{"guid": "5f502045-5b86-4246-bb91-f836209ef6d3:39203e83-80fa-47c7-8199-0e91f3f58dcd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7012200062.6", "spisova_znacka": "10Sžso/17/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/17/2016 z 20. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2017, sp. zn. 10Sžso/17/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7012200062.6", "identifikacne_cislo": "7012200062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-104.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 195/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/195/#paragraf-104.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/195-1998/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/195#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39203e83-80fa-47c7-8199-0e91f3f58dcd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7012200062.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7012200062.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:7012200062.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/17/2016\n7012200062\n20. 06. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:7012200062.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobkyne:\nW. B., narodená dňa XX.XX.XXXX, B., právne zastúpenej: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária,\nŠtefánikova 26, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Zádielska 2, Košice,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/04297 zo dňa 02.11.2011, na odvolanie\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/11/2012-159 zo dňa 28. januára 2016,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/11/2012-159 zo dňa\n28. januára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.: AA/2011/04297 zo dňa 2. novembra 2011\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni na účet jej advokáta trovy konania z titulu zaplatených\nsúdnych poplatkov vo výške 136 Eur.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/04297 zo dňa 02.11.2011. Žalovaný týmto rozhodnutím\npotvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. KE2/2011/25005/1 zo dňa 27.09.2011, ktorým\nbola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu vo výške 4.123,14 Eur.\nNáhradu trov konania žalobkyni krajský súd nepriznal.\nV dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že zistil, že nebol daný dôvod na zrušenie\nrozhodnutia žalovaného, neopakoval už pasáže textu napadnutého rozhodnutia a mal za úlohu odstrániť\nvadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacím súdom. Uviedol, že žalobkyňa, aj keď je občiankou\ns ťažkým zdravotným postihnutím, v oblasti komunikácie nemá sociálne dôsledky, má obmedzenú\npohybovú schopnosť, ale nemá rozpoznávacie ťažkosti, resp. problémy s pamäťou a pod., ako sa to\nsnaží žalobkyňa uvádzať.\nS poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p., uviedol, že vykonal nevyhnutné dokazovanie v\nintenciách citovaného zákona, dvakrát vypočul žalobkyňu a teraz pôsobiacu pracovníčku ÚPSVaR\nMVDr. V.. Z vyššie uvedenej výpovede potom vyvodil, že správny orgán na základe predloženej\npredfaktúry ako aj konečnej faktúry, po vykonanom šetrení u žalobkyne pred aj po vykonaní prác vyplatil\nžalobkyni požadovanú sumu, 4.123,14 EUR dňa 14.01.2008 v sume vtedajších 118.796,- Sk a dňa\n5.418,- Sk, t. j. 124.214,-Sk s tým, že žalobkyňa osobne doniesla na ÚPSVaR obidve faktúry, teda aj\nkonečnú faktúru, a to už v čase, keď práce boli ukončené a počas vykonávania týchto prác vedela,\n\nže ich nevykonávala firma TIROSTAV s.r.o., čo potvrdzuje jej výsluch v trestnom konaní (nachádzajúci\nsa na č.l. 47 trestného spisu). Z tejto výpovede vyvodil krajský súd právny záver, že žalobkyňa vôbec\nnevedela, s kým sa budú vykonávať rekonštrukčné práce, ako to uvádza v podanej žalobe.\nPoznamenal, že je pravdou, že p. F. doniesol faktúru od p. N., aby mohli byť zdokladované vykonané\npráce, avšak podľa názoru súdu uvedené slúžilo iba na to, aby žalobkyňa mohla dostať doplatok k\nuž poskytnutému príspevku na základe predfaktúry, lenže žalobkyňa nebola spokojná s vykonanými\nprácami a preto sa obrátila na Slovenskú obchodnú inšpekciu.\nMal za to, že ak bola žalobkyňa podnietená zo strany iných osôb (ak ide o osoby N. -F.) na poskytnutie\npeňažného príspevku od ÚPSVaR, ako to tvrdí v žalobe, potom tieto osoby, ktoré manipulovali s\ndokladmi na nákup materiálu, aj za účelom vystavenia sporných faktúr, potom, žalobkyňa po odstúpení\nod realizácie prác firmou TIROSTAV, s.r.o. mala žiadať o vydanie týchto dokladov.\nSúd prvého stupňa dodal, že pre účely skúmania naplnenia zákonných ustanovení §§ 103 ods. 1,\n§ 104 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 vtedy platného z. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, v znení\nneskorších predpisov je potrebné skúmať, či žalobkyňa pri svojej vedomostnej úrovni mohla z okolností\npredpokladať, či práce na základe vystavených faktúr skutočne bude realizovať firma TIROSTAV, s.r.o.