{"guid": "919fa6e7-e476-43df-83ed-96cf3e7fac95:cec83cc8-e23b-45d0-a939-183cf3733351", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6912213154.2", "spisova_znacka": "14XCdo/272/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 14XCdo/272/2016 z 8. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. marca 2017, sp. zn. 14XCdo/272/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6912213154.2", "identifikacne_cislo": "6912213154", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "datum_vydania": "2017-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-7", "nazov": "§ 243b ods. 7 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cec83cc8-e23b-45d0-a939-183cf3733351", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6912213154.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6912213154.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6912213154.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n14XCdo/272/2016\n6912213154\n08. 03. 2017\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2017:6912213154.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu\nmajetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.\nzn. 6C/216/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n2Co/352/2015-158 z 30. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNávrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.\nDovolanie žalobkyne o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/216/2012-68 z 24.\nmarca 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok\nza vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66,- eur podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.\n2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.\n2Co/352/2015-158 z 30. marca 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne\npotvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OSP“). Ako nedôvodnú posúdil argumentáciu žalobkyne, že v rámci žaloby nepodala\nnámietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota, ale iba poukázala na dôvod, pre\nktorý by mal okresný súd sám požiadať nadriadený súd o prikázanie veci inému súdu toho istého\nstupňa. Odvolací súd k tomu uviedol, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky tvrdenie\núčastníka konania, že v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to\nz objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/2009). Zdôraznil, že predpokladom postupu podľa ust. § 12 ods. 1\nOSP je vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu, o ktorom rozhoduje nadriadený súd podľa § 16\nods. 1 OSP na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom alebo na základe oznámenia sudcu o\nskutočnostiach, pre ktoré je vylúčený. Až po splnení podmienky spočívajúcej v tom, že všetci sudcovia\npríslušného súdu sú vylúčení (či už na základe kladného rozhodnutia o námietke účastníka konania\nalebo na základe toho, že sudcovia oznámili predsedovi súdu skutočnosti svedčiace o ich vylúčení),\nmusí byť vec prikázaná inému súdu. Skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe navrhla prikázanie veci inému\nsúdu bez splnenia tejto podmienky, nemá podľa odvolacieho súdu žiadny právny význam. Podstatné je,\nže žalobkyňa v žalobe tvrdila, že sudcovia okresného súdu sú vylúčení z prejednania a rozhodovania\no jej žalobe a uviedla aj konkrétne dôvody ich vylúčenia. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď\npredložil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti a následne uložil\nžalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.\n3. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo do 30. septembra\n\n2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie konania od súdneho poplatku podľa ust.\n§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) sa totiž nevzťahuje na poplatok za\nvznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny\npoplatok za návrh, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu s tým,\nže od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno účastníka oslobodiť iba postupom podľa § 138 OSP.\n4. Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a/ súdy rozhodovali napriek\ntomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/\nOSP) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa ust. § 12 ods. 1 OSP, b/ odvolací\nsúd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) tým, že jeho rozhodnutie je nielen\n„absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne\nobsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ OSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca\nsúdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní\ndomáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho\nsúdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla dovolacie konanie\nprerušiť a Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a\nSadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej republiky.\n5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 31. mája 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol\núčinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473\nzrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného\nustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o\npredbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,\nak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,\nkauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom\nsa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného\ndovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie\npodala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná\nzamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či je dôvodný návrh žalobkyne\nna prerušenie dovolacieho konania.\n7. Dovolateľka svoj návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP odôvodnila tým, že\nje potrebné podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade položky č. 17a\nSadzobníka súdnych poplatkov (ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch) s Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Argumentovala tým, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi,\nu ktorého má účastník konania pochybnosť o jeho nezaujatosti a ako taká sa nemá spoplatňovať,\npretože predstavuje jediný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa účastník môže domôcť preskúmania\nprípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu poplatku\nza vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo\nje neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd,\ngarantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n8. Obligatórne prerušenie konania na účely podania návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky o súlade právnych predpisov (čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) upravuje\naj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého súd konanie preruší,\nak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa\nust. § 438 ods. 1 CSP je toto ustanovenie možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.\n\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,\nže vyrubenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu. Položka\nč. 17a bola do Sadzobníka súdnych poplatkov opätovne zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z., pretože\n(ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto novele zákona o súdnych poplatkoch) dochádzalo k zneužívaniu\ninštitútu námietky zaujatosti zo strany účastníkov, a tým k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa\ndôvodovej správy predmetný poplatok má mať povahu kaucie, ktorá sa poplatníkovi vráti, ak námietku\npodal dôvodne. Takéto obmedzenie je podľa dovolacieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu\niného ústavne zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote (čl. 48 Ústavy\nSlovenskej republiky). Zaplatený poplatok za námietku zaujatosti sa naviac v prípade jej oprávnenosti\npodľa ust. § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Ak poplatok v takomto prípade ešte nebol\nzaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. Otázkou vzťahu medzi právom\nna prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské\npráva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku\nuviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie\nfinančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval tiež, že požiadavku zaplatiť súdny\npoplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je\nnezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky\n59, 60).\n10. Keďže dovolací súd nepovažoval položku č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za rozpornú s\nÚstavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1, návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho\nkonania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP ako nedôvodný zamietol.\n11. V ďalšom dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť\ntýmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú\nzachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.\nOSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n12. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch\npredmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky\n- viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/19/2015,\n14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu\nstotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP).\n13. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených\ndovolateľkou (ust. § 237 písm. e/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust.\n§ 237 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky podľa ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}