{"guid": "005391fc-bae6-4783-ad7e-dd829bba13ca:0ee3175d-91bd-4e3c-af42-4a8900a16ed1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7013200573.1", "spisova_znacka": "3Sžr/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/11/2017 z 23. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2017, sp. zn. 3Sžr/11/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:7013200573.1", "identifikacne_cislo": "7013200573", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-p", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-p", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ee3175d-91bd-4e3c-af42-4a8900a16ed1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200573.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200573.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7013200573.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžr/11/2017\n7013200573\n23. 11. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:7013200573.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ J. D., rod. C., bytom\nXXXXX D. VXN XVX, P., 2/ K. S. I., bytom XXXX K., B.C, VXRX, P., 3/ J. O. I., rod. I., bytom XXX-XXX L.,\nB. C, VXM XAX, P., 4/ K. J., rod. C., bytom E. a 5/ J. A., rod. C., bytom W., všetci zastúpení advokátom\nJUDr. JcLic. Tomášom Majerčákom, PhD., AK Košice, Južná trieda 28, proti odporcovi: Okresný úrad\nKošice, pozemkový a lesný odbor, Košice, Zádielska 1, za účasti J.T., bytom J., v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Košiciach č. 229/17/2013-KOS zo dňa 26. 02.\n2013, o odvolaní navrhovateľov 1/ - 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/19/2013-54\nzo dňa 11.10.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Sp/19/2013-74 zo dňa 12.01.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/19/2013-54 zo dňa\n11.10.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Sp/19/2013- 74 zo dňa 12.01.2017 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Krajský súd v Košiciach potvrdil\nrozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Košiciach č. 229/2013-KOS zo dňa 26.02.2013, ktorým\nrozhodol podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov tak, že oprávnené osoby J.T. a právni\nnástupcovia po O. I., rod. N. Q.X., J. D., K. S. I. a J. O. I. spĺňajú podmienky pre priznanie nároku\nuvedeného v § 6 ods. 1 písm. p/ cit. zákona, pričom oprávneným osobám sa nevracia vlastnícke právo k\nnehnuteľnostiam v k. ú. J., vedeným v pozemno-knižnej vložke č. 3970 ako parc. č. 5088 - roľa o výmere\n453 m2 a v k. ú. J., vedených v pozemno-knižnej vložke č. 3348 ako parc. č. 5092 - roľa o výmere 322\nm2, lebo pozemky sú zastavané a podľa § 11 ods. 1 písm. d/ sa takéto pozemky nevydávajú. Zároveň\nrozhodol o tom, že nepriznaním vlastníckeho práva nie je dotknuté právo oprávnenej osoby a dedičov\nna náhradu podľa § 11 ods. 2 cit. zákona s tým, že oprávnené osoby získajú náhradu v podieloch,\nšpecifikovaných v tomto rozhodnutí.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že oprávnené osoby prostredníctvom právnej\nzástupkyne JUDr. E. H. vyzvali Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p., Košice na uzavretie\ndohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 zák. č, 229/1991 Zb., na čo povinná osoba reagovala listom zo\ndňa 21. 09. 1992, z ktorého vyplýva, že sporné nehnuteľnosti sú súčasťou parc. EN č. 6800/29 na LV č.\nXXXX vo vlastníctve Čsl. štátu Východoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p., a keďže ide o zastavanú\nnehnuteľnosť na účel, pre ktorý bola vyvlastnená a ktorá bude slúžiť svojmu účelu, nie je možné tieto\nnehnuteľnosti vydať. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d/, 11 ods. 2 a 16 ods. 3 zák. č. 229/1991\nZb. správny orgán konštatoval, že keďže vyvlastnené časti pozemkov boli zastavané komunikáciou,\n\nparkoviskom, budovami a stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemku, oprávneným osobám\na ich dedičom nebolo priznané vlastnícke právo a bolo im priznané právo na náhradu za pozemky, ktoré\nnie je možné vydať.