{"guid": "944986a5-422d-4628-9dfa-263fc04e5150:2f7b23c2-2122-4eff-b899-fd5b5ede3eb6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200667.1", "spisova_znacka": "10Sžo/1/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/1/2016 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 10Sžo/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200667.1", "identifikacne_cislo": "7014200667", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-86", "nazov": "§ 86 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-86", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84", "nazov": "§ 84 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-84"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-86", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-85", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-84"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f7b23c2-2122-4eff-b899-fd5b5ede3eb6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200667.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200667.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200667.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/1/2016\n7014200667\n27. 02. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:7014200667.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. I. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom\nV., právne zastúpeného JUDr. Martinou Rodákovou, advokátkou, so sídlom Humenská 21, 040 11\nKošice, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného\nzboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - pokutových blokov ev. č. 0378632, 0378633,\n0378634, 0378635, 0378636 a 0378637, série E zo dňa 8. apríla 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/157/2014-50 zo dňa 25. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/157/2014-50\nzo dňa 25. septembra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým uznesením zastavil podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.), konanie o žalobe na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného - pokutových blokov č. 0378632, 0378633, 0378634, 0378635,\n0378636 a 0378637, série E zo dňa 08.04.2014 o uložení pokuty v sume 120 € v blokovom konaní na\nmieste. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca nevyužil svoje právo na začatie správneho konania\no priestupku, keďže nepožadoval, aby s ním bolo vedené riadne konanie o priestupku. Uviedol, že\nzačatie správneho konania iniciuje priestupca, pokiaľ nie je spokojný s ukončením veci v blokovom\nkonaní. Žaloba žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,\nnakoľko žalobca nevyužil opravné prostriedky v správnom konaní, ktoré zákon pripúšťa, a preto sa teraz\nnemôže domáhať súdnej ochrany. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na svoju predošlú judikatúru.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,\npretože konanie bolo zastavené a krajský súd nezistil splnenie podmienok na náhradu trov konania\npodľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby\nnapadnuté uznesenie krajského súdu zmenil tak, že zruší predmetné rozhodnutie žalovaného - pokutové\nbloky alebo, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca považuje uznesenie krajského súdu za nesprávne, vydané na podklade nedostatočne a\nnesprávne zisteného skutkového stavu. V dôsledku zaujatia nesprávnych a mylných právnych názorov\npovažuje žalobca napadnuté uznesenie za rozhodnutie vydané aj na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci ako aj v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a judikatúrou Ústavného súdu SR\na Európskeho súdu pre ľudské práva.\nV odvolaní žalobca namietal rovnaké skutočnosti ako v podanej žalobe a naviac k veci uviedol, že krajský\nsúd nesprávne posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou aj z dôvodu, že nevenoval náležitú pozornosť\n\ndôvodom, pre ktoré sa žalobca v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. domáhal preskúmania rozhodnutia\nvydaného správnym orgánom v celom rozsahu a vyslovenia nezákonnosti predmetného rozhodnutia\nako aj jeho zrušenia. Krajský súd sa tak podľa názoru žalobcu vôbec nezaoberal dôvodmi žaloby.\nZa najzávažnejšie pochybenie krajského súdu považuje však žalobca, že si krajský súd nesprávne,\nnavyše v rozpore s judikatúrou, vyriešil právnu otázku, či rozhodnutie o pokute vydané v skrátenom\nblokovom konaní môže byť predmetom preskúmavacieho konania. Žalobca s prihliadnutím na ním\nspomenutú judikatúru vytýka krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci, keď dospel k názoru,\nže žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, a to s\nodôvodnením, že žalobca nevyužil v správnom konaní opravné prostriedky. Naopak, podľa názoru\nžalobcu v predchádzajúcej judikatúre súdy jednoznačne objasnili a legitimizovali možnosť súdneho\nprieskumu rozhodnutí vydaných v blokovom konaní.