{"guid": "01984ea4-1761-414e-8f90-680ee7c7c336:73b1f67d-dd65-4dd7-8b7a-4962021c3119", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200362.1", "spisova_znacka": "5Sžo/247/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/247/2015 z 28. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2017, sp. zn. 5Sžo/247/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200362.1", "identifikacne_cislo": "7014200362", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-117.odsek-1", "nazov": "§ 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-117.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-117", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73b1f67d-dd65-4dd7-8b7a-4962021c3119", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200362.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200362.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200362.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/247/2015\n7014200362\n28. 02. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:7014200362.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Občianske združenie ZA ŠTADIÓNOM,\nso sídlom Za štadiónom 12, Košice, IČO: 42 101 476, právne zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK &\npartners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kmeťova 24, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad\nKošice, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP-2014/00092 zo dňa 10. februára 2014, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/43/2014-53 zo dňa 24. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/43/2014-53 zo dňa 24.\nseptembra 2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/43/2014-53 zo dňa 24. septembra\n2015 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OVBP-2014/00092\nzo dňa 10.02.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č.\nA/2013/06855-34/I/SEL zo dňa 09.12.2013. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1\nO.s.p., tak že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 608,81 eur\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. Rozhodnutím č. A/2013/06855-34/I/SEL zo dňa 09.12.2013 Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré\nmesto ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „správny poriadok“) žalobcovi nepriznal postavenie účastníka stavebného konania\nvo veci povolenia stavby - Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice - na\npozemkoch parc.č. 5598/33 až 5598/45 a 5598/1 v k.ú. M. (evidovaných v registri „C“) pre stavebníka\nLokomotíva, a.s., Čermeľská cesta 1, Košice.\n3. Žalobca vo svojej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým\nmalo dôjsť k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR ako aj\npráva na objektívne a nestranné rozhodovanie. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia mala spočívať\npredovšetkým v nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalovaný a prvostupňový orgán na správne\nzistený skutkový stav aplikovali nesprávny právny predpis. Konkrétne správne orgány aplikovali výlučne\nustanovenie stavebného zákona, pričom vôbec neprihliadli na Aarhuský dohovor. Žalobca zdôraznil, že\npodľa čl. 2 bodu 4 a 5 tohto dohovoru spĺňa podmienky postavenia verejnosti, ale aj zainteresovanej\nverejnosti, ktorá by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia.\nŽalobcovi vyplýva postavenie účastníka stavebného konania z čl. 6 ods. 4 a čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako aj prvostupňový orgán znemožnili žalobcovi účasť\nv stavebnom konaní, čím môže dôjsť k zmareniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nDohovoru o základných ľudských právach a slobodách. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie C-240/09 a C-103/88, z ktorých vyplýva, že prvostupňový orgán a žalovaný boli\n\npovinní aplikovať vnútroštátne predpisy len do takej miery, aby neodporovali ustanoveniam európskeho\npráva a predovšetkým boli výkladom procesného práva týkajúceho sa postavenia účastníkov konania\npovinní zabezpečiť aplikáciu európskeho práva.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný ale aj prvostupňový orgán sa pri rozhodovaní\no nepriznaní účastníctva žalobcu v stavebnom konaní zaoberali aj aplikáciou Aarhuského dohovoru,\nkeď žalobcovi objasnil postup akým sa verejnosť zúčastňuje na verejných prerokovaniach v súlade s\nAarhuským dohovorom cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Stavba - Výstavba\nubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice - nepodliehala povinnému posudzovaniu\nvplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon EIA“) a preto žalobcovi nemohlo byť podľa\n§ 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona s poukazom na ustanovenie § 24 a § 27 zákona EIA priznané\nprávo účastníka konania.