{"guid": "128d6238-340e-40cb-b7f8-1a06e197fc41:f659e17d-6903-41ab-bc49-43091083e013", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200332.2", "spisova_znacka": "9So/76/2015", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/76/2015 z 29. 3. 2017", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 9So/76/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200332.2", "identifikacne_cislo": "7014200332", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293", "nazov": "§ 293 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/149/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 149/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/149/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/149-1988/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/149/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 zákona č. 149/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/149/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/149-1988/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-82", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-293", "/SK/ZZ/1988/149#paragraf-43", "/SK/ZZ/1988/149#paragraf-44", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f659e17d-6903-41ab-bc49-43091083e013", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200332.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200332.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200332.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/76/2015\n7014200332\n29. 03. 2017\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2017:7014200332.2\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľky: W.\nP., A. nábrežie XX, B., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný\ndôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15.01.2015, č. k.\n6Sd/18/2014-54, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v\n6Sd/18/2014-54 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\n\nKošiciach z 15.01.2015, č. k.\n\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 15.01.2015, č. k. 6Sd/18/2014-54, potvrdil rozhodnutia odporkyne, obe pod\nčíslom XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2013 a zo dňa 25.02.2014 a účastníkom nepriznal právo na\nnáhradu trov konania.\nRozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2013 odporkyňa podľa § 65, § 82 a 293ce zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.\nz.“) priznala navrhovateľke od 11.08.2013 starobný dôchodok v sume 290,80 € mesačne.\nRozhodnutím pod totožným číslom zo dňa 25.02.2014 odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a\n§ 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým\nsa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky..., starobný dôchodok od 01.01.2014 zvýšila\nna sumu 299,60 € mesačne.\nPre nárok na starobný dôchodok nehodnotila obdobie od 01.03.1992 do 28.02.1994 z dôvodu, že\nnavrhovateľka nepreukázala, že by bola pridelená či prijatá na výkon činnosti mimo územia republiky\nčeskoslovenskou organizáciou a v uvedenom období ani nebola zamestnancom takejto organizácie.\nKrajský súd zistil, že navrhovateľka dohodou ukončila pracovný pomer s bývalým zamestnávateľom\n(Poliklinika v nemocnici Košice - Šaca) a v spornom čase od 01.03.1992 do 28.02.1994, nebola\npoistencom na území terajšej Slovenskej republiky; v tejto dobe dobrovoľne (bez dôchodkového\npoistenia) vykonávala zdravotnícke služby na území cudzieho štátu (Lýbia). Z doložených listinných\ndôkazov mal krajský súd za preukázané, že navrhovateľke prácu zdravotnej sestry na Poliklinike\nMISURATA v Lýbii formálne sprostredkovala spoločnosť Polytechna - B.C.S. a.s. Praha . Z vykonaného\nšetrenia nemal preukázané tvrdenie navrhovateľky, že by v Lýbii vykonávala prácu ako expert vyslaný\nčeskoslovenskou organizáciou na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu (§ 43 ods. 1 a § 44\nods.1 vyhl.č. 149/1988 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonával zákon\no sociálnom zabezpečení č. 100/1998 Zb. (platný a účinný v rozhodnom čase). Z uvedených dôvodov\nkrajský súd napadnuté rozhodnutia odporkyne potvrdil a trovy konania nikomu nepriznal.\nRozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že krajský súd\nnezákonným postupom, kedy nedostatočne zistil skutočný stav veci, jej odňal možnosť konať pred\nsúdom a rozhodol v jej neprospech. Podľa navrhovateľky, bolo povinnosťou súdu vykonať kľúčový dôkaz\n\nopakovaným dopytom na sprostredkovateľa práce, za akých podmienok a účelom vykonal nábor a vyslal\nju do Lýbie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľka\nuviedla v odvolaní nepovažuje za opodstatnené, zotrvala na svojich rozhodnutiach a navrhla rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“)\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s citovaným ustanovením sa toto odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez pojednávania v súlade s §\n250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je dôvodné vyhovieť.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o nároku navrhovateľky na\nstarobný dôchodok.\nPri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na §\n219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.\nMedzi účastníkmi bolo sporným započítanie doby činnosti navrhovateľky v Lýbii od 01.03.1992 do\n28.02.1994 pre účely výpočtu starobného dôchodku.