{"guid": "5ca080df-c767-436e-8e2a-ca58e3f82949:ae029349-58dd-415b-bc4a-1823a6167e70", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7012201226.1", "spisova_znacka": "3Sžf/101/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/101/2015 z 22. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. 3Sžf/101/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:7012201226.1", "identifikacne_cislo": "7012201226", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae029349-58dd-415b-bc4a-1823a6167e70", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7012201226.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7012201226.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7012201226.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/101/2015\n7012201226\n22. 03. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:7012201226.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nsudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: ZEMPLÍN MARKET,\ns.r.o. so sídlom v Košiciach, ul. Slovenskej jednoty č. 13, IČO: 36 600 679, právne zastúpeného JUDr.\nEugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Gelnická č. 33, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/553065-1125200/2012/13389 zo dňa 17.08.2012, v konaní o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/299/2012-78 zo dňa 18. februára\n2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/299/2012-78 zo dňa\n18. februára 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/553065-1125200/2012/13389 zo dňa\n17.08.2012 ako i dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice I (ďalej len „správca dane“)\nč. 695/231/88740/11/FrnM zo dňa 21.10.2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod\n1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z\npridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 21 550,62 Eur za zdaňovacie obdobie február 2009. Žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho daňového konania postupom podľa § 48 ods. 5 zákona o\nspráve daní v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutie\nsprávcu dane potvrdil.\nPodľa § 250k ods. 1 OSP neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania krajský súd nepriznal.\nDôvodom dodatočného dorubenia predmetnej daňovej povinnosti bolo na základe výsledkov daňovej\nkontroly daňovými orgánmi oboch stupňov okrem iného konštatované porušenie § 49 ods. 1 a 2 v\nnadväznosti na § 19 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do\n31.03.2009 (ďalej len zákon o „DPH“). Na základe zisteného skutkového stavu správca dane neuznal\nžalobcovi právo na odpočet dane z prijatého zdaniteľného plnenia, žalobcom deklarovaného faktúrou\nč. 8 2 2009 zo dňa 25.02.2009, vystavenou dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou REVANGE\nSERVIS s.r.o. so sídlom v Košiciach. Išlo o vystavenie faktúry za tri plnenia; za vypracovanie štúdie,\nprojektovej dokumentácie a následnej realizácie úlohy „Zefektívnenie energetickej náročnosti budovy\n\nOC Zemplín“ v zmysle Zmluvy o spoločnom postupe pri energetickej efektivizácii OC Zemplín zo dňa\n13.01.2009. Výsledkom preverovania reálneho základu bol záver prijatý správcom dane, že dve z vyššie\nuvedených plnení neboli realizované, a preto správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočet DPH vo\nvýške 2/3 odpočítanej sumy (v hodnote 21 533,33 Eur), nakoľko projekt nevypracoval a ani fakturované\núlohy nerealizoval deklarovaný dodávateľ.\nKrajský súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých správnych rozhodnutí vychádzal zo\nzisteného skutkového stavu a na základe obsahu administratívneho spisu vyhodnotil, že správca dane\npreveroval deklarovaný zdaniteľný obchod nielen u žalobcu, ale aj dožiadaniami u iných správcov dane.\nZároveň žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, nezodpovedajúce obsahu a záverom daňovej\nkontroly a vyrubovacieho konania a nemajúce právnu oporu v legislatívnej úprave dane z pridanej\nhodnoty.\nKrajský súd po vykonaní súdneho prieskumu žalobou napadnutých rozhodnutí ustálil, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu ním deklarovaného zdaniteľného plnenia,\nvypracovania projektu a realizácie dohodnutej služby dodávateľom REVANGE SERVIS s.r.o., keďže\nnepreukázanie dvoch z troch fakturovaných plnení plne zodpovedá zistenému skutkovému stavu.