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že plne súhlasí a stotožňuje sa s napadnutým uznesením\nkrajského súdu, považuje ho za správne a zákonné. Odvolanie žiada zamietnuť a napadnuté uznesenie\npotvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja\nods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nNajvyšší súd sa už s problematikou preskúmateľnosti rozhodnutí vydaných v blokovom konaní zaoberal\na v súvislosti s touto problematikou odvolací súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Sžd/22/2011 zo dňa 28.02.2012 a sp. zn. 1Sžd/32/2011 zo dňa 24.04.2012, v ktorých vyslovil\nnasledujúce právne názory:\n„20. Na prvom mieste musí Najvyšší súd vyriešiť základnú otázku, či je možné rozhodnutiu vydanému\nv blokovom konaní priznať nárok na súdnu ochranu garantovanú najmä prostredníctvom čl. 46\nÚstavy Slovenskej republiky. Je nepochybné, že zákonodarca včlenil do priestupkového konania\npopri rozkaznom konaní aj inštitút blokového konania ako autonómny spôsob riešenia zodpovednosti\njednotlivca za porušenie administratívnoprávnych predpisov prostredníctvom konania upraveného\npredovšetkým ustanoveniami § 84 až 86 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej na účely tohto\nrozsudku tiež „zákon č. 372/1990 Zb.“).\n21. V zmysle zásady logického výkladu argumentum a minori ad maius uvedené ustanovenia zák. č.\n372/1990 Zb. implicitne nepripúšťajú subsidiárny účinok zvyšných ustanovených obsiahnutých v III. časti\n(Konanie o priestupkoch) zák. č. 372/1990 Zb. na blokové konanie, tzn. autonómny charakter blokového\nkonania sa s výnimkou zásady subsidiarity (§ 51), ustanovení o príslušnosti (§ 52 až 57), objasňovania\npriestupkov (§ 58 až 60) a priestupkových exempcií (§ 66), potvrdzuje.\n22. V súvislosti s takto načrtnutým charakterom blokového konania Najvyšší súd musí zdôrazniť,\nže hlavným úmyslom zákonodarcu pri navrhovaní mechanizmu riešenia priestupku prostredníctvom\nblokového konania (teleologická metóda výkladu právnej normy) je\n1. uprednostnenie dohody o vine a sankcii medzi orgánom verejnej moci (§ 86) a domnelým páchateľom\npriestupku, ktorá vychádza\n1.1. z vedomého a súčasne prejaveného presvedčenia tohto páchateľa, že vie,\n1.1.1. čoho sa svojim konaním dopustil, a že\n1.1.2. bude sankciovaný iba prostredníctvom pokuty (väčšinou v nižšej sadzbe),\n2. pred zdĺhavejším procesom s nutnosťou vykonať dokazovanie s možným ústnym pojednávaním,\ndoručovaním relevantných listín účastníkom vrátane písomného a odôvodneného rozhodnutia s\npripustením práva na riadne a mimoriadne opravné prostriedky,\n3. pričom nejde o návrhový priestupok (§ 84 ods. 5).\n\nPodľa § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom\nkonaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2)\nzaplatiť.\n....\n23. Je nepochybné, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada. Koncentračná\nzásada je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové\ntvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania, ale iba do jeho začatia.\nKoncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave, a uvedená\nriadnosť sa spája s presvedčením páchateľa, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom\ntakéhoto skutku a že je ochotný priznať si svoje zavinenie.\nOprávnenosť koncentračnej zásady a najmä striktné stanovenie časového limitu, aby sa jednotlivec\npriamo na mieste rozhodol, či zvolí spôsob existujúcej situácie formou blokového konania alebo\nklasického priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť\npriestupkového konania a tiež pedagogicky motivovať účastníkov konania uvedomením si svojich chýb.\n24. Hore načrtnutý charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní. Súhlas\npáchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech\ndohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty\npriestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky), vrátane posúdenia\ncharakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa a riadnosti uloženej sankcie\nprostredníctvom pokuty.\nPráve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť blokového konania, lebo\npochybnosti o uvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku, riadneho zistenia skutkového\nstavu vrátane osoby páchateľa tvoria v zmysle § 76 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. zákonné prekážky na\nďalšie pokračovanie priestupkového konania.\n....