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nebolo možné akceptovať námietku navrhovateľov\ntýkajúcu sa nevydania sporných pozemkov z dôvodu ich zastavanosti s poukazom na to, že v čase\nvyvlastnenia išlo o stavebné pozemky, keďže na to, aby mohlo dôjsť k naplneniu účelu vyvlastnenia v tom\nčase, bolo nevyhnutné ešte pred samotným vyvlastnením nehnuteľnosti vyňať z poľnohospodárskeho\npôdneho fondu. Bez uvedeného by nemohlo dôjsť k ich vyvlastneniu, pričom tak, ako to vyplýva z\nvyjadrenia účastníkov, ako aj z predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia, tieto nehnuteľnosti boli\nvyvlastnené v súlade so zámermi a cieľmi územného plánu, vyplývajúceho z právoplatného rozhodnutia\no umiestnení stavby vydaného odborom výstavby ObNV Košice - Nové Mesto dňa 12. 05. 1980 na\núčely výstavby prevádzkovej budovy EMČ a WaK, o. z. Košice v k. ú. J. v rozsahu podľa návrhu\nžiadateľa. Predmetom vyvlastnenia teda bola orná pôda. V opačnom prípade, pokiaľ by o ornú pôdu\nnešlo, nehnuteľnosť by nemohla byť predmetom reštitúcie v zmysle § 1 zákona o pôde.\nPokiaľ došlo po prechode vlastníctva k nehnuteľnosti z fyzických osôb na štát v rozhodnom čase\nk postaveniu stavieb na odňatom či vyvlastnenom pozemku a tieto stavby bránia lesnému alebo\npoľnohospodárskemu využitiu zastavaného pozemku, je tu daná zákonná prekážka pre jeho vydanie.\nZo spisu správneho orgánu, ako aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán sa zaoberal\nmožnosťou vydania sporných nehnuteľností. V danom prípade krajský súd konštatuje, že o zastavanosti\npredmetných pozemkov svedčí aj fotodokumentácia, nachádzajúca sa v administratívnom spise a\nstavby, ktoré sa nachádzajú na predmetných nehnuteľnostiach predstavujú funkčný ucelený komplex,\nvzhľadom na charakter ktorého, s prihliadnutím aj na výmeru sporných nehnuteľností, tieto tvoria\nprekážku v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde. Pozemky stratili svoj pôvodný charakter\npoľnohospodárskej výroby. Preto ich nebolo možné oprávneným osobám vydať a týmto bolo priznané\nprávo na náhradu za tieto pozemky v súlade s platnou právnou úpravou. Krajský súd zvážil všetky\nuvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa §j 250q\nods. 3 O. s. p. aplikovaného podľa § 492 ods. 1 SSP ako zákonné potvrdil.\nProti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/ a 2/ v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietali, že\npodľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 8C/10/2009 zo dňa 7.12.2009,\n\" Úlohou súdu je skúmať, či správny akt je vôbec správnym aktom, či nejde o akt ničotný, či nadobudol\nprávoplatnosť a či je vykonateľný. Po preskúmaní rozhodnutia súd dospel k záveru, že ak sa nekonalo čo\nlen z jedným z vlastníkov uvedených v rozhodnutí a nebolo mu ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení,\ntoto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť v právnom slova\nzmysle ani k vyvlastneniu nehnuteľností. Odporcovia teda nemohli na základe kópie vyvlastňovacieho\nrozhodnutia stratiť vlastníctvo k spornej nehnuteľností\".\n„Pokiaľ však príslušný orgán štátnej správy vykonávajúci toto vyvlastnenie konal ako s vyvlastňovaným\ns niekým iným ako vlastníkom a vlastnícke právo k veci, ktorá je predmetom sporu patrilo subjektom\nodlišným od vyvlastňovaných, nemohli nastať právne účinky, ktoré zákon s vyvlastňovaním spája. Na\nzáklade neúčinného vyvlastňovacieho konania a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na\nČsl. štát, ani na organizáciu, v prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená (Najvyšší súd SR č. k.\n3Cdo 96/98).\nZo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe\n(štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k\nnehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom pred dňom\nzápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá.\nRovnako tak systematickým a logickým výkladom zákona o pôde nemožno dospieť k inému záveru\nnež takému, že reštitučné predpisy nevychádzali z domnienky, že vlastnícke právo prešlo na štát v\nrozhodnom období aj v prípade neexistencie titulu pre jeho nadobudnutie, ale iba z toho, že v tomto\nzmysle bol vykonaný zápis vlastníctva v prospech štátu v evidencii nehnuteľnosti. Ustanovenie § 6\nzákona o pôde nerieši (spätne) vlastnícky režim nehnuteľností, zámerne hovorí v ustanovení § 6 ods.\n1 písm. p) zákona o pôde o tom, že nehnuteľnosť bola „prevzatá\" štátom. (Nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS\n295/2012-37).\n\nKrajský súd konštatoval, že „stavby, ktoré sa nachádzajú na predmetných nehnuteľnostiach predstavujú\nfunkčný ucelený komplex, vzhľadom na charakter ktorého, s prihliadnutím aj na výmeru sporných\nnehnuteľností tieto tvoria prekážku v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde\". K tomu je potrebné\nuviesť, že pozemok o rozmere 453m2 bol podľa územného plánu stavebným pozemkom už v 1980 r.\nPodľa priloženej dokumentácie sa na pozemku nachádza jednoduchá/drobná stavba o rozmere 19m2\n(sklad PHM). Podľa § 11 ods. 1 zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok\nbol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok\nmožno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, alebo ak ide\no stavbu hnuteľnú, alebo dočasnú, alebo jednoduchú, alebo drobnú a alebo stavbu umiestnenou pod\npovrchom zeme. Teda pokiaľ je na pozemku drobná stavba, pozemok sa musí vydať.\nAk je na pozemku postavená stavba tak, aby táto stavba bola prekážkou vo vydaní, musí byť to stavba\nlegálna a oprávnená v súlade so stavebným zákonom, občianskym zákonníkom a reštitučnými zákonmi.\nPokiaľ nie je to stavba legálna alebo oprávnená, tak musí dôjsť k vydaniu nehnuteľnosti. Reštitučné\nzákonodarstvo nemohlo slúžiť a nemôže slúžiť dodatočnej legalizácii stavieb. (rozsudok Okresného súdu\nBratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 112/1993 a jeho rozsudkom č. k. 11 C 112/1993-1429\nz 19. novembra 2010, rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 116/2011-1513 z 18. marca\n2013 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 261/2013-1612 z 15. januára\n2014, uznesením Ústavného súdu SR II. ÚS 22/2014). Krajský súd sa ani s týmito skutočnosťami\nnevysporiadal.\nOkresnému úradu Košice - pozemkovému a lesnému odboru a tiež súdu stačila ako dôkaz katastrálna\nmapa. Katastrálna mapa ale nič nehovorí o legálnosti a oprávnenosti stavieb. Môže byt považovaná za\ndokaz jedine ohľadom toho, či pozemok je v intraviláne mesta Košíc.\nOd roku 1980 predmetné pozemky boli už stavebnými pozemkami. Preto, ak predmetné pozemky v roku\n1983 boli predmetom neúčinného vyvlastňovacieho konania, tak bol to už stavebné pozemky, nie ako\nmylne uvádza súd, že bola to orná pôda, však už v roku 1980 boli trvalo vyňaté z poľnohospodárskej\npôdy. Štát si jednoducho od roku 1983 začal užívať pozemok žalobcov, ktorý bol stavebným pozemkom.\nSúd sa v svojom rozhodnutí s týmito skutočnosťami vôbec nevysporiadal, a nesprávne vyhodnotil\nlistiny. Okresný úrad Košice mal rozhodnúť o vydaní pozemkov žalobcov, keďže ich vlastnícke právo k\npozemkom nikdy nezaniklo.\nOdporca vo vyjadrení zo dňa 09.03.2017 k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že ak sa vo vyjadreniach\nreštituentov uvádzajú úvahy o zachovanom vlastníckom práve, že vlastníctvo neprešlo na štát, ide\no tvrdenia, ktoré môžu narušiť homogenitu koncepcie zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie\nreštitúcie. Jednou zo základných podmienok, uvedenej v § 4 a § 6 zákona č. 229/1991 Zb. v platnom\nznení je prechod vlastníctva na štát, t.j. strata vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pôvodný vlastník\nniečo vlastnil, bolo mu to vzaté a prostredníctvom zákonom vymedzeného procesu reštitúcie to chce\nspäť. Reštitúcia = navrátenie. Ak je vlastníctvo zachované, správny orgán nemá čo vydávať, či prinavrátiť\na zastavuje konanie alebo účastníci konania berú svoje reštitučné žiadosti späť. V tomto prípade však\nsprávny orgán dokázal stratu vlastníctva, jeho prechod na štát bez právneho dôvodu. Neboli pochybnosti\no tom, že vlastnícke právo pôvodných vlastníkov sa nikdy neobnovilo (ani po roku 1991 a 1995).