\nK vyhodnoteniu žalobných námietok žalobkyne, aj v kontexte s podaním na SOI krajský súd uviedol, že\nžalobkyňa komunikovala iba s p. F., s p. F., s firmou, ktorá vystavila faktúry už vôbec nie, teda vzhľadom\nna svoje rozumové schopnosti musela vedieť, že faktúry, ktoré majú byť vo vzťahu k poskytnutým\npeňažným príspevkom vo vzťahu k štátu zúčtovateľné a ktoré sa nevystavili pod menom F. alebo F.,\nnemôžu byť akceptovateľné. Iná otázka je, ako konal samotný úrad pri miestnom zisťovaní vo vzťahu\nk vyúčtovaným nákladom v predmetných faktúrach, čo v danom rozsahu dokazovania má iba ten\nnásledok, či vrátenie celej sumy je opodstatnené proti objemu vykonaných prác. Objem vykonaných\nprác však nebol uskutočnený fakturujúcou firmou, súd preto nevylúčil, že časť použitých finančných\nprostriedkov mohla byť použitá v súvislosti s poskytnutým príspevkom, avšak z neho nie je zrejmé, či za\ndaného stavu je splnená podmienka na vrátenie aj v jeho časti podľa ustanovenia § 104 ods. 1 písm. a/\nvtedy platného zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.\nSúd v ďalšom zaujal stanovisko, že žalobné dôvody žalobkyne o jej nevedomosti, jej zlom zdravotnom\nstave neobstoja, pretože žalobkyňa vedela, že stavebné práce nebude vykonávať firma TIROSTAV s.r.o.,\nmala vedomosť o tom, že práce boli vykonané blízkymi osobami p. F., čo bolo vyhodnotené v samotnom\ntrestnom konaní po výsluchu ďalších obvinených p. F., N. a D. V..\nSúd mal za pravdivú žalobnú námietka, že žalobkyňa bola podnietená na podanie žiadosti o finančný\npríspevok na ÚPSVaR inými osobami, avšak uvedená žiadosť bola podaná v jej mene, na jej adresu\nbola poštovou prepravou aj doručovaná výplata poskytnutých finančných príspevkov, teda v plnej miere\naj zodpovedá za ich použitie a spôsob preukázania. Žalobkyňa je spôsobilá na právne úkony, jej\nzdravotné postihnutie sa vzťahuje na oblasť mobility, preto sa súd nestotožnil so žalobnou námietkou,\nže zdravotný stav žalobkyni neumožnil rozpoznať, resp. zistiť, kto vlastne práce u nej vykonáva. Z\nuvedeného dôvodu sa súd nestotožnil ani so žalobnou námietkou, že žalobkyňa nemohla vedieť, že\npráce u nej nevykonávajú pracovníci TIROSTAVU s.r.o..\nKrajský súd ďalej uviedol, že je sporné zaujímať stanovisko k tomu, či žalobkyňa nevylákala túto\nfinančnú pomoc od štátu, keď v trestnom konaní sa ku všetkému priznala. Na pojednávaní konanom dňa\n28.01.2016 už zmenila svoju výpoveď, že finančné prostriedky dala p. N., čo nezodpovedá výpovediam\nnachádzajúcim sa v trestnom spise. Výpoveď žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016 podľa\nsúdu prvého stupňa vyznieva pochybne, keď uviedla, že v trestnom konaní mala odpovedať na všetky\notázky „áno“.\nAj napriek tomu, že súd uznal žalobnú námietku, že žalobkyňa nevylákala finančné prostriedky od\nÚPSVaR, no zamlčala skutočnosť, že práce v jej byte nebude vykonávať firma TIROSTAV, čo zodpovedá\nust. § 104 ods. 1 písm. b/ cit. zákona o sociálnej pomoci. Ohlasovacia povinnosť na zmenu skutočnosti\nvyplýva zo zákona (ust. § 103 ods. 1), žalobkyňa nie je negramotná, čítať a písať vie, rozhodnutie o\npriznaní peňažného príspevku prevzala do vlastných rúk, kde bola poučená, že je povinná vyúčtovať\nposkytnutý peňažný príspevok. Ak mohla napísať sťažnosť, resp. žiadosť o prešetrenie na SOI, obdobne\n\nmohla aj ÚPSVaR oznámiť skutočnosti jej známe pri výkone stavebných prác a poukázať na zmenu,\nktorá nastala po vystavení faktúr. Z uvedeného mal súd za zrejmé, že žalobkyňa nekonala v súlade s\nust. § 104 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci.\nKrajský súd poukázal na Správu č. 8/2010 - NFK VK ÚPSVaR o výsledku následnej finančnej kontroly\nzo dňa 11.04.2011, ktorá potvrdzuje, že žalobkyňa poskytnutú sumu príspevku nevyúčtovala do jedného\nmesiaca od skončenia úpravy bytu, z uvedeného dôvodu bola vyzvaná na predloženie vyúčtovania\nvýzvou zo dňa 21.10.2008. Vyúčtovanie vôbec nebolo predložené, teda nie je zrejmé, kto prevzal\nfinančné prostriedky štátu pri vykonávaní úpravy bytu u žalobkyni, ani v akom rozsahu.\nUviedol, že námietka v žalobe, že práce boli vykonané, čo zodpovedá nejakej stavebnej úprave, ale\nnie je zrejmé, kto v skutočnosti tieto práce vykonal. Práve v čase, keď žalobkyňa odniesla predfaktúru\na konečnú faktúru na ÚPSVaR, táto podmienka splnená bola, pretože firma TIROSTAV, s.r.o. tieto\nfaktúry vystavila. Neurobila však vo vlastnom mene tieto práce a nebolo ani v trestnom, ani v tomto\nkonaní preukázané, že práce boli vykonané napr. v subdodávke inou stavebnou firmou, ktorá má k tomu\noprávnenie.\nNa tvrdenie právneho zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016, že je potrebné uznať\nvystavené faktúry TIROSTAVU, s.r.o., krajský súd reagoval argumentom, že na to nie je daný žiadny\nzákonný podklad, okrem iného tieto faktúry boli aj stornované z účtovnej evidencie TIROSTAVU s.r.o.,\nčo bolo potvrdené v trestnom konaní (č. l. 221, 230 obžaloby).