\nŽiaden zo žalobcom produkovaných dôkazov v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní\nnepreukázal reálnu existenciu fakturovaného plnenia v neuznanom rozsahu správcom dane a dôkazné\nzistenia daňových orgánov s daným konštatovaním plne korešpondujú. V tejto súvislosti krajský súd\npoukázal, okrem iných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise, aj na výpoveď svedka Júliusa\nCichovláza v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 19.05.2011, ktorý bol v období od 02.12.2008 do\n03.06.2009 spoločníkom a konateľom spoločnosti VEFRA, s.r.o., Krivá 23, Košice (popri dodávateľovi\nYOPI Agency, s.r.o. sa mala uvedená spoločnosť podieľať na plnení uvedenom vo faktúre od REVANGE\nSERVIS s.r.o. neuznanej správcom dane). Uvedený svedok neuviedol pred správcom dane žiadne\nskutočnosti svedčiace o existencii reálneho plnenia, ktoré bolo predmetom danej fakturácie. Taktiež\npokiaľ ide o obsah zápisnice o miestnom zisťovaní zo 14.06.2011, vykonaného Daňovým úradom\nBratislava III s miestom zisťovania v spoločnosti BEZ ELBAT, Ltd. s.r.o., Rybničná 40, Bratislava, v\nsúvislosti s ktorým žalobca namietal aj procesný postup správcu dane, jeho obsahom je jednoznačné\nzistenie, že daná, spoločnosť v relevantnom období nevypracovala pre spoločnosť ZEMPLÍN MARKET\ns.r.o., ani pre inú spoločnosť projektovú dokumentáciu, ale iba ponuku pre projekt pre stavbu Nákupné\ncentrum Michalovce, ohľadom ktorej nebola spísaná žiadna zmluva, objednávka a oficiálne projekt nebol\nnikdy odovzdaný, ani nedošlo k samotnej realizácii daného projektu. Napokon aj žalobcom zvýrazňovaná\nvýpoveď svedka O. I., vzťahujúca sa k faktúre č. 8 2 2009 od dodávateľa REVANGE SERVIS, s.r.o.\n(zápisnica č. 695/320/27622/2011/Armi z 11.04.2011) neobsahuje skutočnosti preukazujúce existenciu\nzdaniteľného plnenia neuznaného správcom dane. K obsahu danej výpovede citovanej aj v doplnení\nžaloby z 30.09.2014 krajský súd uviedol, že praktická realizácia niektorých z úsporných opatrení\nvyplývajúcich zo štúdie (uznanej ako plnenie správcom dane), akým je napr. realizácia odvetrávacích\nokien na svetlíku a zavedenie rôznych úsporných spotrebičov, nie je dôkazom preukazujúcim zdaniteľné\nplnenie od REVANGE SERVIS, s.r.o. na základe spornej faktúry č. 8 2 2009 v neuznanom rozsahu, tak\nako je to konkretizované správcom dane a žalovaným.\nK procesnoprávnej námietke žalobcu týkajúcej sa miestneho zisťovania vykonaného dožiadaným\nDaňovým úradom Bratislava III 14.06.2011 v spoločnosti BEZ ELBAT Ltd. s.r.o. krajský súd poznamenal,\nže obsahom zápisnice o danom miestnom zisťovaní je iba stručná reakcia konateľa spoločnosti Ing.\nJuraja Smatlíka na otázku správcu dane týkajúcu sa projektovej dokumentácie pre žalobcu alebo iný\nsubjekt na stavbu Nákupné centrum Michalovce.\nKrajský súd pri posudzovaní žalobnej námietky, napádajúcej porušenie práva žalobcu byť prítomný\npri výsluchu svedka a klásť mu otázky, vychádzal z dikcie ustanovení § 2, § 14 a § 15 ods. 5\npísm. e) zákona o správe daní a z povinnosti správcu dane vytvoriť všetky podmienky pre realizáciu\npráv účastníka konania vyplývajúcich z daných zákonných ustanovení. Zároveň poukázal na právne\nzávery vyplývajúce aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“),\nobsiahnutej napr. v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/32,33,34/2012 z 20.06.2012, 5Sžf/79/2011\nz 15.12.2011, 4Sžf/10/2011 z 31.05.2011, 2Sžf/28/2010 z 18.05.2011, 5Sžf/5/2009 z 24.11.2009, ako aj\nz Nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 153/07-35 z 18.10.2007. V nadväznosti na uvedené krajský súd\ndospel k záveru, že uskutočnením daného procesného úkonu dožiadaným daňovým úradom nedošlo\nk porušeniu práv žalobcu na spravodlivý administratívny proces v rámci správy daní. Dožiadanie ako\n\naj miestne zisťovanie posúdil ako legálny dôkazný prostriedok v rámci procesných oprávnení správcu\ndane podľa zákona o správe daní. Obsah zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 14.06.2011 krajský súd\nnevyhodnotil ako svedeckú výpoveď, ale ako zisťovanie údajov od konateľa spoločnosti BEZ ELBAT Ltd.\ns.r.o. na základe dokladov predložených správcom dane dožiadanému Daňovému úradu Bratislava III.\nV ďalšom priebehu daňovej kontroly, resp. aj v priebehu vyrubovacieho konania bolo pritom oprávnením\nžalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu domáhať sa prípadnej svedeckej výpovede konateľa\nspoločnosti BEZ ELBAT Ltd. s.r.o., avšak žalobca pri prerokovaní protokolu dňa 25.08.2011 a jeho\ndodatku návrh na vykonanie takéhoto dôkazu správcovi dane nepredložil.