{"guid": "e758e9df-915b-4f51-90a8-31c6dcb2d9f0:2ccd2ab1-5f55-43f4-a68e-34aeead763ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200273.1", "spisova_znacka": "1Sžf/102/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/102/2015 z 28. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2017, sp. zn. 1Sžf/102/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200273.1", "identifikacne_cislo": "7014200273", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ccd2ab1-5f55-43f4-a68e-34aeead763ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200273.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200273.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200273.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/102/2015\n7014200273\n28. 03. 2017\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2017:7014200273.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci\nžalobcu: ČH HORNETS Košice, IČO: 35 555 661, so sídlom Kvetná č. 1, 044 20 Malá Ida, zast.: JUDr.\nPetrom Beluščákom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Jantárová č. 30, 040 01 Košice, IČO:\n42 319 595, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom\nLazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v\ndaňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. marca\n2015 č.k. 7S/34/2014 - 25, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. marca 2015 č. k.\n7S/34/2014 - 25 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 1100303/1/3856-16320/2014/5305 z 15.01.2014 (ďalej na účely rozsudku len\n„napadnuté rozhodnutie“ - č.l. 5) žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej tiež na účely rozsudku „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Košice (ďalej len na účely rozsudku „správca dane“) č. 9801401/5/4827209/2013/Ora\nzo 04.11.2013 (ďalej tiež na účely rozsudku „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci dane z príjmov.\nPodľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku v znení relevantnom na prejednávanú vec odvolací orgán\nnapadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie\npotvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.\nAk odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo\norgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému\nsubjektu vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby (ďalej na účely rozsudku tiež „daň“) za\nzdaňovacie obdobie 2009 na tom právnom základe, že oproti kvalifikácii príjmu športového klubu z\nprenájmu plôch na reklamu žalobcom pod príjmy, ktoré nespadajú pod predmet dane športového klubu,\ntak správca dane uvedený príjem vyhodnotil v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z\npríjmov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 595/2003 Z.z.“), že spadá\npod zdaňované príjmy.\n\nPodľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku v citovanom znení správca dane v rozhodnutí vydanom vo\nvyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\nPodľa § 12 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú\nzaložení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá\nzisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov\nz členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.\n3. Vyrubenie dane správca dane odôvodnil tým, že vykonaným šetrením v rámci preverenia vyrubenia\ndane za uvedené zdaňovacie obdobie bolo zistené, že žalobca tieto príjmy vykázal v daňovom priznaní\nako položky znižujúce základ dane, čím porušil ustanovenia § 12, § 13 a § 17 zák. č. 595/2003 Z.z.\nPodľa § 13 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení od dane sú oslobodené príjmy\ndaňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo\nktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z činností, ktoré sú\npodnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43; v rozpočtových organizáciách sú od dane\noslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej\nzákladného účelu, a príjmy z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem\npríjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.\nPodľa § 17 ods. 2 písm. a zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení výsledok hospodárenia alebo rozdiel\nmedzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno\npodľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v\nnesprávnej výške.\n4. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu za 1. štvrťrok 2011 s prerokovaním protokolu č.: 9801401/5/413724921/2013/Ora z 10.09.2013,\npričom uvedenou daňovou kontrolou zistil, že\n- žalobca v riadnom daňovom priznaní k dani za zdaňovacie obdobie roku 2009 deklaroval stratu vo\nvýške 17.340, 76 €,\no z čoho má pre neho vyplývať nulový základ dane ako aj\no nulová daňová povinnosť,\n- žalobca zaúčtoval [pre nepresnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd musí\nuprednostniť text protokolu]\no v prospech účtu 602001 (Tržby z predaja - prenájom reklamných práv - na strane DAL) a\no na ťarchu účtu 311 001 (Odberatelia - strana MÁ DAŤ)\no faktúru č. 002/09 z 31.12.2009 vystavenú pre subjekt ŠK ČH HORNETS s.r.o [ide o obchodnú\nspoločnosť, v ktorej bol žalobca jedným zo spoločníkov] ako odberateľa v sume 3.000,-- € na základe\nZmluvy o prenájme reklamných práv z 24.08.2009 (ďalej na účely rozsudku len „zmluva“),\n- sumu žalobca vykázal v daňovom priznaní v časti Položky znižujúce výsledok hospodárenia alebo\nrozdiel medzi príjmami a výdavkami, v riadku 230,\n- podľa zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenajal nájomcovi reklamné plochy (bazény a športová výstroj)\na reklamné časy (najmä v obrazových a zvukových médiách).\n5. Z obsahu stanov žalobcu pre žalovaného vyplýva, že účelom a poslaním žalobcu ako športového klubu\nje všestranný rozvoj konkrétneho športového odvetvia, t.j. vodného póla. Toto zistenie podľa žalovaného\npotvrdzuje záver správcu dane, že v zmysle § 12 ods. 3 úvodná časť zák. č. 595/2003 Z.z. žalobca ako\nobčianske združenie je daňovníkom, ktorý nie je zriadený za účelom podnikania.\nPotom predmetom dane tohto daňovníka sú iba príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa\ndá zisk dosiahnuť vrátane príjmov osobitne vymenovaných v § 12 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z., spomedzi\nktorých žalovaný zdôraznil príjem z reklamy.\n6. Oslobodenie z dane sa u žalobcu vzťahuje podľa žalovaného iba na príjmy z činností, ktoré sú spojené\nso základným poslaním žalobcu (ide o podporu rozvoja športovej činnosti) a ich charakteristika vyplýva\nz osobitných predpisov (najmä stanovy).\nZ vyššie uvedených ustanovení zák. č. 595/2003 Z.z. pre žalovaného vyplýva, že vyššie uvedený príjem\n3.000,-- € z prenájmu reklamných práv je predmetom dane, nakoľko uvedený príjem ako neplynúci zo\nšportovej činnosti žalobcu, ako z jeho základného poslania, pod ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zák.\nč. 595/2003 Z.z. nespadá.\n7. Vo vzťahu k aplikovateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 43/2009\nna preskúmavanú vec žalovaný vzhľadom na to, že v uvedenom rozsudku sa konštatuje, že\n\n„príjem občianskeho združenia je predmetom dane práve z hľadiska dosahovania zisku, ale skutočnosť,\nže sa pomenované zdroje príjmov (z predaja majetku, z nájomného, z reklám atď.) už a priori považujú\nza príjmy, ktorými sa dosahuje zisk, považuje za nesprávnu, pretože táto skutočnosť sa dá zistiť až po\nskončení zdaňovacieho obdobia, kedy je známa aj výška vynaložených nákladov“,\ntak žalovaný upozornil, že správca dane zdanil celý príjem z prenájmu z dôvodu, že žalobca nevyčíslil\npre potreby daňovej kontroly výšku a členenie nákladov, ktoré by súviseli s uvedeným prenájmom\nreklamných plôch a reklamných časov, a preto podľa žalovaného správne správca dane zaťažil žalobcu\ndaňovou povinnosťou vo výške 570,00 € (t.j. 3.000 € x 19%).\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v\nKošiciach žalobu z 24.02.2014.\n9. Krajský súd v Košiciach ako prvostupňový súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a\noboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného ako aj správcu dane dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná.\nPreto ju na základe nižšie uvedených dôvodov postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n10. Čo sa týka skutkových zistení vykonaných krajským súdom na pojednávaní mimo závery žalovaného,\nide o zistenie, že\n- v došlej faktúre z 31.12.2009 od spoločnosti ICE & WATER MARKETING, s.r.o., Zvolen je predmet\nfakturácie:\no objednávka z 27.11.2009 za odvysielanie reklamných spotov v HORNET (športovom) rádiu, ktoré\nvlastní košickú frekvenciu, v období od 1.12. do 31.12.2009 v počte spotov 50 (a 200 Eur),\no išlo o náborový spot, t.j. získanie detskej členskej základne formou výzvy detí k športu vodné pólo,\n- dokladovanie cestovného bolo vykonané na základe faktúr od spoločnosti LETECKÁ AGENTÚRA\nKOLUMBUS, spol. s r.o., Košice a tiež\n- fakturácia na základe zmluvy týkajúce sa vlastných reklamných práv na zverejňovanie reklamy počas\nzápasov žalobcu po obvode ihriska v priestoroch krytej plavárne tam, kde to vidia diváci.