\nV ďalšom zdôraznil, že príspevky štátu pri akejkoľvek výpomoci občanovi tejto republiky sú zúčtovateľné\núčtovné doklady, podľa presne stanovených zákonných pravidiel a ich nedodržanie má za následok,\nže takýto príspevok, ktorý pri zúčtovaní jeho žiadateľ nevie preukázať, komu bol odovzdaný, ako sa\ns ním naložilo a či rozsah požadovanej práce, na základe neho bol skutočne vykonaný osobou na to\noprávnenou, spôsobuje nezúčtovateľnosť v poskytnutom rozsahu, preto ak správne orgány v tomto\nkonaní žiadajú príspevok vrátiť, keď žalobkyňa nie je schopná dokladovať vykonané práce, ani sa iným\nspôsobom brániť, napr. iným dokladom preukázať výkon prác, neostáva nič iné, iba žalobu opakovane\nzamietnuť.\nAdministratívny spis žalovaného, spolu s obsahom prvostupňových rozhodnutí vo veci poskytovaného\nkompenzačného príspevku potvrdzoval všetky okolnosti zodpovedajúce tomu, že k vráteniu tohto\npríspevku bolo potrebné pristúpiť kvôli nezdokladovaniu ani rozsahu vykonaných prác, ani subjektov,\nktoré pri tejto činnosti pracovali, rozsahom výroku rozsudku trestného konania vo vzťahu k žalobkyni bol\nv tomto konaní súd viazaný, preto nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu pre „nezodpovedané\notázky“, ale vec bola spôsobilá na vrátenie žalovanému na vykonanie rozsiahleho dokazovania, ktoré\nO.s.p. pre súd v tomto smere nepripúšťa. Súd ešte poznamenal, že pri všetkých rozhodnutiach súdu bol\npripojený aj trestný spis sp. zn. 7 T 93/2010.\nŽalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla rozhodnutie krajského súdu v celom\nrozsahu z dôvodov, že napádaný rozsudok súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia [§ 205\nods. 2 písm. f) O. s. p.], v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 [§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p.],\na to najmä nepreskúmateľnosťou rozsudku pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov [§ 221 ods. 1\npísm. f) O. s. p], došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205\nods. 2 písm. b) O. s. p.], súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté\n(odvolacím súdom uložené) dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s.\np.] a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam\n[§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.).\nV ďalšom poukázala na záväznosť rozhodnutí najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie zo dňa\n9. apríla 2013, sp. zn. 4Sžso/6/2013, uznesenie zo dňa 30. novembra 2015, sp. zn. 10Sžso/80/2014),\nktorými zrušil predchádzajúce rozhodnutia súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pokiaľ\nkrajský súd pokynom odvolacieho súdu porozumel tak, že mu odvolací súd uložil vykonať rozsiahle\ndokazovanie (rozhodujúce dôkazy), bolo jeho povinnosťou tieto dôkazy vykonať. Ak tak nepostupoval a\nvýslovne odmietol postupovať, porušil tým zákon, pričom táto skutočnosť je sama osebe dostatočným\ndôvodom pre zrušenie napádaného rozsudku krajského súdu.\n\nPokiaľ krajský súd dospel k záveru, že „nebol daný dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu pre\n'nezodpovedané otázky', ale vec bola (a potom zrejme ešte stále i je) spôsobilá na vrátenie žalovanému\nna vykonanie rozsiahleho dokazovania“, potom mal v súlade s uvedeným názorom a za dostatočného\nodôvodnenia, rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie (a na\nvykonanie rozhodujúcich dôkazov, ktoré v konaní žalovaného správneho orgánu neboli realizované\nalebo boli realizované nedostatočne). Pokiaľ krajský súd uzavrel, že vec bola zrelá na vrátenie\nveci žalovanému na doplnenie dokazovania, potom výrok rozsudku o zamietnutí žaloby (a iné\nčasti odôvodnenia) s uvedeným odôvodnením nekorešponduje s tým, že pokiaľ výrok rozhodnutia\nnezodpovedá jeho odôvodneniu (v danom prípade podľa § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. mal byť\ncelkom zrejme opačný), potom rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.\nNepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku však žalobkyňa videla aj v ďalších častiach odôvodnenia.\nDodala, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nepostačujúce, resp. rozhodnutie žalovaného\nje nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ako také malo byť súdom podľa § 250j ods. 2 psím.\nc), resp. písm. d) O. s. p. zrušené. Pokiaľ za takých okolností prvostupňový súd naopak žalobu proti\ntomuto rozhodnutiu zamietol (§ 250j ods. 1 O. s. p.), jeho rozhodnutie je opäť nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p.], prípadne i právne nesprávne\n(§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.].\nPoukázala na to, že už v odvolaní v správnom konaní, ako aj v žalobe pomerne obšírne vysvetľovala,\nprečo nemohla mať vedomosť o tom, kto realizoval stavebné práce v jej byte, a ani tomu nemala dôvod\npripisovať žiaden význam v súvislosti s protiprávnosťou čerpaného príspevku. Podstatné je, že práce v\nbyte vykonané boli, čo zistili aj zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa.