, súd nedostatočne zistil skutkový stav a jeho\nrozhodnutie je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov s tým, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia je\ninou vadou konania (§ 205 ods. 2 písm. b/O.s.p), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci a ktorá v konečnom dôsledku má za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom.\nPodľa konštantnej judikatúry súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, ak nevyhovel jeho\nžiadosti a neustanovil mu právneho zástupcu z radov advokátov, hoci účastník splnil podmienky pre\noslobodenie od súdnych poplatkov, právne zastúpenie bolo potrebné pre riadne uplatňovanie jeho\npráv a nešlo o zjavne bezdôvodné alebo zjavne neúspešné uplatňovanie práva. Predchádzajúcimi\nrozhodnutiami súdov, ktoré podrobne skúmajú pomery účastníka konania, či spĺňa podmienky\noslobodenia od súdnych poplatkov je dostatočne preukázané, že navrhovateľ je v situácií obmedzujúcej\njeho možnosti znášať náklady svojho zastúpenia pred súdom, a že tieto rozhodnutia súdov sú len\npotvrdením toho, že krajský súd nepreskúmal, či bol riadne zistený skutkový stav.\nPoukázal na novelu O.s.p. v znení § 30 O.s.p., ktorou došlo k vytvoreniu legislatívnej diery s tým, že\npre právnické osoby nie je zabezpečený prístup k spravodlivosti, ak sa právnická osoba ocitne v takej\nsituácii ako navrhovateľ, keď si nemôže z objektívnych príčin dovoliť zvoliť si právneho zástupcu a hradiť\nnáklady spojené so zastupovaním pred súdom.\nNa základe uvedeného navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu považuje za zákonné a\nsprávne, vydané v súlade so zisteným skutkovým stavom a platnými právnymi predpismi. Zdôraznil, že\nrozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov neznamená automaticky aj právo na bezplatnú právnu\npomoc zo strany štátu. Tento rozdiel je zvýraznený rozdielnymi subjektmi, ktoré rozhodujú o týchto\nnárokoch, ako aj rozdielnymi predpismi, ktoré upravujú podmienky na tieto nároky.\nĎalej poukázal na to, že čl. 47 ods. 2 Ústavy SR garantuje právo každého na právnu pomoc v konaní\npred súdmi a inými orgánmi za podmienok ustanovených zákonom. Ide o právo na právnu pomoc,\nžiadny článok ústavy ani Dohovoru však nezakotvuie právo na bezplatnú právnu pomoc. Odporca je\npresvedčený, že svojim rozhodnutím žiadnym spôsobom nezasahuje do práva navrhovateľa na právnu\npomoc, či na prístup k súdu, čo potvrdzujú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR (II. US 60/08, II. ÚS\n253/2013-24).\nPoukázal na to, že účelom zákona č. 327/2005 Z. z. nie je poskytovať ochranu podnikateľskému\nprostrediu, resp. majetku obchodných spoločností, ale chrániť a poskytovať právnu pomoc fyzickým\nosobám v materiálnej núdzi a výnimočne osobám (aj právnickým) za splnenia podmienky, že ide o vec,\nkde poskytnutie právnej pomoci je celospoločensky žiaduce. Aplikácia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005\nZ. z. má výlučne fakultatívny charakter, preto je na úvahe odporcu, či uvedené ustanovenie využije a\naké postupy pri vyhodnocovaní jednotlivých prípadov zvolí, pričom už z formulácie § 5b ods. 6 zákona\nč. 327/2005 Z. z. je zrejmé, že nejde o inštitút pravidelný, ale o výnimočný, kde musia existovať osobitné\nokolnosti odôvodňujúce poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Riaditeľka Centra po posúdení žiadosti\nnavrhovateľa dospela k záveru, že u navrhovateľa takéto osobitné okolnosti odôvodňujúce využitie tohto\ninštitútu zistené neboli. Skutočnosti, z ktorých pri tomto posúdení vychádzala ako aj úvaha, ktorou sa\nriadila, sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n\nMal za to, že žiadosť navrhovateľa o právnu pomoc bola riadne posúdená, čoho výsledkom bolo\nrozhodnutie o nepriznaní nároku na právnu pomoc, ktoré obsahuje podrobné odôvodnenie tohto\nvýroku. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní považoval za nedôvodné. Na základe uvedených\nskutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozhodnutie krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade\ns § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 31.05.2017 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1\na 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania\nprávnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej\npomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, na účely tohto zákona je\nprávnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s\nuplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach,\nvrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v\nkonaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov\ns tým spojených.\nPodľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a\npotreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady\nrozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré\nnespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn 3805/2014KaKE, R. z. 36777/2014 zo dňa 26.06.2014, ktorým v zmysle ustanovenia § 5b ods. 6 zákona o\nposkytovaní právnej pomoci nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.\nNapadnuté rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že riaditeľka centra v zmysle ustanovenia § 5b ods.\n6 zákona o poskytovaní právnej pomoci rozhodla, že nesúhlasí s úhradou peňažných prostriedkov z\nprostriedkov centra na účely poskytnutia právnej pomoci v právnej veci žiadateľa s tým, že žiadateľ\nnespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení, preto\nodporca rozhodol tak, že žiadateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci.\nPrávne závery odporcu si osvojil krajský súd, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe\ndokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a v ich\nvzájomnej súvislosti je nutné konštatovať, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie\nnároku na právnu pomoc navrhovateľovi ako právnickej osobe. Krajský súd zhode s odporcom vyjadril\nnázor, že v predmetnom prípade sa nejedná o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia\nprístupu k spravodlivosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej\npomoci.\n\nOdvolanie navrhovateľa voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa bolo založené na námietke nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, nerešpektovania zásad správneho konania, nemajetnosti navrhovateľa a\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Navrhovateľ tiež namietal odňatie možnosti\nkonať pred súdom a legislatívnu dieru v súvislosti s oslobodením od súdnych poplatkov.\nOdvolací súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ\nžiadosťou zo dňa 24.10.2013 (doručenou odporcovi dňa 28.10.2013) požiadal o ustanovenie právneho\nzástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice okolie, sp. zn. 12Cb/71/2001 vo veci podania mimoriadneho opravného prostriedku voči rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/37/2013-682 zo dňa 27.08.2013, na ktorú odporca reagoval listom\nzo dňa 28.10.2013, v ktorom dal navrhovateľovi do pozornosti, že zo zákona o poskytovaní právnej\npomoci vyplýva, že môže poskytovať právnu pomoc len fyzickým osobám, preto nemohol rozhodnúť o\nposkytnutí právnej pomoci právnickej osoby a vyhovieť tak navrhovateľovej žiadosti.\nDňa 12.03.2014 bola odporcovi doručená opätovná žiadosť navrhovateľa zo dňa 07.03.2014 o\nustanovenie zástupcu (doplnená podaním zo dňa 01.04.2014), ktorou sa navrhovateľ domáhal o\nustanovenie zástupcu z radov advokátov.\nPrejednávaná vec bola pred rozhodnutím odporcu v zmysle ustanovenia § 5b ods. 6 zákona o\nposkytovaní právnej pomoci postúpená riaditeľke odporcu na posúdenie, či sa v danej právnej veci jedná\no vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. Riaditeľka odporcu po\npreštudovaní návrhu kancelárie odporcu a stanoviska rady k návrhu na úhradu peňažných prostriedkov\nna účely poskytnutia právnej pomoci z prostriedkov odporcu rozhodla o neudelení súhlasu s úhradou\npeňažných prostriedkov z prostriedkov odporcu na účely poskytnutia právnej pomoci v právnej veci\nnavrhovateľa.\nNa podklade uvedeného rozhodnutia riaditeľky centra zo dňa 02.06.2014 rozhodol odporca v právnej\nveci navrhovateľa napadnutým rozhodnutím o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.\nZ rozhodnutia odporcu je odvolaciemu súdu zrejmé, že vydal rozhodnutie o nepriznaní nároku na\nposkytovanie právnej pomoci až potom, čo obdržal rozhodnutie riaditeľky o nesúhlase s aplikáciou\nustanovenia § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci v právnej veci navrhovateľa.