\n25. Ďalej je nutné spomenúť, že blokové konanie je založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto\nprípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva (napr. Hendrych, D. a kol., Správne\nprávo, všeobecná časť, 6. vydanie, str. 237 a nasl.) zaraďuje do skupiny verejnoprávnych zmlúv.\nVerejnoprávnymi zmluvami je potom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony, ktoré\nzakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou stranou\nje vždy subjekt správneho práva.\nPráve zrozumiteľný prejav vôle páchateľa vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak\nfyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), po uvedomení si svojej právnej situácie\na po zvážení právnych možností a s nimi spojených výhod a nevýhod (bod č. 22 a 23), tzn. realizácia\npráva výberu z dvoch zákonných foriem konania, je hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a\nsankcii a pre riadne začatie blokového konania oprávneným správnym orgánom.\n26. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenou na súhlase páchateľa je to, že ústny\nprejav páchateľa správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah hore uvedenej\nústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak úradným potvrdením o\ntom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je alebo pokutový blok\nalebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú.\n....\n28. Následne logickým dôsledkom absencie zápisnice, absencie odôvodnenia na pokutovom bloku ako\naj hore uvedenej koncentračnej zásady (bod č. 23.) je to, že zákon prostredníctvom ustanovenia § 84\nnepripustil možnosť správnych opravných prostriedkov.\n.........\n29. Otázku súdneho prieskumu rozhodnutí o priestupku zákon č. 372/1990 Zb. rieši iba prostredníctvom\nustanovenia § 83, ktoré vzhľadom na svoje zaradenia do systematiky právneho predpisu, tzn. mimo\nčasť označenú ako blokové konanie, sa na prieskum pokutových blokov v zmysle § 83 ods. 2 zák. č.\n372/1990 Zb. (implicitne: zakotvenie nesplniteľnej podmienky) nevzťahuje.\n........\n30. Ústava Slovenskej republiky umožňuje prostredníctvom čl. 51 ods. 1, aby zákonodarca vymedzil,\nresp. obmedzil prieskumnú pôsobnosť správneho súdnictva. Avšak z čl. 46 ods. 2 veta druhá ústavy\nnado všetku pochybnosť vyplýva záver (výkladové pravidlo čl. 152 ods. 4 ústavy), že žiadne rozhodnutie\nsprávneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd (či už hmotnoprávnej alebo procesnej povahy)\nz právomoci správneho súdnictva nesmie byť vylúčené.\n\n..........\n33. Na základe uvedených zistení ako aj právnych záverov môže Najvyšší súd v súlade s čl. 152 ods. 4\nústavy vysloviť právny názor, že ani čl. 46 ods. 2, ani iné články ústavy nebránia tomu, aby sa v správnom\nsúdnictve nepreskúmavali rozhodnutia o priestupku riadne vydané v blokovom konaní.\n34. Súčasne je však nutné pri hore uvedenom právnom názore zdôrazniť podmienku riadnosti (tzn.\nlegálnosti a legitímnosti) blokového konania. Preto, ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu\nalebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne\nopodstatnené pochybnosti o riadnosti rozhodnutia vydaného v blokovom konaní, je jeho povinnosťou\ntento prieskum vykonať.“\nZ vyššie uvedených záverov je podľa názoru odvolacieho súdu nutné si osvojiť právny názor, že\nzákonodarca absolútne nevylúčil súdny prieskum rozhodnutí o priestupku vydaných v blokovom konaní,\na tento názor bol aj v citovanom rozsudku najvyššieho súdu jasne vyslovený.\nPo preskúmaní súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, odvolací súd\nkonštatuje, že krajský súd v napadnutom uznesení vôbec neposúdil námietky žalobcu uplatnené v\nžalobe, pre ktoré sa domáhal preskúmania rozhodnutia vydaného žalovaným, a to, že pokutové bloky\nneboli opatrené žiadnou pečiatkou a že z pokutových blokov ani nevyplývalo, ktorý orgán v blokom\nkonaní rozhodnutie vydal.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôvodu, že žalobca nevyužil všetky prípustné\nopravné prostriedky v konaní o priestupku, nemôže sa domáhať súdneho prieskumu rozhodnutí\nvydaných v blokom konaní. Z uvedeného dôvodu krajský súd konanie zastavil bez toho, aby sa zaoberal\nžalobnými námietkami žalobcu, čím je napadnuté uznesenie krajského súdu nepreskúmateľné pre\nnedostatočné odôvodnenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní krajský súd vec opätovne rozhodne, pričom sa musí náležite vysporiadať so\nšpecifickými námietkami žalobcu vznesenými v žalobe i v odvolaní.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/157/2014", "guid": "8746c949-0ab2-4708-ae67-26bcc4bdefa7:dca2a395-0a2e-4e89-a605-0d54f623cf40", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}