{"guid": "5576f07f-b215-4c1b-a094-10651162bd5b:285b8782-4f36-4be1-98f1-d6ff01975b9d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200763.1", "spisova_znacka": "9So/69/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/69/2015 z 26. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2017, sp. zn. 9So/69/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200763.1", "identifikacne_cislo": "7014200763", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2017-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/285b8782-4f36-4be1-98f1-d6ff01975b9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200763.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200763.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200763.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/69/2015\n7014200763\n26. 07. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:7014200763.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa:\nS. N., nar. XX.septembra XXXX, bytom U. č. XXX, W., právne zastúpeného Mgr. Jankou Krakovskou,\nadvokátkou so sídlom Čajakova č. 1, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.\n29.augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 10377-18/2014-BA zo dňa 10.júna\n2014, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22.decembra 2014, č.k.\n4Sp/15/2014-23, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22.decembra 2014, č.k.\n4Sp/15/2014-23, p o t v r d z u j e .\nII. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 22.decembra 2014, č.k. 4Sp/15/2014-23, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo\n10377-18/2014-BA z 10.júna 2014, ktorým podľa § 88 ods. 3,\n§ 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona\nč. 461/2003 Z.z. rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok\nna zmenu sumy úrazovej renty.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z administratívneho spisu odporkyne mal krajský súd preukázané,\nže na základe hlásenia choroby z povolania, vystaveného Klinikou pracovného lekárstva a klinickej\ntoxikológie Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach zo dňa 21.mája 2012 bola navrhovateľovi\nzistená choroba z povolania s dátumom jej prvého zistenia dňom 17.októbra 2011. Právoplatným\nrozhodnutím č. 35164-2/2012-BA z 13.augusta 2012 odporkyňa podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi úrazovú rentu od\n17.októbra 2011\ndo 31.októbra 2011 v sume 230,00 eur, od 1.novembra\n2011 v sume 475,20 eura mesačne a od 1.januára 2012 úrazovú rentu zvýšila na 490,00 eur mesačne,\npričom výška úrazovej renty bola určená vzhľadom na 50% mieru poklesu schopnosti na základe\nvyšetrenia na Klinike pracovného lekárstva so záverom o celkovej strate sluchu podľa Fowlera v rozsahu\n64,7%. Navrhovateľ dňa 25.novembra 2011 požiadal o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny\npoklesu pracovnej schopnosti; v konaní o tejto žiadosti bola miera poklesu jeho pracovnej schopnosti\npodľa posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava zo 4.augusta 2014 určená\nnaďalej na 50% na základe ORL vyšetrenia dňa 6.mája 2014 na Klinike pracovného lekárstva, ktoré\npreukázalo celkovú stratu sluchu 71,3% podľa Fowlera ako symetrická porucha sluchu na hornej hranici\nstredne ťažkej nedoslýchavosti.\nNa tom základe odporkyňa dňa 10.júna 2014 vydala\nrozhodnutie číslo 10377-18/2014-BA , ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Po podaní návrhu\nna preskúmanie bol navrhovateľ dňa 26.augusta 2014 posúdený posudkovým lekárom sociálneho\npoistenia\npri ústredí Sociálnej poisťovne so zhodným záverom o poklese pracovnej schopnosti,\n\npričom zohľadnil okolnosť, že navrhovateľ pracoval v plynárenskom priemysle ako montér potrubných\nsystémov na nadmerne hlučnom pracovisku s hladinou zvuku presahujúcou\n85 decibelov\npo viac ako dve tretiny pracovného času. Posudkový lekár v posudku uviedol, že u navrhovateľ je\ndokumentovaná symetrická porucha