\n11. Po sumarizácii skutočností známych odvolaciemu súdu z pripojeného daňového spisu a s poukazom\nna dotknuté ustanovenia zák. č. 595/2003 Z.z. krajský súd podčiarkol 3 podmienky, t.j.\n- podmienka vecnosti : výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie zabezpečenia o udržanie príjmov\n(musia byť v súvislosti medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom),\n- podmienka preukázateľnosti : daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol a\n- podmienka zaúčtovania : preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný,\nktoré musia byť splnené súčasne pre uznanie výdavkov za daňové.\n12. V preskúmavanej veci má krajský súd za to, že v zmysle § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z.\nk zdaniteľným príjmom je možné priradiť iba tie výdavky, ktoré so zdaniteľným príjmom súvisia. V\npreskúmavanej veci, ako to vyplýva krajskému súdu aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní, žalobca\nnevyčíslil a nepreukázal pre potreby daňovej kontroly výšku a členenie nákladov, ktoré by súviseli s\nprenájmom reklamných plôch a reklamných časov.\nPráve z uvedeného dôvodu správca dane príjem z prenájmu reklamných správ žalobcu, ktorý bol\nzahrnutý ako príjem z hlavnej nezdaňovanej činnosti, posúdil ako zdaniteľný príjem v zmysle § 12 ods.\n2 zák. č. 595/2003 Z.z., a preto základ dane správne zvýšil a následne vyrubil rozdiel dane.\n13. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré sa odvolával žalobca v\npodanej žalobe, tak citovaný judikát by bolo možné v preskúmavanej veci aplikovať za predpokladu, že\nby žalobca preukázal, ktoré konkrétne výdavky súviseli s predmetnou reklamou.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/ stanoviská\nA)\n\n14. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.08.2015 (č.l. 32) proti rozsudku krajského súdu žalobca\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce\ndôvody odvolania:\nv súdnom prieskume došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 [viď § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s\n§ 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.],\nsúdny prieskum má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [viď § 205\nods. 2 písm. b) O.s.p.],\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [viď § 205 ods. 2\npísm. f) O.s.p.].\n15. Odvolacie námietky žalobcu v stručnom prehľade:\n- nesprávny výklad a aplikácia § 12 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z.,\n- odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Sžf 43/2009 zo dňa 11.03.2010,\nv ktorom sa vymedzujú daňové náklady pri občianskych združeniach širšie ako ich definujú žalovaný,\nt.j. sa konštatuje:\n„„Príjmy športového klubu z reklamy patria do daňového režimu ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999\nZ.z. To však ipso facto neznamená, že ide o činnosť, ktorou sa dosahuje zisk. Táto skutočnosť sa dá zistiť\naž a posteriori, po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška celkových vynaložených\nnákladov na činnosť klubu.\nČinnosť občianskeho združenia je jednotná a nemôže byť v žiadnom prípade zárobková. Práve\ntoto ustanovenie zákona o občianskych združeniach predpokladá, že získavať peňažné prostriedky\nzdruženie môže iba do rozsahu, aby pokrylo vlastnú činnosť podľa stanov a na účel na ktorý vzniklo. Inak\nmôže byť združenie rozpustené. Rozčleňovanie činnosti občianskych združení na zárobkovú, z pohľadu\nsprávcu dane na podnikateľskú zdaňovanú činnosť a hlavnú nezdaňovanú činnosť, je preto v rozpore s\n§ 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.\nPredmetom dane môže byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo\npreukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie tej činnosti (základného poslania), pre ktorú\nbol žalobca zriadený.