{"guid": "d10b7c2f-6dc7-4d2d-9b31-45a297c2d439:bae0f987-bfa5-4d75-8528-379cfb966f69", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7013200686.1", "spisova_znacka": "6Sžo/152/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/152/2015 z 26. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. 6Sžo/152/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7013200686.1", "identifikacne_cislo": "7013200686", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bae0f987-bfa5-4d75-8528-379cfb966f69", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200686.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200686.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200686.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/152/2015\n7013200686\n26. 04. 2017\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2017:7013200686.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., bytom X., zastúpený advokátkou JUDr.\nSlavomírou Huszthyovou, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Za amfiteátrom 10, proti\nžalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č.\n8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 zo dňa\n18.03.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.05.2015 č. k.\n6S/109/2013-71, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/109/2013-71 zo dňa\n21.05.2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým súdom\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“)\nžalobu zamietol, za použitia ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) v konaní, v rámci ktorého sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nzo dňa 18.03.2013 č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti\nrozhodnutiu - Personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č.\n477 zo dňa 28.07.2011, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa ustanovil žalobcu podľa § 33\nods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov do funkcie starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice\n- Západ, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a toto rozhodnutie potvrdil.\nPrvostupňový súd mal za to, že procesné práva žalobcu v konaní neboli porušené, nakoľko mu bola\ndaná možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobcovi bola táto\nmožnosť daná 21.01.2013, kedy mu bola doručená žiadosť, aby sa vyjadril k prejednávanej veci. Dňa\n31.01.2013 predložil žalobca svoj návrh na vykonanie dokazovania, ako odpoveď na žiadosť, kde okrem\nnavrhnutých dôkazov uviedol viaceré argumenty na svoju obhajobu. Úlohou správneho orgánu bolo sa\ns tými skutočnosťami vysporiadať, pričom prvostupňový súd bol názoru, že žalovaný správny orgán to\nurobil dostatočne. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje podľa prvostupňového súdu úvahy,\nktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktorými sa vyrovnával s návrhmi a námietkami\nžalobcu, ako aj s vyjadreniami a postupoval v súlade s § 91 ods. 2 zákona a v súlade s nariadením\nministra vnútra SR č. 17/2008 v znení neskorších predpisov o vybraných platových náležitostiach\npríslušníkov PZ, prikazovaní služby nad základnú časť služby v týždni a v dôsledku čoho postupoval\nv súlade s právnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „NS SR“) zo dňa 27.11.2012 sp. zn. 4Sžo/47/2012.\n\nOdôvodnenie rozhodnutia žalovaného podľa prvostupňového súdu obsahuje úvahy, ktorými bol správny\norgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktorými sa vyrovnával s návrhmi a námietkami žalobcu, ako aj s\njeho vyjadreniami a postupoval v súlade s § 91 ods. 2 zákona a v súlade s nariadením ministra vnútra SR\nč. 17/2008 v znení neskorších predpisov o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného\nzboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej povinnosti\npríslušníkov Policajného zboru, v dôsledku čoho postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným\nv skoršom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.11.2012 sp. zn. 4Sžo/47/2012.\nPrvostupňový súd uviedol, že pokiaľ žalobca opakovane namietal, že žalovaný neprerokoval príplatok\ns príslušným odborovým orgánom, tak túto námietku vyriešil NS SR v skoršom citovanom rozsudku s\ntým záverom, že ju považoval za nedôvodnú.\nPokiaľ ide o žalobcom namietaný chýbajúci výrok týkajúci sa osobného príplatku, tak aj túto námietku\nžalobcu vyriešil právnym názorom jednoznačne NS SR v citovanom rozsudku z 27.11.2012. Preto\nprvostupňový súd rešpektujúc právny názor NS SR musel považovať túto námietku žalobcu za\nnedôvodnú.\nPrvostupňový súd bol názoru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s\nktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vysporiadal a ktoré by mohli\nspochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav do takej miery, že by bol daný dôvod na postup\nsúdu podľa § 250i ods. 1 veta druhá OSP.\nPreto súd po vyhodnotení dôkazov dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správneho orgánu\na žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi súd právo na náhradu trov\nkonania nepriznal.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho\nzástupcu. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu, nakoľko tieto\nnekorešpondujú s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžo/47/2012 zo dňa\n27.11.2012.\nŽalobca v prvom rade vytýkal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil dôvod svojho\npotvrdzujúceho rozhodnutia (údajný nedostatok finančných prostriedkov na osobné príplatky policajtov)\nbez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k uvedenej právnej otázke.