\n5. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukazujúc na definíciu účastníka stavebného konania v zmysle\n§ 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a ustanovenia § 24 - § 27 zákona EIA, ktorým boli do\nprávneho poriadku Slovenskej republiky prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej\núnie na vykonávanie Aarhuského dohovoru konštatoval, že žalobca spĺňa kritéria verejnosti v zmysle\nAarhuského dohovoru a z tohto dôvodu, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy venoval vybaveniu\nžiadosti žalobcu potrebnú pozornosť. Krajský súd svoj záver oprel aj o rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011, v ktorom vyslovil záver, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru síce nemá priamy účinok v práve Európskej únie, avšak prináleží vnútroštátnemu súdu, aby\nposkytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie\nsprávneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej miere v súlade s čl. 9\nods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Európskej\núnie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v\nrámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom únie v oblasti životného prostredia.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že žalobcu je potrebné považovať za verejnosť v zmysle Aarhuského\ndohovoru.\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcovi náhradu trov konania neprizná. V dôvodoch\nodvolania uviedol, že vo veci rozhodovania o účastníctve žalobcu v stavebnom konaní postupovali tak\nžalovaný ako aj prvostupňový orgán v súlade s ustanoveniami stavebného zákona, pričom prihliadali aj\nna Aarhuský dohovor. Zdôraznil, že ustanovenie čl. 6 ods. 1 písm. a/ tohto dohovoru sa uplatní vo vzťahu\nčinnostiam uvedeným v Prílohe I, v ktorej sú jasne definované činnosti s možným vplyvom na životné\nprostredie. V bode 20 dohovoru je uvedené, že pri akejkoľvek činnosti neuvedenej v bodoch 1-19 je podľa\nvnútroštátneho práva zabezpečená účasť verejnosti v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné\nprostredie. Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice nie je stavbou, ktorú by\nbolo možné zaradiť do zoznamu činností uvedených v čl. 6 ods. 1 písm. a/ a jeho Prílohy I v bodoch 1-19\na preto ju vyhodnocoval s prihliadnutím na zákon EIA. Keďže predmetná stavba nepodliehala povinnému\nposudzovaniu v zmysle zákona EIA, žalobcovi nemohlo byť priznané postavenie účastníka v stavebnom\nkonaní. Záverom uviedol, že v stavebnom konaní sa povoľovala stavba definovaná ako stavba nebytovej\nbudovy podľa ustanovenia § 43c ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pričom túto stavbu nepovoľoval\nšpeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona v rámci integrovaného povoľovania podľa\nzákona č. 39/2013 Z.z. a ani orgán ochrany prírody a jej činnosť nie je uvedená v Prílohe I k čl. 6\ndohovoru.\n7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zrekapituloval žalobné dôvody s tým, že svoju argumentáciu doplnil o\nvýklad čl. 3 Aarhuského dohovoru v zmysle implementačného sprievodcu k dohovoru, v zmysle ktorého\nsa za predpisy z oblasti životného prostredia považujú aj také, ktoré nejakým spôsobom súvisia s\nochranou životného prostredia, keď ako príklady sú uvedené aj urbánne plánovanie, environmentálne\ndane, kontrola používania odpadov, chemických látok, využívanie prírodných zdrojov a znečisťovania\nvodnou dopravou. Žalobca sa stotožnil so záverom krajského súdu o potrebe vyvodzovať účastníctvo\nv stavebnom konaní z čl. 9 ods. 3 a čl. 6 ods. 4 dohovoru a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.\n9. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n10. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n11. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n12. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n13. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho\norgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorým podľa § 250j ods.\n2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OVBP-2014/00092 zo dňa 10.02.2014, ktorým\npotvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č. A/2013/06855-34/I/SEL zo dňa\n09.12.2013. Uvedeným rozhodnutím Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré mesto podľa § 14 ods.