{"guid": "388ad5ee-ff47-44f5-83e9-7a47345566bb:e3b06213-42ed-4f9c-87b5-648cf8092306", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7012200205.4", "spisova_znacka": "5Sžfk/16/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/16/2016 z 13. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 5Sžfk/16/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7012200205.4", "identifikacne_cislo": "7012200205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2017-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-5", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3b06213-42ed-4f9c-87b5-648cf8092306", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7012200205.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7012200205.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7012200205.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/16/2016\n7012200205\n13. 12. 2017\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2017:7012200205.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu:\nMgr. Kristian Tóth - CHRIS, Ruská 74, Ruská, okres Michalovce, IČO: 43 261 116, zastúpený:\nBenčík & Partners, advokátska kancelária, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r zo dňa 13. decemba 2011, konajúc o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/23/2012-124 zo dňa 30. júna 2016,\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/23/2012-124 zo dňa\n30. júna 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nŽalobcovi náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že neuvedenie titulu „Mgr“ pri fyzickej osobe\npodnikateľa nespôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. V dodatočnom platobnom\nvýmere č. 741/230/7061/11/Ber zo dňa 10.08.2011 správca dane síce neuviedol plný názov fyzickej\nosoby, avšak v rozhodnutí žalovaného už bolo opravené sídlo a daňová povinnosť žalobcu sa určila Mgr.\nKristiánovi Tóthovi - CHRIS so sídlom Ruská 74, žalovaný konal v súlade s § 30 ods. 2 písm. c/ zákona\nč. 511/1992 Zb. a teda predmetná námietka nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nKrajský súd ďalej uviedol, že bez rozdielu toho, či žalobca je odmeňovaný ako konateľ, alebo subjekt\nna základe manažérskej zmluvy zo dňa 08.09.2006, rovnako sa jedná o závislú činnosť. Odmena za\nčinnosť manažéra spoločnosti VSAT CZECH, s.r.o. bol správcom dane správne posudzovaný ako príjem\nzo závislej činnosti bez ohľadu na charakter zmluvy v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003\nZ.z., pretože tieto príjmy neplynuli z individuálnej činnosti žalobcu ako fyzickej osoby, ale z činnosti\nvykonávanej VSAT CZECH, s.r.o., v ktorej bol žalobca konateľom. Správca dane bol oprávnený znížiť\nvykázané príjmy, ale aj výdavky s poukazom na to, že žalobca je daňovníkom na území Slovenskej\nrepubliky a jeho príjmy plynúce zo zdrojov na území SR podliehali dani z príjmu podľa zákona č. 595/2003\nZ.z. Taktiež nie je potrebné prihliadnuť na výslednú daň v súvislosti s výberom dane na území ČR, keďže\nžalobca sám uviedol, že nebol ním zaplatená daň na území Českej republiky.\n\nKrajský súd ďalej uviedol, že sporná manažérska zmluva podľa jej obsahu nesie znaky závislej činnosti a\nobsah činností v predmetnej manažérskej zmluve spadá pod výkon závislej činnosti, ktoré sú predmetom\nzdanenia podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb., teda nie je príjmom zo živnosti. Výkon funkcie\nštatutárneho orgánu je závislou činnosťou a nie je možné proti tomuto druhu príjmov si uplatniť výdavky\nv zmysle vykonávania podnikateľskej činnosti. Výkon štatutárneho orgánu je možné vykonávať osobne,\nnie je podmienkou byť podnikateľ. Podľa názoru krajského súdu je manažérska zmluva neurčitá a preto\nneplatná, pretože z nej nie je možné rozlíšiť, ktoré činnosti spadajú pod výkon štatutárneho orgánu a\nktoré pod živnostenské oprávnenie. Výkon funkcie konateľa nie je podnikaním podľa zákona č. 455/1991\nZb. K otázke medzinárodnej informácii ako navrhovaného dôkazu krajský súd konštatoval, že správca\ndane nemal povinnosť tento dôkaz vykonať, pretože pre dokazovanie pre účely zistených zaúčtovaných\npríjmov a výdavkov za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2007 nemalo žiadny význam, pretože ide\no preplatenie výdavkov na základe vystavených faktúr špecifikovaných na protokole opakovanej daňovej\nkontroly. Ďalej krajský súd uviedol, že daňový subjekt preukazuje príjmy a výdavky, ktoré vynaložil\nako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia na území Slovenskej republiky\na tieto doklady sa majú nachádzať v účtovníctve žalobcu ako náklady vynaložené z príjmu fyzickej\nosoby uplatňujúcej príjmy a výdavky za konkrétne zdaňovacie obdobie, čo v danom prípade splnené\nnebolo. Žalobca činnosť, ktorá bola obsahom faktúr ako aj manažérskej zmluvy, nevykonával pre žiadne\nsubjekty, nepoužíval k činnosti žiadny majetok a VSAT CZECH, s.r.o. výdavky súvisiace s výkonom\nmanažéra žalobcovi uhrádzala.