Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/186/2015 z 25. 7. 2017
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2017, sp. zn. 9So/186/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200720.1
Najvyšší súd | 9So/186/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:7014200720.1 | 2017-07-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 88 zákona č. 461/2003 Z. z., § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 88 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 272 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., OSP, § 250 OSP, § 250 ods. 2 písm. c) OSP, § 250 ods. 1 písm. k) OSP, § 224 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/efec63ad-cb42-43bd-a4e0-1f7dda694997
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200720.1
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/186/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200720
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200720.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa: O.
T., bytom D., D. č. XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o
úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24.02.2015, č. k.
5Sp/27/2014-15, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24.02.2015, č. k.
5Sp/27/2014-15, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne č. 22832-2/2014-BA z 19.03.2014 z r u š u j
e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 24.02.2015, č. k. 5Sp/27/2014-15 potvrdil rozhodnutie odporkyne č.
22832-2/2014-BA z 19.03.2014, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v
dôsledku pracovného úrazu dňa 24.03.2009, nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), pretože po datovanom úraze pri ktorom utrpel zlomeninu
spánkovej kosti a zakrvácanie do mozgu, má pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
odporkyne a preto ho ako zákonné potvrdil. K tomuto záveru dospel po preskúmaní administratívneho
spisu, v ktorom sa nachádza celý rad medicínskych záverov analyzujúcich vykonané vyšetrenia o
zdravotnom stave navrhovateľa. Konštatoval, že podľa posudkov posudkových lekárov, vrátane posudku
posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Košiciach zo dňa 18.03.2014, nebol
navrhovateľovi určený pokles pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z. z. z. dôvodu, že u navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu
zdravotného stavu. Posudky posudkových lekárov (aktuálne z 26.05.2014) považoval krajský súd za
dostatočné a presvedčivo odôvodnené a osvojil si ich záver, že zlomeniny kostí hlavy, ktoré boli
preliečené sú zhojené bez následkov a prípadné neskoré následky poškodenia po stabilizácii nebránili
vykonávať tú istú prácu u zamestnávateľa a teda nie je možné konštatovať zhoršenie - progresiu ťažkostí
v súvislosti s pracovným úrazom utrpeným 24.03.2009.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že súd neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie reálnych skutočností
a odstránenie rozporov, ktoré sú podľa názoru navrhovateľa medzi závermi posudkových lekárov a
vyjadreniami odborných lekárov. Vytkol súdu, že v tejto súvislosti nenariadil ním navrhnuté znalecké
dokazovanie a v tom vidí príčinu nedostatočného zistenia skutočného stavu veci.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojom stanovisku a navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Podľa § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo
choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len
"pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.
Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s
plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles
pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.
Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od
zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý
mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002
vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o úrazovej rente
navrhovateľa podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.
Z obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 24.03.2009 utrpel pracovný
úraz pri plnení pracovných úloh. Navrhovateľ po ukončení PN (18.11.2009) bol zaradený na pôvodné
pracovné zaradenie bez zmien popisu pracovnej funkcie (1.9.2007, 1.6.2009 a 1.4.2011). Podľa
lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zo dňa 25.11.2009 bol navrhovateľ v plnom rozsahu
spôsobilý na výkon prác (správca budovy - údržbár) u zamestnávateľa VSH Development, s.r.o. Košice,
kde bol zamestnaný od 14.5.2007 do 30.6.2011; pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť dohodou
a následne bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Od 29.11.2012 je poberateľom invalidného
dôchodku (§ 71 ods. 1 zákona)s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou (MPSVZČ) 50%. Pre invaliditu boli ako rozhodujúce zdravotné postihnutie
označené choroby nervového systému, postihnutie mozgu, stavy po cievnych mozgových príhodách s
poruchou koordinácie a chôdze (začlenené do kapitoly VI, odd. A pol. 9 písm. b) prílohy č. 4 zákona).
Navrhovateľ sa žiadosťou z 21.11.2013 domáhal u odporkyni priznania úrazovej renty pre poškodenie
zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 24.3.2009. Odporkyňa rozhodnutím č. 22832-2/2014-
BA z 19.03.2014 zamietla jeho žiadosť s poukazom na záväzný podklad - posudok zo dňa 18.3.2014
vypracovaný posudkovým lekárom odporkyne, v zmysle ktorého miera poklesu pracovnej schopnosti
navrhovateľa sa rovná 0%. Následky postihnutia nervového systému (ľahké organické zmeny CNS,
venózny angióm v pravej mozočkovej hemisfére, atrofia mozočkových hemisfér), ktoré boli posudzované
a zohľadnené na účely invalidity posudková lekárka vylúčila s progresiou ťažkostí a v príčinnej súvislosti
s pracovným úrazom, teda s utrpenou zlomeninou čelových kostí vpravo lebo túto považovala za zhojenú
bez následkov.
Z právnej úpravy konania vo veciach sociálneho poistenia, upravenej v tretej časti zákona č. 461/2003
Z. z. je zrejmé, že správne orgány sú
povinné postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol skutočný stav zistený presne a úplne a
za týmto účelom zaobstarávajú aj potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňujú
správne orgány rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť
znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok.
Zo správy neurológa A.. K. z 30.11.2012 a 24.1.2013 vyplýva, že u navrhovateľa pretrváva nález z
roku 2012, ktorá bola charakterizovaná ako „ťažká ataxia cerebellárneho typu, potenciovaná difúznymi
zmenami supratentoriálnymi multifaktoriálnej etiológie (vaskulárne, poúrazové) s odkazom na NMR
nález. Motorika pacienta a koordinácia sú výrazne deficitné, preto nemôže vykonávať pôvodnú profesiu
- práce vo výške nie sú možné. Podľa doterajšieho priebehu a nálezov ide o stav trvalý“. Uvedené nálezy
v posudku z 18.3.2014 nie sú zmienené a ani vyhodnotené.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval posudky posudkových lekárov za úplné a presvedčivé.
Dospel k záveru, že odporkyňa napadnuté rozhodnutie vydala na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, preto rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.
V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa
súdnym znalcom z príslušného odboru (neurológ), pričom je potrebné posúdiť a presvedčivo odôvodniť,
či poškodenie zdravotného stavu navrhovateľa popísaného v lekárskom posudku z 30.11.2012,
24.1.2013 a 18.3.2014 (prípadne z 26.5.2014 vypracované k invalidite) je alebo nie je v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom z roku 2009, resp. od kedy a či môže vplývať a ako na pokles schopnosti
navrhovateľa vykonávať pôvodné povolanie. Až na tom základe odporkyňa vo veci znovu rozhodne,
pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ v
konaní úspech mal, avšak žiadne trovy si nevyčíslil a ani zo spisu žiadne trovy mu nevyplývajú, preto
mu súd žiadne nezohľadnil.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.