\nMala za to, že žalovaný pristúpil k poskytovaniu príspevku a riešeniu problémov žalobkyne s dodávkou\nprác, ktoré jej mali slúžiť na zmiernenie jej postihnutia spôsobom, ktorý je celkom zrejme v rozpore s\núčelom právnej úpravy a celkom evidentne proti nej. Namiesto toho, aby jej reálne pomohol, pričom\npríspevok na rekonštrukciu bytu je len jedným z prostriedkov pomoci takto postihnutým osobám,\na nevyužil ani možnosti podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, jej naopak poškodil (a\nnavyše voči nej inicioval trestné stíhanie, v ktorom ako osoba zvlášť zraniteľná z povahy diagnózy a\nzrejme i veku tlaku orgánov zle odolávala, a nechala si vsugerovať, že je delikvent a o čom všetkom\nvraj v čase poskytovania príspevku vedela). Poruchy vyjadrovania, zapamätania či celkovo vnímania\na rozhodovania sú súčasťou diagnózy žalobkyne, hoci sa táto pre ostatné osoby prejavuje najmä\nporuchami na fyzickej úrovni. Takéto dôsledky by mali orgány pracujúce na úseku sociálnej pomoci\nbyť pripravené predvídať a na ne adekvátne reagovať; rovnako ako pracovať so skutočnosťou, že\nprichádzajú do kontaktu s jednoduchými, starými a slabými osobami, ktoré o rozsahu pomoci, ktorú\npotrebujú a môžu po práve dostať, ani nemajú predstavu. Žalovaný voči žalobkyni nebol schopný\nzreteľne, preukázateľne a vopred formulovať, čo presne od nej očakáva a s akými dôsledkami.\nPoukázala na to, že nie je možné bez ďalšieho vychádzať z odsúdenia žalobkyne, ktoré bolo\namnestované na základe čl. I rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky č. 1/2013 Z. z. o amnestii. V\nžiadnom prípade nebol samoúčelný ani poukaz na diagnózu žalobkyne, ktorá v sebe zahŕňa i oslabenie\npamäťových, rozpoznávacích i vyjadrovacích schopností; žalobkyňa podľahla tlaku a presviedčaniu\norgánov činných v trestnom konaní, v ktorom jej nebol poskytnutý obhajca a voči schválenej dohode o\nvine a treste sa už nemala možnosť brániť. Ani keby v čase podania žiadosti a poskytnutia príspevku\nbola vedela (nie až následne), že práce bude realizovať (prípadne sčasti realizovať) iná, než fakturujúca\nosoba, trestného činu sa a priori nemohla dopustiť.\nPrvostupňový súd tak mal aplikovať voči žalobkyni v tomto konaní obdobu beneficio cohaesionís a\nnepovažovať rozsudok o schválení dohody o vine a treste voči žalobkyni za rozhodujúci a pre túto vec\nzáväzný. Navyše rozhodujúce skutočnosti pre možnosť vydania rozhodnutia o vrátení príspevku sú v\nzákone o sociálnej pomoci zakotvené svojbytne a podmienky pre vydanie tohto rozhodnutia musia byť\nnaplnené kumulatívne a skúmané príslušnými správnymi orgánmi a správnymi súdmi. Pri posudzovaní\nuvedených podstatných otázok krajský súd veľmi pravdepodobne vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia [odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.], uvedené však nie je možné zistiť\njednoznačne pre nezrozumiteľnosť a protirečivosť jeho rozhodnutia. Evidentná protirečivosť uvedeného\nprieskumného postupu súdu a jeho uvažovania je prejavom základnej logickej nedostatočnosti,\nnesprávneho právneho posúdenia i istej nevhodnej zaujatosti pri riešení uvedenej veci.\n\nSúd prvého stupňa tiež ignoroval právny názor odvolacieho súdu, čo má obsahovať výrok napadnutého\nrozhodnutia správnych orgánov. S touto okolnosťou sa súd prvého stupňa nevysporiadal, hoci pre vadu\nvýroku bolo potrebné rozhodnutie správnych orgánov zrušiť.\nSúd prvého stupňa vytkol žalobkyni, že nesplnila notifikačnú povinnosť podľa § 63 ods. 8 cit. zákona.\nToto vyúčtovanie sa však uskutočnilo - (konečná) faktúra bola správnemu orgánu doložená (veď na\ntom základe bol príspevok aj zvýšený rozhodnutím zo dňa 6. marca 2008), a to po miestnom šetrení\nuskutočnenom správnym orgánom prvého stupňa, na ktorom správny orgán zistil, že práce v byte\nžalobkyne boli uskutočnené. K záveru, že rekonštrukčné práce v byte žalobkyne nikto nerealizoval,\nnedospeli ani konajúce trestné orgány (vo veci žalobkyne, ani vo veci spoluobvinených), práve naopak.\nTakýto záver teda jednak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.),\nale najmä nesúvisí s povinnosťou vrátiť príspevok, resp. túto súvislosť žalobkyňa nevidela. Samotné\nvyúčtovanie totiž nevyhnutne nasleduje až po uskutočnení stavebných prác. Podmienky pre poskytnutie\npríspevku sa však skúmajú k momentu pred ich uskutočnením. Taktiež neexistuje predpis, ktorý by\nurčoval, že osoba vystavujúca doklad o cene musí úpravu bytu aj vykonať (a napr. subdodávka je v\nobchodných vzťahoch prípustným spôsobom realizácie záväzku zo zmluvy o dielo). Pripomenula, že\ni trestné orgány uzavreli voči spoluobvineným, že pre ratio právnej úpravy poskytovania uvedených\npríspevkov je jedno, kto realizoval rekonštrukčné práce financované z príspevku na úseku sociálnej\npomoci, keď tieto práce realizované boli.