\n1 správneho poriadku žalobcovi nepriznal postavenie účastníka stavebného konania vo veci povolenia\nstavby - Výstavba ubytovania pre športovcov apartmánového typu, Košice - na pozemkoch parc.č.\n5598/33 až 5598/45 a 5598/1 v k.ú. M. (evidovaných v registri „C“) pre stavebníka Lokomotíva, a.s.,\nČermeľská cesta 1, Košice s odôvodnením, že predmetná stavba nepodlieha povinnému posudzovaniu\nvplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA, s tým, že pri stavbách, ktoré nepodliehajú povinnému\nposudzovaniu vplyvov na životné prostredie, posúdenie ochrany zložiek životného prostredia patrí do\nkompetencie dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré konajú vo veci podľa § 126 stavebného zákona\nv spojení s § 140a a § 140b stavebného zákona.\n15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd konštatoval nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s otázkou\núčastníctva žalobcu v stavebnom konaní vychádzal krajský súd z definície účastníka stavebného\nkonania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie\nodkazuje na zákon EIA, ktorým boli do právneho poriadku Slovenskej republiky transponované na\núčely vykonávania Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25.06.1998\npredovšetkým smernica 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 26.05.2003, ktorou sa\nzabezpečuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného\nprostredia, krajský súd dospel k záveru, že žalobca ako občianske združenie založené okrem iného aj\nza účelom kontroly a analýzy stavebných činnosti z hľadiska dodržiavania predpisov so zameraním na\nochranu životného prostredia a rešpektovania územného plánu Mesta Košice - Sever spĺňa postavenie\n\nzainteresovanej verejnosti, na základe čoho konštatoval: ,,Pretože Slovenská republika je viazaná\nspomínanou medzinárodnou zmluvou, je nepochybné, že žalobcovi patrí v predmetnom stavebnom\nkonaní postavenie účastníka konania. Súd je toho názoru, že v záujme korektného prístupu orgánu\nverejnej správy riadnemu vybaveniu žiadosti verejnosti na rozhodovacom procese v záležitostiach\nživotného prostredia bolo potrebné a nevyhnutné, aby tento orgán v rámci svojej organizačnej štruktúry\nvenoval vybaveniu žiadosti občianskeho združenia potrebnú pozornosť.“ V nadväznosti na to vyvodil\nzáver o potrebe priznať žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania v zmysle čl. 9 ods. 3 a čl.\n6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-240/09\nzo dňa 08.03.2011. Na základe takejto argumentácie sa krajský súd nestotožnil s tvrdením žalovaného,\nže predmetná výstavba nepodlieha povinnému posudzovaniu podľa zákona EIA.\n16. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n17. Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a znamená právo\núčastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi\nodníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce\nvyužiť možnosť opravného prostriedku. V rozsudku totiž nebolo zrozumiteľným spôsobom uvedené,\nakými úvahami bol krajský súd pri rozhodovaní v danej veci vedený. Nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa čl. 1\nods. 1 Ústavy SR a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo\nslobody, o ktorých sa koná. Bez náležitého odôvodnenia nie je možné preskúmať správnosť právneho\nposúdenia veci.\n18. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v.Turecko - rozsudok z 29.\nseptembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z\nprincípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania,\na to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to\njednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s\nnimi vyporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto\npostup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a\nznamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho\nprávo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené\nv povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n19. Porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami na jeho\nzrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami\ndôsledne neriadil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd svoju argumentáciu o nevyhnutnosti\npriznať žalobcovi postavenie účastníka v stavebnom konaní vyvodil z postavenia žalobcu ako\nzainteresovanej verejnosti, poukazom na viazanosť medzinárodnými zmluvami a požiadavkou\n“korektnosti” pri posudzovaní žiadosti o priznanie postavenia účastníka. Odvolací súd považoval za\npotrebné predovšetkým uviesť, že v predmetnej veci nebolo sporné, či žalobca ako občianske združenie\nzaložené okrem iného aj za účelom kontroly a analýzy stavebných činnosti z hľadiska dodržiavania\npredpisov so zameraním na ochranu životného prostredia a rešpektovania územného plánu Mesta\nKošice - Sever má postavenie zainteresovanej verejnosti v zmysle § 24 písm. d) zákona EIA resp.