{"guid": "fa779dd3-b613-435f-8db7-1bad224c5766:683e6574-9a98-4122-95ee-23c9221aa709", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6112207873.1", "spisova_znacka": "7Cdo/80/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2017 z 28. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2017, sp. zn. 7Cdo/80/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:6112207873.1", "identifikacne_cislo": "6112207873", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-81", "nazov": "§ 81 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-81", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-186.odsek-1", "nazov": "§ 186 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-186.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-186"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-81", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-186", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-82", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/683e6574-9a98-4122-95ee-23c9221aa709", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6112207873.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6112207873.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6112207873.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/80/2017\n6112207873\n28. 09. 2017\nMgr Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2017:6112207873.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.\ns., so sídlom v Prahe, Želetavská 1525/1, Česká republika, konajúcej prostredníctvom UniCredit Bank\nCzech Republic and Slovakia, a. s., pobočky zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A,\nIČO: 47 251 336, proti žalovanému T. G., bytom K. K., E., zastúpenému advokátskou kanceláriou VRBA\n& PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Sliezska 9, IČO: 35 918 225, o náhradu pomernej časti\nškody v sume 4 455 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 7\nCpr 4/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. decembra\n2016 sp. zn. 13 CoPr 7/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej\ninštancie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 28. decembra 2016 sp. zn.\n13 Copr 7/2016 potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ďalej\ntiež „CSP“) rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo dňa 12.\napríla 2016 č. k. 7 Cpr 4/2012-269, ktorým uložil žalovanému nahradiť žalobkyni pomernú časť škody\nv sume 4 455 € v zmysle § 186 ods. 1 Zákonníka práce, ktorú jej spôsobil porušením pracovných\npovinností v zmysle § 81 a § 82 Zákonníka práce tým, že neskontroloval dôkladne správnosť údajov\nuvedených na listine, ktorú podpisoval. Na doplnenie a v súvislosti s odvolacími námietkami uviedol,\nže žalovaný podpisoval listinu o kontrole či už preto, že to mal v náplni práce ako vedúci pracovník\nalebo preto, že z „pracovného poriadku vyplývalo“, že v prípade neprítomnosti ďalšieho pracovníka\nje povinný listinu o kontrole podpisovať on. Ak žalovaný dôsledne neskontroloval, čo podpisoval a v\ndôsledku nesprávnych údajov bola vyplatená neprimeraná suma, je prítomné zavinenie a zodpovednosť\nžalovaného nepochybne daná. Tvrdenie o tom, že na pracovisku boli nedostatočné pracovné podmienky\n(nedostatok pracovníkov a pod.) by bolo dôvodom na ustálenie spoluzavinenia zo strany zamestnávateľa\n(v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí nesprávne označené ako liberalizácia), od čoho by sa\nodvíjal aj rozsah zodpovednosti žalovaného. V tomto smere však v konaní pred súdom prvej inštancie\nžalovaný svoje tvrdenia nezameral. V odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná a preto jej bolo\npriznané právo na náhradu v rozsahu 100% úspešne vynaložených nákladov (§ 255 ods. 1 CSP).\n2. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie dňa 15. marca 2017, teda\nuž za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ktoré odôvodnil tým, že odvolací\nsúd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Naplnenie\npredmetného dovolacieho dôvodu žalovaný vidí v nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu,\nkeď vyhláseniu potvrdzujúceho rozsudku predchádzalo zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, na\n\nktorého vydanie neboli splnené zákonné podmienky (viď § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,\nďalej tiež „O. s. p.“), a ktoré bolo vyhotovené bez náležitého odôvodnenia (so zrejmou chybou o\nmožnosti zamestnanca „liberovať sa“), ďalej nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho (aj\nprvoinštančného súdu), v jeho nepredvídateľnosti a v svojvoľnom postupe odvolacieho súdu, čím došlo\nk porušeniu práva žalovaného na spravodlivé konanie. V bližších podrobnostiach žalovaný uviedol, že\nnemal možnosť reagovať a vyjadriť sa k dôvodom, pre ktoré bolo žalobe vyhovené, keďže súd prvej\ninštancie vyhovel žalobe iba z dôvodu, že bol viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie. Tento súd\nsa vo svojom potvrdzujúcom rozsudku obmedzil iba na konštatovanie, že sa s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje. Z týchto dôvodov dovolateľ žiadal napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nje vecne a právne správne a nie sú dané dôvody dovolania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté\nrozhodnutie zrušiť. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n5. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný\nprocesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok,\nktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným\ndovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo\n132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n6. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Žalovaný namieta existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Podľa tohto\nustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý\nproces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou)\nuskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n10. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\n\nna konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento\npojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť\nsúdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu\nposudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie\nsúdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom\nsúdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so\nzreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).\n11. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19.\napríla 2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti CSP.