\nZáverom dodala, že vždy je potrebné dbať na účel právnej úpravy a skúmať, či tento účel právnej úpravy\nbol, prípadne mohol byť naplnený. Uvedené platí o to viac v prípade osôb oslabených chorobou, ktorým\nmajú príspevky sociálnej pomoci pomôcť, a nie ich nalákať a potom na základe formalistického výkladu\nzákona (reprobovaného i samotným ústavným súdom) im všetko vziať. Na predmetný účel právnej\núpravy nedbal vo svojom postupe žalovaný správny orgán, ani krajský súd. Preto je nútená výslovne\npoukázať i na to, čo by inak vo vyspelej spoločnosti a právnom štáte malo byť zrejmé, že správne orgány\nsociálnej pomoci majú slúžiť občanom a nie opačne, a majú tak napĺňať svoje spoločnosťou určené a\nv zákone rámcovo vyjadrené poslanie. A ak už to nemal na pamäti orgán verejnej správy, je potrebné,\naby toto poslanie naplnili orgány správneho súdnictva a učinili tým postihnutým aspoň s odstupom času\nkonečne zadosť, a to z morálneho hľadiska i z hľadiska finančných dopadov.\nVzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení číslo AA/2011/04297,\nAA/2013/00701-1 zo dňa 04.09.2013 k žalobe žalobkyni týkajúcej sa preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. AA/2011/04297 zo dňa 02.11.2011, ktoré považuje za správne a vydané v\nsúlade s platnými právnymi predpismi. Preto navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s\n§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť\ntak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 20.06.2017 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\n\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal\nrozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, a preto odvolací\nsúd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a\ndostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\nPodľa § 63 ods. 11 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci (ktorý treba aplikovať v danom prípade),\npeňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa poskytne na základe dokladu\no cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou\nosobou, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie úprav a ktorá má na túto činnosť oprávnenie.\nPodľa § 103 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci, občan, ktorému sa poskytuje sociálna služba, peňažný\npríspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný písomne ohlásiť\npríslušnému orgánu, obci, samosprávnemu kraju alebo zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vo veci\nrozhodli, do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na sociálnu službu,\npeňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, na ich výšku a výplatu\nalebo poskytovanie.\nPodľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci, občan, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok\nna kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie je povinný vrátiť peňažný príspevok na\nkompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec\nalebo v poskytovanej výške, ak\na) nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný\npríspevok za opatrovanie alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,\nb) vedome spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie\nalebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.\nPodľa § 104 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci, povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak\nobčan nesplnil ohlasovaciu povinnosť, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za\nopatrovanie vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nAA/2011/04297 zo dňa 02.11.2011, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa a odvolanie žalobkyne zamietol.\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č.\nKE2/2011/25005/1 zo dňa 27.09.2011 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie\n\nsprávneho orgánu prvého stupňa“) uložil žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu\nvo výške 4.123,14 Eur podľa § 65 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“) a § 104\nods. 1 písm. b/, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci (ďalej len „zákon o sociálnej\npomoci“), ktorý jej bol priznaný na základe právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu č. 2008/28170-1 zo dňa 09.01.2008 v sume 3.943,30 Eur a rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu č. 2008/28170-2 zo dňa 06.03.2008 bol zvýšený na sumu 4.123,14 Eur. Rozhodnutie\nodôvodnil tým, že žalobkyňa vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa priznal a\nvyplatil neprávom, pretože už v čase predloženia predfaktúry a faktúry vedela, že spoločnosť TIROSTAV\nspol. s.r.o. nebude vykonávať práce, a tak zatajila rozhodujúcu skutočnosť majúcu vplyv na výsledné\nrozhodnutie žalovaného.