sluchu oboch uší v hornom pásme stredne ťažkej nedoslýchavosti\n- nie je dokumentovaná ťažká nedoslýchavosť, praktická ani úplná hluchota profesionálneho pôvodu. Pri\nzhodnotení expozičnej doby, straty sluchu a veku navrhovateľa považoval 50% mieru poklesu pracovnej\nschopnosti za naďalej odôvodnenú a preto ju nezmenil. Podľa pracovnej rekomandácie navrhovateľ je\nspôsobilý vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku ako plynár s vylúčením rizika hluku, a to diagnostiku\nplynárenských rozvodov, montáž plynomerov, lokalizáciu únikov plynu na potrubných systémoch ,\nopravu vysokotlakových plynovodov objímkami, atď.\nKrajský súd poukázal na to, že preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa nerozhodovala o vzniku nároku\nna úrazovú rentu, teda o určení, od ktorého dňa mu nárok na úrazovú rentu vznikol. V tejto súvislosti\nuviedol, že zmenu rozhodnutia o priznaní úrazovej renty č. 35164-2/2012-BA z 13.augusta 2012 mohol\nnavrhovateľ dosiahnuť iba na základe opravného prostriedku podľa § 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\nKeďže v správnom súdnictve je predmet súdneho prieskumu rozhodnutia odporkyne určený obsahom\npreskúmavaného rozhodnutia a odporkyňa rozhodnutím č.10377-189/2014-BA z 10.júna 2014 rozhodla\nlen o nároku na zvýšenie úrazovej renty a v konaní podľa § 89 ods. 4 zákona\nč. 461/2003\nani nebola oprávnená zaoberať sa otázkou vzniku nároku na úrazovú rentu a túto otázku ani opätovne\nneposudzovala.\nPoukázal tiež na to, že podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z. chorobou z povolania je porucha\nsluchu z hluku, pri ktorej táto porucha u poškodených mladších\nako 30 rokov dosahuje najmenej\n40%, pri poškodených nad 30 rokov sa táto hranica zvyšuje za každé dva roky o 1% až do dosiahnutia\n50.roku veku, odkedy už musí prevyšovať 50% (poradové číslo 38 zoznamu chorôb z povolania) .\nTvrdenie navrhovateľa o 100% poklese pracovnej schopnosti krajský súd nepovažoval za dôvodné.\nPoukázal na to, že napriek zvýšeniu celkovej straty sluchu podľa Fowlera na 71,3% podľa vyšetrenia\nzo dňa 6.mája 2014 v porovnaní s vyšetrením v januári 2012 (64,7% podľa Fowlera) posudkový lekár\npri určení 50% miery poklesu pracovnej schopnosti vykonávať prácu plynára nezohľadňoval iba celkovú\nstratu sluchu, ale aj rozsah pracovnej doby počas ktorej bol vystavený nadmernému hluku (približne\n50% pracovnej doby) a vek navrhovateľa, pričom konštatoval, že navrhovateľ je spôsobilý vykonávať\nprácu plynára na pôvodnom pracovisku s vylúčením rizika hluku a podrobne špecifikoval jednotlivé\nvhodné pracovné činnosti. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že by u neho došlo k úplnej strate schopnosti\nvykonávať prácu v zaradení „plynár\".\nZa nedôvodnú krajský súd považoval námietku, že odporkyňa si v preskúmavanom rozhodnutí zamieňa\nposudzovanie podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. s postupom podľa\n§ 88 tohto zákona. Pokiaľ\nodporkyňa citovala obsah posudku z 26.mája 2014, v ktorom posudkový lekár konštatoval, že zistená\ncelková strata sluchu je na hornej hranici stredne ťažkej nedoslýchavosti a nedosahuje úroveň ťažkej\nnedoslýchavosti a nejde ani o praktickú ani o úplnú hluchotu, túto citáciu krajský súd považoval len za\nzhodnotenie intenzity straty sluchu navrhovateľa v dôsledku choroby z povolania, a nie za posudzovanie\npoklesu pracovnej schopnosti podľa kritérií rozhodných pre posudzovanie invalidity.\nZa nedôvodnú krajský súd tiež považoval námietku navrhovateľa, že poruchu sluchu bolo potrebné\nklasifikovať nielen podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH-10, ale aj podľa MKF - medzinárodnej\nklasifikácie funkčnej schopnosti, dizability a zdravia, keďže MKF je určená pre meranie zdravotného\npostihnutia na individuálnej a populačnej úrovni, na meranie stupňa dizability, posudzovania zdravotnej\nspôsobilosti na prácu, posudzovanie potrieb vo vzdelávaní, predpisovaní a preplácaní zdravotníckych\nprostriedkov pre účely zdravotných poisťovní, pre zisťovanie zdravotného stavu ako podkladu pre\nposúdenie vo veciach dávok a služieb sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a na štatistické účely\npre hodnotenie zdravotného stavu.