{"guid": "495819af-4380-4614-9736-13e88ac0d645:7a577934-689c-41ef-9ff8-9df3337022db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7013200787.1", "spisova_znacka": "5Sžo/56/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/56/2015 z 28. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2017, sp. zn. 5Sžo/56/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7013200787.1", "identifikacne_cislo": "7013200787", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a577934-689c-41ef-9ff8-9df3337022db", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200787.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200787.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200787.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/56/2015\n7013200787\n28. 02. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:7013200787.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché mýto\n19, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bardač s.r.o., Búdková 9, Bratislava, proti žalovanému:\nObec Hosťovce, Hosťovce 101, Turňa nad Bodvou, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia\nžalovaného doručeného žalobcovi dňa 8. apríla 2013, konajúc o odvolaní žalobcu, proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach č.k. 7S/120/2013-51 zo dňa 26. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/120/2013-51 zo dňa\n26. novembra 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal\npreskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal\noznámenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanému, keďže spôsob podania žiadosti\nnezodpovedal § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no slobode informácií“). Vzhľadom na to, že žalovaný nemal možnosť poznať obsah žiadosti žalobcu,\nnedošlo k začatiu konania podľa zákona o slobode informácií, a nemohlo ani dôjsť k založeniu fiktívneho\nrozhodnutia, ktoré žalobca napáda.\nNeexistuje teda rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania, a je teda podľa krajského\nsúdu daný dôvod pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.“), pretože ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby ho\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca mal za\nto, že odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a súčasne došlo k odňatiu práv žalobcu konať pred súdom.\nUviedol, že v napadnutom uznesení sa neuvádza, na základe akých dôkazov dospel krajský súd k\nsvojmu záveru a kedy a akou formou vykonal oné dokazovanie. Žalobca totiž má za to, že dôkazmi, ktoré\nhodlal predložiť na pojednávaní (obsah e-mailovej schránky, príp. znalecký posudok znalca z oblasti\ninformatiky) by bolo možné preukázať, že predmetná žiadosť žalovanému doručená nebola, pričom však\ntieto dôkazy bolo znemožnené žalobcovi vykonať, nakoľko vo veci bolo nariadené pojednávanie a bolo\nrozhodnuté a limine bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky.\n\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.), preskúmal napadnuté odvolanie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, sa mohla domáhať ochrany svojich\nporušených alebo ohrozených práv na súde, ako na nezávislom orgáne a aby tak mohla začať konanie,\nv ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s\nrovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nNajvyšší súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi\nkrajského súdu, ktoré považuje za vecne i právne správne, pričom nezistil žiadnu vadu konania, ktorá\nby zakladala dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia.\nPreto sa rozhodol pre postup podľa § 219 ods. 2 O.s.p., a stotožniac sa s odôvodnením odvolaním\nnapadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom na zdôraznenie správnosti ich\ndopĺňa v súlade s § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazom na svoje skoršie rozhodnutia, napr. z 27. novembra\n2013 vo veci vedenej pod sp.zn. 7Sži/7/2013 a z 17. decembra 2015, sp.zn. 8Sžo/240/2015.\nK záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o žalobe (totožného) žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania fiktívneho rozhodnutia o jeho (v zásade totožnej) žiadosti o informácie, ktorú zaslal\nelektronickou poštou ako prílohu opatrenú zaručeným elektronickým podpisom, dospel najvyšší súd\nv označenej veci na základe právnej úvahy, že „žiadosť o poskytnutie informácií podľa § 14 ods. 4\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(o slobode informácií) je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe. Nepostačuje, aby sa\npovinná osoba dozvedela iba o jej podaní, ale musí poznať jej obsah. Až odo dňa, v ktorom môže\npoznať jej obsah, dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode\ninformácií. Treba k tomu ešte uviesť, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť\no poskytnutie informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo\nsamotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie\nelektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových\nadries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nElektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo\ntechnicky vykonateľné.\nNa webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní\norgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil (a\nmohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s\nprávnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý\nnemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.\nDoručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej\nadresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo\nvyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.\nPodanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo\nza následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa\nzákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie\n\ninformácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená\npovinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej\npodaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať\njej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto\ndňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.\nŽalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti z 21.\njanuára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému v konaní\nžalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.\nV dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,\nneplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda\nnenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.\nV konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode\ninformácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by\nmohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy O.s.p.\npreto splnené neboli a súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď zrušil fiktívne rozhodnutia žalovaného, ktoré neexistujú.\nOdvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104 O.s.p. zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu\nvo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie\nneexistujúceho rozhodnutia.“\nNajvyšší súd v prejednávanej veci poukazuje tiež na svoje rozhodnutie sp.zn. 5Sži/9/2014 z 26. mája\n2014, týkajúce sa obdobnej veci toho istého žalobcu, z ktorého cituje nasledovné: „(...) nemožno nechať\nbez povšimnutia skutočnosť, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií, ktoré sú verejne prístupné\nna internetových stránkach príslušných povinných osôb (a ktoré mohli byť dôvodom pre rozhodnutie o\nneposkytnutí informácií zo strany žalovaného). Zhromažďovanie a evidovanie požadovaných informácií\ntotiž do vecnej pôsobnosti žalovaného nepatrí. Podľa názoru najvyššieho súdu žalobca nepostupoval\nzvyčajným spôsobom s cieľom získať požadované informácie, ale jeho cieľ bol zjavne šikanózny.\nNajvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákon o slobode informácií má slúžiť predovšetkým\nako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší súd v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na\ninformácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to\nnielen vo vzťahu k povinným osobám, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov\nskôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné spory.“\nZ vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.\nv spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca nemal v konaní úspech.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/120/2013", "guid": "4349a5fa-5dce-420f-b203-0567a42e5654:01b3a623-f5a9-4af9-bc55-8d084c9032ec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}