\nV súvislosti s rozhodnutím riaditeľky centra zo dňa 02.06.2014 považuje odvolací súd za dôležité\nuviesť, že samotné rozhodnutie okrem konštatovania, že riaditeľka po dôkladnom preštudovaní návrhu\nkancelárie a stanoviska rady k návrhu rozhodla o nesúhlase s postupom v zmysle ustanovenia § 5b ods.\n6 zákona o poskytovaní právnej pomoci obsahuje už len podpis riaditeľky centra, avšak opis skutkového\na právneho stavu, opis skutočností podstatných pre posúdenie návrhu a nesúhlasné stanovisko členov\nrady s uvoľnením prostriedkov centra na účely poskytnutia právnej pomoci navrhovateľovi (4 členovia\nrady neodporučili úhradu peňažných prostriedkov, 1 člen rady úhradu peňažných prostriedkov odporučil\na 1 člen rady sa nevyjadril) vyplývajú z pripojeného záznamu o posúdení návrhu kancelárie odporcu\nriaditeľkou odporcu, čo považuje odvolací súd za postačujúce na zachovanie zákonnosti postupu\nriaditeľky odporcu pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 5b ods. 6 zákona o\nposkytovaní právnej pomoci.\nZákon o poskytovaní právnej pomoci umožňuje priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci aj v\nprípadoch, kedy na to nie sú splnené zákonom stanovené podmienky, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvšak v takýchto prípadoch zastáva názor, že i v prípade „zákonnej výnimky“ reprezentovanej možnosťou\nposkytnúť právnu pomoc podľa ustanovenia § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci, musí\nbyť s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek ľubovôli a v snahe dosiahnuť vydávanie preskúmateľných rozhodnutí\nrozhodnutie odporcu aspoň v minimálnej miere odôvodnené. Žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci\nmá zákonné právo poznať dôvod, pre ktorý mu bola odopretá bezplatná, resp. takmer bezplatná\nprávna pomoc, pričom bez náležitého odôvodnenia je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné.\nUvedené však neplatí v prejednávanom prípade, kedy odporca jasne, určito a zrozumiteľným spôsobom\nzdôvodnil, aké boli dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci (stručný opis skutkového\nstavu; citácia príslušných zákonných ustanovení; v rámci vlastného právneho zdôvodnenia dostatočná\nidentifikácia konania, v ktorom sa žiada ustanovenie právneho zástupcu; označenie navrhovateľom\npredložených dôkazov; poukaz na rozhodnutie riaditeľky odporcu a zhodnotenie prijatých právnych\nzáverov), preto odvolací súd v predmetnej otázke v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie\n\nnapadnutého rozhodnutia odporcu. V súvislosti s uvedeným odvolací súd dáva do pozornosti, že\nodporca bol viazaný rozhodnutím riaditeľky odporcu, a teda nemohol v rozpore s rozhodnutím riaditeľky\nodporcu priznať navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.\nVo svetle uvedeného odvolací súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne, keď napadnuté\nrozhodnutie odporcu potvrdil. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne\nskutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje. Navyše odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje také právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu,\npreto vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľa ako nedôvodné.\nVzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu s poukazom na § 250l\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nOdvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,Eur podľa položky 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992\nZb. ako poplatníkovi, ktorý podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní\nnebol úspešný (§ 2 ods. 4 zákona). Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania a predovšetkým na\nskutočnosť, že navrhovateľ v konaní nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, bolo potrebné\npotvrdiť rozhodnutie krajského súdu aj v tejto časti.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím\n§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), pretože navrhovateľ v tomto konaní nemal úspech a odporca nemá na\nich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sp/31/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}