\nNa odvolanie žalobkyne žalovaný správny orgán, tak ako je uvedené vyššie, prvostupňové\nsprávne rozhodnutie potvrdil a opravný prostriedok žalobkyne zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil\nargumentáciou, že žalobkyňa písomne neohlásila žalovanému do ôsmich dní zmeny skutočností na\ntrvanie nároku na jednorazový peňažný príspevok na úpravu bytu - na bezbariérovú úpravu kúpeľne tým,\nže písomne neoznámila, že uvedené úpravy bytu nebude vykonávať spoločnosť TIROSTAV spol. s.r.o.\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom,\npreto rozsudkom č. k. 7S/11/2012-61 zo dňa 21.11.2012 žalobu žalobkyne zamietol dôvodiac, že\nžalobkyňa nesplnila zákonné predpoklady na poskytnutie peňažného príspevku, nakoľko finančné\nprostriedky nepoužila v súlade so zákonnými podmienkami, ale boli použité síce za účelom rekonštrukcie\nbytu žalobkyne, ale nie príslušnou osobou a nie v súlade s ustanovením § 63 ods. 8 zákona o sociálnej\npomoci, preto považoval krajský súd žalobné námietky za neopodstatnené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sžso/6/2013 zo dňa 09.04.2013 zrušil\nrozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že sa nevysporiadal\nv plnom rozsahu s dôvodmi žaloby, rozhodnutie žalovaného nepreskúmal po stránke formálnej aj\nobsahovej v medziach žaloby, preto jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby je založené na neúplnom\nzistení stavu veci a na nesprávnom právnom posúdení veci. Záverom uviedol, ako má krajský súd v\nďalšom konaní postupovať.\nKrajský súd v intenciách zrušovacieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci\nopätovne rozhodol, a to rozsudkom č. k. 7S/11/2012-98 zo dňa 10.07.2013 tak, že žalobu žalobkyne\nzamietol, čo podporil v podstate rovnakými dôvodmi ako v predchádzajúcom zrušenom rozsudku zo\ndňa 21.11.2012.\nO opravnom prostriedku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžso/80/2014\nzo dňa 30.11.2015 tak, že rozsudok krajského súdu č. k. 7S/11/2012-98 zo dňa 10.07.2013 v spojení s\nopravným uznesením č. k. 7S/11/2012-129 zo dňa 16.10.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nargumentujúc, že súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, a tak nedal odpoveď\nna základné otázky nastolené žalobkyňou. Zdôraznil, že v ďalšom konaní je krajský súd viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu, preto bude povinný v ďalšom konaní pokračovať v odvolacím súdom\nnaznačenom smere.\nKrajský súd preskúmavaným rozhodnutím opäť zamietol žalobu žalobkyne z dôvodu, že spisový materiál\npotvrdzoval všetky okolnosti zodpovedajúce k tomu, že k vráteniu tohto príspevku bolo potrebné pristúpiť\nkvôli nezdokladovaniu ani rozsahu vykonaných prác, ani subjektov, ktoré pri tejto činnosti pracovali,\nrozsahom výroku trestného rozsudku vo vzťahu k žalobkyni bol súd v predmetnom prípade viazaný,\npreto dospel k záveru, že nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu pre „nezodpovedané otázky“.\nMal za to, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto\nrozsudkom žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nOdvolací súd vychádzajúc z odvolania žalobkyne konštatuje, že táto odvolanie voči rozhodnutiu súdu\nprvého stupňa založila na námietke nesprávneho právneho posúdenia s tým, že súd prvého stupňa\nneúplne zistil skutkový stav, v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, a\ntak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n\nPo preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu nemohol odvolací súd inak, ako\nkonštatovať, že krajský súd pochybil, ak žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nezrušil a vec\nnevrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že zistený skutkový stav nebol dostatočným podkladom\npre vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\nSprávny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z toho, že žalobkyňa vedome vylákala\npeňažný príspevok od žalovaného, pričom svoj právny záver žalovaný správny orgán podporil poukazom\nna právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 7T/93/2010-192 zo dňa 21.12.2010, ktorým bola\nžalobkyňa uznaná vinnou za to, že spoločným konaním (spolu s Z. N. a Z. F.) vylákala od iného príspevok\nzo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané\nna podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia, čím spáchala prečin\nsubvenčného podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 225 ods. 1 Trestného zákona. Správny\norgán mal za to, že žalobkyňa vedome spôsobila, že sa jej peňažný príspevok na kompenzáciu priznal\na vyplatil neprávom, nakoľko podľa správneho orgánu žalobkyňa už v čase predloženia predfaktúry\na faktúry vedela, že spoločnosť TIROSTAV spol. s.r.o. nebude vykonávať príslušné práce. Uvedeným\nkonaním žalobkyňa zatajila skutočnosť, ktorá mala vplyv na výsledné rozhodnutie žalovaného.