\nSprávny orgán teda v bode oprávnených osôb a reštitučného titulu vyšiel maximálne v ústrety\nreštitučným žiadateľom a ich právnym nástupcom a spravodlivo ich pojal do konania, uznal ich zákonný\nstatus oprávnených osôb a priznal im reštitučný titul - prechod bez právneho dôvodu podľa § 6 ods. 1\npísm. p) zákona.\nAk by postupoval podľa obsahu odvolania, nemal by správny orgán inú možnosť než zastaviť konanie\nalebo nevydať vlastnícke právo k parcele, kvôli zachovanému vlastníckemu právu.\nSprávny orgán v konaní zistil, že časti predmetných pozemkov, na ktoré sa vzťahuje toto konanie,\nsú úplne zastavané, slúžili účelu vyvlastnenia, a aj v súčasnosti majú charakter zastavanosti, tak ako\nto vyplývalo z vyjadrenia Východoslovenských vodární a kanalizácií, š.p. Košice, ako aj z miestnej\n\nohliadky. Za žiadnych okolností ich nemožno používať na obrábanie ako poľnohospodársku produkciu na\npoľnohospodárskej pôde. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <. rozsudok\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nNajvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žaloba i odvolanie boli podané včas. Nezistil procesné pochybenia\nani v časti trov konania. Preto pristúpil k meritórnemu preskúmaniu odvolania.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia 26.02.2013 oprávnenou\nosobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a\nktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na\niné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 <..\nPredpokladom aplikácie uvedeného zákona je, že došlo k prechodu vlastníctva na štát, a to niektorým\nzo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1. Odporca v danom prípade zistil, že navrhovateľom 1/ - 5/ svedčí\nreštitučný titul prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona. Podľa\nsenátu najvyššieho súdu tento všeobecný subsidiárny titul zodpovedná danému skutkovému stavu.\nVlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam štát preukázateľne vykonával. Uvedené nie je ani v\nrozpore s tvrdeniami navrhovateľov 1/ -5/, že k platnému vyvlastneniu nehnuteľností nedošlo. Titulom\nprechodu nehnuteľností na štát nebolo preto podľa zistenia odporcu vyvlastnenie za náhradu, resp.\nvyvlastnenie bez náhrady.\nPrevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu je aj situácia, keď neboli splnené procesné podmienky\nvyvlastňovacieho konania, ale formálne sa uskutočnilo, formálne sa deklarovala právoplatnosť\nrozhodnutia a štát na základe neho vstúpil do užívacích práv.\nNavrhovatelia 1/ a 5/ v zastúpení advokátom tvrdia a vychádzajú zo skutočnosti, že vlastnícke právo\nk ich pozemkom nikdy nezaniklo. Toto východisko však odporuje princípu navracania vlastníctva\nv reštitučnom konaní, ktoré je opätovným, ale originárnym spôsobom nadobúdania vlastníctva k\nnehnuteľnostiam na základe jednostranného úkonu - rozhodnutia zo strany štátu. Pokiaľ navrhovatelia\n1/ a 5/ vychádzajú z premisy, že ich vlastnícke právo nezaniklo, išlo by o súkromnoprávny spor priamo\nna základe žaloby v civilnom konaní.\nSporným teoretickým východiskom môže byť, či štát mohol nadobudnúť vlastnícke právo bez\nprávneho dôvodu. Tento reštitučný titul je určitým benefíciom v prospech oprávnených osôb, pretože i\nprocesné vady vyvlastňovacieho konania, pokiaľ nemajú charakter ničotnosti, nemajú vplyv na formálnu\nprávoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré v tom čase nebolo na súde napadnuté.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní nevznikol nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPrevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu je aj situácia, keď neboli splnené procesné podmienky\nvyvlastňovacieho konania, ale formálne sa uskutočnilo, formálne sa deklarovala právoplatnosť\nrozhodnutia a štát na základe neho vstúpil do užívacích práv.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sp/19/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}