\nZ potvrdenia riaditeľa Polikliniky MISURATA so sídlom v Lýbii z 08.03.1994 vyplýva, že navrhovateľka\nna uvedenom mieste vykonávala činnosť zdravotnej sestry v období od 01.03.1992 do 28.02.1994 na\nzáklade pracovnej zmluvy uzavretej s cudzincom. Z obsahu zmluvy s BCS a.s. Praha (poskytovateľ)\na navrhovateľkou (odberateľ) uzavretej dňa 19.08.1991 vyplýva dohoda o vybavení administratívnych\nformalít potrebných pre vycestovanie do zahraničia.\nZo žiadnych predložených listín či výpovedí navrhovateľky nevyplýva, že by v spornom čase bola\npracovníkom v zahraničí a to v tom zmysle, že by bola pracovníkom československých organizácií ako\nobčan ČSR a že by bola pridelená alebo prijatá na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia\nČSR, tak ako to vyplýva pre potreby zápočtu pre nárok na dôchodkové dávky z § 43 ods. 1 vyhl.č.\n149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. v znení platných\núprav. Navrhovateľka vo výpovedi zapísanej do zápisnice odporkyňou (pobočka Košice) dňa 27.11.2013\npotvrdila, že v spornom období nemala uzatvorený pracovný pomer so žiadnym zamestnávateľom na\núzemí ČSR. Odvolací súd iba pripomína, že medzi Lýbiou a Slovenskou republikou nie je uzavretá\nbilaterálna dohoda o sociálnom zabezpečení.\nZ administratívneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že navrhovateľka svojím vlastnoručným podpisom\npotvrdila (na žiadosti o invalidný dôchodok spísaný 18.10.2012 odporkyňou) , že za sporné obdobie\nnebola vyslaná do zahraničia prostredníctvom Polytechny a.s. Praha (neskôr BCS a.s. Praha) a že\nneodvádzala poistné na území terajšej Slovenskej republiky. Z obsahu elektronickej komunikácie o\nzaslanie požadovaných dokladov (ELDZ) zo sporného obdobia (1992 - 1994) archívnou spoločnosťou\nvyplýva, že hľadaný záznam v písomnostiach PZO POLYTECHNA sa nenachádzal. Informácia\n(poznámka) dopytovanej archivárskej spoločnosti o možnom zápočte odpracovaných rokov (a nie\npríjmov) do dôchodku je nad rámec kompetencií tejto spoločnosti a pre daný prípad nie je relevantná.\nZ uvedeného vyplýva, že ako odporkyňa, tak aj krajský súd na účely zistenia dôb poistenia navrhovateľky\nvykonali potrebné dokazovanie. S tvrdením navrhovateľky v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že\nkrajský súd mal opakovane vykonať šetrenie dožiadaním na POLYTECHNA a.s. Praha 1, ktorá podľa\nnej disponuje rozhodujúcim dôkazom o sporných rokoch nemožno súhlasiť.\nNavrhovateľka v konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne netvrdila, že by počas pracovnej činnosti\nzdravotnej sestry v zahraničí odvádzala štátu poplatky v rámci dohody uzavretej s Polytechnou, resp.\nže by ju vyslala československá organizácia. Žiadala iba uznať odpracované roky v Lýbii a tie zohľadniť\nvo výške jej dôchodkovej dávky.\nÚčastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie\ntvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je\nich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 OSP). Každého z účastníkov\nteda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného\nbremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods.\n1). Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným\n\nbremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok\nkonania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí\ndispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť\nk tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti\na označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 OSP). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na\nvykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď §\n120 ods. 1 OSP) a nie účastníkov konania. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, Najvyšší súd toto vyjadril\nuž v R 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok\nlen neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 OSP. K rovnakému záveru\ndospel v R 125/1999, v ktorom uviedol, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované\ndôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie\nmožnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP.\nS poukazom na uvedené v súvislosti s tvrdeným odňatím práva konať pred súdom tým, že súd\nprvého stupňa nevykonal opakovane šetrenie vo veci , ktorú samotná navrhovateľka vylúčila už v\npredchádzajúcej žiadosti o invalidný dôchodok považuje aj odvolací súd za úkon, ktorý by nemal pre\nzávery súdu žiaden význam. Najmä ak z vyššie uvedenej zmluvy s BCS, a.s. Praha vyplýva, že táto\nspoločnosť vybavila pre navrhovateľku iba administratívne formality potrebné pre vycestovanie.\nZa takejto dôkaznej situácie je zrejmé, že navrhovateľka neuniesla bremeno dôkazu o skutočnostiach\nňou tvrdených.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako\nvecne správny potvrdil.\nÚčastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo\nnavrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli zo zákona.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sd/18/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "bf95c26f-5a2e-4a64-ac4d-13a72965f4d8:81d65e33-b801-4450-88cf-06ac49040f07", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8014200369.2", "spisova_znacka": "6Sd/18/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sd/18/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8014200369.2"}], "citovane_v": []}