{"guid": "d2f5c486-e093-4ff8-a813-3b5f86b3f79b:d1a8f91d-0d15-4555-99f2-0aafce6e9695", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200607.1", "spisova_znacka": "10Sžo/86/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/86/2016 z 29. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2017, sp. zn. 10Sžo/86/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200607.1", "identifikacne_cislo": "7014200607", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 2 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-17", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1a8f91d-0d15-4555-99f2-0aafce6e9695", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200607.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200607.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200607.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/86/2016\n7014200607\n29. 11. 2017\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2017:7014200607.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. v právnej veci žalobcu\nF. P., bytom F., právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Nám. sv. Egídia 93,\n058 01 Poprad, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812\n72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-23/2014 zo dňa\n17. marca 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/59/2014-36 zo\ndňa 23. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/59/2014-36 zo dňa 23.\nmarca 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-P-23/2014 zo dňa 17.03.2014, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Okresného riaditeľstva policajného\nzboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN-ODI2-P-8/2013 zo dňa\n10.01.2014.\nKrajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa,\nako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne\norgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia\nsú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol podľa názoru krajského súdu dostatočne zistený\nskutkový stav a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil.\nTieto zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal\nso všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\nVychádzajúc z dôkazov vykonaných v správnom konaní, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo i v ich\nvzájomnej súvislosti považoval krajský súd za dostatočne preukázané, že žalobca priestupok, ktorý mu\nbol kladený za vinu tak, ako bol špecifikovaný v napadnutých rozhodnutiach, spáchal.\nZ vykonaných dôkazov, ako aj z vyjadrenia žalobcu samého, rovnako, ako aj zo znaleckého posudku\nvypracovaného v priebehu správneho konania na základe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa\nvyplýva, že žalobca nedodržal za vozidlom pred ním idúcim továrenskej značky Seat Cordoba bezpečnú\n\nvzdialenosť, toto chcel ďalej predchádzať, pričom vodič, idúci pred ním sa ešte nestihol zaradiť po\npredchádzaní do svojho jazdného pruhu, v dôsledku čoho do neho žalobca narazil predným pravým\nrohom svojho vozidla do ľavej zadnej časti vozidla Seat Cordoba. Tento do záznamu o podaní vysvetlenia\nspísaného dňa 18.12.2012 Okresným dopravným inšpektorátom v Starej Ľubovni jednoznačne uviedol,\nže po predídení vozidla Seat Ibiza sa vodič vozidla Seat Cordoba zaradil vpravo, že ho chcel predísť v\nmierne ľavotočivej zákrute, avšak tento si zrezal zákrutu a prešiel s vozidlom za stredovú čiaru asi na\nšírku kolies. Žalobca sa zľakol, pribrzdil, dostal sa na krajnicu na štrk ľavými kolesami ku zvodidlu a snažil\nsa vyjsť späť na cestu, pričom ho vyhodilo z krajnice a narazil pravým predným rohom vozidla do zadnej\nľavej časti vozidla Seat Cordoba. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že tento išiel vyššou rýchlosťou,\nako vozidlo, ktoré išlo pred ním a že v dôsledku jeho manévra došlo k nárazu a stretu týchto dvoch\nmotorových vozidiel takým spôsobom, ako bol prezentovaný v znaleckom posudku Ing. H.. Uvedené\njednoznačne vyplýva aj zo znaleckého posudku.\nK námietke žalobcu, týkajúcej sa procesného pochybenia správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti\ns neakceptáciou jeho práva na zastupovanie, v zmysle ktorej žalobca tvrdil, že správne orgány konali len\ns jedným jeho zástupcom a druhého zvoleného zástupcu úplne opomenuli a neumožnili mu vyjadriť sa\nk navrhovaným a vykonaným dôkazom, tohto ani nepredvolali na žiadne ústne prejednanie priestupku\na nedoručovali mu žiadne procesné rozhodnutia, ani rozhodnutia vo veci samej, krajský súd uviedol,\nže v administratívnom spise sa nachádzajú dve plné moci, ktoré žalobca udelil na zastupovanie v\npredmetnom konaní, pričom jedna bola udelená dňa 13.02.2013 advokátskej kancelárii Beňo & partners,\ns. r. o. a táto je generálnou plnou mocou, druhá plná moc bola udelená až