\nK hmotnoprávnym žalobným námietkam vo vzťahu k dôkaznému bremenu platcu DPH krajský súd\nuviedol, že prísne pravidlá požadované zákonom o DPH pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa\npriamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt,\nresp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre\nodpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej\njudikatúry súdov Slovenskej republiky pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť, pri súčasnom\nzvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt, a nie správca dane, ktorému\nvšak na druhej strane nemožno uprieť právo vykonania takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za\nnevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru\nnajvyššieho súdu, napr. na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/29/2010 z\n10.03.2011, sp. zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, sp. zn. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, sp. zn. 2Sžf/41/2010\nz 15.06.2011 a ďalšie.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd\nzmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie,\neventuálne zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vráti mu vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby\nodvolací súd rozhodol o trovách konania.\nŽalobca napáda nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, pretože správca dane\nnespochybnil samotné uskutočnenie zdaniteľného plnenia spoločnosťou REVANGE SERVIS, s.r.o. pre\nžalobcu, spochybnil len jeho rozsah, avšak len na základe dôkazov, ktoré nesprávne vyhodnotil. Toto\nnesprávne vyhodnotenie dôkazov spočívalo v nesprávnej úvahe, že spoločnosť REVANGE SERVIS,\ns.r.o. síce zabezpečila vypracovanie štúdie, avšak už nedošlo k jej realizácii. Túto úvahu žalobca označil\nza nesprávnu, nakoľko realizácia projektu sa uskutočnila formou externých dodávateľských firiem.\nZároveň namieta aj procesné pochybenie v súvislosti s miestnym zisťovaním v spoločnosti BEZ ELBAT\nLtd. Podľa žalobcu v osobe, ktorá konala a vyjadrovala sa pred správcom dane za spoločnosť BEZ\nELBAT Ltd., išlo o svedka, pretože dôvodom jeho výsluchu nebolo zisťovanie okolností týkajúcich sa\ndaňových záležitosti spoločnosti BEZ ELBAT Ltd., ale účelom bolo vypočuť ho o dôležitých okolnostiach\ntýkajúcich sa žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. V tejto súvislosti namieta, že mu\nuvedeným postupom bolo odopreté jeho právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle\nustanovenia § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní, pričom tento dôkaz žalobca považuje za\nzískaný v rozpore so zákonom, ktorý v zmysle ustanovenia § 29 ods. 4 citovaného zákona nie je možné\npovažovať za dôkazný prostriedok.\nTaktiež žalobca spochybňuje nesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede tvrdením, že správca dane\na žalovaný nepresne a účelovo interpretovali vyjadrenia svedka - bývalého konateľa spoločnosti\nREVANGE SERVIS, s.r.o. J. Brňáka obsiahnuté v zápisnici o jeho výsluchu z 11. 04. 2011. Záver\nsprávcu dane a žalovaného, že z troch plnení z faktúry č. 8 2 2009 došlo len k vypracovaniu štúdie\na k vypracovaniu projektu a následnej realizácii úlohy zo strany REVANGE SERVIS, s.r.o. nedošlo,\nje predčasný a nepodložený. Podľa žalobcu nesprávne posúdenie skutkového a právneho stavu v\nkonečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu hmotnoprávnemu posúdeniu veci.\nV prípade preverovania spoločnosti VEFRA, s.r.o., ako dodávateľa pre spoločnosť REVANGE SERVIS,\ns.r.o., žalobca svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti J. Cichovláza, hodnotí ako nespôsobilú mať\nvplyv na posúdenie zdaniteľného plnenia uskutočneného spoločnosťou REVANGE SERVIS, s.r.o. Z\nrozhodnutia daňových orgánov podľa žalobcu takisto nevyplynulo, ako zhodnotili nevedomosť konateľa\nspoločnosti VEFRA s.r.o. ohľadom obchodov so spoločnosťou REVANGE SERVIS s. r.o., pričom jeho\n\nnevedomosť mohla byť spôsobená vážnym úrazom hlavy, v dôsledku preukázaného trestného činu,\nktorý bol na ňom vykonaný.\nVo vzťahu k požiadavke dostatočného zistenia skutkového stavu podľa ustanovenia § 29 ods. 2 zákona\no správe daní žalobca poukázal na povinnosť správcu dane dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. To podľa žalobcu predpokladá, že v\ndaňovom konaní sa náležíte zistí a zhodnotení skutkový stav, pričom ako dôkaz môže použiť všetky\nprostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti. Správca dane bol povinný prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako aj\nna to, čo uvedie daňový subjekt a pri odôvodnení svojich záverov musí uviesť aj to, prečo na niektoré\ndôkazy pri rozhodovaní neprihliadol, resp. ich nevykonal a pokladal ich z hľadiska výpovednej hodnoty\nza druhoradé.