\n12. Žalovaný vidí procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v tom, že vyhláseniu\npotvrdzujúceho rozsudku predchádzalo zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, na ktorého vydanie\nneboli splnené zákonné podmienky (viď § 221 ods. 1 O. s. p.) a ktoré bolo vyhotovené bez náležitého\nodôvodnenia, v jeho nepredvídateľnosti a v svojvoľnom postupe odvolacieho súdu a tiež v tom, že\nnapadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený.\n13. Vo vzťahu k prvej dovolacej námietke najvyšší súd uvádza, že rozhodovacia prax najvyššieho súdu\nsa do 30. júna 2016 ustálila na názore, podľa ktorého zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu bolo možné\nnapadnúť iba z dôvodov (procesné vady konania) relevantných v zmysle § 237 O. s. p. (viď judikát R\n34/1995). Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 208/2014 uviedol, že „ak odvolací súd v niektorej\nveci zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O. s. p. a vec mu vráti na ďalšie konanie\nnapriek tomu, že pre to neboli dané procesné predpoklady a namieste bolo iné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (§ 219 O. s. p. alebo § 220 O. s. p.), ide o nesprávne rozhodnutie. Takéto nesprávne rozhodnutie\nale nemožno stotožňovať s procesnou vadou konania odnímajúcou účastníkovi možnosť realizovať\njemu patriace procesné oprávnenia v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Toto ustanovenie totiž dáva\nodňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu\n(procedúrou prejednania veci), nie s jeho rozhodovaním. Navyše, po vrátení veci na ďalšie konanie súd\npokračuje v prejednávaní veci a účastníkom konania zostávajú zachované ich procesné oprávnenia.\nOtázka dopadov takéhoto nesprávneho rozhodnutia na rýchlosť a hospodárnosť konania je z pohľadu\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. irelevantná“. Podľa názoru dovolacieho súdu nová právna úprava na\npodstate uvedeného nič nezmenila. I keby teda (prípadne) došlo v danej veci k nesprávnosti vytýkanej\nžalovaným, nemalo by zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za následok porušenie práva na\nspravodlivý proces. Neobstojí tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd mu zrušením rozsudku súdu prvej\ninštancie namiesto jeho zmeny porušil právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a právo na\npredvídateľnosť rozhodnutia. Predovšetkým treba uviesť, že odvolací súd mohol podľa platnej právnej\núpravy do 30. júna 2016 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, a\nnaopak (§ 212 ods. 4 O. s. p.). Bolo preto vecou súdu (a nie účastníka konania), akú formu rozhodnutia\nodvolací súd v konkrétnom prípade zvolí. Ak teda odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil,\nhoci sa navrhovala jeho zmena (č. l. 185 spisu) a v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor na vec,\nnejde o postup, ktorý bol svojvoľný, v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a v\ndôsledku ktorého by bol účastník vylúčený z realizácie procesných práv. Nie je pravdou, že by odvolací\nsúd neuviedol, ktorý z dôvodov v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 O. s. p. pre zrušenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie pri svojej rozhodovacej činnosti uplatnil. Na str. 8 (č. l. 238 spisu) zrušujúceho\nuznesenia výslovne uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s.\np., v zmysle ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil\ntým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Následne\nodvolací súd úvahy, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní, bližšie zdôvodnil (str. 9 uznesenia zo\ndňa 30. septembra 2015).\n14. Otázku prípustnosti dovolania, prípustnosť ktorého dovolateľ vyvodzuje z nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, dovolací súd v praxi rieši často. Už dávnejšia judikatúra\nnajvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná za vlastnosť\n(vyjadrujúcu stupeň kvality odôvodnenia) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila (len) tzv. iná\nvada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Vada\ntejto povahy nebola považovaná za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. S tým názorom sa stotožnil\naj ústavný súd (I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016).\n\n15. Vzhľadom na odlišnosti prístupu senátov najvyššieho súdu k riešeniu otázky dopadov\nnepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia na prípustnosť dovolania, bolo vyvolané zjednocujúce\nstanovisko R 2/2016, ktoré zotrvalo na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.“ (teda nie zmätočnosť a v dôsledku toho nie ani\nprípustnosť dovolania). Právna veta tohto stanoviska znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú\nvadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.“ Podľa právneho názoru veľkého senátu (viď rozhodnutie sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19.\napríla 2017) sa zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktorá nadobudla účinnosť 1.\njúlom 2016, nedotkli podstaty a zmyslu tohto stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať\nza aktuálne aj po uvedenom dni.\n16. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; medziiným uviedol dôvody,\nso zreteľom na ktoré dospel k záveru, prečo žalovaný zodpovedá žalobkyni za vzniknutú škodu (viď bod 1\nrozhodnutia). Podľa presvedčenia dovolacieho súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku\nnáležitosti v zmysle § 220 CSP a žalovaný neopodstatnene namieta nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol\ndôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom\nprvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom\nprípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaného je procesne neprípustné;\nvzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n18. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13CoPr/7/2016", "guid": "6f916d18-8a79-499e-92fa-1aa5af6a1094:b21344a8-8172-48d6-9e4f-dfc5453ea277", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:7d786ac1-03df-4301-afb8-a595f9ea76cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:642f3f9f-d215-4faa-86d5-c88f5d0560fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 184/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 551, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.184.2015.1"}, {"guid": "ussr:32c9bb19-7f74-4ad4-846e-4ddcf0fb0cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 516, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.364.2015.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}