\nV súvislosti s uvedeným upriamuje odvolací súd pozornosť na ustanovenie § 103 ods. 1 a § 104 ods. 1 a\n2 zákona o sociálnej pomoci, z ktorých vyplývajú povinnosti a zodpovednosť občanov v oblasti sociálnej\npomoci a predovšetkým o ktoré žalovaný správny orgán oprel svoje žalobou napadnuté rozhodnutie.\nOdvolací súd má v prejednávanej veci za nesporné, že nárok žalobkyne na poskytnutie peňažného\npríspevku na úpravu bytu vyplýval z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 2008/28170-1\nzo dňa 09.01.2008, ktorý jej príslušný peňažný príspevok priznal s ohľadom na to, že v zmysle\nzákona o sociálnej pomoci bola posudkom prvostupňového správneho orgánu č. K2/2007/28469 zo\ndňa 06.12.2007 určená miera funkčnej poruchy žalobkyne na 70 % (občan s ťažkým zdravotným\npostihnutím), pričom bolo navrhnuté, aby boli sociálne dôsledky kompenzované peňažným príspevkom.\nZ uvedeného pre odvolací súd vyplynulo, že žalobkyňa mala legitímny nárok na priznanie, resp.\nposkytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vo forme príspevku\nna úpravu bytu, a preto sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že žalobkyňa vylákala finančné\nprostriedky od žalovaného (prostredníctvom žiadosti, na podanie ktorej bola podnietená inými osobami),\npretože žalobkyni bol peňažný príspevok na úpravu bytu priznaný práve v súvislosti s jej zlým zdravotným\nstavom vyžadujúcim úpravu bytu, ktorý je podložený posudkom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý,\nako správne uviedol súd prvého stupňa, nikto nerozporoval.\nV ďalšom mal krajský súd za preukázané, že žalobkyňa dokonca už v čase predloženia predfaktúry a\nfaktúry vedela, že rekonštrukčné práce nebude vykonávať spoločnosť TIROSTAV spol. s.r.o. Vychádzal\npritom z výsluchu žalobkyne v trestnom konaní (č. l. 47 trestného spisu), z výpovedí obvinených - N.,\nF. (č. l. 88 trestného spisu) v trestnom konaní ako aj z trestného rozsudku vydaného v trestnom konaní\nvedenom na Okresnom súde Košice II, sp. zn . 7T/93/2010.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku opakovane uviedol, že je v celom konaní viazaný\nprávoplatným trestným rozsudkom, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu\nsubvenčného podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 225 ods. 1 Trestného zákona. K\ntrestnému rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 7T/93/2010-192 zo dňa 21.12.2010 odvolací súd\nvo vzťahu k prejednávanej veci uvádza, že ak žalovaný správny orgán založil skutkové zistenia na\nvýsledkoch trestného konania miesto toho, aby vykonal náležité dokazovanie, pričom krajský súd prevzal\njeho právne závery, nemohol sa s takýmto záverom odvolací súd stotožniť. V súvislosti s uvedeným\nrozsudkom považoval odvolací súd za potrebné poznamenať, že úlohou krajského súdu bolo preskúmať,\nči boli splnené zákonné podmienky na uloženie povinnosti žalobkyni vrátiť poskytnutý peňažný príspevok\nna úpravu bytu, preto krajský súd pochybil, ak namiesto vykonania dokazovania sa uspokojil so závermi\ntrestného konania, v ktorom sa prejednávala trestná zodpovednosť žalobkyne v súvislosti s poskytnutím\nuvedeného príspevku. Pritom nie bez významu je skutočnosť, že žalobkyňa uzavrela dohodu o vine a\ntreste (podľa okolností prípadu možno ani nie celkom slobodne), ale ďalší obvinení p. F. a p. N. boli\nrozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/93/2010-304 zo dňa 14.08.2012 oslobodený spod\nobžaloby pre prečin subvenčného podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 21 ods. 1 písm. d/\n\nk § 225 ods. 1 TZ (za spáchanie ktorého bola žalobkyňa uznaná vinnou), pretože skutok nie je trestným\nčinom. Okresný súd Košice II v oslobodzujúcom rozsudku dokonca uviedol, že z ustanovenia § 63 ods.\n10 zákona o sociálnej pomoci „nevyplýva konkrétne povinnosť právnickej osobe, okrem vyhotovenia\ndokladu o cene úpravy bytu vykonať fakturované práce.“ Krajský súd však tento, pre jeho právny záver\nnevyhovujúci oslobodzujúci rozsudok, nevzal do úvahy.\nOdvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom krajský súd dospel k jednoznačnému záveru o\nvedomosti žalobkyne o tom, že spoločnosť TIROSTAV spol. s.r.o. nebude vykonávať rekonštrukčné\npráce, pričom pri formulovaní uvedeného názoru vychádzal odvolací súd predovšetkým zo skutočnosti,\nže samotná žalobkyňa iniciovala podnetom na Slovenskú obchodnú inšpekciu (ďalej len „SOI“)\nprešetrenie rekonštrukčných prác, pričom označila, že sa jednalo o úkony realizované spoločnosťou\nTIROSTAV spol. s.r.o. Vzhľadom na to, že krajský súd bol presvedčený o uspokojujúcich komunikačných\nschopnostiach žalobkyne (nemá rozpoznávacie ťažkosti, problémy s pamäťou, v oblasti komunikácie\nnemá sociálne dôsledky), sa odvolaciemu súdu javí nelogické, že by žalobkyňa v podnete na SOI uviedla\nspoločnosť, o ktorej mala vedomosť, že rekonštrukčné práce nevykonala. Odvolací súd musí v ďalšom\nkonštatovať, že ak by súhlasil so záverom krajského súdu o tom, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že\nspoločnosť TIROSTAV spol. s.r.o. sa nepodieľala na realizácii rekonštrukčných prác (a napriek tomu sa u\nSOI domáhala prešetrenia vykonaných prác), tak by v podstate poprel logiku veci, pretože pri aplikovaní\nzákonov logického myslenia nemožno dospieť k záveru, že by žalobkyňa bola podala podnet na SOI,\nčím by bola upozornila na svoje vedomé protiprávne konanie.