{"guid": "2fee30f4-682b-46be-a2fb-9149431d8cdf:40890ace-c1b3-4fb6-bfea-899044f1b1b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6912208383.1", "spisova_znacka": "7Cdo/1371/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/1371/2015 z 7. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. júna 2017, sp. zn. 7Cdo/1371/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6912208383.1", "identifikacne_cislo": "6912208383", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2017-06-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243", "nazov": "§ 243 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167.odsek-2", "nazov": "§ 167 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-167", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40890ace-c1b3-4fb6-bfea-899044f1b1b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6912208383.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6912208383.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6912208383.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/1371/2015\n6912208383\n07. 06. 2017\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2017:6912208383.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: PANTOS, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08\nBratislava , IČO: 36 617 407, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, so sídlom Vajnorská\n20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: A., bytom A., o zaplatenie 3 000,- € s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9 C 89/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2014 sp. zn. 14 Co 143/2013, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2014 sp. zn. 14 Co 143/2013 z r u š u j e a\nvec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 30. júna\n2014 sp. zn. 14 Co 143/2013 pripustil späťvzatie žaloby žalobcu a zrušil rozsudok Okresného súdu\nRimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 26. novembra 2012 č. k. 9 C 89/2012-49, ktorým súd\nprvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanému trovy konania. Odvolací súd\nzároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 180,- € z titulu súdneho\npoplatku a 667,88 € z titulu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že po zistení, že žalobca podal odvolanie\nproti rozsudku prvoinštančného súdu, tento z dôvodu odvolania nenadobudol právoplatnosť. Skôr než\nodvolací súd o odvolaní rozhodol, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaný so späťvzatím\nvyjadril súhlas. Boli teda podľa názoru odvolacieho súdu splnené podmienky pre to, aby odvolací súd\npostupoval v zmysle ustanovenia § 208 O.s.p., aby pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu prvej\ninštancie a konanie zastavil. O trovách konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd\npodľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Konštatoval, že v prípade späťvzatia žaloby je zásadne\nza zastavenie konania procesne zodpovedný žalobca, a preto je povinný hradiť trovy konania druhému\núčastníkovi, ktoré súd uzná za účelne vynaložené. Jedine v prípade, ak bola žaloba podaná dôvodne a\nlen pre neskoršie správanie sa žalovaného bola zobratá späť, uloží súd povinnosť hradiť rovy konania\nžalovanému. V danom prípade takáto situácia nenastala a pokiaľ aj žalobca tvrdí, že k späťvzatiu žaloby\nz jeho strany došlo potom, čo jednostranným úkonom započítal pohľadávku uplatnenú v žalobe voči\npohľadávke žalovaného, nemožno ani tento postup považovať za správanie sa žalovaného, ako to má na\nmysli ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. ani za predpokladu, že by bola žaloba podaná dôvodne.\nNebol preto podľa odvolacieho súdu dôvod rozhodnúť o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia.\n2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v časti výroku o trovách konania podal 10. decembra\n2014 dovolanie žalobca, pričom prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že sa mu postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie\nodvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) ako aj skutočnosť, že konanie je postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Navrhol,\naby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne\nzmenil uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým rozhodol o povinnosti nahradiť žalovanému trovy\nkonania. Súčasne podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 243 O.s.p.\n\nPodľa žalobcu bola porušená zásada dvojinštančnosti konania a bolo mu upreté právo na preskúmanie\nrozhodnutia súdu riadnym opravným prostriedkom, keď mu bolo doručené rozhodnutie odvolacieho súdu\ns poučením, že proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Týmto postupom mu bola podľa\nžalobcu odňatá možnosť konať pred súdom a domáhať sa nápravy rozhodnutia, ktoré považuje za\nnesprávne. Za stavu, že pri rozhodovaní o trovách konania pripadala do úvahy aj aplikácia ustanovenia\n§ 150 ods. 1 O.s.p., vzhľadom k predom uvedenému mal odvolací súd postupovať tak, aby zachoval\nmožnosť preskúmať správnosť svojho právneho názoru nadriadeným súdom tak, že by voči svojmu\nrozhodnutiu pripustil možnosť podať dovolanie, prípadne by v tejto časti (o náhrade trov konania) uložil\npovinnosť rozhodnúť prvoinštančnému súdu, čím by vo vzťahu k stranám bola zachovaná zásada\ndvojinštančného súdneho konania a súd by stranám v tomto smere neodňal možnosť konať pred súdom.