\nŽalobca uviedol, že na priznanie osobného príplatku mal žalovaný prostriedky, pretože z listinných\ndôkazov, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, iný záver nevyplýva. Rozpis záväzných ukazovateľov\nrozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR zo dňa 31.01.2011 obsahuje iba žiadosť, nie záväzný\nukazovateľ nerealizovať úpravy osobných príplatkov, ktoré zakladajú nárok na zvýšené čerpanie\nplatových prostriedkov v roku 2011. Zdôraznil, že určené záväzné ukazovatele obsiahnuté v tomto\nprípise sa vôbec netýkajú prijímania opatrení v oblasti osobných príplatkov.\nŽalobca sa preto domnieval, že žalovaný pri svojom rozhodnutí o osobnom príplatku žalobcu\nnepostupoval správne, keď aplikoval ust. čl. 6 ods. 7 nariadenia ministra.\nŽalobca tvrdil, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu skutkovému\nzisteniu, keď konštatoval, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, navrhovať\ndôkazy a obhajovať sa, a to dňa 21.01.2013, keď mu bola doručená žiadosť, aby sa vyjadril k veci samej.\nAž do rozhodnutia žalovaného nebol žalobca oboznámený s doplnením dokazovania o stanoviská MV\nSR zo dňa 31.01.2011 a zo dňa 11.02.2013, ako aj s inými dôkazmi obstaranými žalovaným. Prípisom\nzo dňa 21.01.2013 žalovaný požiadal žalobcu o vyjadrenie, či navrhuje nové dôkazy, resp. podklady,\nktoré by mali byť predmetom posúdenia v rámci správneho konania. Týmto prípisom, ani žiadnym iným\núkonom ale žalovaný neupovedomil žalobcu o vlastnom doplnení dokazovania, ktoré malo vplyv na\n\nzmenu dôvodu potvrdzujúceho rozhodnutia a ku ktorému nemal žalobca možnosť sa vyjadriť. Žalobca\nteda namietal v odvolaní aj porušenie procesných podmienok účastníka konania a jeho práv.\nĎalej žalobca v odvolaní poukázal na nesprávnu interpretáciu ust. § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe,\nkeď pre účely nepriznania osobného príplatku považovali za rozhodnú iba časť služobného hodnotenia\nžalobcu a skutočnosti týkajúce sa odbornosti, osobných schopností, výsledkov práce a doterajšej praxe\nvyhodnotili ako „irelevantné“.\nV rozpore s výkladom ust. § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe, vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 27.11.2012 sp. zn. 4Sžo/47/2012, tak nebola zohľadnená odborná stránka práce žalobcu,\nosobné schopnosti žalobcu a výsledky jeho doterajšej práce a praxe.\nŽalobca na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby Najvyšší súd SR v súlade s § 220 OSP\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nŽalovaný vo vyjadrení, ktoré prvostupňovému súdu doručil dňa 30.07.2015, uviedol, že pri svojom\nopätovnom rozhodovaní o odvolaní žalobcu rešpektoval právny názor NS SR vyslovený v rozsudku sp.\nzn. 4Sžo/47/2012 zo dňa 27.11.2012 a vychádzal s ust. § 91 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z.\nV rámci tohto konania o odvolaní žalobcu bolo predmetom posúdenia plnenie služobných úloh žalobcu s\ndôrazom na charakter a úroveň ich plnenia v rámci všeobecných zásad priznávania osobného príplatku.\nV záujme náležitého zistenia skutočného stavu veci druhostupňový orgán preskúmal a objasnil finančné\nmožnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na priznanie osobného príplatku v čase\nustanovenia odvolateľa do funkcie.\nŽalovaný si v konaní zadovážil skutočnosti umožňujúce objektívne predmetnú vec posúdiť a rozhodnúť,\npričom vychádzal najmä s platného služobného hodnotenia odvolateľa zo dňa 24.09.2008, jeho\nosobného spisu, vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k otázke finančných\nprostriedkov.\nŽalovaný sa v rámci odvolacieho konania zameral aj na oblasť posúdenia finančných možností\nprvostupňového orgánu realizovať priznanie osobného príplatku žalobcovi pri jeho ustanovení do\nfunkcie. Z vyjadrenia predloženého prvostupňovým orgánom Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach v čase\nrozhodovania o ustanovení odvolateľa do funkcie nemalo voľné finančné prostriedky na osobné príplatky\npolicajtov.\nVzhľadom na vyššie uvedené podľa žalovaného neobstojí námietka žalobcu, že v napadnutom\nrozhodnutí zmenil dôvod svojho potvrdzujúceho rozhodnutia na údajný nedostatok finančných\nprostriedkov, nakoľko v tomto prípade sa nejednalo o „zmenu dôvodu“, ale len o rozšírenie nosnej\nargumentácie žalovaného pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia. Žalovaný si pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia len zabezpečil podporný dôkaz, a to stanovisko Centra podpory Košice Ministerstva vnútra\nSR, oddelenie miezd a platov zo dňa 11.02.2013 na podporu svojich tvrdení.\nŽalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, podľa ktorej prvostupňový súd v napadnutom rozsudku\ndospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď konštatoval, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť\nsa k prejednávanej veci.\nListom zo dňa 21.01.2013 žalovaný v súlade s § 238 ods. 3 zákona o štátnej službe požiadal žalobcu o\nnavrhnutie nových dôkazov a podkladov, ktoré by mali byť predmetom posúdenia v rámci tohto konania.\nŽalobcov návrh zo dňa 21.01.2013 na vykonanie dokazovania v konaní o odvolaní proti personálnemu\nrozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. 477 zo dňa 28.07.2011 bol žalovanému\ndoručený 31.01.2013 a v ňom žalobca konkrétne navrhol, aby odvolací správny orgán pre účely zistenia\njeho odbornej stránky práce policajta, osobných schopností a výsledkov jeho práce, a to vzhľadom\nna doterajšiu prax u polície vykonal dôkazy, a to vyžiadanie služobného hodnotenia z jeho osobného\n\nspisu policajta, vyžiadanie priebežného hodnotenia vykonaného nadriadeným za obdobie 01.01.2011 do\n31.03.2011, od 01.04.2011 do 30.06.2011 od Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby,\nvyžiadanie prehľadu o výške osobného príplatku od jeho prijatia do polície až do vydania napadnutého\nrozhodnutia.