následne dňa 26.04.2013 a\ntouto bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu F. E., a to konkrétne na zastupovanie pri prejednaní\npriestupku na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ v Spišskej Novej Vsi. Vychádzajúc z ust. § 17\nods. 1 zákona o správnom konaní s poukazom na ust. § 51 zákona o priestupkoch účastníci konania, ich\nzákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého\nsi zvolia. Z výkladu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že účastník správneho konania môže byť\nzastúpený iba jedným zástupcom. V danom prípade zástupcom, ktorému bola skôr udelená plná moc\nje advokátska kancelária Beňo & partners, s. r. o., ktorej bola udelená všeobecná plná moc a ktorej\nzástupca bol prítomný pri všetkých úkonoch, ktoré boli v priebehu správneho konania realizované a\nrovnako mu boli doručované všetky písomnosti, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu. Vzhľadom\nna uvedené táto námietka žalobcu je nedôvodná.\nK ďalšej procesnej námietke, vznesenej žalobcom v podanej žalobe v súvislosti s nevydaním uznesenia\no ustanovení znalca krajský súd uviedol, že správny orgán prvého stupňa ustanovil v predmetnej veci\nznalca po tom, čo bolo zrušené jeho prvotné rozhodnutia o priestupku zo dňa 26.07.2013, kde bola\nsprávnemu orgánu prvého stupňa výslovne odvolacím správnym orgánom uložená povinnosť nariadiť\nvo veci znalecké dokazovanie. Rozhodnutie o ustanovení znalca bolo vydané dňa 01.10.2013 tak, ako\nto vyplýva z obsahu spisového materiálu, z ktorého zároveň nevyplýva, žeby bolo doručené zástupcovi\nžalobcu. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že právnemu zástupcovi žalobcu bola doručená kópia\nznaleckého posudku, ku ktorému tento mal možnosť sa vyjadriť, pričom znalec bol na návrh žalobcu\nvypočutý aj na poslednom ústnom pojednávaní dňa 10.01.2014, kde mu zo strany právneho zástupcu\nžalobcu boli kladené otázky, ako to vyplýva zo zápisnice z uvedeného dňa. Nevyplýva z nej, žeby\nzo strany žalobcu bola voči ustanovenému znalcovi vznesená námietka zaujatosti v zmysle platnej\nprávnej úpravy, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť. Krajský súd považoval nedoručenie rozhodnutia o\nustanovení znalca právnemu zástupcovi žalobcu za procesnú vadu, ktorá však vzhľadom na okolnosti\nvyššie uvedené nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. Krajský súd zároveň nevidel dôvod, prečo\nby žalobcovi malo byť umožnené klásť znalcovi otázky pred podaním znaleckého posudku. Úloha\nbola znalcovi stanovená správnym orgánom v rozhodnutí o ustanovení znalca, táto bola znalcom\nsplnená a premietnutá do obsahu znaleckého posudku, v závere ktorého znalec zodpovedal na všetky\notázky uložené mu správnym orgánom a žalobcovi bolo umožnené sa k záverom tohto znaleckého\nposudku vyjadriť. V tomto smere bol postup správneho orgánu podľa názoru krajského súdu v súlade\ns ustanovením § 34 zákona o správnom konaní.\nZ obsahu zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10.01.2014 jednoznačne vyplýva, že žalobca a\njeho právny zástupca boli v priebehu tohto pojednávania oboznámení s úplným obsahom spisového\nmateriálu a že im bolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Rovnako k tejto námietke zaujal\nžalovaný stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Aj tento postup krajský súd hodnotí ako súladný\ns ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní.\n\nK námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci s poukazom na\nexistenciu dvoch znaleckých posudkov s diametrálne odlišnými závermi s tým, že správny orgán\nnevykonal žiadne ďalšie dokazovanie na odstránenie týchto rozporov a neodôvodnil náležitým\nspôsobom tento svoj postup, krajský súd uviedol, že ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, tento reagoval na obsahovo zhodnú námietku žalobcu vznesenú v podanom\nodvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a to tým spôsobom, že do pozornosti dal\nskutočnosť, že znalec z odboru cestná doprava Ing. H. sa v znaleckom posudku č. 53/2013 zaoberal\nvšetkými námietkami, ktoré mu určil správny orgán a správnosť tohto znaleckého posudku potvrdzujú\nvýpovede účastníkov, ako aj samotného žalobcu a rovnako uvedené vyplýva z obsahu priestupkového\nspisu. Ku znaleckému posudku Ing. J. J.. 238/2013 uviedol, že tento neriešil priebeh dopravnej nehody,\nani analýzu nehodového deja, uvedený priebeh nehodového deja nepodložil žiadnym výpočtom a\ntento nekorešponduje ani s jednou verziou účastníkov konania alebo svedka, pričom je v rozpore aj\ns výpoveďou žalobcu v zápisnici o podaní vysvetlenia, kde tento uvádza, že sa zľakol, začal brzdiť,\nzišiel mimo vozovku vľavo, chcel sa dostať na cestu, vyhodilo ho a narazil do zadnej časti vozidla\nSeat Cordoba. Poškodenie vozidla pri takomto priebehu zodpovedá dokumentovanému poškodeniu\nvozidiel a keďže žalobca pred nehodou brzdil, zišiel mimo vozovku a tým, že nedodržal dostatočný\nodstup pred ním idúcim vozidlom, došlo ku kolízii vozidiel. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán\ndruhého stupňa sa zaoberal uvedenou námietkou žalobcu a k tejto zaujal aj jednoznačné stanovisko,\nktoré má oporu v obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že\nznalec Ing. H. bol prítomný na ústnom pojednávaní dňa 10.01.2014, ktoré bolo vykonané za prítomnosti\nžalobcu a jeho právneho zástupcu a tomuto zo strany právneho zástupcu boli kladné otázky, na ktoré\nznalec odpovedal. V súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu v priebehu pojednávania dňa\n23.03.2016 krajský súd ešte uviedol, že za znalecký posudok ako dôkazný prostriedok v predmetnej\nveci je potrebné považovať posudok Ing. H., ktorý bol vypracovaný na základe rozhodnutia správneho\norgánu prvého stupňa, pričom znalecký posudok Ing. J., ktorý bol vypracovaný na základe objednávky\nžalobcu je potrebné považovať za listinný dôkaz. To, že sa správne orgány zaoberali aj obsahom tohto\nposudku a tento ako dôkaz aj vyhodnotili s prihliadnutím na ďalšie dôkazy vykonané v správnom konaní\nvyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré je logické\ntým, že tieto nepovažovali za potrebné uvedeného znalca v konaní vypočuť. Preto ani túto námietku\nnebolo možné akceptovať.\nSankcia za predmetný priestupok bola žalobcovi uložená v súlade s § 22 ods. 2 písm. c) zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pričom\nsprávne orgány výšku tejto sankcie aj náležitým spôsobom v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch\nodôvodnili. V tejto časti žalobca napadnuté rozhodnutie ani nenamietal.\nZ uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného i\nprvostupňového orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nžalobcom podanú žalobu zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu\nnepriznal.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalobca odvolanie odôvodnil rovnakými skutočnosťami ako už uviedol v administratívnom\nkonaní ako aj v podanej žalobe.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na stanovisku vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí,\nako aj na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Je toho názoru, že žalobca sa dopustil\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby\nnapadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj\nrozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho\norgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán\nako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 23.03.2016.\nOdvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup\nnebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 29.11.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno\nuložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) vodič je povinný za vozidlom idúcim\npred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo,\nak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.\nPodľa § 15 ods. 5 písm. b) zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať, ak by sa nemohol\nbezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda\nalebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\n\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného\ninšpektorátu Spišská Nová Ves, ako prvostupňovým správnym orgánom, č. p. ORPZ-SN-ODI2-P-8/2013\nzo dňa 10.01.2014 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, pretože svojim konaním porušil\nustanovenie § 17 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej\npremávke tým, že dňa 19.11.2012 v čase o 7.00 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Citroën\nGrand Picasso EČ Q. po ceste č. I/77 km 16.300 v smere Ružbašská Miľava - Nižné Ružbachy, kde\npredchádzal motorové vozidlo továrenskej značky Seat Ibiza EČ Q. s označením Charita, ktoré v tom\nčase už bolo predchádzané pred ním idúcim motorovým vozidlom továrenskej značky Seat Cordoba EČ\nQ., ktoré viedol vodič F. B., pričom vodič - žalobca nedodržal za týmto vozidlom bezpečnú vzdialenosť a\ntoto chcel ďalej predchádzať, ale vodič F. B. sa ešte nestihol zaradiť po predchádzaní do svojho jazdného\npruhu a v dôsledku toho vodič - žalobca narazil pravým predným rohom svojho vozidla do ľavej zadnej\nčasti vozidla Seat Cordoba, ktoré po náraze odhodilo zadnou časťou vpravo mimo cesty do priekopy,\notočilo sa o 180°, následne prešlo na ľavú stranu, kde narazilo do zvodidla a tak ostalo stáť na ceste.\nVozidlo Citroën v dôsledku tejto zrážky sa dostalo do šmyku, ktorý vodič - žalobca nezvládol a zišiel mimo\ncesty vpravo do priekopy, kde narazil do svahu a prevrátil sa na ľavý bok vozidla. Pri dopravnej nehode\nnedošlo k zraneniu osôb a požitie alkoholických nápojov u vodičov nebolo zistené. Hmotná škoda na\nvozidlách bola odhadnutá na sumu cca 8000 eur. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch\nuložil žalobcovi pokutu vo výške 250 eur a podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch ho zaviazal aj na\nnáhradu trov konania vo výške 16 eur.\nNa odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-23/2014-P zo dňa\n17.03.2014 prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení konštatoval,\nže skutok sa stal tak, ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a tvrdenia a námietky, ktoré žalobca\nuviedol v odvolaní, žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené a obranu žalobcu považuje za účelovú, v\nsnahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa\nkrajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania\na okruhu účastníkov) sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom\nrozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v\nadministratívnom spise.\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe\nktorých krajský súd rozhodol.\nPo preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil s názorom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach\nsprávnych orgánov ako aj s názorom krajského súdu a má za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je\nuvedené v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu.\nŽalobca pri predchádzaní motorového vozidla Seat Ibiza, ktoré v tom čase už bolo predchádzané pred\nním idúcim motorovým vozidlom Seat Cordoba, nedodržal za týmto vozidlom bezpečnú vzdialenosť a\ntoto chcel ďalej predchádzať, ale vodič vozidla Seat Cordoba sa ešte nestihol zaradiť po predchádzaní\ndo svojho jazdného pruhu a v dôsledku toho vodič - žalobca narazil predným rohom svojho vozidla do\nľavej zadnej časti vozidla Seat Cordoba, ktoré po náraze odhodilo zadnou časťou vpravo mimo cesty\ndo priekopy, otočilo sa o 180°, následne prešlo na ľavú stranu, kde narazilo do zvodidla a tak ostalo stáť\n\nna ceste. Vozidlo žalobcu sa v dôsledku tejto zrážky dostalo do šmyku, ktorý vodič - žalobca nezvládol\na zišiel mimo cesty vpravo do priekopy, kde narazil do svahu a prevrátil sa na ľavý bok vozidla.\nOdvolací súd má za preukázané, že žalovaný v správnom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie,\nna ktoré v podrobnostiach odkazuje, a ktoré dostatočne preukazujú skutočnosť, že žalobca spôsobil\ndopravnú nehodu, nesplnil si svoje povinnosti dané mu zákonom o cestnej premávke a tým sa dopustil\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch na zodpovednosť, za ktoré v zmysle\n§ 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti. Príčinou vzniku dopravnej nehody bolo\nnedodržanie dostatočného pozdĺžneho odstupu vodiča - žalobcu za pred ním idúcim vozidlom (§ 17 ods.\n1, § 15 ods. 5 písm. b) zákona o cestnej premávke).\nPri hodnotení dvoch rozporných znaleckých posudkov správne orgány uviedli, prečo sa priklonili k\nznaleckému posudku Ing. H. a nie k znaleckému posudku Ing. J.. Ing. H. sa vo svojom znaleckom\nposudku zaoberal totiž všetkými námietkami, ktoré mu určil správny orgán a správnosť tohto posudku\npotvrdzujú aj svedecké výpovede účastníkov, ako aj samotného žalobcu a tiež skutočností vyplývajúce\nz administratívneho spisu. Naopak znalecký posudok Ing. J. neriešil priebeh dopravnej nehody, ani\nanalýzu nehodového deja, znalecký posudok nepodložil žiadnym výpočtom a tento nekorešponduje ani\ns jednou verziou výpovedí účastníkov konania. Odvolací súd tak uvádza, že oba znalecké posudky boli\nvyhodnotené a dostatočne odôvodnené, prečo sa správne orgány priklonili práve k znaleckému posudku\nIng. H..\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v časti uloženia sankcie je odvolací súd názoru,\nže výšku sankcie žalovaný dostatočne odôvodnil v súlade s § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. Žalovaný\npri ukladaní sankcie prihliadal aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, a preto uložil žalobcovi pokutu\nna dolnej hranici zákonom určenej sadzby bez uloženia zákazu činnosti.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami\nodvolateľa sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nNajvyšší súd má za preukázané, že priestupok sa stal tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí\nžalovaného, a preto sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý žalobu o\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnú zamietol.\nS poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219\nods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/59/2014", "guid": "0bd178d9-5b88-4102-a990-b68f54c6827b:70a6bb9f-ca24-453b-b6ce-a58a984150d8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}