\nUvedený záver odvolacieho súdu podporuje aj skutočnosť, že nemožno objektívne očakávať, že\nžalobkyňa bola oboznámená, resp. si sama zisťovala, v akom právom vzťahu boli k spoločnosti\nTIROSTAV spol. s.r.o. jednotlivé fyzické osoby, ktoré reálne rekonštrukčné práce vykonali. Zároveň platí,\nže práve spoločnosť TIROSTAV spol. s.r.o. vystavila žalobkyni nielen predfaktúru, ale aj konečnú faktúru\nza vykonané práce, ktoré žalobkyňa následne predložila žalovanému. Navyše pán Z. N. je jediným\nspoločníkom a konateľom spoločnosti TIROSTAV spol. s.r.o.\nŽalobkyňa počas celého správneho a súdneho konania namietala, že nedisponovala informáciou,\nže rekonštrukčné práce nerealizovala spoločnosť TIROSTAV spol. s.r.o., pričom vyjadrenie samotnej\nspoločnosti, že práce a ani predmetný materiál na prestavbu kúpeľne nedodala, údajné zneužitie\nvystavenej predfaktúry a faktúry žalobkyňou, či už vyššie spomínaný právoplatný trestný rozsudok\npodľa názoru odvolacieho súdu neboli dostatočné na formulovanie záveru o dostatočne zistenom\nskutkovom stave, pretože nebolo bez pochýb preukázané, že žalobkyňa mala poznatky o tom, že\nstavebné práce v súvislosti s rekonštrukciou kúpeľne nebude vykonávať spoločnosť TIROSTAV spol.\ns.r.o. Ak teda žalobkyňa nedisponovala predmetnou informáciou, nemohla ani oznámiť žalovanému v\nzmysle ustanovenia § 104 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci zmenu realizátora úpravy bytu.\nVzhľadom na uvedené a s poukazom na námietky žalobkyne o tom, že nedisponovala informáciami, že\nspoločnosť TIROSTAV spol. s.r.o. nevykonávala rekonštrukčné práce, keď navyše ani pre správny orgán\nnie je sporné, že práce boli vykonané, nie je podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho dokazovania\nv smere načrtnutom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/6/2013 zo dňa\n09.04.2013 možné prijať záver o splnení zákonných podmienok pre povinnosť žalobkyne poskytnutý\npríspevok vrátiť.\nOdvolací súd ďalej dáva do pozornosti, že ani z rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku\nzo dňa 09.01.2008, ani z rozhodnutia o jeho zvýšení zo dňa 06.03.2008 nevyplýva určenie\nkonkrétneho subjektu, ktorý bol povinný vykonať rekonštrukčné práce, resp. povinnosť, že subjekt, ktorý\nrekonštrukčné práce vyfakturoval, ich musel aj realizovať. Od žalobkyne sa na poskytnutie peňažného\npríspevku vyžadovalo len predloženie dokladu o cene úpravy bytu vyhotoveného právnickou osobou\nalebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie úprav a ktorá má na túto činnosť\noprávnenie, čo žalobkyňa splnila.\nZa nesmierne významnú skutočnosť v prejednávanom prípade považoval odvolací súd práve to, že\nbolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k realizácii prác za účelom rekonštrukcie bytu\nžalobkyne. Potvrdzuje to aj záznam zo sociálneho zisťovania o zrealizovaní prác uskutočneného v\ndomácnosti žalobkyne, na podklade ktorého došlo k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa č. 2008/28170-2 zo dňa 06.03.2008, ktorým sa rozhodlo o zvýšení peňažného príspevku na\n\núpravu bytu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd záver o povinnosti žalobkyne\nvrátiť celý poskytnutý finančný príspevok za predčasný, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní.\nV zmysle uvedeného má odvolací súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie\nveci a pre nedostatok dôvodov. Skutočnosť, že prvostupňový orgán aj žalovaný rozhodovali vo veci bez\nriadnych podkladov a uspokojili sa v konaní v podstate len s výsledkami trestného konania považuje\nodvolací súd za takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených\ndôvodov bolo potrebné rozsudok krajského súdu v zmysle § 220 O.s.p. zmeniť a preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ňom bude potrebné v intenciách\nuvedeného znova posúdiť, či s prihliadnutím na všetky okolnosti boli v danom prípade splnené zákonné\npodmienky pre uloženie povinnosti žalobkyne vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré nesporne boli\npoužité na vykonanie odsúhlasených rekonštrukčných prác.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni vzhľadom na jej úspech v konaní priznal ich náhradu. Keďže žalobkyňa\nsi trovy právneho zastúpenia nevyčíslila, súd jej mohol priznať iba náhradu trov konania vyplývajúcich\nzo spisu, a to súdny poplatok za žalobu (66 Eur) a súdny poplatok za podané odvolanie (70 Eur), v\ncelkovej výške 136 Eur.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/11/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}