\nŽalobca nepodnikal na základe obchodnoprávneho záväzku ako sa domnieval právny nástupca žalobcu,\nale mal príjmy zo závislej činnosti, ako to vyhodnotil správca dane, preto súd právne uzavrel, že námietky\nv celom rozsahu boli neopodstatnené. Postup žalobcu bol obchádzaním zákona o dani z príjmu. Žalobca\nnemal vo svojej evidencii príjmy a výdaje evidované v súlade s § 6 ods. 11, 14 zákona č. 595/2003\nZ.z.. pretože v účtovníctve žalobcu sa nenachádzali príjmy z jeho individuálnej podnikateľskej činnosti,\nvzťahovali sa na VSAT CZECH s.r.o., každý príjem, ktorý žalobca nadobudol sa vzťahoval na túto\nobchodnú spoločnosť. Z uvedených dôvodov potom ani výdavky sa nemohli vzťahovať na činnosť\nžalobcu vyplývajúcu z jeho podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky, na základe jeho\nživnostenského oprávnenia.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe\nsa vyhovuje a rozhodnutie žalovaného sa zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalobca na úvod svojho odvolania poukazuje na skutočnosť, že predmetná vec už bola dvakrát vrátená\nna ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu a sumarizuje dôvody, pre ktoré daná vec bola vrátená.\nŽalobca konkrétne uvádza dve uznesenia Najvyššieho súdu SR - 5Sžf/8/2013, 5Sžf/59/2014, podľa\nktorých sa krajský súd nevysporiadal dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom s námietkami žalobcu,\ndokonca na ne nereagoval v odôvodnení rozsudku, ďalej podľa druhého spomínaného uznesenia\nNajvyššieho súdu SR, krajský súd nepreskúmateľným spôsobom prepája stanoviská účastníkov konania\na súdov, pričom nie je možné vyselektovať právny názor súdu a v niektorých prípadoch nie je možné ani\ndostatočne identifikovať konkrétnu námietku účastníka konania. Žalobca uvádza, že ak by sa krajský\nsúd vysporiadal so všetkými námietkami, nedošlo by dvakrát k zrušeniu rozsudkov krajského súdu.\nŽalobca nesúhlasí s prekvalifikovaním príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na\npríjmy zo závislej činnosti, pretože správca dane neoprávnene zasiahol do zásady zmluvnej autonómie\na nerešpektoval platnú obchodno-záväzkovú zmluvu uzavretou medzi spoločnosťou VSAT CZECH\ns.r.o. a Mgr. Kristiánom Tothom - CHRIS. Išlo o dvojkoľajnosť vzťahov, ktoré treba striktne odlišovať\na ktoré sú vzájomne autonómne. V prvom prípade išlo o vzťah obchodnej spoločnosti a jej konateľa\nako štatutárneho orgánu, avšak v danom prípade bol žalobca odmeňovaný nie ako konateľ spoločnosti\nna základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, ale ako podnikateľský subjekt na základe manažérskej\nzmluvy zo dňa 08.09.2006. Podľa názoru žalobcu nie je možné prelínať funkciu konateľa spoločnosti\ns postavením manažéra.\nŽalobca ďalej uvádza, že § 68 zákona č. 511/1992 Zb. mal v praxi správca dane aplikovať a daň z\npríjmov predpísať priamo platiteľovi dane VSAT CZECH s.r.o. a nie žalobcovi. Žalobca nesúhlasí s tým,\nže správca dane nemal vykonať dokazovanie na účely zistených zaúčtovaných príjmov a výdavkov\n\nza kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2007, lebo by to nemalo význam. Žalobca navrhol výsluch\nsvedkov, čím by preukázal reálnosť vynaložených výdavkov, no nevypočutím svedkov podľa názoru\nžalobcu správca dane porušil § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého správca dane dbá,\naby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie\nje pri tom viazaný len návrhmi daňových subjektov. Podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno daňového\nsubjektu nemožno vykladať jednostranne, že zaťažuje výlučne iba daňový subjekt (7Sž 88-89/98) a teda\naj správca dane musí mať všetky podklady k vydaniu objektívneho rozhodnutia.