{"guid": "989a1578-f7b0-4045-a885-ea31c3c1331e:ce651f63-ce40-4341-a893-6330884c5a37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7014200166.1", "spisova_znacka": "10Sžo/355/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/355/2015 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 10Sžo/355/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200166.1", "identifikacne_cislo": "7014200166", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce651f63-ce40-4341-a893-6330884c5a37", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200166.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200166.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200166.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/355/2015\n7014200166\n27. 02. 2017\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2017:7014200166.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nF. E., bytom L., zastúpeného JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom Nezábudková 22,\nBratislava, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. januára 2014, č. S/2014/00521 - 2.1, O - 292/2013, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/59/2014-33 zo dňa 9. septembra\n2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/59/2014-33 zo dňa 9.\nseptembra 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej\nlen „ O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 14. januára 2014, č. S/2014/00521 - 2.1, O - 292/2013. Týmto rozhodnutím žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. k. 6626/173/2013/2.1/L\nzo dňa 07.11.2013 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“), ktorým bola žalobcovi uložená\npokuta vo výške 2000 Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.\n82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon“). Žalobcovi právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu je na základe dostatočne vykonaného\ndokazovania zo strany správneho orgánu 1. stupňa preukázané, že v období od 01.04.2013 do\n23.05.2013 využíval žalobca ako živnostník vo svojej prevádzke - Hostinec na adrese A. Hlinku 158,\nBánovce nad Bebravou závislú prácu fyzickej osoby A. B. ako čašníčky, s ktorou žalobca žije v spoločnej\ndomácnosti ako druh a družka, pričom s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah. Napriek tejto\nskutočnosti A. B. pracovala u žalobcu od pondelka do piatku, denne 6 hodín, za hodinový zárobok 1,15\nEur/hod. Takto zistený skutkový stav popísala zhodne i samotná A. B. v zápisnici o podaní informácie\nzo dňa 23. apríla 2013.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného, keď niet pochýb o pravdivosti a úplnosti zisteného skutkového\nstavu veci, krajský súd bol jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedený skutkový stav nie je možné\nvyhodnotiť inak len tak, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. A. B. vykonávala pre\nžalobcu prácu čašníčky, čo je práca vykonávaná jednoznačne vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a\npodriadenosti zamestnanca, ktorú vykonávala osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene žalobcu\n\nako zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Niet teda pochýb, že ide o závislú\nprácu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník\npráce“), ktorú nie je možne vykonávať na základe dohody o občianskej výpomoci. Závislú prácu je\nmožné v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávať výlučne len v pracovnom pomere, v\nobdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom\npracovnoprávnom vzťahu.\nZávislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom\nobchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalobca teda využíval závislú prácu A. B. a\nnemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah. Týmto konaním jednoznačne žalobca naplnil skutkovú\npodstatu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona. Keďže žalobca nie je ku A. B. vo\nvzťahu príbuzného v priamom rade, súrodenca alebo manžela a A. B. nie je ani žiakom alebo študentom\ndo 26 rokov veku, nie sú splnené ani podmienky vylúčenia nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 2a\nods. 1 zákona. Naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania zo strany zamestnávateľa, v\nprípade nelegálneho zamestnávania jednej osoby, má zo zákona sankciu v rozmedzí od 2000 Eur do\n200 000 Eur. Pokiaľ správny orgán I. stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 2000 Eur a žalovaný ako\nodvolací orgán sa s týmto rozhodnutím stotožnil, krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného\nje v súlade so zákonom.\nNámietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko skutkový\nstav, tak ako je popísaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, popísala zhodne i A. B. a ani\nsám žalobca nakoniec neuviedol, v čom je zistený skutkový stav nesprávny a neúplný. Skutkový stav,\ntak ako ho ustálil správny orgán 1. stupňa je dostatočný na to, aby ho bolo možné subsumovať pod\npríslušné ustanovenia zákona.\nTvrdenie žalobcu, že nezamestnal A. B., ale že sa jednalo len o občiansku výpomoc, nemá žiadnu\nprávnu relevanciu, nakoľko práca A. B. jednoznačne vykazovala znaky závislej činnosti.\nTaktiež považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy. Krajský\nsúd sa v celom rozsahu stotožnil nielen so skutkovým stavom ako bol ustálený, ale i s právnym\nposúdením veci. Navyše, bol toho názoru, že nebolo možné v súdenej veci v rámci administratívneho\nkonania obstarané dôkazy vyhodnotiť iným spôsobom, ako to učinili správne orgány oboch stupňov.\nNámietka žalobcu, že mal v úmysle zvýšiť zamestnanosť u seba, a že po tejto skúsenosti už nemá\nvôbec dôvod niekoho zamestnať, nemá žiadnu právnu relevanciu a nemôže privodiť žalobcovi úspech\nv tomto súdnom konaní, rovnako ako námietka, že výška uloženej pokuty 2000 Eur, zdôvodňovaná ako\nminimálna a výchovná je pre žalobcu s ročníkom narodenia 1942 výsmechom.\nV súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že žalobca porušil zákaz nelegálneho\nzamestnávania a uložili žalobcovi zodpovedajúcu sankciu. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodol\ntak, že žalobu zamietol.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že:\n- rozhodnutie krajského súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.\n- skutkový stav, tak ako ho ustálil správny orgán 1. stupňa, a ktorý si osvojil aj krajský súd ako podklad na\nrozhodnutie v tejto veci, nie je úplný a dostatočný na to, aby ho bolo možné subsumovať pod príslušné\nustanovenie zákona.\n- konanie A. B. jednoznačne, tak ako uvádza krajský súd, nevykazovalo všetky zákonom stanovené\nznaky pre závislú činnosť.\n- krajský súd sa v súvislosti s dokazovaním uspokojil so skutkovým stavom, ako bol ustálený príslušnými\nsprávnymi orgánmi v administratívnom konaní, pričom nevykonal žiadne nové dokazovanie, ktoré by\nriadne preukázalo skutkový stav.\nVzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie, alebo zmenil tak, že žalobnému návrhu sa vyhovuje v celom rozsahu a súčasne sa\npriznávajú trovy konania žalobcovi, tak ako budú vyčíslené v zákonom stanovenej lehote.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom krajského\nsúdu, ktorý považuje za vecne správny a zákonný. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie\n\nžalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci. Oba správne orgány dôsledne vyhodnotili všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce\na zároveň sa vysporiadali aj s argumentáciou žalobcu obsiahnutou či už vo vyjadrení k začatiu konania,\nalebo v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty.\nĎalej poznamenal, že žalobca neuviedol nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť závery\ninšpekčných orgánov, s ktorými sa stotožnil aj vo veci konajúci súd. S ohľadom na uvedené navrhol aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. februára 2017 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na citované ustanovenie O.s.p. konštatuje, že nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného,\nnajvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s\nodôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej\nveci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozsudku iba dodáva:\nV súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd, zhodne so záverom žalovaného, ako aj so záverom\nkrajského súdu, konštatuje, že zo strany žalobcu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, tak ako bolo\nzistené správnymi orgánmi oboch stupňov. Žalobca v čase začatia výkonu inšpekcie práce dňa 23.\napríla 2013 o 11,30 hod., kedy na základe živnostenského listu a koncesnej listiny vykonával svoju\npodnikateľskú činnosť pod obchodným menom Miroslav Lendvay RADIŠA ČAS s miestom podnikania\nA. Hlinku, Bánovce nad Bebravou, IČO: 30 327 920, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že\nna prevádzke Hostinec, na ulici A. Hlinku 158, Bánovce nad Bebravou využíval závislú prácu fyzickej\nosoby A. B. ako čašníčky a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.\nZ listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu vyplýva, že porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané, správne orgány vykonali\ndostatočné dokazovanie, vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak\nako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú\nvadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací\nsúd najmä poukazuje na zápisnicu o podaní informácie zo dňa 25.03.2013 spísanú s A. B., v ktorej sama\nuviedla, že prácu vykonávala za mzdu 1,15 Eur na hodinu a to od 1. apríla 2013 v pondelok až piatok,\n6 hodín denne, pričom nemala uzatvorený pracovnoprávny vzťah so žalobcom.\nOdvolací súd poukazuje na to, že napriek tomu, že žalobca k 01.05.2013 ukončil svoju podnikateľskú\nčinnosť, samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa pred alebo po\nzačatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z\njeho podnikateľskej činnosti. Zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa, táto\nnestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., pretože fyzická osoba tým\nnestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z dovtedajšej\npodnikateľskej činnosti.\n\nTzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb -podnikateľov sa v zmysle teórie správneho práva\n(doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. -Všeobecné správne právo - 5. aktualizované vydanie Vydavateľ:\nEurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne neviažu na zavinenie. Podnikajúca\nfyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec\nneumožňuje zbaviť sa čo len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné\nliberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený\nprotiprávny stav bez ohľadu na zavinenie. Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie\npovinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt\nV teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je\nprotiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za\nktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa\nodvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré o. i patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). Tá\nznamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným\nposlaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny\ntrest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v\nniektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V\ndanom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2.000 € na dolnej hranici zákonom\nstanovenej sankcie, preto nezostalo odvolaciemu súdu nič len konštatovať, že rozhodnutie ako aj postup\nprvostupňového správneho orgánu a žalovaného boli v súlade so zákonom.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s ich\nprávnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho z\nustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným\nspôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj\nkrajský súd, odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a\npreto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho\nsúdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/59/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}