“\n- žalobca trvá na tom, že v zdaňovacom období roka 2009 vykázal negatívny výsledok hospodárenia\n(stratu),\n- predmetom dane môže byť len dosiahnutý kladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo\npreukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie športovej činnosti,\no podmienku vecnosti nemožno v preskúmavanej veci aplikovať absolútne, lebo žalobca má\npodnikateľskú činnosť výslovne zakázanú,\n- je nesprávny názor žalovaného, že výdavky vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy\nnezahŕňané do základu dane, nie sú daňovým výdavkom.\nPodľa § 1 ods. 3 písm. b) zák. č. 83/1990 Zb. v citovanom znení tento zákon sa nevzťahuje na\nzdružovanie občanov na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní.\n16. Záverom žalobca navrhol zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a\nvráti vec príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nPre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške 650,61 €.\nB)\n17. Z vyjadrenia žalovaného z 13.10.2015 (č.l. 41) vyplýva, že odvolacie námietky sú obsahovo zhodné\nso žalobnými dôvodmi, a preto žalovaný odkazuje na svoje vyjadrenie k žalobe, na ktorom trvá.\nĎalej žalovaný zopakoval svoju argumentáciu, ktorá ho viedla k vysloveniu záveru, že príjem\nz nájomného (konkrétne prenájom reklamných plôch) alebo z predaja majetku je v občianskych\nzdruženiach súčasťou základu dane, pritom nie je rozhodujúce ani to, či tento príjem dosahujú občianske\nzdruženia v rámci hlavnej alebo podnikateľskej činnosti.\n18. Podľa žalovaného ak rozdiel medzi príjmami a výdavkami, resp. výsledok hospodárenia športového\nklubu zo všetkej jeho činnosti sa skončí stratou, neznamená to, že nebude platiť daň z príjmov, ak má\npríjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené.\nŠportové kluby, zriadené ako občianske združenia, členia účtovníctvo na nezdaňovanú činnosť (činnosť,\nna účel ktorej vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou v stanovách) a na zdaňovanú\nčinnosť.\n\n19. Záverom žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“)\na s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po\nzistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide\no rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto\nho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n21. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46\na čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v prejednávanej\nveci žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach\nčl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho\nporiadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane. Preto\nsprávny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n22. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach\nuvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219\nods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd\nodvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nrozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\npreskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal\nso všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo\n98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009, či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n23. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nNajvyšší súd celkom zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako\naj žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či\nna základe podkladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly boli dostatočne preukázané\nskutočností opodstatnene nasvedčujúce záveru, že výdavky je možné uplatniť (odpočítať) aj od príjmov\nsúvisiacich s nájmom reklamných plôch a časov.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n24. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd najmä vysporiadať s námietkou nesprávneho právneho\nposúdenia veci, lebo správny výber právnej normy preddeterminuje pre riešení sporu súdom požiadavky\nna riadne zistený skutkový stav.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti\nsamotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé\n\nprocesné, resp. iné pochybenia žalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil\na ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p.,\npotom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č.\n30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k\nargumentácii žalovaného.\n25. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny\nsúd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n26. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd po\nvyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s\n§ 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nNajvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných\nbodov odôvodnenia rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov\nzistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej\nprávnej otázke.\n27. Predovšetkým žalobca opiera svoje odvolanie o dôvody, ktoré majú svoj spoločný základ v\nustanovení § 221 ods. 1 O.s.p., a to v písmene\nf) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a\nh) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho\npredpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nČo sa týka odvolacieho dôvodu hore uvedeného pod písm. f), Najvyšší súd aj pri vynaložení všetkého\núsilia z obsahu odvolania nezistil relevantnú právnu a skutkovú argumentáciu, ktorá by podporovala\nuvedený odvolací dôvod. Preto sa s ním nemohol zaoberať.\n28. Čo sa týka odvolacieho dôvodu hore uvedeného pod písm. g), Najvyšší súd dáva do pozornosti\núčastníkom konania, že už viackrát vo svojej rozhodovacej činnosti judikoval (napríklad rozsudok sp.zn.\n1 Sžf/100/2015), že správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia je striktne\nviazaný skutkovým stavom, ktorý zistil správny orgán („a contrario“ § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a riadne\n(„a contrario“ písmeno b/ O.s.p.) zachytil v administratívnom spise. Možné výnimky z tohto pravidla\nsa v preskúmavanej veci nevyskytli a preto nemal krajský súd povinnosť postupovať pri preverovaní\nskutkového stavu podľa zásad úplnej apelácie v zmysle s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd.\nPreto sa ani s týmto odvolacím dôvodom nemohol Najvyšší súd zaoberať.\n29. V posledne namietanom odvolacom dôvode žalobca poukazoval na nesprávne právne posúdenie\nveci. Je nepochybné, a pre účastníkov ani nie je predmetom sporu, že žalobca spĺňa kritéria daňového\nsubjektu, ktorý nie je založený na podnikanie (viď § 1 ods. 3 písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. v spojení s §\n12 ods. 3 zák. č. 595/2003 Z.z. a jeho stanovami - ďalej len „športový klub“), a preto jeho účtovníctvo\nmusí odlišovať príjem, ktorý je oslobodený od dane, od príjmu, ktorý je zdaniteľný (§ 2 písm. h/ zák. č.\n595/2003 Z.z.).\nZákonodarca v ustanovení § 12 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. rámcovo pre\nšportové kluby zúžil predmet dane z príjmov iba na tie príjmy z činností (t.j. rozsah zdaniteľného príjmu),\nktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, pričom demonštratívne označil príjmy z\npredaja majetku športového klubu, príjmy z nájomného alebo z reklám, či príjmy z členských príspevkov,\n\nt.j. takto ich vymedzil ako zdaniteľné príjmy, ktoré nepochybne podliehajú dani, a ako také musia byť\nšportovým klubom aj vedené v jeho účtovníctve.\n30. V uvedenej súvislosti si Najvyšší súd vie predstaviť s prihliadnutím na športové činnosti žalobcu,\nže všetky príjmy prijaté za účelom vytvorenia a udržiavania podmienok pre riadny výkon vodného póla\nvrátane nákladov spojených s ohrevom, čistením, vypúšťaním či dopĺňaním vody v bazéne, poprípade\njeho osvetlením, nákupom športového oblečenia, či s plnením iných hygienických požiadaviek je možné\npri splnení iných podmienok označiť za náklady spojené s hlavnou, t.j. športovou činnosťou, avšak\nnapríklad príjmy z prenájmu bazéna verejnosti alebo plôch okolo bazéna na reklamné účely už sa\njednoznačne zo športovej činnosti vymykajú, nakoľko nadobúdajú charakter činností, ktorými sa zisk\ndosiahnuť dá, a to je prípad sporného príjmu športového klubu.\nPreto konajúci senát nemôže súhlasiť s myšlienkou o jednotnosti činností športového klubu ako\nobčianskeho združenia a tento záver nie je v rozpore ani s ustanovením § 1 ods. 3 písm. b) zák. č.\n83/1990 Zb.\n31. Len konštatovanie žalobcu, že športový klub na konci zdaňovacieho obdobia na základe svojho\núčtovníctva vykazuje stratu, nie je dôvodom, ktorý oslobodzuje takýto športový klub od povinnosti platiť\nz príjmov daň (viď text ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. v bode č. 3). Navyše\nsprávne zaúčtovanie služieb v prospech účtu 602 nezaručuje športovému klubu aj správnosť vyplnenia\nformuláru daňového priznania.