\nŽalovaný opätovne zdôraznil, že v konaní vychádzal z dikcie ust. § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe, v\nrámci ktorého bolo predmetom posúdenia plnenie služobných úloh odvolateľom s dôrazom na charakter\na úroveň ich plnenia v zmysle všeobecných zásad priznávania osobného príplatku, pričom vychádzal z\nplatného služobného hodnotenia odvolateľa.\nŽalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní účelovo poukazuje iba na časť vysloveného\nnázoru najvyššieho súdu, nakoľko tento bol vyjadrený v kontexte vysloveného nesúhlasu s tvrdením\nžalovaného v predchádzajúcom konaní ohľadom neuplatňovania všeobecných zásad priznávania\nosobného príplatku z dôvodu existencie nového interného predpisu upravujúceho postup pri nariadení\nministra vnútra SR č. 96/2011 o hodnotiacom systéme v Policajnom zbore a o doplnení niektorých\ninterných aktov riadenia upravujúcich priznanie, resp. odnímanie osobných príplatkov.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby postupoval podľa\n§ 219 ods. 1 OSP a potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny a\nžalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nIV.\nKonanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 6S/108/2013 zo dňa 21.05.2015, ktorým postupom podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a\nvrátenia mu veci na ďalšie konanie.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\npostupu.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej OSP).\nPodľa § 250j ods. 1 OSP, ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 OSP príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\n\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\ndôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.\nProcesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu\na rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich\nnepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje\nrozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných\npod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami\nvyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. II. ÚS\n9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je\npredpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je\npredpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nV odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa\nvo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa\npri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 OSP).\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné\ndôvody, na základe ktorých je založené.\nSúčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania\nspôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nS poukazom na obsah žaloby bol prvostupňový súd povinný zaujať stanovisko aj k žalobným\nnámietkam, že žalovaný:\n- rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu\n- rozhodnutie, ktoré vydal v odvolacom konaní oprel o úplne iný dôvod, čím odňal žalobcovi možnosť\npodal riadny opravný prostriedok, keďže o zmene dôvodu rozhodnutia sa žalobca dozvedel až z textu\nodvolacieho rozhodnutia a nebol s ním oboznámený v priebehu administratívneho konania,\n- nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu.\nPosudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd na\nuvedené námietky nereagoval vôbec, pričom s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia procesných\nzásad sa tiež nevysporiadal dostatočným spôsobom.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal dostatočným spôsobom všetky žalobcove\nnámietky, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok\nznakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo\nžalobcu na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.\n1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV.\nÚS 115/03).\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť\nprvostupňových súdnych rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa, vrátane\nodôvodňovania rozhodnutia.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v\nspojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP),\na to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne posúdiť žalobu žalobcu a po\ndôslednom preskúmaní žalobcom uplatnených námietok znovu o jeho žalobe rozhodnúť a následne\nsvoje rozhodnutie v spojitosti s odvolacími námietkami aj riadne a presvedčivo odôvodniť.\nV novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho\nkonania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP postupoval podľa\nustanovení OSP, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý\nnadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492\nods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa\ndoterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/109/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/03 z 29. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-29", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3b881d-067e-4832-afcb-46fc571b68ef"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:a88ea17a-22ba-4399-aa9e-3397c0e83a36", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/01 z 27. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-27", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a88ea17a-22ba-4399-aa9e-3397c0e83a36"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": []}