{"guid": "9602f41f-8193-420b-87a8-c42de6f4e2d9:1e444341-885e-4ab2-b109-427a95446e91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7013200723.1", "spisova_znacka": "8Sžo/44/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/44/2015 z 27. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2017, sp. zn. 8Sžo/44/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7013200723.1", "identifikacne_cislo": "7013200723", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2017-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e444341-885e-4ab2-b109-427a95446e91", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200723.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200723.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200723.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/44/2015\n7013200723\n27. 04. 2017\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2017:7013200723.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom\nSuché mýto 19, Bratislava, právne zastúpeného: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom\nBúdková 4, Bratislava, proti žalovanému: Obec Úhorná, so sídlom Úhorná 29, Smolník, o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 7S/99/2013-56 zo dňa 19.11.2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/99/2013-56 zo dňa\n19.11.2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nUznesením č. k. 7S/99/2013-56 zo dňa 19.11.2014 Krajský súd v Košiciach zastavil konanie, v ktorom\nsa žalobca domáhal preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného. Krajský súd dospel k záveru, že\nžalobca nepreukázal oznámenie obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií žalovanému, keďže spôsob\npodania žiadosti nezodpovedal § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o slobode informácií“). Vzhľadom na to, že žalovaný nemal možnosť poznať obsah\nžiadosti žalobcu, nedošlo k začatiu konania podľa zákona o slobode informácií, a nemohlo ani dôjsť k\nzaloženiu fiktívneho rozhodnutia, ktoré žalobca napáda.\nNeexistuje teda rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania, a je teda podľa krajského\nsúdu daný dôvod pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), pretože ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s prihliadnutím\nna ust. § 151 ods. 1 OSP použijúc § 246c OSP v zmysle ktorých (žalobca v konaní nebol úspešný a\nžalovaný nežiadal náhradu trov konania) žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby ho\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca mal za to,\nže odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na súčasne viedlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Žalobca uviedol, ,,že dôkazmi, ktoré\nhodlal predložiť na pojednávaní (obsah e-mailovej schránky, príp. znalecký posudok znalca z oblasti\ninformatiky) by bolo možné preukázať, že predmetná žiadosť žalovanému doručená nebola, pričom\nvšak tieto dôkazy bolo znemožnené vykonať, nakoľko vo veci nebolo nariadené pojednávanie a bolo\nrozhodnuté a limine bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky.“\n\nPodaním doručeným súdu dňa 13.02.2015 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobcu s tým, že nemá\nžiadne výhrady voči napadnutému uzneseniu krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté odvolanie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, sa mohla domáhať ochrany svojich\nporušených alebo ohrozených práv na súde, ako na nezávislom orgáne a aby tak mohla začať konanie,\nv ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s\nrovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nNajvyšší súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi\nkrajského súdu, ktoré považuje za vecne i právne správne, pričom nezistil žiadnu vadu konania, ktorá\nby zakladala dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia.\nPreto sa rozhodol pre postup podľa § 219 ods. 2 OSP, a stotožniac sa s odôvodnením odvolaním\nnapadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov, pričom na zdôraznenie správnosti ich\ndopĺňa v súlade s § 250ja ods. 7 OSP poukazom na svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 27.11.2013 vo\nveci vedenej pod sp. zn. 7Sži/7/2013, z ktorého ďalej cituje.\nK záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o žalobe (totožného) žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania fiktívneho rozhodnutia o jeho (v zásade totožnej) žiadosti o informácie, ktorú zaslal\nelektronickou poštou ako prílohu opatrenú zaručeným elektronickým podpisom, dospel najvyšší súd\nv označenej veci na základe právnej úvahy, že „žiadosť o poskytnutie informácií podľa § 14 ods. 4\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(o slobode informácií) je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe. Nepostačuje, aby sa\npovinná osoba dozvedela iba o jej podaní, ale musí poznať jej obsah. Až odo dňa, v ktorom môže poznať\njej obsah, dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií.“.\nNásledne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27.11.2013, sp. zn. 7Sži/7/2013 dodal:\n„(...) Treba k tomu ešte uviesť, že podľa § 14 zákona o slobode informácií možno podať žiadosť o\nposkytnutie informácie aj elektronickou poštou, ale aj iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo\nsamotného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že elektronicky možno urobiť podanie\nelektronickou poštou, ktorá predstavuje komunikáciu prostredníctvom počítačových sietí a internetových\nadries na nich uvedených, alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.\nElektronickou poštou žalovanému žiadosť o informáciu nebola doručená a jej iné doručenie nebolo\ntechnicky vykonateľné.\nNa webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní\norgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil (a\nmohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s\nprávnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý\nnemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.\nDoručovanie elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej\nadresy, používanej v bežnom internetovom styku nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo\nvyvolať začatie konania podľa zákona o slobode informácií.