\nStanovisko odvolacieho súdu, ktoré zaujal pri rozhodovaní o trovách, že žalobca zapríčinil zastavenie\nkonania je podľa žalobcu nepresvedčivé a všeobecné, absentujú v ňom úvahy, akými sa odvolací súd\nriadil pri hodnotení skutkového stavu a dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil. Odvolací súd podľa\nnázoru žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetľuje, ako žalobca zavinil zastavenie a v čom\nspočíva zavinenie zastavenia konania zo strany žalobcu. Žalobca namieta, že chýbajú úvahy, akými\nsa odvolací súd riadil pri hodnotení dôkazov a odvolací súd sa nevyjadroval k dôkazom predloženým\nžalobcom v podaní, ktorým vzal svoj návrh späť. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu nie je možné dospieť k dôvodnosti výšky priznaných trov konania a trov právneho\nzastúpenia žalovaného a nie je možné ani dospieť k postupu, ako k ich výške odvolací súd dospel.\n3. Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“), po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie treba považovať za prípustné a zároveň\ni za dôvodné.\n5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval\nv zmysle § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v\nzmysle § 236, § 237 a § 239 O.s.p.\n6. Žalobca dovolaním napadol výrok uznesenia odvolacieho súdu o trovách konania. Prípustnosť\ndovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravovalo ustanovenie § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa\nvýslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o\npríslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu\nna zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách\nkonania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci\nsamej rozhoduje uznesením.\n7. Keďže v prejednávanej veci je dovolaním žalobcu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách\nkonania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v § 239 ods.\n3 O.s.p. ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie prípustné, je nepochybné, že prípustnosť\ndovolania žalobkyne z ustanovenia § 239 O.s.p. vyvodiť nemožno. Dovolanie vzhľadom na práve\nuvedené preto mohlo byť procesne prípustné len vtedy, ak by v konaní, v ktorom bolo dovolaním\nnapádané uznesenie vydané, došlo k niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237\nO.s.p. (zakladajúcich tzv. zmätočnosť konania). Toto ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania\nnemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa\nzákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom\nalebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu\nrozhodoval senát. Hoci dovolací súd zvykne na tomto mieste zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie\nje relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v takomto ustanovení (resp. aj viacerých\ntakýchto vád), ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade (prinajmenšom jednej) skutočne\n\ndošlo; v prejednávanej veci bolo treba dať žalobcovi (namietajúcej zaťaženie konania vadou podľa §\n237 písm. f/ O.s.p.) za pravdu.\n8. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať\npred súdom konštantná judikatúra dovolacieho súdu pri interpretácii cit. ustanovenia rozumela taký\nprocesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení\núčastníka konania, priznávaných mu O.s.p. alebo inými predpismi procesného práva. O takúto procesnú\nvadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi a dôsledkom takéhoto jeho postupu bolo nerešpektovanie niektorého\nprocesného práva účastníka alebo aj viacerých takýchto práv [v zmysle § 18 O.s.p. (teraz obdobne\nčl. 6 CSP) majú účastníci/strany v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný\nzabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo vykonávať procesné úkony vo\nformách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p. / §§ 123 a 124 CSP), nazerať do spisu a robiť si z neho\nvýpisy (§ 44 O.s.p. / § 97 CSP), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom\n(§ 123 O.s.p. / čl. 9 CSP), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p. / § 178 CSP) a na\ndoručenie rozsudku do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p. / § 223 CSP)].\n9. K námietkam týkajúcich sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho\nsúdu, treba uviesť, že nie každá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho\nkonania, je relevantná z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími,\ntaxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny\nporiadok priamo prípustnosť dovolania (viď § 237 ods. 1 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň aj\nprípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej procesnej povahy\nmajúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky\nsúdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje za relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie\n§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý možno uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné (viď\nR 111/1998 - rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997).\n10. Vzhľadom na to, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky pretrvávala nejednotnosť rozhodovania\npri riešení otázky, na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.\ndecembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“.\n11. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné\nstanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad. Je potrebné uviesť, že odvolací\nsúd rozhodnutie dostatočne neodôvodnil v časti týkajúcej sa trov konania. V prejednávanej veci ide o\nevidentný prípad potreby použitia druhej časti právnej vety vyššie odcitovaného stanoviska. Jeho prijatie\nbolo výsledkom snahy o zjednotenie skoršej nejednotnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, dielom\npovažujúcej nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia len za tzv. inú vadu (na ktorú možno\nprihliadnuť len, ak je dovolanie prípustné) a dielom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a\ntakto aj za jeden z postupov súdu, ktorými sa účastníkom konania odníma reálna možnosť konať pred\nsúdom (pri ktorom nazeraní na problém sama existencia vady zakladá tiež dôvod prípustnosti dovolania).\n12. Tzv. pilotným rozhodnutím, v rámci ktorého najvyšší súd pristúpil k riešeniu otázky náležitosti\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia druhým z vyššie naznačených spôsobov, bol rozsudok najvyššieho\nsúdu z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005. Práve ním bolo nielen ustálené, že vady konania\nvymedzené v § 237 písm. f/ a g/ (neskôr tiež ods. 1) O.s.p., sú vo svojej podstate porušením základného\npráva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, zaručovaného v podmienkach právneho\nporiadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj v čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ústavného\nzákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných\nvecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), ale poukázané tiež na viacero rozhodnutí reprezentujúcich európsku i\nslovenskú judikatúru, s ktorou je takýto názor v zhode - tu por. najmä odvolanie sa na rozhodnutie\n\nESĽP vo veci Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A (zmieňované i\ndovolaním v prejednávanej veci), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,\nsťažnosť č. 18390/ 91) aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS\n226/03), podľa ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok\nriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Spomínaným rozsudkom dovolací súd\nnajmä so zreteľom k obsahu vnútroštátnej úpravy civilného procesného práva Slovenskej republiky,\nvymedzujúcej náležitosti odôvodnení rozsudkov (§ 157 ods. 2 O.s.p.), vzťahujúcej sa i na uznesenia\n(§ 167 ods. 2 O.s.p.) a platnej v čase vydania ním v minulosti preskúmavaného rozsudku (Krajského\nsúdu v Bratislave) aj v čase vydania uznesenia preskúmavaného tentoraz (Krajského súdu v Banskej\nBystrici), priniesol tiež príklady nedostatkov v odôvodneniach rozhodnutí, navodzujúcich stav, pri ktorom\npovinnosti súdov riadne odôvodniť ich rozhodnutia bude učinené zadosť len formálne (nie reálne). I tu\nsa žiada pripomenúť jeho konštatovanie (na ktorom ani s odstupom času nevznikol dôvod nič meniť),\npodľa ktorého korektným a i ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. treba dospieť k\nzáveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)\ndôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a\njeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej\ninterpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých\ndôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.\n13. V nadväznosti na už uvedené potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že postup odvolacieho\nsúdu, spočívajúci v uspokojení sa ním pri odôvodnení rozhodnutia o trovách odvolacieho konania s\nodkazom na dve z ustanovení O.s.p. a vysvetlením, prečo sa nemôže aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2\nveta druhá O.s.p. (postup, ktorým došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu potom, ako jednostranným\núkonom započítal pohľadávku uplatnenú v žalobe, nemožno považovať za správanie sa žalovaného),\nje niečím, čo nemalo najmenšiu nádej obstáť už v svetle záverov z rozsudku najvyššieho súdu sp.\nzn. 4 Cdo 171/2005. Z odôvodenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu totižto nie je možné\ndospieť k dôvodnosti výšky priznaných trov konania a trov právneho zastúpenia žalovanému a nie je\nmožné ani dospieť k postupu určenia ich výšky. Takýto postup je zjavne nesúladným i s obsahom\ndruhej vety stanoviska, vymedzujúcej prípady takých nedostatkov v odôvodnení súdnych rozhodnutí,\nktoré sú už popretím práva na spravodlivé súdne konanie a to konkrétne tej jeho zložky, ktorou je\nprávo na objektívne uspokojivé vysvetlenie dôvodov, vedúcich súd k výberu spomedzi viacerých sa mu\nponúkajúcich alternatív riešenia určitej otázky.\n14. Dovolaciemu súdu preto neostávalo iné, než dovolaním napádané uznesenie odvolacieho súdu v\nčasti dotknutej dovolaním žalobcu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/143/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "eb7c5fa8-b304-4657-8bca-d60dda4c3dc2:b88c89b5-1bda-475e-ac76-9166df59ff50", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1412203155.1", "spisova_znacka": "14Co/143/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/143/2013 z 6. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-03-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1412203155.1"}], "citovane_v": [{"guid": "1879c567-0062-4375-aabe-93b239b65754:7f796d29-8821-4bfe-8971-36c9d2a3e031", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6711204677.1", "spisova_znacka": "6Cdo/51/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/51/2019 z 28. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6711204677.1"}]}