\nNaopak, žalobca ako každý iný subjekt musí v daňovom priznaní vykonať korekcie (t.j. zvýši alebo zníži)\nvýsledku hospodárenia (viď napríklad § 17 ods. 1 písm. b/ v spojení s odsekom 2 zák. č. 595/2003 Z.z.)\na z uvedeného dôvodu osobitne uviesť zdaniteľné príjmy (v prípade žalobcu a jeho daňového priznania\nide o riadok 200 daňového priznania s dopadom na riadok 400, 500, 600 a 700) a na druhej strane aj\npríjmy, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené, a v nadväznosti na toto delenie aj členiť výdavky, ktoré\nsi môže uplatniť k zdaniteľným príjmom. Uvedené aj správne konštatoval žalovaný vo svojom vyjadrení\n(viď bod č. 18).\n32. Pokiaľ v preskúmavanej veci žalobca mal príjem v sume 3.000,-- € spojený s prenájmom reklamných\npráv podľa zmluvy (vo faktúre bližšie neurčené, či svojich plôch pri bazéne alebo reklamného času) mal\nna svoju obranu poukázať na výdavky, ktoré v zmysle § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z. v súvislosti s\nuvedeným príjmom 3.000,-- € aj mal vynaložiť.\nOpätovne aj na tomto mieste si Najvyšší súd vie predstaviť, že medzi tieto výdavky by bolo možné\nzaradiť výdavky spojené s úpravou alebo dotvorením vhodného podkladu pre umiestnenie reklamy, či\nopodstatnené zvýšenie spotreby elektrickej energie, napríklad na nasvietenie reklamy, avšak žalobca\nnáklady tohto alebo obdobného druhu počas daňovej kontroly nepredložil. Týmto svojim konaním\nneuniesol dôkazné bremeno.\n33. Iba na okraj musí Najvyšší súd k skutkovým zisteniam krajského súdu z pojednávania uviesť (viď\nbod č. 10), že k tam uvedeným výdavkom správne krajský súd neprihliadol, nakoľko ide o skutkový stav,\nktorý nebol predložený správcovi v rámci daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania.\n34. Čo sa týka právnych názorov vyslovených v hore citovanom rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 3 Sžf\n43/2009 (viď bod č. 15), konajúci senát sa s nimi nestotožňuje iba v tej časti, ktorá vychádza z myšlienky,\nže činnosť športového klubu ako občianskeho združenia je jednotná a nemôže byť v žiadnom prípade\nz hľadiska daňových predpisov zárobková. Tiež konajúci senát sa musí na základe hore uvedených\nnázorov súhlasne s argumentáciou žalovaného odkloniť od záverov spojených s doktrínou zákazu\nrozčleňovania činností športového klubu na zárobkovú z pohľadu správcu dane a hlavnú nezdaňovanú\nčinnosť.\nV.\n35. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté\nrozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového\nporiadku. Uvedené rozhodnutie finančného orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu,\nktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa\nzákonné podmienky na oslobodenie príjmu z prenájmu (reklamy) od dane z príjmov.\n\nPočas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp.\nnedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu\nkomunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej\núnie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento\nrozsudok odkláňal.\n36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedených\nnázoroch (čl. 1 ods. 1 ústavy), pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich\nobsahu (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s\nprihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle\nzáverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania\nvydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č.\nA- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2\nO.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak,\nako je uvedené vo výroku rozsudku.\nSvoj judikatúrny odklon od právnych názorov hore uvedeného rozsudku sp.zn. 3Sžf 43/2009 konajúci\nsenát Najvyššieho súdu v odôvodnení objasnil.\n38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle\n§ 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom\nkonaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k\nzáveru, že nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov\nnevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n39. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto\nkonania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/34/2014", "guid": "7121a4f3-4246-43b8-8707-e6ef9e35bf17:74272790-d9df-4ca3-bf72-5ad10a2a1f97", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}