\n\nPodanie žalobcu, ktoré mohol urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemalo\nza následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa\nzákona o slobode informácií nemohol začať. K uvedenému treba ešte uviesť, že žiadosť o poskytnutie\ninformácií je pritom podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená\npovinnej osobe príslušnej vo veci konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba dozvedela o jej\npodaní, lebo z textu zákona vyplýva, že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať\njej obsah. Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať a týmto\ndňom dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií.\nŽalobca nepreukázal, že došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií na základe jeho žiadosti zo\ndňa 21. januára 2013, ktorú v písomnej podobe predložil až súdu. Iný dôkaz o jej doručení žalovanému\nv konaní žalobca nepredložil, ani jeho vykonanie nenavrhol.\nV dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol,\nneplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 17 ods. 3 zákona o slobode informácií, teda\nnenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.\nV konaní bolo dostatočne preukázané, že konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode\ninformácií sa na základe žiadosti žalobcu nezačalo, a že v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré\nby mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy OSP\npreto splnené neboli a súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď zrušil fiktívne rozhodnutia žalovaného, ktoré neexistujú.\nOdvolací súd preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP rozsudok\nsúdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 104 OSP zastavil, lebo konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila\nneodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie neexistujúceho\nrozhodnutia.“.\nV priebehu súdneho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 260/2014-14\nzo dňa 21.05.2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sži/7/2013 zo dňa 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť Centra ekologických\ninformácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\nZ odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že: „Po oboznámení sa s obsahom\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach\nsvojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,\na jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne\nakceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich\nhmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho\nsúdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7Sži/7/2013 zo dňa 27.11.2013\nprávne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých právnych\núvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo dospel k\nzáveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol... teda\nnenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“. Je\nteda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia príslušných právnych\npredpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených\npráv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej stránke\nNárodného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni orgánov verejnej moci\npodľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak urobiť aj žalobca,\nktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré\nsú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú\npodateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“, k čomu dodáva, že tejto\nskutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý už\n\nna začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému súdu\nani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie iným\ntechnicky prijateľným spôsobom.“.\nAni námietka žalobcu o nenariadení pojednávania krajským súdom nie je dôvodná, lebo súd\nnepripravuje pojednávanie, ak odmieta návrh z procesných dôvodov alebo rozhoduje o zastavení\nkonania podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo osobitného predpisu. Nebolo teda potrebné\nnariaďovať pojednávanie, lebo splnenie podmienok konania súd skúma prv než rozhoduje vo veci samej,\na pojednávanie sa nariaďuje na prejednanie veci samej.\nNajvyšší súd v prejednávanej veci poukazuje tiež na svoje rozhodnutie sp. zn. 5Sži/9/2014 zo\ndňa 26.05.2014, týkajúce sa obdobnej veci toho istého žalobcu, z ktorého cituje nasledovné: „(...)\nnemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií, ktoré sú\nverejne prístupné na internetových stránkach príslušných povinných osôb (a ktoré mohli byť dôvodom\npre rozhodnutie o neposkytnutí informácií zo strany žalovaného). Zhromažďovanie a evidovanie\npožadovaných informácií totiž do vecnej pôsobnosti žalovaného nepatrí. Podľa názoru najvyššieho súdu\nžalobca nepostupoval zvyčajným spôsobom s cieľom získať požadované informácie, ale jeho cieľ bol\nzjavne šikanózny. Najvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákon o slobode informácií má\nslúžiť predovšetkým ako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší súd v žiadnom prípade nepopiera právo\nžalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie\núčelovo), a to nielen vo vzťahu k povinným osobám, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide zo\nstrany žiadateľov skôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné\nspory.“.\nVzhľadom k uvedenému pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení č. k. I. ÚS\n260/2014-14 zo dňa 21.05.2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej problematike, ktorá je predmetom\nsúdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je potrebné považovať za záväznú judikatúru\npre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1, 2\nOSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP a účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému zo zákona náhrada trov\nkonania neprináleží.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/99/2013", "guid": "c610829f-87c8-452e-b36a-8b0a6a7ff383:de600593-e64c-4011-bcc6-216a16c5d80e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}