\nčl. 2 bodu IV. Aarhuského dohovoru. Pokiaľ krajský súd poukazoval na postavenie žalobcu v zmysle\n§ 24 písm. d/ zákona EIA, bolo potrebné vyhodnotiť účastníctvo žalobcu v stavebnom konaní aj v\nnadväznosti na ustanovenie zákona § 26 tohto zákona, upravujúceho zákonný postup a podmienky, za\nktorých môže mať žalobca ako zainteresovaná verejnosť, ktorá má záujem, alebo môže mať záujem na\npostupoch environmentálneho rozhodovania, postavenie účastníka stavebného konania. Z ustanovení\ntohto zákona vyplýva, že žalobca by bol účastníkom stavebného konania, ak by prebehlo konanie\no posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ako zainteresovaná verejnosť by prejavil záujem na\nnavrhovanej činnosti podaním stanoviska, v ktorom by vyjadril svoj záujem o navrhovanú činnosť, čím\n\nby sa zapojil do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Krajský súd v tejto súvislosti síce\npoukázal na § 26 zákona EIA, avšak nezaoberal sa podstatnou skutočnosťou, t.j. že v predmetnej veci\nproces posudzovania vplyvov v zmysle zákona EIA neprebehol, keďže stavba - Výstavba ubytovania pre\nšportovcov apartmánového typu, Košice, ktorá je predmetom povoľovacieho konania bola správnymi\norgánmi vyhodnotená tak, že nemá charakter stavby uvedenej v čl. 6 ods. 1 písm. a/ resp. prílohy\nI dohovoru. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína aj to, že predmetom stavebného konania bolo\nubytovacie zariadenie pre športovcov umiestnené v zastavanom území a na pozemkoch vo výlučnom\nvlastníctve stavebníka. Krajský súd tak pri posudzovaní účastníctva žalobcu v stavebnom konaní\nnevenoval pozornosť ani samotnej povahe stavby a jej možným dopadom na životné prostredie, pričom\nneprihliadol na skutočnosť, že predmetná stavba nepodliehala povoľovaciemu konaniu špeciálnym\nstavebným úradom v rámci integrovaného povoľovania ani povoľovaniu príslušným orgánom ochrany\nprírody. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi možno priznať postavenie účastníka aj\nnapriek absencii posudzovania podľa zákona EIA, bolo jeho úlohou náležite zdôvodniť, na základe\nčoho dospel k tomuto záveru. Krajský súd sa v tejto súvislosti obmedzil iba na citáciu čl. 9 ods. 3 a\nčl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru bez toho, aby uviedol akékoľvek relevantné úvahy, z ktorých by\nbolo možné vyvodiť účastníctvo žalobcu v stavebnom konaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku\ntak evokuje možnosť domáhať sa účastníctva v akomkoľvek stavebnom konaní len z titulu postavenia\nzainteresovanej verejnosti a poukazom na čl. 9 ods. 3 a čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, čo nemožno\npovažovať za súladné s vnútroštátnou právnou úpravou, ale ani cieľmi Aarhuského dohovoru.\n20. Odvolací súd preto musel konštatovať, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočným a\npresvedčivým spôsobom nevysporiadal s otázkou účastníctva žalobcu v stavebnom konaní, keď dospel\nk záveru o potrebe priznať žalobcovi postavenie účastníka konania s poukazom na čl. 9 ods. 3 a čl. 6\nods. 4 Aarhuského dohovoru, bez tohto, aby tento záver náležitým spôsobom zdôvodnil a vyhodnotil\nvo vzťahu k úprave účastníctva v stavebnom konaní v zmysle zákona EIA, pričom neprihliadol ani na\nnámietky žalovaného týkajúce sa povahy stavby, ktorá je predmetom stavebného konania a nezaoberal\nsa ani otázkou závažnosti jej možných vplyvov na životné prostredie.\n21. Vzhľadom k tomu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku vyššie uvedené kritéria zrozumiteľnosti a\npresvedčivosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. nespĺňa, odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa\n§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n22. V ďalšom konaní krajský súd vec znova prejedná a o nej rozhodne, pričom sa bude musieť\npodrobne vyporiadať so žalobnými dôvodmi aj námietkami žalovaného vznesenými v odvolaní a jeho\nnové rozhodnutie musí zodpovedať zákonu vrátane riadneho odôvodnenia rozhodnutia.\n23. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania\n(§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvej O.s.p.).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/43/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}