\nZ uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné\n\nso zákonom.\n\nRozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že svoj nárok\njednoznačne špecifikoval v uplatnení nároku predloženom odporkyni, keďže uviedol, že nárok na\ndoplatok uplatňuje z dôvodu nesprávne použitého denného vymeriavacieho základu. Hoci mu odporkyňa\n\nrozhodnutím z 13.augusta 2012 úrazovú rentu priznala, pri určení jej výšky a denného vymeriavacieho\nzákladu vychádzala nesprávne z rozhodujúceho roku 2010, hoci on má chorobu z povolania priznanú\nod roku 2012.\nNamietol, že súd sa nezaoberal tvrdeným rozdielom v dátumoch priznania choroby z povolania\n(17.októbra 2011 a 21.mája 2012, ktoré súvisia s právnym posúdením. Z hľadiska ustanovenia § 112\nzákona č. 461/2003 Z.z. nie je správna ani úvaha krajského súdu, že odporkyňa v konaní o zvýšení\nsumy úrazovej renty už nebola oprávnená zaoberať sa otázkou vzniku nároku na úrazovú rentu a\njej výškou a túto otázku ani neposudzovala. Krajský súd pochybil, keď skonštatoval, že sa mohol\nzaoberať iba otázkou, či došlo k zmene - zvýšeniu poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s chorobou z\npovolania dokumentovanou už hlásením choroby z povolania. Za nesprávny považuje aj záver krajského\nsúdu ohľadom MKF- Medzinárodnej klasifikácie funkčných schopností, keďže Ministerstvo zdravotníctva\nzaujalo stanovisko, že na posudzovanie poškodenia sluchu hlukom z profesionálnych príčin nemožno\nstriktne aplikovať všeobecné kritériá pre hodnotenie straty sluchu prijaté WHO.\nNavrhovateľ ďalej namietol, že odporkyňa sa riadne nevysporiadala s otázkou zostávajúcej pracovnej\nschopnosti, pričom aj pracovná rekomandácia nezohľadňuje požiadavky na vzdelanie a kvalifikáciu\nnavrhovateľa ako plynárenského robotníka.\nTiež namietol, že vzhľadom na potrebu lekárskeho posúdenia v súlade s teóriou „dôjdenia\" bol pre\nposúdenie nároku na úrazovú rentu rozhodujúci deň vydania lekárskeho posudku o zdravotnom stave z\n21.mája 2012, ktorý je dátumom priznanej choroby z povolania v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 576/2004\nZ.z.\nNavrhovateľ u svojho zamestnávateľa pracovať nemôže, pričom má určený iba 50% pokles pracovnej\nschopnosti.\nZ uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nodporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n\nkrajského súdu zmenil, rozhodnutie\n\nOdporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľa nemožno vyhovieť.\nChoroba z povolania podľa zákona o sociálnom poistení je choroba uznaná príslušným zdravotníckym\nzariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe\nč. 1 (§ 8 ods.\n2 zákona č. 461/2003 Z.z.)\nPodľa Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania dátum prvého zistenia\nchoroby z povolania - poruchy sluchu z hluku (položka č. 38 prílohy č. 1 k zákonu č.461/2003 Z.z.) je\n17.október 2011 a choroba z povolania mu bola priznaná dňom 21.mája 2012.\nNebolo sporné, že o žiadosti navrhovateľa o úrazovú rentu odporkyňa rozhodla právoplatným\nrozhodnutím z 13.augusta 2012.\nZ administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ okrem vyplneného tlačiva\n„Žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu poklesu pracovnej schopnosti, doručenej odporkyni\ndňa 28.novembra 2013 tým istým dňom doručil odporkyni aj list, ktorým opakovane uplatnil nárok na\ndoplatok úrazovej renty z dôvodu, že denný vymeriavací základ má byť určený z roku 2011, keďže mu\n\nchoroba z povolania bola priznaná dňa 21.mája 2012. Z obsahu podaní navrhovateľa (§ 186 ods. 3\nzákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že sa domáha nielen zvýšenia úrazovej renty z dôvodu vyššej miery\npoklesu pracovnej schopnosti ( § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), ale súčasne sa v zmysle § 112\nzákona č. 461/2003 Z.z. spätne domáha aj priznania úrazovej renty od vzniku nároku „v správnej výške\",\nteda z denného vymeriavacieho základu z rozhodujúceho roku 2011.\nPodľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje\ninak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok\nna dávku a\nnárok na výplatu dávky.\nDávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe\npísomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej\npoisťovne ( § 184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.).\nPodľa § 184 ods. 5 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive\nurčenom Sociálnou poisťovňou.\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že žiadosť o dávku, resp. o zmenu vo výške dávky sa podáva\npredovšetkým na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. V prípade, že Sociálna poisťovňa potrebné\ntlačivo neurčila, je však potrebné vychádzať aj z obsahu neformálnej žiadosť; takým prípadom je aj\nžiadosť o spätné zvýšenie úrazovej renty z dôvodu, že podľa názoru žiadateľa táto dávka bola priznaná\nv nesprávnej výške.\nObsah neformálnej žiadosti, hoci pripojenej k tlačivu žiadosti, ktorého zaslanie si v správnom konaní\nod žiadateľa vyžiadala Sociálna poisťovňa (v danom prípade k žiadosti o prehodnotenie výšky úrazovej\nrenty z dôvodu zmeny pracovnej schopnosti) je rozhodujúci aj pre posúdenie žiadosti ako celku a v\nkonaní o nej sa Sociálna poisťovňa musí vysporiadať so všetkými uplatnenými nárokmi, nielen s nárokom\nvyplývajúcim z tlačiva, vydaného Sociálnou poisťovňou.\nV tejto súvislosti však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že s otázkou zmeny výšky denného\nvymeriavacieho základu a rozhodujúceho obdobia podľa § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. sa Sociálna\npoisťovňa vysporiadala v inom správnom konaní, a to v rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej\npoisťovne číslo 10377-15/2004-BA z 5.marca 2014 , v ktorom poukázala na to, že rozhodné obdobie\na teda aj denný vymeriavací základ boli už posúdené a zhodnotené v konaní o žiadosti o priznanie\núrazovej renty z 26.júna 2012, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne\nč. 35164-2/2012-BA z 13.augusta 2012. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach č.k. 6Sp/21/2014-42 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 9So/141/2015 z 26. júla 2017. V uvedenom rozsudku najvyšší súd uviedol: „Pokiaľ žalobca tvrdil,\nže Sociálna poisťovňa v právoplatnom rozhodnutí o priznaní úrazovej rente určila denný vymeriavací\nzáklad nesprávne a z toho dôvodu mala postupovať podľa\n§ 112 zákona č. 461/2003 Z.z., toto\njeho tvrdenie odvolací súd nepovažoval za relevantné.\nV zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň, od ktorého sa zistila choroba\nz povolania. Zákon o sociálnom poistení, účinný od 1.januára 2004 teda pre určenie rozhodujúceho\nobdobia na určenie denného vymeriavacieho základu stanovil deň prvého zistenia choroby z povolania,\na nie až deň, od ktorého došlo k 40% poklesu pracovnej schopnosti (§ 88 ods. 1). Je preto irelevantné\nodvolávanie sa žalobcu na to, že pred 1.januárom 2004 bol podľa predchádzajúcich právnych predpisov\naplikovaný iný postup pri určovaní náhrad za škodu spôsobenú chorobou z povolania. Postup podľa §\n112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. by preto bol opodstatnený len v prípade, ak by žalobca preukázal\ninú výšku vymeriavacích základov v roku 2010, rozhodnú pre určenie denného vymeriavacieho základu\nna účely jeho úrazovej renty. Takú skutočnosť však žalobca nepreukázal, ani netvrdil.\"\nPredmetom rozhodnutia odporkyne č.10377-18/2014-BA z 10.júna 2014 bol teda iba nárok na zvýšenie\núrazovej renty z dôvodu zvýšenia miery poklesu pracovnej schopnosti.\nPodľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať\ndoterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len \"pokles pracovnej\nschopnosti\") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n\nPokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh\nuvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo\nv priamej súvislosti\ns plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti\nsa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena\nvo vývoji pracovnej schopnosti. (§ 88\nods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.).\nLekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti\n(§ 153 ods. 4 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.).\nZ lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne z 26.augusta\n2014 vyplýva, že posudkový lekár zohľadnil dosiahnuté vzdelanie navrhovateľa (SPTŠ Michalovce,\nodbor mechanizátor) a najmä skutočnosť, že ako plynár pracoval od roku 1990 a od roku 2000 do\npriznania choroby z povolania ako plynoinštalatér, a že podľa prevádzkového poriadku s posúdením\nrizika pri práci s expozíciou hluku, ktorý bol vypracovaný pracovnou zdravotnou službou ŽNsP Bratislava\nbolo meraniami zistené opakované prekročenie dolných akčných hodnôt expozície. Z lekárskeho\nvyšetrenia vyplýva, že navrhovateľ okrem poruchy sluchu trpí aj ďalšími zdravotnými ťažkosťami. V\ncelkovom posudku uviedol, že u navrhovateľa je dokumentovaná symetrická porucha sluchu oboch uší\nv hornom pásme stredne ťažkej nedoslýchavosti - nie je však dokumentovaná ťažká nedoslýchavosť,\npraktická ani úplná hluchota profesionálneho pôvodu. Pri zhodnotení expozičnej doby, straty sluchu a\nveku navrhovateľa považoval 50% mieru poklesu pracovnej schopnosti za naďalej odôvodnenú a preto\nju nezmenil. Podľa pracovnej rekomandácie navrhovateľ je spôsobilý vykonávať prácu na pôvodnom\npracovisku ako plynár s vylúčením rizika hluku, a to : diagnostiku plynárenských rozvodov, montáž\nplynomerov, lokalizáciu únikov plynu na potrubných systémoch, opravu vysokotlakových plynovodov\nobjímkami, atď.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že odporkyňa sa riadne nevysporiadala s otázkou zostávajúcej pracovnej\nschopnosti, pričom aj pracovná rekomandácia nezohľadňuje požiadavky na vzdelanie a kvalifikáciu\nnavrhovateľa ako plynárenského robotníka, túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.\nNavrhovateľ nenamietal, že by vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, nemohol vykonávať žiadne z\nodporúčaných zamestnaní plynára s vylúčením rizika vystavenia hluku. Rozhodujúce je, že je schopný\nvykonávať prácu plynárenského robotníka s vylúčením rizika hluku. Taktiež nie je rozhodujúce, že nie\nje zamestnaný.\nZa nedôvodnú považoval aj odvolací súd námietku, že mal byť posudzovaný podľa Medzinárodnej\nklasifikácie funkčných schopností. Navrhovateľ trpí chorobou z povolania - poruchou sluchu z hluku.\nPodľa správy z vyšetrenia na Klinike pracovného lekárstva\na klinickej toxikológie dňa 6.mája\n2014 celková strata sluchu podľa Fowlera je 71,3%.\nNejde o praktickú ani úplnú hluchotu.\nPosudkový lekár ústredia vyhodnotil pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť plynárenského\nrobotníka (§ 88 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.) na základe objektívneho nálezu z\nodborného vyšetrenia dňa 6.mája 2014, pričom jeho záver nie je v rozpore s týmto odborným nálezom,\nje logický a presvedčivý.\nZ uvedených dôvodov aj odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ ku dňu vydania rozhodnutia\nodporkyne nepreukázal také zhoršenie choroby z povolania, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie miery\npoklesu pracovnej schopnosti. Rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom a preto\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku podľa § 246 ods.\n1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., lebo navrhovateľ v\nodvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}