\nV súvislosti s aplikovaním zisteného skutkového stavu na zákonné podmienky uznania nároku\nna odpočet dane žalobca namieta, že správca dane pri výkone daňovej kontroly nepreukázal\nnespochybniteľné porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, nevykonal dokazovania v súlade\nso zákonom o správe daní a nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy vo veci tak, aby boli\nnespochybniteľným podkladom pre neuznanie dane odpočítanej z faktúr vystavených dodávateľskou\nspoločnosťou REVANGE SERVIS, s.r.o.\nĎalej žalobca opätovne namieta nezákonnosť dôkazu získaného vypočutím osôb o podstatných\nskutočnostiach, pri ktorých nemohol byť prítomný. Vyčíta prvostupňovému rozsudku okolnosť, že sa súd\nnevysporiadal s ťažiskovou námietkou žalobcu týkajúcou sa odňatia jeho zákonného práva podľa § 15\nods. 5 písm. e) zákona o správe daní.\nZ dôvodu, že správca dane nepostupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, keď\nneprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, neviedol dokazovanie tak, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nepoužil všetko, čo mohlo prispieť\nk zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, nebol skutkový stav\nzistený čo najúplnejšie a dostatočne spoľahlivo, čo viedlo aj k nesprávnym záverom pri hmotnoprávnom\nposúdení veci.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov\noboch stupňov a konania predchádzajúce ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§\n212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok).\nOdvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení\ns § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia\nzamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,\naby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\nd) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v\npísomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia\nnajneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nf) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a\numožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\n\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy\npodľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri\nvýkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu\nzamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí\nnápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno\nnámietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 19 ods. 2 prvej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\nPodľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová\npovinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nPredmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu\nsprávcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly zameranej na preverenie výšky žalobcom\npriznanej DPH za zdaňovacie obdobie február 2009, resp. oprávnenosti odpočtov dane na základe\nžalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení, v súvislosti s následným vyrubovacím konaním,\nako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav v\nnadväznosti na dodatočné určenie daňovej povinnosti.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k splneniu podmienok na dodatočné určenie\npredmetnej dane a miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom čo do preukázania reálneho základu\n\nním deklarovaných zdaniteľných plnení, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nŤažisko odvolacích námietok žalobcu spočíva v spochybňovaní zákonnosti vykonávaného dokazovania\nv rámci preverovania žalobcom uplatnených nárokov na základe ním prijatých zdaniteľných plnení,\npredovšetkým využitím inštitútu miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadaných príslušných\nsprávcov dane, v spochybňovaní správnosti vyhodnotenia skutkového stavu na základe jednotlivých\nzistení, ako i v napádaní neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý, podľa jeho\ntvrdenia, si splnil svoju dôkaznú povinnosť predložením zákonom stanovených daňových dokladov\npreukazujúcich uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení.\nOdvolací súd nemôže prisvedčiť námietke spochybňujúcej zákonnosť vykonaných výsluchov svedkov s\nvyužitím miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaných správcov dane. Tento inštitút\nje zákonným prostriedkom získavania informácií správcom dane v rámci napĺňania cieľov správy daní\nsledovaného zákonom, taktiež potrebným na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie\nalebo preverenie základu dane, príp. nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho\nzisťovania a zadovážené zistenia sú daňovým subjektom v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné,\nku ktorým sa títo majú právo vyjadrovať, navrhovať dôkazy podľa § 15 ods. 5 písm. c) až písm. f) zákona\no správe daní, vrátane práva vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote k protokolu o výsledku daňovej\nkontroly podľa § 15 ods. 10 citovaného zákona, ako i podať námietky proti postupu správcu dane v\npriebehu výkonu daňovej kontroly (§ 15 ods. 8 citovaného zákona). S prihliadnutím na uvedené záruky\nzachovania procesných práv daňových subjektov, nemožno prijať tvrdenie, že žalobca bol na svojich\nprocesných právach ukrátený.\nVo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného\nprenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a\n2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje),\nani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho\nzdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby\nplatiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet\nzákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť\nschopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby reálne dodané (§ 8,\n§ 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo\ndodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.\nZ uvedených dôvodov, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a zo skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu, odvolací súd dospel k záveru, že daňové orgány oboch stupňov vo veci\npostupovali v súlade so zákonom. V daňovom konaní vo vzťahu k faktúre vystavenej spoločnosťou\nREVANGE SERVIS, s.r.o. nebolo preukázané, že by táto ňou všetky tri fakturované služby ako dodávateľ\naj žalobcovi reálne dodala. Preto správca dane postupoval zákonne, keď žalobcovi nepriznal uplatnený\nnárok na odpočítanie dane, minimálne z dvoch sporných fakturovaných plnení, a to len na základe\nžalobcom predložených daňových dokladov, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok podľa §\n49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého si platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\nvoči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané, čo v danom prípade nebolo splnené.\nV nadväznosti na uvedené možno prijať záver, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo\nsprávneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli zistené dôvody pre presun dôkazného\nbremena zo žalobcu na správcu dane.\nOdvolací súd zároveň poukazuje i na svoje skoršie rozhodnutia v obdobných veciach žalobcu\n(predmetom súdneho prieskum boli rozhodnutia dodatočného určenia DPH za zdaňovacie obdobia\naugust 2009 a december 2009), vedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky, v ktorých najvyšší\nsúd o rovnakých odvolacích námietkach rozhodol zhodne (sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016,\nsp. zn. 3Sžf/65/2015 zo dňa 19. októbra 2016).\n\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane za účelom preverenia žalobcom priznanej daňovej\npovinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie DPH vykonal rozsiahle dokazovanie, získané informácie\na vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o\nspráve daní, pričom prihliadol na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových\nokolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je\nv súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,\nže žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení, absentuje\nreálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných\nzdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet\ndane, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu ( § 29 ods. 8 zákona o správe daní). Zároveň\nmožno konštatovať, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je\nriadne odôvodnené.\nBolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou\nstarostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov, bude spochybnené.\nOdvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k\nzáveru, že tento v preskúmavanej veci v rozsahu žalobných dôvodov postupom v súlade s právnymi\nnormami ustanovenými v druhej hlave piatej časti OSP náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutí\ndaňových orgánov oboch stupňov, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu a v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nako vecne správny a v súlade so zákonom postupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení\ns § 219 ods. l, ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP\na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože\nv odvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}