{"guid": "e0e3fe93-2fc9-4007-820b-a969fdb91655:2f0f79de-54ec-4d2c-95b6-5ebacffef123", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6711213089.2", "spisova_znacka": "1MCdo/1/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2016 z 18. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2017, sp. zn. 1MCdo/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6711213089.2", "identifikacne_cislo": "6711213089", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Cisárová", "sudca_id": 219, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-cisarova-219", "datum_vydania": "2017-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f0f79de-54ec-4d2c-95b6-5ebacffef123", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6711213089.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6711213089.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6711213089.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/1/2016\n6711213089\n18. 12. 2017\nJUDr. Janka Cisárová\nECLI:SK:NSSR:2017:6711213089.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom\nv Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpenej JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom so\nsídlom v Bratislave, Michalská 9, proti žalovanému maloletému D., bývajúcemu vo W., zastúpenému\nzákonnou zástupkyňou (matkou) C., bývajúcou vo W., o zaplatenie 6 689,57 € s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 15 C 45/2012, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. júla 2014 sp.\nzn. 15 Co 168/2013, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 6. novembra\n2012 č. k. 15 C 45/2012-101 uložil pôvodne žalovaným 1/ E., naposledy bývajúcemu vo W. (zomrel\npo vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie) a 2/ E., naposledy bývajúcej vo W. (zomrela v priebehu\ndovolacieho konania bez právneho nástupcu), povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne istinu\nvo výške 6 689,57 € spolu so 16,4 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 872,15 € od 15. augusta\n2011 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 691,41 € od 15. augusta 2011 do\nzaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania vo výške 988,40 € v pravidelných mesačných splátkach po 20\n€ splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej\nsplátky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne smerujúce len proti\ntej časti výroku napadnutého rozsudku, ktorou bolo pôvodne žalovaným povolené plniť v splátkach,\nuznesením z 31. júla 2014 sp. zn. 15 Co 168/2013 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uložil\nžalovanému (konal s ním ako s dedičom pôvodne žalovaného 1/) a pôvodne žalovanej 2/ povinnosť\nspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 6 689,57 € spolu so 16,4 % ročným úrokom\nzo sumy 3 872,15 € od 15. augusta 2011 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom zo sumy 5 691,41 €\nod 15. augusta 2011 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania vo výške 988,40 € do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň im uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobkyni\ntrovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 44,36 € do troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobkyne.\n3. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na podnet žalovaného\npodal proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie\nje postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm.\nb/ O.s.p.) a že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1\npísm. c/ O.s.p.). Tzv. inú vadu konania videl generálny prokurátor v tom, že odvolací súd po tom, ako\n\npôvodne žalovaný 1/ zomrel, pokračoval v konaní s maloletým synom zomrelého (terajším žalovaným\n- poznámka dovolacieho súdu) ako jeho jediným dedičom, hoci už počas odvolacieho konania bol\noboznámený s uznesením Okresného súdu Zvolen z 29. júla 2013 č. k. 32 D 124/2012-98, Dnot\n286/2012, ktorým bolo konanie o dedičstve zastavené pre nemajetnosť zomrelého. V súvislosti s\nprípustnosťou podaného mimoriadneho dovolania poukazoval na judikatúru ESĽP, ktorá pripúšťa zásah\ndo konečného súdneho rozhodnutia, ak je takýto zásah odôvodnený potrebou nápravy fundamentálnej\nchyby súdneho rozhodnutia. Tvrdil, že v danom prípade išlo o fundamentálne pochybenie zo strany\nvo veci rozhodujúceho súdu, pretože konal s osobou, ktorá nie je v spore pasívne legitimovanou a\nnavyše ju zaviazal povinnosťou uhrádzať istinu. Zdôrazňoval, že maloletý D. sa nestal dedičom, a teda\nneprešli naňho ani povinnosti jeho zomrelého otca, pôvodne žalovaného 1/. Mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti a vedie k extrémne nespravodlivému\nzáveru, nakoľko je exekučným titulom na vymáhanie pohľadávky od žalovaného. Zároveň dával do\npozornosti dovolacieho súdu, že odvolací súd porušil § 223 O.s.p., keď zmenil rozsudok súdu prvej\ninštancie uznesením. Vychádzajúc z uvedeného, navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť.\n5. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo podané 4. januára 2016. Podľa prechodného\nustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1.