\nŽalobca k neuznaniu cestovných náhrad vyplývajúcich z pracovných ciest podotýka, že nákup PHM\nuplatnil do svojich daňových výdavkov a následne ho refakturoval spoločnosti, čo považuje za dovolené a\nv súlade s článkom V. manažérskej zmluvy. Žalobca uvádza k manažérskej zmluve to, že išlo o mandátnu\nzmluvu, v ktorej spoločnosť vystupovala ako mandant a žalobca ako mandatár, resp. o nepomenovanú\nzmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej\nosoby podľa § 266 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu ak chcel krajský súd rozhodnúť\nspravodlivo, mal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, avšak krajský súd\ntrvá na svojom mylnom názore a preto žalobca žiada, aby Najvyšší súd SR nevracal vec krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\nŽalobca po právnej stránke odôvodnil svoje odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a podľa § 205\nods. 2 písm. f/ O.s.p.\nIII.\nŽalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uvádza, že z obsahu jednotlivých ustanovení manažérskej\nzmluvy vyplýva, že hlavnou úlohou manažéra bolo v menovanej spoločnosti vykonávať funkciu konateľa,\nako štatutárneho orgánu, pri plnení úloh v súvislosti s obchodným vedením spoločnosti, ktoré majú\ncharakter závislej činnosti, čo potvrdzuje článok III. bod 2 zmluvy, podľa ktorého platnosť zmluvy končí\ndňom odvolania manažéra z funkcie konateľa spoločnosti. To, že bol žalobca podnikateľom - fyzickou\nosobou v roku 2007 ešte neznamená, že nemohol poberať príjmy zo závislej činnosti.\nŽalovaný ďalej uvádza, že dokazovanie podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vykonáva správca\ndane, čo znamená, že je v kompetencii správcu dane určiť spôsob dokazovania a je na jeho uvážení,\nči považuje niektoré skutočnosti za preukázané, a aké dôkazy bude akceptovať, dôkazné bremeno\nje však na žalobcovi. Správca dane posudzoval v rámci kontroly, či vykázané výdavky žalobcu boli\nvynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003\nZ.z. a tieto príjmy a výdavky posudzoval v nadväznosti na obsah manažérskej zmluvy uzatvorenej\ns menovanou spoločnosťou a reálnu činnosť žalobcu. Svedecké výpovede navrhovaných svedkov aktuálnych konateľov a spoločníkov spoločnosti, ktorí neboli účastníkmi tohto právneho vzťahu, nemohli\novplyvniť výsledky vykonaného dokazovania. Žalovaný uvádza, že v prípade žalobcu ide o daňovníka s\nneobmedzenou daňovou povinnosťou (trvalý pobyt na území SR), čo znamená, že predmetom dane sú\njeho príjmy plynúce zo zdrojov na území SR, ako aj príjmy vyplatené spoločnosťou VAST CZECH, s.r.o.,\nz čoho vyplýva, že za uhradenie dane je zodpovedný žalobca. Vzhľadom k tomu, že u žalobcu nebola\nzaplatená daň v Českej republike, čo potvrdil žalobca v odvolaní ako aj v žalobe, nebolo možné na\nvýslednú daň započítať daň, ktorá mala byť vybraná z príjmov vyplatených zo zdrojov v Českej republike.\nŽalovaný navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.\nIV\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné\nvyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk\n<., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že\nrozsudok krajského súdu je vecne správny.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 2 písm. d/ ods. 1 a písm. f/ zákona č. 595/2003 Z.z. daňovníkom s neobmedzenou daňovou\npovinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle\nzdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej\nrepubliky nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to\nsúvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.\nPredmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov\nna území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.\nPodľa § 45 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou\npríjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,\npostupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s\nvýnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c/. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje\nmetóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto\nzákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou\no zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na\npríjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., stav k 13.12.2011, príjmami zo závislej činnosti sú\npríjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov\nspoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú\npovinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z., stav k 13.12.2011, príjmami z podnikania sú príjmy\nzo živnosti.\nPodľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z., stav k 13.12.2011, daňovým výdavkom výdavok (náklad)\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný\nv účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 <. alebo 14 <., ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r zo\ndňa 13.12.2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom vo Veľkých\nKapušanoch č. 741/230/7061/11/Ber zo dňa 10.08.2011, ktorým bolo žalobcovi vyrubený rozdiel dane\nz príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 2 378,04 € podľa § 44 ods. 6 písm.\nb/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu, musí reagovať na skutočnosť, že v danej veci už bol dvakrát zrušený rozsudok krajského súdu a\nvec mu bola vrátená na ďalšie konanie, najmä z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, pretože\nkrajský súd nereagoval takmer vôbec na námietky žalovaného, odôvodnenie rozsudku bolo nejasné a\nnedalo sa odlíšiť názor žalovaného a súdu resp. námietky žalobcu.\nMožno konštatovať, že krajský súd v súčasnom rozhodnutí už dostatočným spôsobom reaguje na\nnámietky žalobcu a možno považovať odôvodnenie rozsudku krajského súdu za vyčerpávajúce.\nNajvyšší súd SR si však dovoľuje vysloviť názor, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu,\nnapriek vyššiemu vyslovenému názoru, má znaky miernej neprehľadnosti, čo však nespôsobuje jeho\nnezákonnosť, len je potrebné, aby krajský súd do budúcnosti ešte viac dbal na prehľadnosť svojich\nrozhodnutí.\nNajvyšší súd SR považuje za potrebné sa vyjadriť k otázke manažérskej zmluvy ako možného\nobchádzania zákona o dani z príjmu. Niet pochýb o tom, že pri posudzovaní právnych úkonov, teda v\n\ndanom prípade manažérskej zmluvy, okrem príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 266 ods.\n1 a 2) treba vychádzať aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník iba dopĺňa\nprávnu úpravu právnych úkonov v Občianskom zákonníku (§ 34 a § 37). Treba však tiež vychádzať zo\nskutočného obsahu právneho úkonu a nemožno odhliadnuť ani od skutočnosti, aká činnosť bola fakticky\nvykonávaná, ktorú možno posúdiť ako inú skutočnosť rozhodujúcu pre určenie alebo vybratie dane (§ 2\nods. 6 zákona o správe daní). V tomto smere podľa názoru Najvyššieho súdu SR bolo v administratívnom\ndaňovom konaní vykonané dostatočné dokazovanie, z ktorého daňové orgány vyvodili aj správny právny\nzáver, že odmenu za činnosť, ktorú vykonával žalobca kvalifikovali ako príjem zo závislej činnosti.\nVychádzajúc aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 31. augusta 2004 sp.zn. II. ÚS 69/03, že\n„zákon nestanoví, nakoľko podrobné a konkrétne musí byť vymedzenie činnosti, ktorú má mandatár\nvykonávať, a tuto nedefinovanou množinu nemožno obmedzovať bez zákonné opory“, že „ak je\nobchodná záležitosť definovaná určito, môže jej realizácia spočívať v zariadení jednotlivej konkrétnej\nzáležitosti (spracovanie daňového priznania za určitý rok, zastupovanie vo veci žaloby, spísanie zmluvy\napod.), a rovnako tak i v zabezpečení opakujúcej sa činnosti či dohodnutí trvalej a opakovanej skupiny\nzáležitostí (vybavovanie všetkej právnej agendy, vedenie účtovníctva, poskytovanie ekonomického\nporadenstva apod.)“ a že „moderná ekonomika je založená na vytesňovaní činností, ktoré nie sú\npredmetom činnosti príslušného podnikateľa formou tzv. outsourcingu, a že týmto spôsobom je možno\nzamerať činnosť spoločnosti cielene na hlavní náplň, bez plytvania energiou na činnosti priamo\nnesúvisiace s predmetom podnikania“, je v danej veci nesporné, že činnosť, ktorú žalobca vykonával\npodľa manažérskej zmluvy, bola činnosťou vo všetkých úkonov týkajúcich sa riadenia spoločnosti VSAT\nCZECH, s.r.o., a nie je tak možné rozlíšiť, ktoré činnosti boli vykonávané v súvislosti s postavením\nkonateľa a ktoré v súvislosti so živnostenským oprávnením. Najvyšší súd SR uvádza, že nepochybne\nje skúmanie vôle imanentným faktorom pri určovaní platnosti/neplatnosti právnych úkonov resp. ich\nobsahu, no aj vôľa subjektov práva má svoje hranice a nemôže byť obchádzanie zákona ospravedlnené\nvôľou účastníkov právneho úkonu, pretože inštitút obchádzania zákona by stratil zmysel a prakticky by\nsa už nikto nemohol dopustiť obchádzania zákona.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so\nvšetkými námietkami žalobcu.\nZ uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, s ktorým\nsa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko\nžalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanému trovy konania nevznikli.\nPodľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}