\njúla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia\njeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 C.s.p.), vychádzajúc z ustanovení § 470 ods. 1, 2 C.s.p., s prihliadnutím na základné\nprincípy obsiahnuté v čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 C.s.p., posudzoval podmienky prípustnosti\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora podľa právneho stavu účinného ku dňu podania\nmimoriadneho dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.“) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora treba odmietnuť. Na jeho\nstručné odôvodnenie uvádza nasledovné:\n7. Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) ak generálny prokurátor na základe\npodnetu strany, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že\nprávoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a\nzákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n8. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania a výkladu ustanovení\n§ 243e až § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní\nobčianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 30. októbra\n2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť\nmimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená\ntým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne\na mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie\nrozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba „odmietnuť“.\n9. Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho\nsúdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo\ndovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne\novplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje\npráva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak,\naby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou\nsledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere\n\npasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora ústiaca do podania mimoriadneho dovolania\nneprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané Občianskym súdnym poriadkom v §\n243e až § 243j O.s.p.. Aj ústavný súd už dávnejšie konštatoval, že „ak účastník konania mohol podať\ndovolanie a neurobil tento procesný úkon, nemá už žiadnu možnosť dosiahnuť nápravu podnetom\npodania mimoriadneho dovolania“ (viď PL. ÚS 57/99).\n10. S názorom generálneho prokurátora, ktorý vyvodzoval prípustnosť mimoriadneho dovolania v tejto\nveci s poukazom na to, že judikatúra ESĽP pripúšťa zásah do konečného súdneho rozhodnutia v prípade\npotreby nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia, sa dovolací súd nestotožňuje. Generálny\nprokurátor totiž prehliada, že judikatúra ESĽP zároveň zotrváva na tom, že subjekt, ktorý je takouto\nzávažnou vadou negatívne dotknutý, je povinný vyčerpať všetky dostupné procesné prostriedky nápravy\n(viď Van Oosterwijck proti Belgicku).\n11. V danom prípade generálny prokurátor na základe podnetu žalovaného napadol mimoriadnym\ndovolaním uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. júla 2014 sp. zn. 15 Co 168/2013 (formou\nuznesenia odvolací súd rozhoduje aj v prípade, ak je odvolanie síce podané proti rozsudku, avšak len\nproti výroku, ktorý má povahu uznesenia, resp. má procesný charakter, čo je daný prípad). Hoci sa\njednalo o uznesenie, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie (výrok rozsudku, resp. jeho\nčasť týkajúca sa povolenia plnenia v splátkach nie je rozhodnutím vo veci samej), proti ktorému bolo\ndovolanie v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné, žalovaný voči nemu dovolanie nepodal. Vychádzajúc z\nobsahu spisu preto nemožno konštatovať, že by žalovaný (prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne)\nv predmetnom spore náležite chránil svoje práva a konal dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne.\nV danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mal žalovaný možnosť realizovať\nsvoje procesné oprávnenia. Žalovaný nielenže nepodal odvolanie proti rozsudku okresného súdu,\nnepodal ani dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. júla 2014 sp. zn. 15 Co\n168/2013. V zmysle vyššie uvedeného výkladu najvyššieho súdu to znamená, že sám nevyužil dostupný\nriadny a mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mal k dispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý\npodstatne ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na pasivitu samotného žalovaného pri včasnej\nochrane jeho práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita generálneho prokurátora, ku ktorej došlo\npodaním mimoriadneho dovolania.\n12. Z týchto dôvodov najvyšší súd odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne neprípustné ( (§ 464\nv spojení s § 447 písm. c/ C.s.p.).\n13. Povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť generálnemu prokurátorovi (§ 261 C.s.p.). Dovolací\nsúd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nC.s.p.).\n14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/168/2013", "guid": "9d1d2adc-a342-40c2-8c3c-3ec569306033:7c8fe8fb-79ea-4062-a423-2e1f1269260c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}